Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_13C-95-2013.pdf
PDF · 127.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/95/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: E. X., nar. XX.XX.XXXX bytom T. 3, X. zast. JUDr. Beáta Topolčaniová, advokátka proti odporcovi: J.. H. X., nar. XX.XX.XXXX bytom R. č. XXX zast. JUDr. Andrej Molnár, advokát o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. R. ako pozemok parcela O. X XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2 a v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo tak, že novovytvorenú parcelu O. X XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 396 m2 prikazuje v celosti 1/1 do výlučného vlastníctva navrhovateľky a novovytvorenú parcelu O. X XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 396 m2 prikazuje v celosti 1/1 do výlučného vlastníctva odporcu tak, ako sú zakreslené v znaleckom posudku znalca Z.. D. U. č. X/XXXX zo dňa 10.12.2014 č. geometrického plánu XXC/XX/XXXX-X/XXXX, vyhotoveného dňa 29.11.2014, autorizačne overeného 29.11.2014, úradne overeného dňa 09.12.2014 pod č. E
II. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu O. č. X XXX zapísanú na LV č. XXX k. ú. R. v rozsahu vyznačenom v hore uvedenom geometrickom pláne k parcele O. X XXX/X v prospech navrhovateľky vlastníka novovytvorenej parcely O. X XXX/X.
III. Návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti súd z a m i e t a.
IV. Účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a.
V. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť z titulu preddavkovaných trov štátu sumu 396,75 Eur, na účet Okresného súdu Trebišov, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
o prevedení dokazovania súd právne uzatvára: H. X.. Toto rozhodnutie osvedčenie o dedičstve .XXXX a potvrdil X - zastavPodaným návrhom sa navrhovateľka domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. R. a navrhla podielové spoluvlastníctvo vyporiadať reálnou deľbou na dve samostatné parcely vytýčené geometrickým plánom č. XXC/XX/XXXX zo dňa 27.11.2014 súdneho znalca Z.. D. U. s tým, že za výlučného vlastníka parc. č. XXXX/X o výmere 396 m2 určiť odporcu a za výlučnú vlastníčku parc. č. XXXX/X o výmere 396m2 určiť ju. Zároveň žiadala o zriadenie práva vecného bremena v prospech vlastníka parc. č. XXXX/X o výmere 498 m2 záhrady a parc. č. XXXX o výmere 487 m2 záhrady zapísaných na LV č. XXX k. ú. R., ktoré by spočívalo v práve prechodu a prejazdu cez parc. č. XXXX/X o šírke 1,5m v celej dĺžke prechodu a
prejazdu popri hranici parc. č. XXXX v zmysle vytýčenia podľa geometrického plánu č. XXC/XX/XXXX- X/XXXX a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
Odporca so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. R. súhlasil. Navrhol však iný spôsob vyporiadania tohto spoluvlastníctva, a to v zmysle zámeru II. znaleckého posudku č. X/XXXX Z.. D. U. vo forme geometrického plánu č. XXC/XX/XXXX- X/XXXX zo dňa 29.11.2014, autorizačne overeného 29.11.2014, úradne overeného dňa 09.12.2014 pod č. G X-XXX/XXXX. Na základe zámeru č. II. by novovytvorená parc. č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 396m2 bola prikázaná v celosti do výlučného vlastníctva navrhovateľky a novovytvorená parc. č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 396m2 by sa prikázala v celosti do výlučného vlastníctva odporcu. Zároveň by sa zriadilo vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parc. č. XXXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne k parc. č. XXXX/X v prospech navrhovateľky - vlastníčky novovytvorenej parc. č. XXXX/X. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka H. X., ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom č. X/XXXX Z.. D. U. zo dňa 10.12.2014, ktorého prílohou boli dve grafické prílohy
- geometrické plány zámer I. a zámer II. t. j. úradne overený GP č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX a úradne overený geometrický plán č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX, listinnými dôkazmi, dedičským spisom Okresného súdu Trebišov č.k. XD/XXX/XXXX po poručiteľovi H. X. a zistil tento skutkový stav veci:
Súd konštatuje, že pôvodným návrhom sa navrhovateľka domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva voči bratovi H. X., ktorý v priebehu konania podiel na sporných nehnuteľnostiach daroval synovi T. X., ktorá skutočnosť bola dôvodom pripustenia zmeny účastníkov konania na strane odporcu k čomu došlo uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 03.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2013.
V návrhu na začatie konania navrhovateľka popisovala užívací stav nehnuteľnosti, ktorú mala v minulosti v podielovom spoluvlastníctve s bratom. Zdôraznila, že nehnuteľnosť obaja s bratom vlastnili viac ako 25 rokov. Brat ho užíval nerušene nakoľko ide o pozemok pri rodinnom dome, ktorý obýva so svojou rodinou a ona je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý je stavebne spojený s domom brata a predmetný pozemok užíva okrajovo a to iba v rozsahu, ktorý jej slúži na prechod ku vstupu do jej domu a k neďalekej záhrade, ktorú adekvátne aj obhospodaruje. Poukázala na to, že vzťahy medzi ňou a bratom sú dlhodobo narušené, nie sú na vyhovujúcej priaznivej úrovni z čoho ústia problémy s užívaním a udržiavaním riešeného pozemku parc. č. XXXX/X (pôvodnej parcely pred rozdelením geometrickým plánom). Zdôraznila, že v snahe predísť zbytočnému napätiu a mimosúdne sa dohodnúť písomne vyzvala brata k návrhu riešenia reálnym rozdelením pozemku tak, aby každý z nich mal výlučne svoju časť na užívanie, čím by sa predchádzalo nezhodám a konfliktom. Navrhla mu, aby pôvodná parc. č. XXXX/X sa rozdelila na dve rovnaké časti zodpovedajúce rozlohovo súčasným spoluvlastníckym podielom na základe geometrického plánu a zároveň by sa riešil jej prechod cez pozemok brata parc. č. XXXX/X k jej parc. č. XXXX/X formou zriadenia vecného bremena - práva prechodu. Navrhované riešenie pokladala za najoptimálnejšie a najadekvátnejšie pre dané pomery, možnosti a potreby oboch ako aj pre zachovanie povahy a spoločenského záujmu využitia nehnuteľnosti. Brat jej návrh odmietol prijať, zaujal iné stanovisko, ktoré však nie je z hľadiska efektivity a možnosti pre ňu prijateľné. Zdôrazňovala, že je starobnou dôchodkyňou, žije trvalo v X. kde celý život pracovala a rodičovský dom, ktorý užíva, je od miesta jej trvalého bydliska značne vzdialený s čím sú spojené značné náklady na dopravu tam a späť, na udržiavanie a obhospodarovanie tak situovaných nehnuteľností. Všetky tieto argumenty sú dôležité pre posudzovanie jej fyzických, psychických a finančných možností vo vzťahu k riešenej otázke. Vzhľadom k tomu, že mimosúdna dohoda nebola možná a rodinné väzby sú veľmi narušené žiadala, aby súd akceptoval jej návrh, zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyhovel jej návrhu s tým, že zriadi vecné bremeno, ktoré by spočívalo v práve prechodu vlastníka novovytvorenej parcely, ako aj vlastníka parc. č. C./X cez novovytvorenú parcelu brata, ako aj cez parcelu brata XXXX/X o šírke 1,40 m po celej dĺžke prechodu.
Po pripustení zmeny účastníka konania na strane odporcu sa stanovisko navrhovateľky k predmetu sporu podstatne nezmenilo. Trvala na tom, aby sa podielové spoluvlastníctvo zrušilo a vyporiadalo takým spôsobom ako to na ohliadke predostrela súdu a ako to znalec v geometrickom pláne podľa jej predstáv zakreslil a zdôrazňovala, že vzťahom na jej vek a zdravotný stav je tento spôsob riešenia správnejší,
pre ňu prijateľnejší a aj z hľadiska ekonomického a efektívneho využívania nehnuteľnosti do budúcna najracionálnejší. Potvrdila súdu, že aj toho času existujú nezhody medzi ňou a bratom, ktoré majú korene v minulosti a súviseli s nevyrovnanými finančnými záležitosťami ohľadom spotrebovanej elektriny a vody v spoločnej nehnuteľnosti nakoľko všetky výdavky súvisiace s odberom elektriny a vody uhrádzal brat a požadoval od nej, aby sa rovnakým dielom podieľala aj ona na úhrade týchto výdavkov. Nebola však ochotná to akceptovať tvrdiac, že sa na týchto nehnuteľnostiach zdržiava v priebehu roka približne dva a pol mesiaca až tri mesiace v roku, kým brat tam býva nepretržite celý rok. Považovala teda za nespravodlivé, aby ona platila polovicu všetkých mesačných výdavkov. Okrem toho mala výhrady aj voči tomu, že brat užíva svoju nehnuteľnosť na podnikateľské účely, ruší ju pri užívaní jej nehnuteľnosti, rušia ju aj zákazníci, ktorí k nemu chodievajú do obchodu, špinia jej pri jej nehnuteľnosti, rozhadzujú smeti, sú hluční a mala ďalšie výhrady, ktoré len umocňovali narušené súrodenecké vzťahy medzi ňou a bratom a nič sa na tom nezmenilo ani za stavu, že podiel na sporných nehnuteľnostiach získal odporca darom od svojho otca. V súvislosti so zriadením vecného bremena trvala na tom, aby súd vecné bremeno zriadil podľa jej predstáv na základe geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený podľa jej požiadaviek, tak aby sa k svojej záhrade mohla dostať cez odporcovu nehnuteľnosť po trase, ktorá má cca 30 m a odporcom navrhované právo prechodu o dĺžke cca 60 m neakceptovala. Tvrdila, že má svoj vek, má zdravotné problémy, robí jej problém chodiť po terajšom prechode, ktorý jej odporca zabezpečuje. Zdôrazňovala, že tento prechod je priúzky na to, aby tade mohla chodiť aj záhradná technika, ktorá pri obhospodarovaní jej záhrady je žiaduca a nevyhnutná hlavne v čase zberu úrody. Tvrdila, že malotraktor sa po tejto prístupovej ceste o šírke 1,40m nezmestí bez toho, aby nenarušil oplotenie susedného pozemku alebo nenarazil na stenu maštale, ktorá sa nachádza na pozemku odporcu. Predkladala súdu fotografie, ktorými chcela preukazovať pravdivosť svojho tvrdenia, a preto v priebehu konania žiadala o pripustenie rozšírenia návrhu ohľadom šírky zriadeného vecného bremena z 1,40 m na 1,5 m a zriadenia vecného bremena spočívajúceho nielen v práve prechodu a prejazdu pešo, ale aj malotraktorom. Súd zmenu návrhu v tomto smere / o šírku prechodu/ pripustil uznesením vyhláseným dňa 23.3.2016 na pojednávaní (čl. XXX). Výsluchom odporcu súd zistil, že spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach získal darom od svojho otca a zároveň sa na základe darovacej zmluvy stal aj výlučným vlastníkom nehnuteľností susedných, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. R.. Pozemok parc. č. XXXX/X je fakticky spoločným dvorom k budovám, ktoré sa nachádzajú na parc. č. XXXX a XXXX k.ú. R.. Rodinný dom pod č. s. XXX stojaci na prac. č. XXXX je t. č. v jeho výlučnom vlastníctve a čiastočne sa užíva na podnikateľské účely a rodinný dom č. s. XXX na parc. č. XXXX zapísaný na LV č. XXX k.ú. R. je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou a spoluvlastnícky podiel v jednej polovine v celku nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol vklad v katastri nehnuteľností povolený Správou katastra W. pod T zo dňa 13.02.2013. Navrhovateľka trvalo býva v X., nie je vydatá, nemá deti a spornú nehnuteľnosť užíva len príležitostne. Zdôraznil, že t. č. má vedľajšiu nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. R. parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X- trvalý trávny porast o výmere 7263 m2, parc. č. XXXX - trvalý trávny porast o výmere 8441 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou P. X., vlastnícke právo získali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2013, ku ktorej bol vklad v katastri nehnuteľností povolený Správou katastra W. pod č. T zo dňa 28.05.2013. Na týchto nehnuteľnostiach chcú spolu s manželkou vybudovať rodinný dom a chcú spájať nehnuteľnosti s tými, ktoré nadobudol od svojho otca, aby vytvorili ucelený tvar, a preto chcú usporiadať vzťahy s navrhovateľkou, ale pre jej postoj to nepripadá do úvahy, presadzuje si len vlastné názory, má vyhradenú predstavu, nie je ochotná sa dohodnúť hoci svoju nehnuteľnosť užíva iba príležitostne. V konaní prezentoval svoju predstavu a aj počas ohliadky na mieste samom predostrel svoj návrh, ktorý bol zakreslený a je súčasťou súdneho spisu, na základe ktorého náčrtu bol vyhotovený geometrický plán, ktorý ako jeden z alternatív bol predložený súdu na rozhodnutie. Zdôraznil, že navrhovateľke ponúkol, aby prístup k svojej nehnuteľnosti, parc. č. XXXX a XXXX/X realizovala prechodom po ľavej strane nehnuteľnosti parc. č. XXXX, kde v šírke 1,40m jej umožní s manželkou prechod pešo. Navrhovateľka sa tak môže na svoju nehnuteľnosť dostať priamo z verejnej komunikácie a takýmto spôsobom by bol prechod vytvorený aj za cenu toho, že opraví hospodársku budovu, upraví nehnuteľnosť tak, aby pešo, fúrikom alebo malotraktorom sa vedela k svojim nehnuteľnostiam dostať. Aj tento návrh však navrhovateľka odmietla. Zdôraznil, že zriadením vecného bremena spôsobom navrhovaným navrhovateľkou by bol nadmieru obvyklú obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti, ktorú chce využiť v rámci komplexnej zástavby predmetnej nehnuteľnosti spojeným užívaním všetkých parciel, ktoré sú v jeho vlastníctve. Navrhovateľkou navrhnutý spôsob reálnej deľby by znemožnil aj účelné využitie rodinného domu na parc. č. XXXX kde sa nachádza aj garáž
a v prípade navrhnutej reálnej deľby podľa jej predstáv by bolo znemožnené užívanie garáže. Podotkol, že ani v minulosti nebol zaužívaný spôsob prechodu navrhovateľky cez nehnuteľnosti k jej pozemkom, lebo v priebehu dlhšieho obdobia niekoľkokrát sa menil smer kadiaľ chodila na svoje pozemky. Spôsob, ktorý využíva aj dnes na to, aby sa dostala k svojej záhrade je prijateľný a schodný, preto nesúhlasil s iným riešením. Zo strany navrhovateľky vidí snahu o šikanózny výkon práva získať vecné bremeno k nehnuteľnosti na úkor neho a takýmto spôsobom znehodnotiť jeho nehnuteľnosť a robiť mu prieky v užívaní jeho majetku. Odporca v priebehu konania urobil úpravy na starej maštali, ktorá sa nachádza na jeho pozemku parc.č. XXXX, aby táto svojim technickým stavom neohrozovala okoloidúcich, teda ani život a zdravie navrhovateľky na čo v priebehu konania viackrát poukázala. Predložil ako dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia fotodokumentáciu z obdobia po vykonaní rekonštrukcie tejto maštale a tvrdil, že život ani zdravie navrhovateľky nie je ohrozený, ak bude pristupovať k svojej záhrade cez prístupovú cestu, ktorá vedie popri maštali.
Súd nariadil ohliadku na mieste samom, kde za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov skonštatoval v akom stave sa nachádzajú nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, aké sú užívacie pomery, kadiaľ vedie hranica susedných pozemkov a zistil, kde sa v teréne nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu, resp. v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho manželky. Zistil na mieste samom u účastníkov konania ich predstavu ohľadom reálnej deľby týchto nehnuteľností, vyhotovil náčrt a na základe tohto zistenia ustanovil súdneho znalca, ktorému dal za úlohu reálnou deľbou rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť patriacu do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania a vyhotoviť dva geometrické plány, ktoré by osobitne kopírovali spôsob delenia nehnuteľnosti na základe návrhu navrhovateľky, resp. na základe návrhu odporcu.
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyhotoveného Z.. D. U. dňa 10.12.2014 súd konštatuje, že znalec vykonal zameranie na mieste samom v obci R. č. XXX a č. XXX s tým, že vyhotovil geometrický plán, ktorým reálnou deľbou rozdelil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. R. ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX spôsobom zodpovedajúcim:
- predstave navrhovateľky - zámer I. náčrt čl. XXX,
- predstave odporcu - zámer II. náčrt čl. XXX. Zároveň mal pri každom zadaní vymedziť aj právo prechodu, ktoré vo forme vecného bremena bude zriadenie v prospech navrhovateľky v závislosti od toho, ktorý spôsob vyporiadania súd určí. Výsledkom znaleckého posúdenia boli geometrické plány zo dňa 09.12.2014 č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX
- zámer I. a č. XXC/XX/XXXX-X/XXXX - zámer II., ktoré tvoria grafickú prílohu č. 2 a č. 3 znaleckého posudku a slúžili ako východisko pri rozhodovaní súdu v tomto konaní.
K znaleckému posudku sa vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa 19.01.2015. Návrh GP č. X/ XXXX považovala za nevyhovujúci a svoje dôvody bližšie špecifikovala. Nevyhovovalo jej ani zriadenie prechodu cez pozemok odporcu k jej pozemkom po trase pozdĺž plota a tesne popri, lebo v najužšom bode má šírku iba 1,40m, čo podľa nej nie je postačujúce na prejazd vlečky malotraktorom. Vlečka je totiž o niečo širšia a tým pádom by nebolo možné ňou tade prejsť. V prípade poruchy malotraktora, vlečky alebo inej technickej závady by nebolo možné sa z bočnej strany k stroju dostať lebo z jednej strany prechodu je murovaná maštaľ a z druhej strany je pletivo susedovho plota. Uvedené riešenie je čo do vzdialenosti dlhšou trasou o 90m oproti jej návrhu, preto by niekoľkokrát denne musela prejsť naviac a to s fúrikom naloženým náradím, kosačkou, hadicou a ostatnými vecami potrebnými na prácu v záhradu, čo vzhľadom na jej zdravotný stav je neprijateľné.
K návrhu rozdelenia podľa GP č. X/XXXX uviedla, že s takýmto riešením súhlasí, pretože to kopíruje jej návrh a predstavu.
K znaleckému posudku sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 20.01.2015 a konštatuje, že súhlasí so zámerom II. znaleckého posudku GP č. X/XXXX, pretože kopíruje jeho predstavu a takéto riešenie považuje za logické a spravodlivé. V súvislosti so zriadením práva prechodu vo forme vecného bremena zakresleného v tomto geometrickom pláne medzi bodmi 9 - 10 považuje tento priestor za dostatočný na to, aby navrhovateľka mohla realizovať právo prechodu v šírke 1,80m v niektorých častiach šírke 2,35m a pri hospodárskej budove v šírke 1,40m, tento priestor je dostatočný aj na prechod s malotraktorom. Tvrdil, žeby takýmto spôsobom nedošlo k nadmernému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, ktorý
podľa alternatívy - zámer II. by mohol s kľudom a bez obmedzenia užívať svoje nehnuteľnosti vrátane rodinného domu na prac. č. XXXX, aj garáž, ktorá sa tam nachádza. V prípade návrhu navrhovateľky by totiž nemohol riadne užívať vec pre nedostatok priestoru a bol by zmarený celkový jeho investičný zámer, lebo nehnuteľnosti zapísané na parc. č. XXXX kúpil z toho dôvodu, aby tam vybudoval rodinný dom a spájaním svojej nehnuteľnosti vytvoril celý komplex vrátane parc .č. XXXX, XXXX/X, aby mal dostatočný priestor na umiestnenie nehnuteľnosti. Opätovne zdôraznil, že ak by sa realizoval navrhovateľkin zámer č. I išlo by z jej strany o šikanózny výkon práva formou vecného bremena, ktorý by ho obmedzoval v užívaní jeho nehnuteľností, ktoré majú slúžiť na výstavbu rodinného domu s následným využitím všetkých priľahlých pozemkov vrátane pozemku parc. č. XXXX/X. Zdôraznil, že zriadením vecného bremena pre navrhovateľku cez pozemky č. XXXX alebo XXXX/X by bol nadmieru obvyklú obmedzený v užívaní svojich nehnuteľností, ktoré mienil využiť v rámci komplexnej zástavby. Trval na tom, že v rámci alternatívy zámer č. II. geometrického posudku sú zabezpečené práva navrhovateľky k vstupu na svoj pozemok parc. č. XXXX/X cez parc. č. XXXX vedľa hospodárskej budovy. Šikanózny výkon práva zo strany navrhovateľky nemôže požívať ochranu zákona a právo prechodu podľa neho jej zabezpečí všetky oprávnené potreby lebo tým má vyriešený prístup k svojim pozemkom.
Výsluchom svedka H. X., brata navrhovateľky a otca odporcu súd zistil, že spôsob reálnej deľby nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania podľa synovho návrhu považuje za racionálnejší a spravodlivejší. Potvrdil, že vzťahy medzi ním a sestrou boli v minulosti dlhodobo narušené a nič sa na tom nezmenilo ani dnes za situácie, že podielovým spoluvlastníkom je jeho syn, pretože navrhovateľka nie je ochotná túto situáciu riešiť mimosúdne. Svedok potvrdil, že spôsob prechodu cez synovu nehnuteľnosť popri plote zaručuje bezproblémový prístup navrhovateľky k svojej záhrade či už pešo, malotraktorom alebo aj vlečkou, ide len o to či je nevyhnutné, aby sa všetky tieto mechanizmy v priebehu celého roka a v každom časovom období používali. Potvrdil však, že v prípade ak je nutné túto techniku použiť, dá sa to zabezpečiť takým spôsobom, aby to bolo schodné. Zdôraznil, že v minulosti sa chcel so sestrou dohodnúť na riešení tohto problému, od tej doby sa však pomery zmenili lebo nehnuteľnosti získal syn, ktorý si kúpil susednú nehnuteľnosť, kde mieni s manželkou postaviť rodinný dom, a tak by prechod cez ich pozemok spôsobom akým požaduje navrhovateľka, príliš zasahoval do ich vlastníckeho práva a rušil by nielen syna s nevestou ale aj jeho s rodinou, pretože aj on tam trvalo býva a nehnuteľnosti užíva. Svedok zdôraznil, že jeho nesúhlas so sestriným návrhom vyporiadania návrhom súvisí aj s obavou z toho, že ak by sestra svoju nehnuteľnosť v budúcnosti predala cudzej osobe, táto by získala aj vecné bremeno vo forme práva prechodu, čím by neprimeraným spôsobom zasahoval do výkonu vlastníckych práv jeho syna k jeho nehnuteľnostiam a do jeho súkromia, a to už by išlo nad rámec obvyklého zásahu alebo primeraného zásahu do vlastníckeho práva. To, že k tomu môže dôjsť, podľa svedka vylúčiť nemožno.
Z LV č. XXX k.ú. R. súd konštatuje, že navrhovateľka je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXmX pod B1 v podiele X/X, pod B4 v podiele X/X a pod B6 v podiele X/X. Spoluvlastnícke podiely získala v dedičskom konaní D/ XXX/XX a D/XXXX/XX resp. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.2013 registrované pod. T Odporca je zapísaný ako podielový spoluvlastník pod B7 v podiele 1 na základe darovacej zmluvy č. X zo dňa 31.05.2013 registrovanej pod T
Z LV č. XXX, k. ú. R. súd konštatuje, že odporca je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 204 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 39m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere 422 m2, parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 482 m2 titulom darovacej zmluvy X zo dňa 31.05.2013 registrovaná T
Z LV č. XXX, k.ú. R. súd konštatuje, že odporca a jeho manželka P. X. sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci v pomere 1/1 k parc. č. XXXX- trvalé trávne porasty vo výmere 8441m2, parc. č. XXXX/ X -trvalé trávne porasty vo výmere 7263 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1110 m2 titulom kúpnej zmluvy T zo dňa 28.05.2013.
Z pripojeného dedičského spisu XD/XXX/XXXX súd konštatuje, že jeho súčasťou je pôvodný dedičský spis D/XXXX/XX po poručiteľovi H. X. zomrelom XX.XX.XXXX otcovi navrhovateľky v ktorom konaní došlo k schváleniu dohody dedičov ohľadom majetku poručiteľa a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. R., parc. č. XXX/X - spoločný dvor vo výmere XXXmX v podiele 1 nadobudli závetní dedičia, a to deti poručiteľa Z.. P. E. a E. X. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX v celosti, LV č. XXX v celosti
a LV č. XXX v X získal závetný dedič syn H. X.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.12.1987. Po poručiteľovi sa viedlo ďalšie dedičské konanie o novoobjavenom majetku pod D/XXXX/XX kde súd vydal uznesenie D/XXXX/XX, D zo dňa 27.06.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.08.1995 a potvrdil nadobudnutie dedičstva k poľnohospodárskym pozemkom združeným a zapísaným v k.ú. R. vo vložke č. XXX, vložke č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a nadobudli to deti poručiteľa H. X., Z.. P. E. a E. X.. Predmetom konania o novoobjavenom majetku poručiteľa v konaní XD/XXX/XXXX boli ďalšie poľnohospodárske pozemky v k.ú. R., ktoré na základe dohody dedičov nadobudol syn poručiteľa v celosti bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov H. X.. Toto rozhodnutie osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 03.04.2003.
Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za premeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
Podľa § 151 ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti vecí v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151 ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu z v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 154 os. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V konaní nebolo sporné, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú niekoľko rokov narušené ani to, že príčiny nesúladu a nezhôd sú v dôvodoch na strane navrhovateľky a brata, otca odporcu. Ich narušené vzťahy, hádky a spory spôsobovali napätie v rodine dlhé roky spätne. Potvrdil to aj svedok X., ktorý poukázal aj na odmietavý postoj sestry k všetkým jeho návrhom na riešenie tohto problému. V konaní nebolo sporné ani to , že v konečnom dôsledku nezhody a nemožnosť riešiť vec mimosúdne viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva lebo pri ich užívaní vznikali medzi ňou a bratom, neskôr medzi ňou a synovcom rozpory. To, že v priebehu konania došlo k zmene vlastníckych pomerov nakoľko brat navrhovateľky svoje podiely previedol na odporcu, neviedlo k stabilizovaniu vzťahov v rodine a napätie pretrvávalo aj naďalej. Účastníci súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva ale predstava každého z nich o vyporiadaní bola iná, dohoda nebola možná, preto navrhovateľka už v tomto podielovom spoluvlastníctve ďalej zotrvať nechcela. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti totiž vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Vyplýva to zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Účastníci konania sa zhodli na potrebe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, rozchádzali sa však v tom ako sa má reálna deľba, ktorú obaja navrhovali, vykonať.
Súd pri procesnom postupe dodržal poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo tie sú pre súd záväzné. Pristúpil teda k najprirodzenejšiemu spôsobu likvidácie spoluvlastníckych vzťahov, a to k rozdeleniu veci medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Nakoľko predmetom spoluvlastníctva bola vec deliteľná (aj z technického hľadiska) bola splnená aj tá podmienka, že rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu (poslanie). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti dbal súd o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Nakoľko sa reálna deľba týkala pozemku, vytvorili sa nové parcely a menili sa aj hranice pôvodných nehnuteľností, súčasťou rozhodnutia súdu je aj grafický polohopisný plán, ktorý má náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie v zmysle príslušného katastrálneho zákona č. 180/2013 Z. z. v platnom znení.
Vykonaným dokazovaním, hlavne ohliadkou na mieste samom súd získal reálnu predstavu o tom ako predmet spoluvlastníctva v teréne vyzerá, s ktorými nehnuteľnosťami susedí a ako by mohol vyzerať po reálnej deľbe užívací stav na základe predstavy navrhovateľky ale aj odporcu. Po dôkladnej a zrelej úvahe ,berúc do úvahy všetky argumenty prednesené účastníkmi konania dospel súd k záveru, že reálna deľba podľa zámeru č. II je správnejšia a racionálnejšia lebo bude mať za následok vytvorenie nových parciel bez atypických tvarov, pri užívaní ktorých by nedochádzalo k neprimeraným zásahom do užívania susedných nehnuteľností hlavne výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by sa zriadilo v prospech navrhovateľky k tomu, aby sa mohla cez novovytvorenú parcelu odporcu dostať k svojim nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve. Súd má na mysli hlavne užívanie garáže odporcom na svojom pozemku, pred ktorou by mala viesť prístupová cesta k záhrade navrhovateľky. Pri ohliadke súd zistil, že je tam pomerne malý priestor, pri takomto riešení by bol problém pri užívaní garáže odporcom. Zámer č. I by iba prehlboval dlhoročne narušené rodinné vzťahy a spôsoboval by do budúcna ďalšie problémy, a preto súd uprednostnil zámer č.II. Súd totiž zistil, že tento spôsob riešenia je nielen jednoduchší ale aj primeranejší aj z hľadiska vecného bremena, ktoré zároveň v prospech navrhovateľky zriadil. Reálnou deľbou nehnuteľnosti vznikli dve samostatné parcely, ktoré svojou rozlohou zodpovedajú výške spoluvlastníckeho podielu účastníkov konania a táto skutočnosť je premietnutá aj v geometrickom pláne, ktorý je citovaný vo výroku tohto rozhodnutia a je jeho súčasťou. Svedecká výpoveď otca odporcu nebola rozhodujúca pri voľbe zámeru II. hoci svedok potvrdil, že pri tomto riešení by sa do budúcna problémy eliminovali . Jeho pohľad na vec bol dôležitý hlavne z toho dôvodu, že v spornom spoluvlastníctve so sestrou dlhé roky žil on a vedel posúdiť existujúci stav hlavne s ohľadom na to, že aj t.č. tam celoročne býva hoci sestra sa tam zdržiava iba 2 -3 mesiace počas roka.
Pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a to bez návrhu účastníkov konania, lebo jeho zriadenie je tiež súčasťou vyporiadania spoluvlastníkov, ktorým je rozdelenie spoločnej veci podmienené. Zriadiť možno len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti ako tomu bolo aj v tomto prípade. Musí byť zachovaná aj ďalšia zásada, podľa ktorej zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti a táto sa uplatní iba v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti. V takom prípade musí súd presne určiť ako sa vlastníci novovzniknutých vecí budú v budúcnosti podieľať na povinnostiach voči tretím osobám tak, aby sa ich postavenie zmenenou situáciou nezhoršilo. Už pri začatí konania bolo zrejmé, že pokiaľ súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, zriadi aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Bolo však sporné kde sa vecné bremeno zriadi a čo bude jeho obsahom ako aj to v akom rozsahu sa bude môcť vykonávať. Predstavy účastníkov konania sa aj v tomto rozchádzali. Pri ohliadke na mieste samom súd získal reálnu predstavu aj o tom, ktorý spôsob vecného bremena by vzhľadom na charakter nehnuteľností a špecifiká tohto konkrétneho prípadu bol prijateľnejší a schodnejší. Súd dospel k záveru, že alternatíva podľa zámeru č. II. je prijateľnejšia a zabezpečuje navrhovateľke prístup k svojim nehnuteľnostiam cez parcelu č. XXXX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcu a jeho manželky a cez ktorú bude môcť realizovať právo prechodu po šírke 1,40m medzi bodmi 9 a 10 podľa zakreslenia v geometrickom pláne špecifikovanom vo výroku rozsudku. Odporkyňa žiadala zriadiť právo prechodu pešo a prejazdom malotraktorom o šírke 1,50 m tvrdiac, že ide o nevyhnutne potrebný priestor k tomu, aby sa po tejto ceste mohla dostať záhradná technika používaná ňou pri obhospodarovaní jej záhrady.
Súd na mieste samom skonštatoval, že právo prechodu o šírke 1,40 fxm je postačujúce k tomu, aby sa tam navrhovateľka mohla dostať pešo aj mechanizmami. Odporca preukázal súdu predložením fotodokumentácie, že terajší stav nehnuteľnosti, popri ktorej vedie prístupová cesta, je zodpovedajúci a neohrozuje okoloidúce osoby, stavba bola kompletne zrekonštruovaná, obavy navrhovateľky o svoje zdravie a život sú tým pádom bezpredmetné. Odporca preukázal a presvedčil súd o tom, že právo prechodu o takejto šírke je postačujúce aj v prípade, že sa tam bude pohybovať malotraktor s typizovanou vlečkou, resp. malotraktor s vlečkou, ktorý používa osoba pomáhajúca navrhovateľke pri poľnohospodárskych prácach, t.j. preukázal, že existujú na trhu typizované vlečky, ktoré rozmerom vyhovujú pre šírku určeného prechodu, resp. je možné ich zakúpiť , vyrobiť, prispôsobiť. Fotografie predložené odporcom preukazovali aj to, že vlečka, ktorú používa tá osoba, ktorá obyčajne navrhovateľke pomáha v prácach v záhrade, sa po tomto prechode vie do záhrady dostať. Súd nadobudol presvedčenie, že otázka šírky vlečky malotraktora je preto zanedbateľný problém, ktorý sa dá riešiť, a preto nemôže prevážiť nad právom na súkromie, právom na užívanie predmetu vlastníckeho práva odporcom a jeho manželkou a jeho zámeru ohľadom využitia predmetu svojho vlastníckeho práva do budúcna. Ak by to súd akceptoval, išlo by o šikanózny výkon práva navrhovateľkou na úkor odporcu, bolo by to aj v rozpore s dobrými mravmi čo zákon nepripúšťa ale zakazuje ( § 3 OZ). Súd zobral so úvahy aj to, že ak by sa volil zámeru I. , prístupová cesta by viedla cez pozemky odporcu, na ktorých stojí garáž, v užívaní ktorej by bol obmedzovaný, resp. užívanie garáže by mu bolo podstatne sťažené. Pri voľbe zámeru II. najviac zavážilo to, že zriadením vecného bremena na základe predstavy navrhovateľky by bol nadmieru primeranú okolnostiam obmedzený nielen odporca ale aj jeho manželka a rodina v užívaní predmetu svojho bezpodielového spoluvlastníctva nakoľko na susednej nehnuteľnosti mienia postaviť rodinný dom a komplexnou zástavbou svojich nehnuteľností chcú vytvoriť ucelený celok medzi nehnuteľnosťami, ktoré toho času vlastní odporca a medzi nehnuteľnosťou, ktorú majú v BSM a právo prechodu vo forme vecného bremena cez ich pozemok podľa zámeru I. by neprimerane zhoršoval ich vlastnícke oprávnenia voči hlavnej veci a neprimerane by ich obmedzoval v užívaní predmetu ich vlastníckeho práva. Naopak vecného bremena podľa zámeru č. II ich obmedzuje iba minimálne, sú ochotní to znášať aj v budúcnosti, takto sa aj dnes realizuje právo prechodu navrhovateľkou, účastníci konania sú na tento spôsob prechodu zvyknutí a v čase rozhodovania súdu pominuli aj obavy navrhovateľky prameniace zo stavu maštale, popri ktorej prechod vedie. Táto nehnuteľnosť ku dňu rozhodnutia súdu bola kompletne opravená, súd preto konštatoval, že oproti stavu tejto veci ku dňu ohliadky sa zmenili pomery na mieste samom, čo tak isto zavážilo pri voľbe zámeru II. Súd zobral do úvahy aj to, že ak by navrhovateľka svoje nehnuteľnosti v budúcnosti predala, vznikol by stav, ktorý by tým, že by nový vlastník získal aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo forme prechodu a prejazdu cez pozemok odporcu, vážne narušil nielen súkromie, pohodu a pokoj odporcu pri užívaní svojich nehnuteľností ale by to bolo aj neprimerané v porovnaní s obmedzením odporcu vo výkone jeho vlastníckeho práva k svojej veci a tým by bolo jeho postavenie oproti terajšiemu stavu horšie. Musel by strpieť výkon vecného bremena osobou cudzou ( kým t.č. ide o príbuznú) čo by znamenalo opäť zhoršenie jeho postavenia oproti stavu terajšiemu. Odporca to odmietal a súd jeho argumenty uznal ako dôvodné. Pri rozhodovaní zavážila aj tá skutočnosť, že odporca a jeho rodina ( manželka ale aj rodičia) celoročne užívajú tieto nehnuteľnosti, kým navrhovateľka sa tam zdržiava iba 2 - 3 mesiace v roku, právo prechodu využíva iba v období obhospodarovania svojej záhrady a hoci prístupová cesta podľa zámeru č. II je o niekoľko metrov dlhšia, to ešte neznamená, že len tento argument postačuje na voľbu zámeru I. ak je nesporné, že práce v záhrade nevykonáva sama, najíma si na to robotníkov, a preto je otázka dĺžky prístupovej cesty, jej zdravotného stavu a veku v tomto smere druhoradá. Pre dôvody vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti , ohľadom šírky prístupovej cesty, zamietol lebo skonštatoval, že právo prechodu v rozsahu určenom súdom je pre ňu postačujúce a primerané.
Účastníci konania žiadali o náhradu trov tohto konania. Pri rozhodovaní o nich súd vychádzal z toho, že zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch a dochádza ním k vyriešeniu dlhoročného sporu medzi nimi, resp. k stabilizovaniu narušených rodinných vzťahov čo je rovnako v prospech každého z nich. V konaní bolo preukázané, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dohodou nemohlo dôjsť pre neochotu komunikovať medzi sebou, pre dlhoročné spory v rodine a pod., a preto bolo nevyhnutné, aby sa podal návrh na súd. Tak ako navrhovateľka nebola ochotná ustúpiť odporcovi nebol ochotný ani on ústupok v jej prospech urobiť , a tak konanie pred súdom bolo jediným riešení ich
situácie. Tieto skutočnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podľa §150 OSP účastníkom trovy konania nepriznal. Obaja navrhovali reálnu deľbu, rozchádzali sa iba v tom, kadiaľ má viesť hranica novovytvorených pozemkov. Obaja navrhovali zriadiť vecné bremeno, rozchádzali sa iba v tom, cez ktorú parcelu sa bude právo zodpovedajúce vecnému bremenu navrhovateľkou vykonávať. Nemožno teda tvrdiť, že ktorýkoľvek z nich by mal v konaní absolútny úspech, práve preto nemohol súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať iba zo zásady úspechu v konaní a pomer úspechu v konaní sa zistiť nedá. Súd bral ohľad aj na to, že účastníci konania súd príbuzní, ich vzťahy sú narušené, a preto priznaním práva na náhradu trov konania ktorémukoľvek z nich by sa tento stav iba zhoršil.
Odporca zložil zálohu na trovy dôkazu v konaní sám , a to spolu vo výške 412,50 €. Záloha bola použitá na zaplatenie znalečného a na trovy ohliadky ale nepostačovala na pokrytie všetkých výdavkov súvisiacich s vykonaným dôkazom, a tak zo štátnych prostriedkov bolo vyplatených 376,75 €. Ide o sumu, ktorá je takmer totožná s tou, ktorú v konaní uhradil odporca, a tak súd považoval za spravodlivé, žeby navrhovateľka preddavkované trovy štátu vyplatila sama a takýmto spôsobom by sa obaja účastníci konania finančne takmer rovnako podieľali na výdavkoch súvisiacich s týmto súdnym konaním. Podľa §148 ods.1 OSP uložil súd preto navrhovateľke preddavkové trovy štátu vyplatiť, a to aj napriek tomu, že v konaní bola oslobodená od súdnych poplatkov lebo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo aj v jej záujme.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.