Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-276-2016.pdf
PDF · 68.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/276/2016
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: E. K., J..XX.X.XXXX, G. G. XXXX/X, H., proti povinnému: O. Á., J..XX.XX.XXXX, G. V. XXX/XX, H., v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica Bičianová so sídlom Záhradnícka 16, Komárno, IČO: 14 142 309, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 598,50 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej, Exekútorský úrad Levice, P.Jilemnického 1, EX 129/2016 zo dňa 07.04.2016 v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno na základe návrhu oprávneného vydal dňa 16.3.2016 pod. sp. zn. 14Er/276/2016 poverenie č. 5401 134856 na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 598,50 € s príslušenstvom a trov exekúcie v prospech oprávneného. Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 8Co/47/2015-483 zo dňa 1.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2016 a vykonateľnosť dňa 12.1.2016.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Lehota na podanie námietok proti exekúcii je 14-dňová. Lehota začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota ja zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že sa povinný spravoval nesprávnym poučením v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle ustanovení § 204 a § 251 ods. 4 O.s.p.) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť, v posledný deň lehoty. V exekučnom konaní je vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.
Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 6.4.2016 a námietky proti exekúcii boli podané na pošte dňa 7.4.2016 a následne doručené na exekútorský úrad dňa 11.4.2016, teda povinný podal námietky proti exekúcii v lehote podľa ust. § 50 Ex. poriadku.
Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že pohľadávku uhradil už 1.2.2016, teda ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, na účet právnej zástupkyne oprávneného. Svoje tvrdenia preukázal aj pokladničnou potvrdenkou. S poukazom na uvedenú skutočnosť povinný považoval exekúciu vedenú na základe uvedeného exekučného titulu za neprípustnú a navrhol, aby súd námietkam v plnom rozsahu vyhovel.
K vyjadreniam povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý dňa 3.5.2016 doručil na tunajší súd prostredníctvom pošty podanie označené ako „Vyjadrenie“. V tomto podaní oprávnený uviedol, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nevedel, že povinný vymáhanú sumu už zaplatil, pretože vymáhaná suma mu bola pripísaná na jeho osobný účet až dňa 27.4.2016. Preto navrhol, aby súd exekúciu zastavil.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Podané námietky smerujú proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Konanie o námietkach je sporom, v ktorom súd rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Konajúci súd za účelom rozhodnutia o podaných námietkach vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii treba vyhovieť, nakoľko povinný uhradil pohľadávku ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Na základe zistených skutočností súd teda posúdil námietky povinného ako dôvodné, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).