Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/43/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, proti povinnému: B. N., V.. X.XX.XXXX, bytom K. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, o vymoženie 27,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 30.7.2015 pod č.k. -22, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára sp. zn. F. XXXX/XXXX o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.3.2015, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v prejednávanej veci je Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 8.3.2010, sp. zn. . Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe uzavretej Poistnej zmluvy dňa 5.9.2008, ktorú povinný riadne a včas neplnil. Tento zmluvný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Citoval ustanovenia § 52, § 53 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a články 2, 3, 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je dojednaná v časti XV. Všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/21007 k poistnej zmluve. Podľa názoru prvostupňového súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Mal za to, že v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Všeobecných poistných podmienok ovplyvniť, pretože tieto boli spísané na predtlačenom formulári. Všeobecné poistné podmienky ako súčasť Zmluvy, mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora EÚ vo veci C-243/08, keď konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice č. 93/13/EHS, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy, súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho a dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá. Nekalou je už dojednanie príslušnosti všeobecného súdu v obvode sídla dodávateľa, nie v sídle spotrebiteľa. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka vo Všeobecných poistných podmienkach je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými mravmi. Takto v spotrebiteľskej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktorým navrhol uznesenie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že súd si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného. Okresný súd týmto postupom prekročil svoju právomoc a porušil čl. 2 ods. 2, čl. 144 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Listiny. Keďže neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, odňal mu právo konať pred súdom. Ďalej namietal, že exekučný súd vec nesprávne posúdil, keď vyslovil, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatnou, rovnako, ako keď tvrdí, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná. Taktiež dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní neúplne zohľadnil Smernicu 93/13/EHS. Oprávnený má za to, že prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou SD EÚ. Nakoľko nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali exekučnému titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto konanie súdu hodnotiť jednoznačne ako neprípustné.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa:

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zákon o rozhodcovskom konaní jasne hovorí o tom, že rozhodcovskú zmluvu možno uzavrieť len písomne. Nepostačuje na uzavretie rozhodcovskej zmluvy iba odkaz na všeobecné poistné podmienky ako súčasť zmluvy. Všeobecné poistné podmienky majú riešiť otázku poistenia. Všeobecnými poistnými podmienkami sa nemá uzatvárať osobitná zmluva, a to rozhodcovská zmluva. Ako správne konštatuje súd prvého stupňa, všeobecné poistné podmienky, ako aj poistná zmluva boli formalizované v tlačivách, kde obsah týchto podmienok nemohol poistený ako spotrebiteľ meniť ani len ovplyvniť. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Jedná sa preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Preto dojednanie rozhodcovskej doložky v tomto prípade vo všeobecných poistných podmienkach je podľa Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.

V preskúmavanej veci exekučný súd správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené oprávneným takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.3.2012).

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory zo zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo Všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania povinným mala stratiť platnosť časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by povinný osobitné zmluvné dojednania podpísal alebo nie, jeho povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak, než ako za zavádzajúcu a mätúcu.

Navyše je potrebné dodať, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky sa má vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice ).

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť vyjadriť sa k spôsobu, akým bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka, odvolací súd uvádza, že vada konania spočívajúca v tom, že prvostupňový súd na ťarchu oprávneného revidoval skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul bez toho, aby dal oprávnenému možnosť k takto vykonaným dôkazom a k takto novo vytvorenej procesnej situácii sa vyjadriť, bola odstránená tým, že na rozhodnutie prvostupňového súdu mal oprávnený právo reagovať podaním odvolania, pričom odvolací súd posúdil vec aj z uvedeného dôvodu.

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomoci exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy nebránia ustanovenia § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania, než spotrebiteľov, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľskej veci tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.