Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-65-2014.pdf
PDF · 106.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/65/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľky C. Q., XX. XX. XXXX, R. XXX XX E. D. XXX, zastúpenej JUDr. Danou Žlnkovou, advokátkou so sídlom Komenského 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35792752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného pri Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom zo dňa 03. 01. 2014 sp. zn. 250/10/13.
Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jej práv proti odporcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného pri Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, vydaný rozhodcom JUDr. Františkom Svatuškom dňa 03. 01. 2014 pod sp. zn. 250/10/13 a priznal jej náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že predmetným rozhodcovským rozsudkom jej bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 2.491,47 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne z jednotlivých súm odo dňa omeškania do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 Eur. Poukázala na to, že dňa 12. 10. 2012 uzavrela ako dlžník s odporcom ako veriteľom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej odporca poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, pričom sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. V ten istý deň uzavrela s odporcom Rozhodcovskú zmluvu č. 8500016402, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, ktorej platnosť však namieta. Tvrdila, že si rozhodcovskú zmluvu ako spotrebiteľka nedojednala individuálne, táto bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom odporca si v nej určil všetko čo v nej bude, a čo nie, v akej podobe a forme. Nemala žiadnu možnosť do textu zmluvy zasiahnuť ani ju zmeniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech nej ako spotrebiteľa a tým je absolútne neplatná. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného rozsudku a ďalej uviedla, že právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, preto jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodný a navrhuje mu vyhovieť.
Odporca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním z podaním z 17. 05. 2016, doručeným súdu dňa 23. 05. 2016 a požiadali súd, aby vec prejednal v ich neprítomnosti, návrh navrhovateľky zamietol a priznal mu náhradu trov konania. V písomnom vyjadrení z 17. 05. 2016 uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon, na samostatnej listine, ktorá nemusela vzniknúť alebo trvať a bez akéhokoľvek vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľka mohla vlastným úkonom ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby túto skutočnosť mohol on ako dodávateľ ovplyvniť, a to aj po obdržaní finančných prostriedkov. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Tvrdil, že ak by navrhovateľka odmietla uzavretie rozhodcovskej zmluvy, na vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere by to nemalo žiadny vplyv. Navrhovateľka uzavrela rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a nevyužila svoje právo odstúpiť od nej, rozhodcovská zmluva je samostatná, od hlavného vzťahu nezávislá, mala právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu, bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere a preto nemôže byť neplatným úkonom ani pri posudzovaní podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Preto právomoc rozhodcovského súdu bola založená samostatnou rozhodcovskou zmluvnou, ktorá je platná a rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so žiadnym zákonom. Poukázal tiež na judikatúru vnútroštátnych súdov ako aj súdneho dvora. Preto potom súd, v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal v neprítomnosti odporcu, prihliadol pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere z 12. 10. 2012 číslo zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX z 12. 10. 2012, Rozhodcovským rozsudkom z 03. 01. 2014 sp. zn. 250/10/13 Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I (č. l. 12), Trestným rozkazom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, z 16. 12. 2013 č. k. 9T/128/2013-200, pripojeným spisom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, záujmovým združením právnických osôb so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp. zn. 250/10/13, ako aj vyjadrením odporcu z 17.05.2016.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci dňa 12. októbra 2012 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníkovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava sp. zn. 250/10/13 vyplýva, že žalobou z 09. 10. 2013, podanou dňa 30. 10. 2013, si odporca uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.491,47 Eur istiny s príslušenstvom a náhradu trov rozhodcovského konania, všetko na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. zmluvy 8500016402, z 12. 10. 2012. Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o., rozhodcovským rozsudkom z 03. 01. 2014 sp. zn. 250/10/13 uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 2.491,47 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne zo sumy 80,37 Eur od 20. 03. 2013 do 27. 03. 2013, zo sumy 79,74 Eur od 20. 04. 2013 do 11. 05. 2013, zo sumy 79,74 Eur od 20. 05. 2013 do 02. 09. 2013, zo sumy 80,37 Eur od 20. 06. 2013 do 02. 09. 2013, zo sumy 79,74 Eur od 03. 09. 2013 do 11. 09. 2013, zo sumy 80,37 Eur od 20. 07. 2013 do 11. 09. 2013, zo sumy 79,74 Eur od 12. 09. 2013 do 26. 09. 2013, zo sumy 80,37 Eur od 20. 08. 2013 do 26. 09. 2013, zo sumy 2.571,84 Eur od 30. 08. 2013 d26. 09. 2013, zo sumy 2.491,47 Eur od 27. 09. 2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.491,47 Eur do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 Eur a trov právneho zastúpenia 392,61 Eur. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na rozhodovanie sporu z Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 12. 10. 2012, uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorú vyhodnotil ako dostatočne jasnú, zrozumiteľnú, individuálne dojednanú a v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z. a čl. 24 Smernice EPaR č. 2008/48/
ES. Rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený navrhovateľke dňa 20. 02. 2014. Návrh na súd v danej veci podala navrhovateľka dňa 21. 03. 2014.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 73 ods. 1, 2, 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinnom od 01. 01. 2015), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Od 01. 01. 2015 nadobudol účinnosť nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 335/2014 Z. z., ktorý v prechodných ustanoveniach v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z ods. 2 vyplýva, že len na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ale sa dokončia podľa nového zákona č. 335/2015 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 12. 10. 2012 je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že odporca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľka ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto odporca bol od uzavretia zmluvy s navrhovateľkou v postavení dodávateľa a navrhovateľka v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že jedna strana uzatvára zmluvu s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených formulároch a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhovaných zmlúv. Súd pri hodnotení návrhu navrhovateľky vychádzal zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom neboli záväzné pre spotrebiteľa, pričom čl. III. ods. 3 Smernice obsahuje indikatívny a nie vyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je uvedený aj v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom od 01. 01. 2008 je neprijateľnou zmluvou podmienkou aj dojednanie rozhodcovskej zmluvy tak, že spory s dodávateľom budú výlučne riešené v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku, je poskytovanie spotrebiteľom Slovenskej republiky minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica č. 93/13/EHS.
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je možné tieto dôvody posúdiť podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/. Pred tým, ako súd skúmal, či je návrh navrhovateľky dôvodný, so zreteľom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. súd zisťoval, či navrhovateľka podala návrh na súd v zákonom určenej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti mal súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 20. 02. 2014, pričom návrh podala navrhovateľka na súde dňa 21. 03. 2014, teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (nakoľko mesiac február 2014 mal 28 dní).
Následne súd zameral dokazovanie na zistenie, či došlo pri rozhodovaní rozhodcovského súdu k navrhovateľkou namietaným porušeniam. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či
Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX z 12. 10. 2012, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná.
Dokazovaním mal súd preukázané, že v bode 5. rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov a to: - Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44130481, - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44826460. Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z uvedeného ustanovenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva vždy na navrhovateľovi. Spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak len vtedy, ak by podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na jeho návrh. V prípade, ak by rozhodcovské konanie začalo na návrh dodávateľa (odporcu), spotrebiteľ (navrhovateľka) je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním, pretože spotrebiteľ musí byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
Podľa názoru súdu, ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Preto ak dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je rozhodcovská klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie mohol zastaviť alebo odložiť. Spotrebiteľ by mal mať možnosť svoje práva uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá mu v tom bráni, je v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa ako dlžníka je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva voči dodávateľovi, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Je otázne, či spotrebiteľ, ktorý sa „rozhodne“ osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Preto je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy. Súd nadobudol presvedčenie, že navrhovateľka ako spotrebiteľ by nikdy neuzavrela rozhodcovskú zmluvu, pretože ako priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že existuje rozhodcovské konanie a čo to znamená. Preto by ju nenapadla ani len myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú je otázne, či vôbec vedela, že uzatvára.
Z predmetnej rozhodcovskej zmluvy z 12. 10. 2012 nesporne vyplýva, že odporca ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné klauzuly a je zrejmé, že navrhovateľka ako spotrebiteľ nemala možnosť takúto formulárovú zmluvu zmeniť. Dôkazné bremeno v danej veci je na strane odporcu ako dodávateľa, v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý musí preukázať, že navrhovateľka ako spotrebiteľ si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere odporca nepredložil súdu žiadne dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak by si totiž navrhovateľka individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy a odporca toto len v písomnom vyjadrení z 17. 05. 2016, ale okrem povinnosti tvrdenia, má aj dôkaznú povinnosť a žiaden dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti neoznačil a nenavrhol. Ako však súd zistil, rozhodcovská zmluva bola práve odporcom ako dodávateľom pripravená ako tlačivo a odporca ju opakovane používa pri uzatváraní rozhodcovských zmlúv so spotrebiteľmi. Do tohto tlačiva sa dopisuje len meno a osobné údaje spotrebiteľov, číslo zmluvy, miesto a dátum. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka ju nemala možnosť ovplyvniť žiadnym spôsobom a preto nemala možnosť sa osobitne dohodnúť na jej obsahu. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd nemôže akceptovať, pretože je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
Preto bol súd toho názoru, že rozhodcovská zmluva ktorú uzavreli účastníci dňa 12. 10. 2012, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, so zreteľom na to, že nebola medzi účastníkmi konania individuálne dojednané a vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa a je potom neplatná so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dojednávanie rozhodcovskej zmluvy v danej veci možno charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku odporcu s tým, že sa chce vyhnúť riešeniu sporu pred všeobecnými súdmi, pričom je zjavné, že rozhodcovské konanie je smerované skôr k tomu, aby o nároku odporcu bolo rozhodované pred vopred určeným rozhodcom, ktorého si sám vyberie. Taktiež dojednanie rozhodcovského súdu odporcom je v rozpore s judikovanými rozhodnutiami Súdneho dvora, ktoré riešia otázku neprijateľnosti zmluvných podmienok, keďže rozhodcovský súd sídli v sídle odporcu ako dodávateľa, v danej veci v Bratislave (napr. rozhodnutie C-243/08 prípad Erzsébet Sustikné Györfi a Oceáno Grupo Editorial), čo by mohlo byť z hľadiska Smernice č. 93/13/EHS kvalifikované ako nekalá praktika. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná a ide o nekalú obchodnú praktiku odporcu. Z dôvodu, že súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú, návrhu navrhovateľky vyhovel a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, v spojení s konaním si uplatnila náhradu trov konania, ktoré jej vznikli s právnym zastúpením advokátom. Preto potom súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 100 %, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).