Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-181-2015.pdf
PDF · 85.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/181/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. O., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, 2/ F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, P.O. BOX 104, Kukorelliho 1505/50, Humenné, proti žalovanej: Q. L., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S.E. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Řeřichovou, Mierová 2529/87, Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 24.3.2015 pod č. k. 11C/291/2013-133, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia vo výroku vo veci samej.
Vo zvyšku z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 11C/291/2013-133 rozhodol o povinnosti žalovanej vypratať pozemky nachádzajúce sa v k. ú. S., označené na GO - pláne č. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX znalca G.. P. P. ako parc. č. I. XXX/X - záhrada o výmere 4 m2, parc. č. I. XXX/X - orná pôda o výmere 201 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovanej súd zamietol. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 757,15 eur, do 3 dní od jeho právoplatnosti. O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo dňa 29.11.2013 sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti. Sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku v k. ú. S. zapísanom na LV č. XXX, kde ich záhrada na parc. č. I. XXX vo výmere 1632 m2, má spoločnú hranicu s parc. č. I. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 608 m2, zapísanej na LV č. XXX, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Žalobkyňa v 1. rade je takisto vlastníčkou parc. č. I. XXX/X - orná pôda vo výmere 2496 m2, zapísanej LV č. XXX, k. ú. S., a túto takisto spája spoločná hranica s parc. č. I. XXX a I. XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná neoprávnene užíva časť vlastníctva žalobcov, oplotila si túto časť a odmieta ju vypratať. Žalobcovia v záujme ochrany svojich vlastníckych práv zabezpečili cez geodéta vytýčenie priebehu hraníc dotknutých pozemkov a v teréne ich riadne označil kovovými tyčami. K protokolu o vytýčení hranice a jeho podpísaniu nemala žalovaná žiadne pripomienky. Následne žalobcovia vyzvali žalovanú, aby nehnuteľnosť vypratala, čo doposiaľ neurobila. Preto sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou žalobou. Žiadajú odstránenie oplotenia na parcelách č. I. XXX a I. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX a XXX.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Oplotenie je postavené na pozemku, ktorý je v jej vlastníctve a nie je samoúčelné. Dlhodobo boli vystavení prívalovej vode z dažďov. Žalobcovia odmietli situáciu riešiť odvádzaním dažďovej vody po svojich pozemkoch. Boli nútení vybudovať si tzv. protipovodňovú zábranu, t.j. betónový múrik vo výške 30 cm o hrúbke 15 cm po celej šírke svojho pozemku. Táto zábrana
síce zasahuje do ornej pôdy žalobcov, ale vzhľadom na povahu terénu, iné riešenie nie je možné. Pri dodržaní geometrického plánu by voda stekala do ich dvora. Užíva len svoj pozemok, preto uvedenú stavbu neodstránil.
Podľa žalobkyne v 1. rade, žalovaná pozemky nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke Y. O.. Aj zákonný predchodca žalovanej mal vedomosť o tom, kto je vlastníkom pozemku, ktorý je predmetom sporu. Ešte pred 33 rokmi došlo k rozdeleniu parciel úradným postupom, o čom preukázateľne museli mať vedomosť obidve strany. Čo sa týka prívalových vôd, že tečie podľa konfigurácie terénu, to je pre toto konanie nepodstatné. Žalovaná na parc. č. I. XXX/X zriadila betónové základy oplatenia a všetka voda steká len na pozemok vo vlastníctve žalobcov parc. č. I. XXX. Žalovaná svojvoľne zmenila a narušila pôvodný prírodný tok vody. Žalobcovia boli ochotní na kompromis s podmienkou, že žalovaná uvoľní z pozemku parc. č. I. XXX jej časť pri spoločnej hranici s parc. č. I. XXX po celej jej dĺžke (cca 20 bm) o šírke 3-4 m za účelom prístupovej cesty aj s prípadnou odvodňovacou priekopou.
Žalovaná aj naďalej so žalobou nesúhlasila. Sporný pozemok užívala jej matka a stala sa jeho vlastníčkou na základe vydržania. Bývala vlastníčka Y. O. parc. č. XXX/X rozdelila na polovicu medzi svoje dcéry, a to žalobkyňu v 1. rade a matku žalovanej ešte v 50-tych rokoch. Odvtedy užívali pozemky, preto ani žalobkyňa v 1. rade nemohla nadobudnúť dedičstvo právom predchádzajúcej držby u rodičov.
Geodét G.. U. P. vypracoval náčrt hranice a v teréne vytýčil priebeh hranice, kde bolo hovorené o prípadnej dohode sporných strán. Bol by totiž problém s prekladaním oplotenia. Najlepšia by bola dohoda účastníkov.
Keďže medzi účastníkmi k dohode nedošlo, bolo nariadené dokazovanie znalcom, ktorý predložil geometrický plán L. Č.. XXC/XXX/XXXX-X/XXXX, v ktorom zodpovedal na položené otázky súdu na zidentifikovanie hranice pozemkov, či určenie, ktorá časť oplotenia žalovanej neoprávnene zasahuje na pozemok I. XXX a I. XXX/X v k. ú. S..
Žalobcovia sa stotožnili s obsahom znaleckého posudku, že žalovaná užíva časť pozemku, ktorý je označený ako XXX/X o výmere 201 m2, ktorý je vo vlastníctve žalobcov.
Po doručení znaleckého posudku žalovaná podala vzájomný návrh na určenie, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou parc. č. I. XXX/X - orná pôda o výmere 2496 m2 v k. ú. S. podľa geometrického plánu G.. P. P..
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Vlastník v medziach zákona je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb.). Podľa § 126 ods. 1 OZ; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ich neprávom zadržuje.
Súd v konaní mal preukázané, že podľa znaleckého posudku a geometrického plánu žalovaná užíva aj časť pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Na základe dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná užíva časť pozemku označenú ako XXX/X o výmere 4 m2 a XXX/X o výmere 201 m2, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia. Preto súd v zmysle petitu žaloby žalobe vyhovel.
Čo sa týka vzájomného návrhu žalovanej, súd žalobu zamietol. Je nesporné, že žalovaná nemohla nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním. Ust. § 134 OZ rieši otázku držby, kde oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za splnenia podmienky oprávnenej držby po dobu 10 rokov pri nehnuteľnostiach. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo výkon práva spätý s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi vec alebo vykonávateľovi právo tiež patrí. Žalovaná nepreukázala vydržanie, a to oprávnenosť a dobromyseľnosť držby. Samotné užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Preto vzájomný návrh žalovanej zamietol.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté tak, že žalovaná ako neúspešná účastníčka je povinná nahradiť žalobcom trovy právneho zastúpenia 757,15 eur a súdny poplatok 99,50 eur.
O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie právna zástupkyňa žalovanej. Žalobcami nie je preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcov a či sa ním dosiahne odstránenie spornosti práva a či sa zbytočne nevyvolá konanie, po ktorom aj tak budú nasledovať iné súdne konania. Za nedôvodné sa považuje určovacia žalobca, pokiaľ neslúži potrebám praktického života a len sa zbytočne rozmnožujú spory, čo je zrejmé aj v tomto konaní. Tu žalovaná súhlasila s vyriešením sporu formou mediácie v rámci mimosúdneho konania a je ochotná riešiť finančnú náhradu. Žalovaná predložila návrh na riešenie sporu, na čo žalobcovia nereagovali. Žalobcovia zámerne ignorovali návrhy mimosúdneho riešenia sporu a tak zhoršili aj tak už značne narušené susedské vzťahy, ale aj rodinné vzťahy, pričom spor bolo možné riešiť mimosúdne.
Žalovaná namieta vlastníctvo žalobcov z hľadiska predchádzajúceho osvedčenia o dedičstve. Rozsudkom okresného súdu došlo by neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalovanej, pretože podľa rozsudku by mala odstrániť aj roh svojho rodinného domu č. XX, drobné stavby - kozub a altánok postavené na pevných základoch, schody do podkrovia, prístupovú cestu vedúcu k montovanej garáži a kôlni a tiež protipovodňovú zábranu. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie ohliadkou na mieste samom. Keď súd zamietol vzájomný návrh žalovanej, neboli vykonané všetky dôkazy, a to vypočutie svedkov, ktorí by osvedčili užívanie nehnuteľnosti žalovanou. Súd sa nevyporiadal ani s čestnými prehláseniami na č. l. 24 a 25 súdneho spisu.
Čo sa týka trov konania, tu je vhodná aplikácia § 150 O.s.p.. Dôvod hodný osobitného zreteľa, prečo účastníkom nie je priznaná náhrada trov konania, je príbuzenský pomer medzi účastníkmi konania. Žalovaná navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka veci samej, je správne. Odvolací súd sa v tomto rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pokiaľ sa týka veci samej. Čo sa týka náhrady trov konania účastníkov a štátu, je potrebné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Samotná žaloba vychádza z určitého susedského rozporu medzi účastníkmi, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu, pričom podľa názoru žalobcov zo strany žalovanej došlo k postaveniu oplotenia na pozemku vo vlastníctve žalobcov. V súdnom konaní znalcom bola vyriešená otázka priebehu hranice u nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov a žalovanej, pričom v závere znaleckého posudku bolo zodpovedané na otázku identifikácie susediacich pozemkov a určenie presného rozmeru časti oplotenia žalovanej, ktorá neoprávnene zasahuje do pozemkov žalobcov parc. č. I. XXX a XXX/X v k. ú. S.. Priebeh hranice je stanovený znalcom, ktorý skonštatoval, že žalovaná užíva časť pozemku, ktorý je označený ako XXX/ X o výmere 4 m2 a XXX/X o výmere 201 m2, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia. Žalobcom potom patrí právo na ochranu svojho vlastníckeho práva, o čom je rozhodnutie súdu prvého stupňa. Oprávnený vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä môže sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Vyplýva to z § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, pričom vydanie je myslené pri ochrane vlastníckeho práva aj vypratanie nehnuteľnosti, ak sú na pozemku oprávneného vlastníka postavené stavby, ako v prípade postavenia plotu na pozemku žalobcov žalovanou. Podľa názoru odvolacieho súdu, odvolanie žalovanej čo sa týka dôvodov odvolania, že nie je tu naliehavý právny záujem, resp. nie je osvedčené vlastníctvo žalobkyne, tak jednoznačne naliehavý právny záujem je vždy daný, ak namiesto určenia je podaná žaloba na vypratanie. Vlastníctvo žalobcov je nesporné a vyplýva z doložených listinných dôkazov preukazujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva u žalobkyne a žalobcu. Znaleckým posudkom aj určenie, na ktorej časti pozemkov vo vlastníctve žalobcov je postavené oplotenie žalovanou. Preto je daný záujem žalobcov zamedziť ďalšiemu zasahovaniu do ich vlastníckeho práva, a to aj odstránením stavby, t.j. vyprataním.
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovanej, pretože z konania vyplýva, že žalobcovia preukázali vlastníctvo k pozemkom, na ktorých žalovaná postavila plot. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ hodnotil nedôvodnosť nároku žalovanej na získanie vlastníctva vydržaním. Zo strany žalovanej nebola preukázaná dobromyseľnosť pri vydržaní ako podstatná náležitosť oprávnenej držby. Samotné okupovanie je zákonnou podmienkou na vydržanie, pričom okrem držby veci ako vlastnej, je tu podmienka z § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. V danom prípade nebola preukázaná dobromyseľnosť žalovanej so zreteľom na všetky okolnosti na predchádzajúce majetkovoprávne vyporiadanie právnych predchodcov účastníkov s jasným vymedzením, čo komu patrí. Naviac, sama žalovaná uznala, že postavila plot aj na časti pozemkov, ktoré jej nepatria, a to len preto, aby zabránila zatekaniu dažďovej vody na jej pozemok. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny, pokiaľ je vzájomný návrh žalovanej zamietnutý.
Krajský súd zrušuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. V tejto veci je potrebné poukázať na to, že súd síce riešil otázku náhrady trov účastníkov, ale trovy štátu vylúčil na samostatné konanie. V prípade právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania, by už nebolo možné rozhodovať o náhrade trov štátu, pretože konanie bolo skončené. Z hľadiska toho je potrebné zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a o náhrade trov štátu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. O náhrade trov účastníkov a štátu je potrebné rozhodnúť spoločne, pričom rozhodnutie o náhrade trov štátu bude mať význam aj pre rozhodovanie o náhrade trov účastníkov.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.