Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/134/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcovi: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, G., o zaplatenie XXX,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 107,25 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 2.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.04.2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia 502,- eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 502,00 eur od 6.7.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 82,50 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, dňa 27.7.2012 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporcom zmluvu o úvere č. 320121736 na čiastku 500,- eur, za odplatu vo výške 190 eur. Dlžník sa celkovú čiastku 690,- eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky vo výške 2,50 eur a ostatných 10 mesačných splátok vo výške 68,25 eur so splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou do 30 dní po platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Prevzatie peňazí potvrdil podpisom na zmluve. Odporca uhradil 188,00 eur, posledná úhrada bola vo výške 30 eur dňa 21.5.2014. Nakoľko neplnil riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 26.6.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným 5.4.2013. Po tomto dátume odporca uhradil sumu 110,- eur, celkovo uhradil 502,- eur.. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16,50 eur ako nárok vo výške 3,30% istiny za každý mesiac omeškania x 5 mesiacov, ktorú si uplatňuje do výšky podľa § 3a ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z..

Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil navrhovateľ, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu svoju neúčasť ospravedlnil, nedostavil sa odporca, ktorý mal predvolanie vykázané náhradným spôsobom, nakoľko zásielku v odbernej lehote neprevzal. Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenia pojednávania, vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 27.7.2012 na základe ktorej navrhovateľ v zastúpení Boženou Surmovou sa zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 500 eur za odplatu 160 eur s celkovou čiastkou na úhradu 690 eur s úhradou úveru v 13 mesačných splátkach a to prvé tri splátky 2,50 eur a 10 splátok vo výške 68,25 eur so splatnosťou prvej splátky 10 deň po uzavretí zmluvy a následne so splatnosťou splátok 30 deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN z úverov bola vo výške 46,52 eur, RPMN z úverov vo vzťahu vo výške 67,70 eur. Odporca bol vyzvaný na splnenie záväzkov výzvou zo dňa 6.2.2013. Súd zároveň z obsahu listiny - zápis z návštevy klienta, zástupca odporcu - agent, uviedol, že odporca nespláca záväzky z dôvodu fin. problémov a zrážok zo mzdy. Listom navrhovateľa zo dňa 26.6.2013 bol uplatnený nárok na zosplatnenie záväzku s výzvou na úhradu 502 eur a zmluvnou pokutou s tým, že záväzok mal byť zosplatnený ku dňu 5.4.2013.

Navrhovateľ v podaní uviedol, že odporca celkovo od 27.7.2012 do 21.1.2014 uhradil sumu 188 eur na úhradu nárokov zo zmluvy o úvere a ďalej uhradil sumu 204,75 eur na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu.

Súd zároveň zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o domácom servise na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi konzultačné a nadštandardné služby v starostlivosti o klienta najmä v preberaní zaúčtovanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termíny splátky a následné následky nesplácania. Celková výška odplaty bola uvedené vo výške 204,75 eur a splatná v troch mesačných splátkach vo výške 68,25 eur.

Podľa obsahu týždňovej správy VFA agenta navrhovateľa G. N. na základe zmluvy s odporcom 320121736 za týždeň 31/2012 ku dňu 1.8.2012 zistil výber čiastky 68,25 eur na domáci servis, 2,50 eur na úver dňa 27.7.2012, evidenciu vyplatenej hotovosti 190 eur a odplatu za domáci servis 204,75 eur spolu 194,75 eur. Podľa obsahu týždenného plánu výberov súd zistil výber 68,25 eur na domáci servis, 4,75 eur na úver dňa 19.8.2012, ďalší výber dňa 18.9.2012 v sume 68,25 eur na domáci servis, 2,50 eur na úver, výber dňa 16.10.2013 v sume 68,25 eur, 40 eur dňa 23.9.2013, 40 eur dňa 25.10.2013, 30 eur dňa 21.5.2014. Súd oboznámil ponukový list na úver Kešovka s ponukou výhody domáceho servisu poskytovaného finančnými agentmi, podpísaný odporcom 27.7.2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 500 ods. 1 Obch. zák. dlžník je oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie.

Podľa § 500 ods. 2 Obch. zák. ak zmluva neurčuje alebo osobitný zákon neustanovuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.

Podľa § 501 Obch. zák. veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Ak podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 4 písm. t/ a v/, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,

Súd podrobil prieskumu zmluvu spotrebiteľskom úvere č. č. 320121736 zo dňa 27.7.2012, na ktorú aplikoval ust. zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k dátumu uzavretia zmluvy, zákon č. 250/2007 Z.z. ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd zistil, že v zmluve o úvere nie je obsiahnutá zákonom stanovená podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k zák. č. 129/2010 Z.z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pretože v zmluve je len ustanovenie o tom, že úver je splatný v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eura a v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eur, pričom prvá splátka je splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30 deň po platnosti predchádzajúcej splátky a uvedený doporučený termín úhrady 25 dňa v mesiaci.

Teda zmluva nevymedzuje presnú a nezameniteľnú splatnosť splátok tak ako to vyžaduje zákonodarca s uvedením termínov splátok a s ich členením na istinu, úrok a poplatky. Uvedené členenie súd považuje za podstatné najmä z dôvodu, že dlžník má právo splatiť úver aj pred dobou splatnosti a z výpočtu splátok mu musí byť zrejmé, akú časť istiny, úrokov a poplatkov splatil a aký záväzok mu zostáva. Pokiaľ vzhľadom na stanovenie poplatkov zahrňujúcich aj zmluvný úrok nedochádzalo k amortizácii istiny, musela zmluva podľa § 9 ods. 2 písm. m/ zák. č. 129/2010 Z.z. obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu podľa ktorej „Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). “ Podľa názoru súdu, rovnako určením doporučeného termínu úhrady 25 deň v mesiaci bol vystavený dlžník omylu, nakoľko podľa názoru súdu, prvá splátka mala byť splatná 6.8.2012 a nasledujúce splátky 5.9.2012, 5.10.2012 a násl., čo vôbec nevyjadrovalo splatnosť splátok, najmä keď mali byť vyberané s nadštandardnou starostlivosťou na základe osobitného prístupu podľa zmluvy o domácom servise za odplatu rovnajúcu sa výške troch splátok. Splátky navyše boli sumárom splátok úveru a odplaty, teda ani matematickým výpočtom nemožno určiť jednotlivé zložky splátok. Takýto postup je v rozpore so zákonom ako aj s rozsudkom Okresného

súdu Žilina č.k. -49 zo dňa 2.10.2012, ktorým vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia úveru za neprijateľnú, teda veriteľ sa mal zdržať uplatňovania nárokov z tejto podmienky a mal výslovne uplatniť v súdom konaní len jednotlivé presne vymedzené nároky, však bez zjavného dôvodu súdne rozhodnutie nerešpektoval. Je úplne irelevantné, že neprijateľná zmluvná podmienka bola vyhlásená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko konkrétne povinnosti aj po prijatí zákona 129/2010 Z.z. - rozčlenenie splátok, uvedenie ich splatnosť a pod. zostali zachované, dokonca boli sprísnené. Dôvod pre obsolétnosť vyslovenej neprijateľnej zmluvnej podmienky je možné vysloviť len vtedy, ak by totožná či obdobná zákonná úprava absentovala alebo výslovne takýto postu umožňovala! (porovnaj § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ a ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“.

Pokiaľ sa týka ust. § 9 ods. 2 písm. j zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, súd je názoru, že táto náležitosť musí byť uvedená v texte samotnej zmluvy a nie je dostačujúce uvedenie tejto náležitosti napr. vo všeobecných podmienkach a to bez ohľadu, či je na samostatných listinách alebo na rube zmluvy, či je alebo nie je dlžníkom podpísaná. Nepochybne všeobecné obchodné podmienky tvoria súčasť zmluvy. Jednoznačne však nemajú za cieľ a nemôžu upravovať základné náležitosti zmluvy, pretože sú stanovené veriteľom vopred, pred uzavretím právneho úkonu a zo strany dlžníka sú nemenné, nemôže zasahovať do ich obsahu. Zároveň aj podľa názvu - obchodné podmienky je zrejmé, že tieto obsahujú všeobecné časti a to niektoré osobitne rozvedené ustanovenia zmluvy, postupy a pod., za ktorých môže byť poskytnutý úver, postup pri aplikácii zákonných a zmluvných ustanovení a pod.. Z obsahu zákona č. 129/2010 Z.z. je zrejmé, že veriteľ musí vypočítať v deň uzavretia zmluvy RPMN a túto zverejniť zmluve. Tento základný údaj slúži pre orientáciu výhodnosti dlžníka, preto musí byť uvedená v samotnom obsahu s ostatnými základnými náležitosťami zmluvy tak, aby údaj bol prehľadný a spolu s uvedením údaja o priemernej RPMN mohol poskytovať prehľad o výhodnosti či nevýhodnosti pôžičky. V tomto prípade je v časti pri splátkach uvedená síce priemerná RPMN, avšak nie je uvedená skutočná RPMN, ktorá priemernú RPMN výrazne prekračuje. Teda dlžník - spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu s tým, že vpísanú priemernú RPMN môže považovať sa základnú sadzbu a bez náležitej, až neobvyklej pozornosti, vyhľadania základných ustanovení zmluvy v obchodných podmienkach, nemôže porovnať výhodnosť úveru. Súd pritom poukazuje na celkovú prax, kde všetky bankové a nebankové subjekty (absolútne prevažná väčšina) uvádza túto náležitosť pri výške úrokovej sadzby, splátkach a pod.. Veriteľ vždy musí postupovať voči dlžníkom transparentne a čestne, najmä ak ponúka úvery klientom za pomerne vysoký úrok a poplatky, ktorým neposkytnú úver banky (prípadne si nevedia vybaviť úver v banke) a teda jedná sa o veľmi finančne a sociálne citlivé osoby. Účelom aplikácie zákona nemá byť len formálne splnenie litery zákona, ale skutočné informovanie o všetkých rizikách a podmienkach. Preto zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy, ktorá má byť určená v čase uzavretia právneho úkonu do obchodných podmienok pripravených a určených pred uzavretím zmluvy, súd považuje za minimálne za prekvapivé zmluvné dojednanie v rozpore so zákonom.

Súd preto je názoru, že úver je potrebné považovať podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

Výšku poskytnutých prostriedkov mal súd v konaní preukázanú z týždennej správy z 1.8.2012, podľa ktorej bola odporcovi poskytnutá čiastka 500 eur v hotovosti.

V bode 26 rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku , ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti

uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.

Úlohu súdu však nemožno obmedzil len na formálne skúmanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale v rámci ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými obchodnými podmienkami či nekalými obchodnými praktikami musí poskytovať spotrebiteľovi ochranu aj pri vzájomne súvisiacich a podmienených zmluvách. Ak navrhovateľ má za to, že takáto ochrana presahuje právomoc súdu poskytovať spotrebiteľovi ochranu, môže navrhnúť iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke, najmä ak svoj postoj riadne dôvodní nie len vo vzťahu k svojim očakávaniam ale aj vo vzťahu k celkovej úprave EÚ.

Súd o svojej právomoci nemá pochybnosti, pričom poukazuje aj na základný článok Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS čl. 22 podľa ktorého by členské štáty by mali mať naďalej možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré zakazujú veriteľom žiadať od spotrebiteľa, aby si v súvislosti so zmluvou o úvere otvoril bankový účet alebo uzavrel dohodu o ďalšej doplnkovej službe, alebo aby hradil výdavky alebo poplatky za takéto bankové účty alebo ďalšie doplnkové služby. V členských štátoch, v ktorých sú takéto kombinované ponuky povolené, by spotrebitelia mali byť pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na získanie úveru vo všeobecnosti alebo za ponúkaných podmienok. Náklady na tieto doplnkové služby by sa mali zahrnúť do celkových nákladov spojených s úverom alebo ak sa výška týchto nákladov nedá stanoviť vopred, spotrebiteľom by sa mali pred uzavretím zmluvy poskytnúť primerané informácie o ich existencii. Predpokladá sa, že veriteľ musí mať informácie o nákladoch na doplnkové služby, ktoré spotrebiteľovi ponúka sám alebo v mene tretej osoby, s výnimkou prípadov, keď ich cena závisí od osobitnej charakteristiky alebo situácie spotrebiteľa.

Súd sa preto prejudiciálne zaoberal záväznosťou a platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, nakoľko takáto zmluva súvisí práve so zmluvou o úvere, keďže na základe nej práve dlžník platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Samotné uzavretie zmluvy o domácom servise bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považuje za nemožné. Zmluva o domácom servise je ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere o čom svedčí aj uvedenie poplatkov za „domáci servis“ v samotnom tlačive spoločne s evidenciou úhrad zo zmluvy o úvere a v evidencii výplat agenta. Predmetom servisu na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči dlžníkovi vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu sa podľa zmluvy odporca zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v prípade ZoDS prevyšujúci odplatu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to aj s pripočítaním úroku. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach v prepočte rovnajúcim sa splátkam zo zmluvy o úvere v poradní 4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy o domácom servise bol navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Podľa čl. III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve. Uvedená skutočnosť je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet výšky troch mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len symbolickej sume, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok zmluvy o úvere.

V skutočnosti je možné polemizovať o tom, či mohol alebo nemohol dlžník odmietnuť uzavrieť takúto zmluvu, najmä ak reálna situácia, sociálne pomery či tieseň ho donútila prijať ponúkaný úver. V podstate

reálnosť možnosti odmietnutia takejto služby záleží od postoja obchodného zástupcu, ktorý si podpis takejto zmluvy môže vyhradiť a to najmä preto, že z takéhoto plnenia mu plynú výhody vo forme odmeny

- odplaty. Právne táto služba nie je povinná, avšak za celú svoju činnosť súd nezistil ani jediného dlžníka, ktorý by si takúto službu zvolil vedome, dobrovoľne, minimálne mal vedomosť o takejto službe. Naviac podľa názoru súdu, musí práve veriteľ preukázať, že dlžník mal nie len formálne ale aj reálne právo odmietnuť uzavrieť doplnkovú zmluvu a že uzavretím takejto zmluvy nie je podmienené poskytnutie úveru či poskytnutie úveru za rovnakých podmienok. V tomto rozsahu dôkazné bremeno zaťažuje veriteľa a veriteľ - navrhovateľ takúto skutočnosť nepreukázal.

Súd je názoru, že predmetná zmluva o domácom servise nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel. Ak doplnková zmluva neprináša pre dlžníka viac výhod, prípadne výhody nezodpovedajú reálne odplate za službu, prípadne odplata je za služby, ktoré aj bez uzavretia zmluvy musí veriteľ poskytnúť, samotné ponúkanie takejto službu predstavuje nekalú obchodnú praktiku, ktorej je veriteľ povinný zdržať sa voči spotrebiteľovi. Ponúkané služby nikdy nemôžu zodpovedať odplate, aby ich ponúka a plní veriteľ či ich poskytovať aj bez osobitne uzavretej zmluvy ale dokonca je povinný ich ponúkať v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa názoru súdu, ak by obchodný zástupca zodpovedne pristupoval k právam dlžníka, tak by mu ani pri základnej starostlivosti nemal uzavretie takejto zmluvy dlžníkovi ponúknuť, pretože je pre dlžníka zjavne nevýhodná a ponúkanie takejto zmluvy, a to aj dobrovoľné predstavuje nekalú obchodnú taktiku zo strany veriteľa. Ak sa obchodné praktiky zameriavajú na určitú skupinu spotrebiteľov, priemerný člen tejto skupiny predstavuje referenčné kritérium a zmluva sa posudzuje voči takejto osobe, teda oprávnenosť alebo nekalosť obchodnej praktiky sa potom posúdi na základe tohto referenčného kritéria.

Je pravda, že veriteľ nemusí prijímať cez obchodného zástupcu splátky a môže odkázať dlžníka na úhradu bezhotovostným prevodom alebo vkladom na účet. Prípadná odplata za takúto úhradu však môže pokrývať najviac náklady a nie byť zdrojom zisku. V tomto prípade by veriteľ svojou činnosťou zasahoval do činnosti podľa zákona o bankách poskytovaním bankových služieb. Naviac podľa ustanovení zmluvy, upozorňovaním na termíny a preberaním hotovosti činnosť obchodného zástupcu skôr pripomína činnosť pri vymáhaní pohľadávok ako činnosť v mene zastúpeného dlžníka. Pri osobnom upozorňovaní a kontrole „obchodného zástupcu“ je pri skupine klientov veriteľa väčší predpoklad úhrady ako ten, že budú pravidelne vykonávať bezhotovostnú úhradu splátok, keď poväčšine ani nemajú bankový účet, prípadne ho majú blokovaný, je im z dôvodu viacerých exekúcii zakázané nakladať s majetkom a pod..

Taktiež podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ako aj zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj podľa povinností finančného agenta - sprostredkovateľa, väčšinu povinností uvedených v zmluve je povinný vykonávať veriteľ priamo či prostredníctvom zástupcu alebo agenta, napr. starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy je povinný vykonať v predúverových rokovaniach a povinnosti pri poskytovaní úverov. Ak je určitý zástupca oprávnený preberať úhradu, tak nesmie odmietnuť prevzatie hotovostnej úhrady. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania s upozorneniami v zmluve a predzmluvných formulároch. Vedenie a kontrola splátkového kalendára je zas činnosť vyslovene v záujme veriteľa, nakoľko nevydával žiadne doklady o úhradách, účtovné doklady, dlžníkovi ale nahrádzal to takýmto spôsobom (fakticky obchádzal zákon).

Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak všetky záznamy mali byť vedené v „kartičke Splátkový kalendár“ (prijaté úhrady) je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať „obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Jednoznačne údaje do „kartičky“ si nebol oprávnený vpisovať sám dlžník, teda ani v tomto prípadne nešlo o žiadnu nadštandardnú činnosť v prospech klienta ale plnenie základných povinností veriteľa.

Súd upozorňuje aj na skutočnosť, že ak postupne bolo zákonodarcom zakázané účtovanie poplatkov za vedenie úverového účtu, nakoľko sú takéto činnosti viac v prospech veriteľa ako dlžníka, tak jednoznačne činnosti vymedzené v predmete zmluvy o domácom servise sú viac v prospech veriteľa ako dlžníka a

výhoda poskytnutá dlžníkovi (ak vôbec reálne nejaká jestvuje), je v značnom nepomere k odplate vo výške troch splátok úver.

Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby využívané na nútené vyberanie splátok, zastrašovanie a presadzovanie záujmov veriteľa. Súd ani v iných konaniach nedokázal zistil skutočný rozdiel a výhodu klienta, ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis poskytovaný nebol najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca 1/3 úveru, resp. odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Navyše finančný agent navrhovateľa konal jednoznačne v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; pričom vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojené s poskytnutím úveru.

Súd preto takúto zmluvu považoval za vyslovene účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon, minimálne poskytnutím neprimeranej protislužby za odplatu zabezpečiť si ďalšie plnenie od spotrebiteľa za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, teda obsahovo sa rovnajúcej neprimeranej podmienku (§ 53 ods. 4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako aj prípadné názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval za zmluvu spojenú so zmluvou o spotrebiteľskom úvere - závislú zmluvu, doplnkovú zmluvu, ktorá bola uzavretá za neprimerane nevýhodných podmienok pre spotrebiteľa, naviac za zmluvu viazanú na poskytnutie spotrebiteľského úveru a ako takú ju považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nemožnosť súdu dožadovať sa a zisťovať takého skutočnosti v občianskom súdnom konaní, prvostupňový súd konštatuje, že bez zistenia celkového rozsahu práv a povinností pri poskytnutí spotrebiteľského úveru by bola poskytnutá ochrana spotrebiteľskému vzťahu len formálna.

Nakoľko navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 500,- eur, úver považoval súd za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a zistil, že dlžník uhradil 188,- eur na úhradu úveru a 204,75 eur na úhradu zmluvy o domácom servise, zaviazal odporcu na zaplatenie zostatku 107,25 eur ako rozdielu medzi poskytnutými prostriedkami bez úrokov a poplatkov a úhradami. Súd zároveň úhradu na „domáci servis“ započítal a zohľadnil ako celkovú úhradu záväzkov dlžníka voči veriteľovi, nakoľko sa jednalo o závislú zmluvu, ktorá bola v rozpore s dobrými mravmi dosiahnutá na základe nekalých praktík len za účelom obchádzania maximálnej výšky odplaty. Pri rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania súd vzhľadom na absenciu členenia splátok na istinu, úroky a poplatky rozhodol tak, že dlžník sa dostal do omeškania konečnou splatnosťou úveru, pretože musel mať vedomosť, že najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru mali uhradiť svoje záväzky a teda minimálne vrátiť požičanú istinu. Preto súd stanovil deň omeškania nasledujúci deň po splatnosti úveru - poslednej splátky, teda 370-ty deň od jeho poskytnutia. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 a § 3 nar. vl.č. 87/1993 Z.z. ku dňu vzniku omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 OSP, nakoľko si však v prevažnom rozsahu úspešný odporca trovy konania neuplatnili a súd nezistil vznik trov konania na ich jeho strane a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).