Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-198-2007.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/198/2007
Uznesenie
A. súd D. v exekučnej veci oprávneného A. U., U. X proti povinnému D. P., nar. X.X.XXXX, D. 9, D. o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
T. zastavuje.
H. exekútorovi G.. D. U. priznáva trovy exekúcie vo výške XX,XX eur na ktorých úhradu zaväzuje povinného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
A. podal súdnemu exekútorovi G.. D. U. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie č. A.-XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vydané A. úradom v D.. A. súd D. následne v zmysle § 44 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (T. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „T. poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. H. po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. X T. poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
E. podaním doručeným tun. súdu dňa XX.X.XXXX poverený súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie.
E. ust. § 58 ods. X T. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
E. ust. § 57 ods. X písm. b/ T. poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
E. ust. § 88 ods. X V. o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
E. predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. E. preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. E. pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
E. ustanovenie § 88 ods. X V. o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.XXX/XXXX Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa X.X.XXXX. V. pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má
po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. J. na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. XXX/XXXX Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. X V. o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. E. výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. G. uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. J. si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. E. tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. A. situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. P. právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. S. tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. H. adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. M. postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku XX ods. X K. H. republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. P. zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. X. zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. V. zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
N. novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. P. zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. X V. o priestupkoch. E. lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. X. prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa X.XX.XXXX.
J. na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
E. ust. § X00 ods. 2 T. poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
E. ust. § 200 ods. X T. poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). A. a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
E. ust. § 196 T. poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
E. ust. § X97 ods. 1 T. poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
E. ust. § 27a vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do XX. apríla XXXX patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
E. ust. § X4 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
E. ust. § X4 ods. 2, X vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je X,XX eur za každú aj začatú hodinu. H. exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. E. suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je X,XX eur.
E. ust. § X5 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
E. ust. § 22 ods. X vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
E. ust. § X3 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. P. podľa odseku X je X,XX eura za každú aj len začatú polhodinu.
H. exekútor súčasne s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume XX,XX eur pozostávajúce z časovej odmeny v zmysle ust. § X4 ods. 1 písm. a/, ods. X vyhlášky vo výške X,XX eur, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § X4 ods. 1 písm. b/, ods. X vyhlášky vo výške XX,XX eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § X2 vyhlášky vo výške XX,XX eur a I. z odmeny.
V zmysle § X4 ods. 1 písm. a, ods. 2 uvedenej vyhlášky bola priznaná náhrada za jednu hodinu účelne vynaložené na exekúciu, ktoré sú odmeňované sumou X,XX eur/hod t.j. X,XX eur. H. dospel k času účelne vynaloženému na exekúciu sčítaním času jednotlivých úkonov vykonaných súdnym exekútorom za ktoré súdny exekútor požadoval priznať odmenu.
H. exekútor vrámci vykonanej exekúcie požadoval odmenu za X úkony exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálnu odmenu podľa ust. § X4 ods. X písm. b/, § 14 ods. X a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške X,XX eur za každý uskutočnený úkon, ktorých uskutočnenie mal súd preukázané predloženým exekučným spisom, ktorý súdny exekútor predložil súdu k nahliadnutiu a teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške XX,XX eur za úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu a zisťovanie majetku povinného.
P. hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. X vyhlášky súd priznal vo výške XX,XX eur, pozostávajúce z nákladov poštovného za XX zásielok.
S poukazom na ust. § 196 druha veta T. poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a priznané náhrady o XX % I.. E. súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške X,XX eur z priznanej odmeny.
W. výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou XX,XX eur.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § X97 ods. 1 T. poriadku tak, že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. H. pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčiní vznik trov exekúcie. T. poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie znáša oprávnený. J. výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, (ust. § X0X ods. 1, 2 a 3 T. poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. A. podal návrh na vykonanie exekúcie včas (dva roky pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. A. totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.