Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43C/35/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobkyne (navrhovateľky): L.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, A., Š. G. P., zastúpenej T.. Jozefom Brázdilom, advokátom so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému (odporca): Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva SR so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 165565, o náhradu škody podľa zák. č. 514/2013 Z.z. takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 6.000 Euro, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšku zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.155,87 Euro, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jozefa Brázdila, advokáta, v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.04.2013, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy, pôvodne vo výške 50.000 Euro podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., z titulu nezákonných rozhodnutí Slovenskej lekárnickej komory (ďalej len „SLeK") č. 2337/SLeK/2009 zo dňa 22.12.2009 a Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej len „MZ SR") č. 11895-2/2010-OP zo dňa 18.03.2010, resp. nesprávneho úradného postupu uvedených správnych orgánov oboch stupňov ( SLeK a MZ SR ), v dôsledku ktorého bola žalobkyni zrušená licencia na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní farmaceut a ktorú z toho dôvodu nemohla vykonávať v období od decembra 2009 do októbra 2012, čím jej vznikla škoda, pretože nemohla pokračovať vo výkone svojej profesie ako predtým. Zároveň si uplatnila úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne, počnúc dňom podania žaloby na súde. V prípade úspechu v konaní si žalobkyňa zároveň uplatnila náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Skutkovým základom žaloby bolo to, že SLeK rozhodnutím zo dňa 22.12.2009 č. 2337/SLeK/2009 zrušila žalobkyni licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní farmaceut č. 538/120905 zo dňa 12.9.2005, preto že propagáciou poskytovania zľavy na doplatku na lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis a opakovaným výdajom liekov, ktoré sú viazané na lekársky predpis s poskytnutím zľavy vo výške polovice doplatku za lieky viazané na lekársky predpis, boli porušené ustanovenia § 36 ods. 6 a 7 zákona č. 140/1998 Z. z o liekoch a zdravotníckych pomôckach a § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, v spojení s prílohou č. kódex zdravotníckeho pracovníka/, s vylúčením odkladného účinku.

Žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu SLeK vo veci samej odvolala a Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím č. 118895-2/2010-OP zo dňa 18.3.2010 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdilo. Na základe včas podanej žaloby žalobkyňou o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia MZ SR, Krajský súd v Bratislave v správnom konaní, rozsudkom zo dňa 18.5.2012, č. k. -57, právoplatným dňa 11.7.2012, napadnuté rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. 11895-2/2010-0P zo dňa 18.3.2010 ako i prvostupňové rozhodnutie SLeK č. 2337/SLeK/2009 zo dňa 22.12.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a). b), c), d), e) O.s.p. zrušil a vec vrátil MZ SR na ďalšie konanie, na základe čoho odvolací správny orgán (MZ SR) dňa 24.08.2012 vec postúpil SLeK. Následným rozhodnutím SLeK zo dňa 01.10.2012, č. 2445/SLek/2012 bolo správne konanie o zrušenie licencie žalobkyne na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní farmaceut č. 538/120905 zo dňa 12.9.2005, podľa § 30 ods. 1 písm. h) zák. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavené, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, keď žalobkyni v danom konaní nebolo dokázané porušenie zákona (§ 36 ods. 6 a 7 zák. č. 140/1998 Z. z. a § 80 ods. 1 písm. d) zák. č. 578/2004 Z. z. v spojení s prílohou č. 4 Etický kódex zdravotníckeho pracovníka). Právne žalobu žalobkyňa odôvodnila ustanovením § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v nadväznosti na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.

3. Konkrétne uviedla, že k nezákonným/nesprávnym úradným postupom správnych orgánov oboch stupňov (SLeK a MZ SR) dochádzalo postupne, v súvislosti s prebiehajúcim správnym konaním voči žalobkyni a vyplývali aj z korešpondencie, oznámení a vyhlásení do tlače či TV predstaviteľmi uvedených orgánov o porušovaní zákona zo strany lekárne „Agape" v Trebišove, resp. žalobkyne ako jej zodpovedného odborného zástupcu. To spôsobilo nedôveru voči osobe žalobkyni ako farmaceutky a zodpovednej zástupkyne zo strany iných lekární a tiež nedôveru voči lekáreň „Agape", tak zo strany zdravotných poisťovní a dodávateľov liekov, ako aj pacientov. Konkrétne SLeK rozposlala podnety zdravotným poisťovniam ako aj dodávateľom liekov, kde ich informovala, že žalobkyňa a údajne aj lekáreň „Agape", porušila zákon na o zdravotnej starostlivosti. Dôsledku toho zdravotné poisťovne pozastavili úhrady za lieky a zdravotné pomôcky a nepreplatené faktúry vrátili s odôvodnením, že podľa podnetu SLeK nemá lekáreň licenciu (list SLeK pre Dôvera z 16.11.2009). Rovnako dodávatelia liekov na základe obdobných listov od SLek, pozastavovali dodávky liekov pre lekáreň „Agape" (napr. list pre Unimed z 20.4.2010, Unipharma, MedArt, Phoenix...). PharmDr. Vajlan, vtedajší prezident SLeK, v správach TV Markíza zo dňa 12. 11.2009 a 25.4.2012 v príspevku „Boj medzi lekárňami“ konštatoval opakované porušenie zákona a oprávnené odňatie licencie žalobkyni a pozastavil sa aj nad tým, že lekáreň aj naďalej funguje, i keď podľa neho jej mal VÚC odňať licenciu. V médiách sa priebežne vyskytovali tlačové správy vydané SLeK alebo MZ SR, kde sa konkrétne uvádzalo odňatie licencie odborného zástupcu v lekárni „Agape" v Trebišove, čím bola osoba žalobkyne bližšie identifikovaná. Žalobkyňa poukazovala na to, že v súvislosti týmito vyhláseniami predstaviteľov SLeK a MZ SR, boli v mediách uverejnené vo vzťahu k žalobkyni a lekárni „Agape“ rôzne negatívne články napr. „Za zľavy na lieky zrušili prvú licenciu lekárňam" z 9.4.2012, „Podľa SLeK môžu neetické praktiky ohroziť systém distribúcie liekov" z 13.11.2010, „Zobratie licencie v Trebišove bude vraj riešiť NS" z 12.4.2010, „Pre zákaz zliav za lieky padla prvá licencia" z 11.4.2010 a pod.. SLeK podala dňa 16.11.2009 podnet na nápravu stavu aj na Košický samosprávny kraj, kde označovala lekáreň „Agape“ za porušovateľa zákona a žiadala VÚC konať, hoci SLeK ani nemá takú kompetenciu a podnet zaslala na vedomie aj 5 zdravotným poisťovniam, Výboru NR SR pre zdravotníctvo SR, Daňovému úradu v Trebišove, Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, čím všetky tieto inštitúcie nadobudli vedomosť o „porušovaní povinností uvedenou lekárňou". Ďalším listom zo dňa 04.01.2010 pre VÚC žiadala SLeK konať vo veci bezodkladne a oznámila odňatie licencie žalobkyni a zároveň údajné nesplnenie podmienky platnosti povolenia pre AGAPE TREBIŠOV s.r.o., avšak podstatným je, že VÚC pritom nevyslovil porušenie povinností zo strany lekárne „Agape“ (resp. prevádzkovateľa APAGE TREBIŠOV s.r.o.) a preto nebol daný žiadny legitímny dôvod na všetky uvedené kroky. Táto kampaň, ktorú voči žalobkyni a lekárni, kde bola odborným zástupcom dlhodobo viedla SLeK a aj MZ SR, mala mimoriadne negatívny vplyv na profesijné uplatnenie žalobkyne, nakoľko takmer tri roky, od odobratia licencie v decembri 2009 až do ukončenia správneho konania jeho zastavením v októbri 2012, nemohla vykonávať svoje povolanie farmaceuta. Zároveň bolo poškodené dobré meno žalobkyne ako lekárničky, znížené jej odborné uplatnenie a napokon nezákonným rozhodnutím o odňatí licencie a nesprávnym úradným postupom, došlo k obmedzeniu jej ústavného práva, porušeniu práva slobodného výberu zamestnania a slobody podnikania, garantované ústavou SR v čl. 35 ods. 1, 2 Ústavy SR. Okrem toho sa toto stresujúce obdobie, vyplývajúce z neistoty výsledku konania ako aj tlakov dôsledku antikampane SLeK a MZ SR,

prejavilo aj na zdravotnom stave žalobkyne do tej miery, že jej bol od apríla 2012 priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Žalobkyňa uviedla, že z popísaných skutočností vyplýva, že v danom prípade bol realizovaný nesprávny úradný postup a prišlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov (SLeK a MZ SR) oboch stupňov, boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zrušené pre nezákonnosť, na základe čoho potom žalobkyni vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej takýmto nezákonným rozhodnutím. Uviedla, že uvedené rozhodnutia a úradné postupy správnych orgánov mali vplyv jednak priamo na žalobkyňu, ako aj na spoločnosť AGAPE TREBIŠOV s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika 14, Trebišov, IČO 36598640, prevádzkovateľa lekárne „Agape" v Trebišove, oprávneného držiteľa licencie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, u ktorého bola žalobkyňa v pozícii odborného zástupcu a u ktorého nebolo v správnom konaní na Košickom VÚC vyslovené žiadne porušenie povinnosti. Všetky uvedené rozhodnutia, popísané kroky a postupy mali za následok úbytok zákazníkov lekárne, čo zároveň znamenalo pokles zisku, napokon až zatvorenie prevádzky a preto v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí oboch orgánov v správnom konaní o odňatí licencie žalobkyni, jej vznikla uplatnená škoda. Okrem toho žalobkyňa poukazovala, že v rámci konania pred SLeK a MZ SR namietala aj šikanózny výkon práva na postih, keď jej boli známe iné prípady, v ktorých na základe obdobných, resp. totožných skutkových okolností, po odňatí licencie rozhodnutím SLeK, MZ SR na základe odvolania, rozhodnutie SLeK zrušilo pre nezákonnosť. Oba správne orgány nepostupovali podľa § 81 ods. 3 zák. 578/2004 Z.z. a sa nevysporiadali s argumentáciou žalobkyne v správnom konaní o použití opatrení miernejšieho postihu (pokuty, dočasné pozastavenia licencie), pri použití ktorých, by následky a škody v danom rozsahu neboli vznikli, resp. by boli spätne navrátiteľné. Potom iné rozhodnutie MZ SR v obdobnej veci, bolo v prípade žalobkyne voči nej diskriminačné, odchyľovalo sa od iných prípadov s rovnaným skutkovým základom a išlo exces zo základnej zásady konania uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ukladajúcej pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, rozhodovať podobne a v rozpore s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 Ústavy SR, citujúc judikát ÚS SR č. . Žalobkyňa uviedla, že v rámci správneho konania správne orgány upozorňovala a argumentovala aj tým, že predmetom posudzovania nie je porušenie povinností lekárnika voči pacientom s následkom prípadnej ujmy u pacientov, ale výklad etických kódexov a pripustením odkladného účinku vykonateľnosti rozhodnutia SLeK (ponechanie licencie do právoplatnosti rozhodnutia), by nespôsobilo ujmu pacientom, resp. nepoškodilo iný verejný záujem ale naopak, by sa ním predišlo eventuálnym škodám na strane žalobkyne a AGAPE TREBIŠOV s.r.o.. Napriek tomu správne orgány oboch stupňov na to neprihliadli, čím porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a preto zodpovedajú za vzniknuté škody.

4. Uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch žalobkyňa odôvodnila tým, že oba správne organy (SLeK a MZ SR) vydali nezákonné rozhodnutia o odňatí licencie žalobkyni na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní farmaceut, v dôsledku čoho nemohla pokračovať vo výkone svojej profesie ako predtým, čím jej vznikla škoda, pričom za daných okolností samotné konštatovanie porušenia práva, žalobkyňa vzhľadom na spôsobenú ujmu pokladá za nedostatočné zadosťučinenie. Samotnú výšku nemajetkovej ujmy stanovila vo výške 50.000 Euro s prihliadnutím na

- osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, pričom uviedla, že predtým žila bezúhonný profesijný život, v úcte spoluobčanov;

- závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá bola v danom prípade nesporne zásadná, pretože dlhodobo zbavila žalobkyňu možnosti vykonávať lekárnickú prax v pozícii, v akej ju vykonávala dovtedy;

- závažnosť následkov v súkromnom živote, ktoré spočívali v tom že strata práce mala vplyv aj na zdravotný stav žalobkyne, dôveru, vážnosť a úctu okolia a

- závažnosť následkov, ktoré vznikli v spoločenskom uplatnení, ktoré vyplývajú z vyššie popísaných okolností. Žalobkyňa ďalej uviedla, že aj po tom, čo postupy a rozhodnutia SLeK a odvolacieho správneho orgánu MZ SR boli súdom vyhodnotené ako nezákonné, vo verejnosti a zainteresovaných štátnych orgánoch, poisťovniach zanechali zo správ z médií, pretrvávajúce záporné hodnotiace úsudky. Sumárne išlo o závažný zásah do cti a dôveryhodnosti žalobkyne v súkromí a súčasne aj v profesionálnej oblasti, keď jej bol dočasne prerušený výkon zamestnania, čo všetko neprimeraným spôsobom zasiahlo do jej práva na ochranu osobnosti, občianskej cti, dobrej povesti a ľudskej dôstojnosti. Náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa žalobkyňa domáha vzhľadom na to, že už nemožno odstrániť následky uvedených zásahov ani dať primerané zadosťučinenie. Neoprávnený zásah do jej právom chránenej sféry nastal už

dňom odňatia licencie a viacročným pokračovaním konania, čo vyvolalo lavínu rozširovania informácií spochybňujúcich plnenie profesionálnych lekárnických povinností, Etického kódexu a vyvolali reakcie poškodzujúce dobrú povesť ako občianky a zároveň farmaceutky u širokého okruhu odbornej verejnosti (kolegovia, poisťovne atď.). Zároveň poukázala aj na škodu, ktorá vznikla spoločnosti AGAPE TREBIŠOV s.r.o., v podobe ušlého zisku, nakoľko musela na pracovnú pozíciu ktorú dovtedy vykonávala žalobkyňa zamestnať inú odbornú zástupkyňu, avšak pre vedenú negatívnu kampaň proti lekárni „Agape“ to bol v danom regióne problém, keď kvôli nej nechceli farmaceuti túto pozíciu prijať a prijatím farmaceutky z iného mesta, vznikli spoločnosti zvýšené náklady (mzda, cestovné, ubytovacie náklady a pod.,). Okrem toho tým, že poisťovne, distribútori liekov v dôsledku výziev SLeK-u obmedzili až pozastavili dodávky liekov, platieb, úhrad faktúr, sa lekáreň dostávala do finančných problémov až napokon musela prevádzku v roku 2011 zatvoriť, nakoľko sa jej príjmy oproti priemernému zisku z rokov 2007, 2008, 2009, kedy dosahovali výšku cca 31.540,34 € ročne znížili v roku 2010 na sumu 4.923 € a v roku 2011 a 2012 na 0 Euro (tzn. celkovo rozdiel v zisku za relevantné obdobie á 89.698,02 Euro).

5. Žalobkyňa dňa 12.12.2012 písomne požiadala Ministerstvo zdravotníctva SR podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktoré do podania žaloby žalovaný nereagoval.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila vo fotokópii listiny - Žiadosť o predbežné prerokovanie z 03.12.2012 s pripojenou doručenkou o doručení dňa 12.12.2012,rozhodnutie SLeK č. 2337/SLeK/2009 zo dňa 22.12.2009, rozhodnutie MZ SR zo dňa 18.03.2010, č.118895-2/2010-OP, rozhodnutie SLeK č. 2445/SLeK/2012 zo dňa 01.10.2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 zo dňa 18.05.2012 s doložkou ppl. dňa 11.07.2012, rozhodnutie MZ SR zo dňa 29.04.2010, č.08549-1/2010-OF, rozhodnutie MZ SR zo dňa 15.07.2010, č. 08549-2/2010-OF s doložkou ppl. dňa 21.07.2010, podnet SLeK na nápravu protiprávneho stavu z 16.11.2009, č. 1940/SLeK/2009, žiadosť SLeK na bezodkladné konanie z 14.01.2010, č. 100/SLeK/2010, podnet SLeK na okamžitú nápravu protiprávneho stavu z 09.12.2009, č. 2183/SLeK/2009, oznámenie SLeK o zrušení licencie L.. Y. z 20.04.2010, č. 898/SLeK/2010, oznámenie SLeK o zrušení licencie z 20.04.2010, č. , upovedomenie SLeK o znižovaní predajnej ceny poskytovateľom lekárskej starostlivosti, upovedomenie SLeK o znižovaní predajnej ceny z 16.11.2009, č. 1946/ , opätovné upovedomenie SLeK o znižovaní predajnej ceny č. 2281/SLeK/2009, články z médií: Zobratie licencie v Trebišove bude vraj riešiť NS - SITA/ webnoviny z 12.4.2010/, Zdravotníctvo: zákaz zliav na lieky na recept má prvú obeť/ webnoviny z 9.4.2010/, Pre zákaz zliav na lieky padla prvá licencia /webnoviny z 11.4.2010/, Za zľavy na lieky zrušili prvú licenciu lekárniam /ekonomika.sme.sk z 09.04.2010/.

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne dňa 28.06.2013 a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu a uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne ktoré uvádza v žalobe. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala ochrany osobnosti ako fyzickej osoby a odvoláva sa, že bolo poškodené jej dobré meno a povesť, avšak zo spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že správne konanie bolo voči žalobkyni začaté na základe podnetu SLeK pre porušenie zákona č. 140/1998 Z. z. a zákona č. 455/1991 Z. z.. Namietal, že žalobkyňa nemá nárok ani na úroky z omeškania, nakoľko výška škody nie v danom prípade jasne preukázaná pohľadávka a rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 18.03.2010, teda do účinnosti novelizácie ustanovenia § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonom č. 412/2012 Z. z. a nie je tu vystavená faktúra ani iný doklad preukazujúcich majetkový záväzok medzi žalobkyňou a žalovaným. Podľa názoru žalovaného tým, že na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 zo dňa 18.05.2012, vydala SLeK dňa 01.10.2012 rozhodnutie č. 2445/SLeK/2012, ktorým zastavila správne konanie o zrušenie licencie žalobkyne, čo je dostatočnou nápravou pre žalobkyňu. Preto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa žalobkyňa domáha nie je potrebná a dôvodná. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe uvádza, že je na invalidnom dôchodku a nevykonáva povolanie lekárnika a preto podľa žalovaného absentuje príčinná súvislosť, ktorá je daná vtedy, ak je škoda adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu a súčasne je preukázané, že škoda by bez tejto príčinnej súvislosti nebola nastala. Podľa žalovaného sa v žalobe neuvádza, že žalovaný znižovala vážnosť a osobu žalobkyne na verejnosti úradným postupom, resp. vydaním rozhodnutia, ktoré bolo zrušené súdom. Ako zavádzajúce označil žalovaný tvrdenie žalobkyne, že odňatie licencie vyvolala lavínu rozširovania informácií spochybňujúce plnenie profesionálnych lekárnických povinností, Etického kódexu a vyvolávajúce reakcie poškodzujúce jej dobrú povesť ako občianky a farmaceutky.

Žalobkyňa podľa žalovaného nepreukázala, že by napríklad zo strany klientov lekární bola napadaná pre zrušenie licencie a práve z toho z dôvodu prestali v jej lekárni kupovať lieky. Napokon žalovaný namietal aj tvrdenie žalobkyne, že v obdobných prípadoch týkajúcich sa odňatia licencie žalovaný rozhodnutia SLeK-u pre nezákonnosť zrušil.

7. Súd vec prejednal, pričom vypočul právnych zástupcov strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne prostredníctvom dožiadaného súdu, výsluchom navrhnutých svedkov - L.. V. U., T. Q., I.. U. Y., vyššie uvedenými listinami predloženými žalobkyňou a rozhodnutiami MZ SR vo veci odvolaní voči obdobným rozhodnutiam Slovenskej lekárnickej komory, časťou pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , z ktorého vyplývali nasledovné skutkové okolnosti, rozhodné pre posúdenie veci:

8. Žalobkyňa v konaní pred súdom zdôraznila, že rozhodnutiami Ministerstva zdravotníctva SR a Slovenskej lekárnickej komory jej bola protiprávne odobraná licencia, pričom SLeK rozposlala podnety zdravotným poisťovniam, dodávateľom liekov, VÚC, Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, Daňovému úradu, Národnej rade SR, Výboru pre zdravotníctvo SR, kde všetky uvedené inštitúcie informovala o porušení zákona o zdravotnej starostlivosti žalobkyňou a údajne aj lekáreňou „Agape“ v Trebišove. Zároveň boli tieto informácie medializované, a tak aj v očiach širokej verejnosti sa žalobkyňa dostala do pozície človeka nerešpektujúceho zákon. Zároveň žalobkyni, ako jedinej spoločníčke a konateľke spoločnosti AGAPE TREBIŠOV s.r.o. od roku 1996, prevádzkovateľa lekárni „Agape“ v Trebišove, bol znemožnený aj výkon odborného zástupcu a to od marca 2010, po vydaní rozhodnutia MZ SR, ktorým potvrdilo predmetné rozhodnutie SLeK o zrušení licencie. Uviedla, že v tomto období musela vykonávať odborného zástupcu v lekárni „Agape“ U.. D. B. na základe čoho muselo byť vydané aj nové povolenie s menom nového odborného zástupcu, navyše s nákladmi na jeho mzdu, cestovné, stravné a na ubytovanie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že dôvodom podania žiadosti o ukončenie prevádzkovania poskytovanie lekárenskej starostlivosti v lekárni „Agape“ spoločnosťou AGAPE TREBIŠOV s.r.o. od februára 2011, bolo zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne práve v dôsledku protiprávneho konania SLeK a MZ SR, ktoré pociťovala žalobkyňa ako neustálu štvavú kampaň Slovenskej lekárnickej komory, podporovanej protiprávnym konaním MZ SR a následná strata dôvery pacientov, zdravotných poisťovní a dodávateľov liekov a tým aj výrazný pokles zisku. Išlo o mediálne výstupy napr. kolegov žalobkyne, prezidenta SLeK U.. F. a tiež hovorkyne MZ SR (p. Č.). Žalobkyňa príčinnú súvislosť medzi novinovými článkami, ktoré zasiahli do jej povesti a konaním MZ SR videla v tom, že až po rozhodnutí MZ SR, ktorým potvrdilo rozhodnutie SLeK o zrušení licencie, všetky mediálne výstupy konštatovali porušenie zákona žalobkyňou, pričom ak by MZ SR rozhodovalo v súlade so zákonom, nedošlo by k žiadnej ujme a žalobkyni by nebola licencia zrušená. Navyše sa tak stalo iba v jedinom prípade, práve u žalobkyni, keď v ostatných asi v 50-tich obdobných prípadov, pred a aj po predmetnom rozhodnutí, MZ SR rozhodnutie SLeK zrušilo. Žalobkyňa uviedla, že ju oslovovali susedia, známy, dokonca aj jej dovtedy neznámy ľudia, ktorí sa pýtali, prečo porušila zákona a či jej to stálo za zrušenie licencie. Poukázala na to, že v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave ani ona ako fyzická osoba a ani menom právnickej osoby, v ktorej bola konateľkou, neporušila zákon tým, že poskytovala zľavy na doplatok za lieky, ktorých výdaj a opakovaný výdaj je viazaný na lekársky predpis. Žalobkyňa potvrdila, že od ukončenia Farmaceutickej fakulty UK v r. 1979, odkedy sa stala farmaceutkou, pracovala v lekárni v Trebišove, najskôr v nemocnici a od roku 1999 ako odborná zástupkyňa v lekárni „Agape“ a v čase zrušenia licencie v decembri 2009, bola členkou disciplinárnej komisie regionálnej lekárnickej komory a do tej doby nikdy nebola disciplinárne potrestaná. Uviedla, že v tomto období (po roku 2009) sa v dôsledku predmetného správneho konania a s ním súvisiacimi mediálnymi výstupmi, žalobkyni postupne zhoršoval zdravotný stav tak po fyzickej ako aj psychickej stránke, nakoľko stres a neustála neistota sa spolu s jej predchádzajúcimi problémami v dôsledku onkologického ochorenia, odrazili na problémoch so srdcom, čo vyústilo do priznania invalidného dôchodku s účinnosťou od 17.05.2013. Od tejto doby je žalobkyňa v pracovnom pomere u zamestnávateľa Lekáreň Ópium so sídlom vo Zvolene. Ku konkrétnym okolnostiam ohľadom správneho konania SLeK o odňatí licencie, žalobkyňa uviedla, že podnetom bola cielená inšpekcia, vykonaná D.. P., farmaceutom VÚC Košice, ktorej zákonnosť žalobkyňa opakovane namietala (poverenie vydané s dátumom 2007, nesprávne číslo licencie k výkonu lekárenskej činnosti, vopred napísaný zápis o priebehu a výsledku inšpekcie, ktorý zamestnanec VÚC priniesol len na podpis), bez odpovede zo strany VÚC, pričom následne SLeK rozhodla o zrušení licencie bez toho, aby umožnila žalobkyni sa ku konaniu vyjadriť a MZ SR ako odvolací správny orgán, toto rozhodnutie SLeK potvrdilo. Následne bola žalobkyňa opakovanie vyzývaná p. Y., vtedajším

zamestnancom VÚC, k podaniu žiadosti o zrušenie licencie z dôvodu straty odbornej spôsobilosti, zdravotné poisťovne vracali nepreplatené faktúry za poskytnutú zdravotnú starostlivosť s odôvodnením, že boli SLeK upozornené, že ako fyzická osoba nemá žalobkyňa oprávnenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a z rovnakého dôvodu boli obmedzené dodávky liekov zo strany distribútorov. U žalobkyni bola na podnet SLeK vykonaná inšpekcia Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, daňová kontrola, ktoré v závere konštatovali, že žalobkyňa neporušila zákon. Všetky tieto kroky SLeK a aj MZ SR sa prejavili postupným znižovaním obratu lekárne „Agape“, straty dôvery pacientov a napokon aj na neistote zamestnancov lekárne., nakoľko Trebišov je malé mesto, v ktorom sa problémy lekárne a osočovanie zo strany SLeK dostalo do povedomia občanov cez správy TASR, ktoré preberali následne tlačové média, informácie v hlavných televíznych správach a opakované vyjadrenia vtedajšieho prezidenta SLeK U.. F. v TV Markíza o tom, že žalobkyňa porušila zákon, na základe čoho jej bola odobratá licencia a ďalšie obdobné vyjadrenia (napr. L.. P.). S rovnakým obsahom boli uverejňované články aj v odborných časopisoch Lekárnik 07/2010, Lekárnické listy 3,4,5/2010. To sa prejavilo aj stratou dôvery k osobe žalobkyne zo strany kolegov, napr. od začatia konania už nebola prizývaná na zasadnutia regionálnej komory, ani na zasadnutia disciplinárnej komisie, ktorej bola členkou. Vydanie uvedených správnych rozhodnutí v prípade žalobkyne po tridsiatich rokoch praxe, negatívne ovplyvnilo a poškodilo povesť a dobré meno žalobkyne ako lekárničky medzi kolegami a všeobecne medzi verejnosťou, ktorá bola opakovane informovaná médiami, prezentujúcimi stanovisko MZ SR prostredníctvom hovorkyne, že žalobkyňa porušila zákon. V dôsledku odňatia licencie od decembra 2009 sa odborné uplatnenie žalobkyne zmenilo do tej miery, že ani vo vlastnej lekárni, ani v žiadnej inej lekárni nemohla vykonávať funkciu odborného zástupcu a pri svojej tridsaťročnej praxi farmaceutky, odborných vedomostiach a absolvovaných atestáciách, mohla vykonávať v zmysle platnej legislatívy (z. č. 140/98 Z. z.) len pridelenú magistru, pod vedením kolegyne s praxou bez atestácie, čo sa výraznou mierou dotklo a doposiaľ dotýka odbornej cti žalobkyne. Navyše, keď žalobkyni nie sú známe iné prípady, kedy SLeK odňala licenciu aj iným lekárnikom za rovnakých alebo podobných skutkových základoch, pričom medzi členmi komory s licenciou na vykonávanie funkcie odborného zástupcu, sú právoplatne odsúdené osoby, poukazujúc na správy o činnosti SLeK za roky 2006 až 2010 uverejnenú v Lekárnických listoch č. 11/2010, podľa ktorej bolo z 134 vydaných licencii, jedna licencia odobratá z dôvodu opakovaného porušovania zákona (prípad žalobkyne) a jedna bola zrušená na žiadosť majiteľky. V dôsledku uvedeného tlaku zo strany SLeK, pokračujúceho ohovárania, osočovania, článkov v odborných časopisoch, vzniknutej nedôvera zdravotných poisťovní, distribútorov liekov, straty klientely a konkurencie schopnosti lekárne, neúnosného nárastu nákladov na prevádzku lekárne, keď musela od apríla 2010 zamestnať odborného zástupcu z iného kraja, nakoľko žiadny z kolegov z regiónu nebol ochotný pomôcť a napokon aj zdravotný stav a strata motivácie žalobkyne k ďalšiemu boju so SLeK a MZ SR, bola žalobkyňa nútená prevádzku lekárne „Agape“ začiatkom roku 2011 zatvoriť. Pritom povesť lekárne do tej doby bola výborná a až v dôsledku konania SLeKu a MZ SR bola poškodená a došlo k strate dôvery k osobe žalobkyne, čo bolo dôvodom poklesu návštevnosti lekárne pacientmi a spolupráca a vzťahy s distribútormi liekov a so zdravotnými poisťovňami, do 2009 - 2010 bezproblémové, štandardné sa od odobratia licencie výrazne zhoršili a spolupráca bola vysoko problémová. Záverom žalobkyňa opakovane zdôraznila, že v danom prípade nie je sporným, že MZ SR v rozpore so zákonom potvrdilo v odvolacom konaní nezákonné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (SLeK) o zrušení licencie žalobkyne na výkon povolania odborného zástupcu (farmaceut), nie podľa laického názoru žalobkyne, ale podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu. Napriek tomu MZ SR nechce za ním vydané nezákonné rozhodnutie, prijať žiadnu mieru svojej zodpovednosti, čím v konečnom dôsledku nerešpektuje a spochybňuje právoplatné súdne rozhodnutie. Poukázala na to, že povinnosťou MZ SR je nie len kontrolovať a sankcionovať, ale aj zastupovať oprávnené záujmy dotknutých osôb a v prípade žalobkyne MZ SR v tomto nepochybne zlyhalo, keď vydalo protizákonné rozhodnutie, ktorým poškodilo žalobkyňu a zlyháva aj naďalej, keď znovu nechráni jej záujmy a odmieta niesť zodpovednosť za protiprávny stav, ktorý spôsobilo. Preto ak v rozpore so zákonom bola žalobkyni na tri roky odobratá licencia, tak je zrejmé a nespochybniteľné, že sa jedná o ujmu na strane žalobkyne, a spôsobné popísané problémy, boli dôsledkom uvedeného protiprávneho konania správnych orgánov v oboch stupňoch.

8. Žalovaný v rámci konania trval na tom, že uplatnený nárok na náhradu škody je nedôvodný, nakoľko žalobkyni nevznikla škoda a za dostatočné zadosťučinenie podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci žalovaný považuje rozhodnutie komory č. 2445/SLeK/20 12 zo dňa 01.10.2012, ktorým komora zastavila konanie o zrušenie licencie voči žalobkyni. Za odstránenie nesprávneho postupu v konaní, žalovaný považuje aj to, že

rešpektoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave a nepodal odvolanie v danej veci, ale vrátil vec na ďalšie konanie komore. Namietal, že žalobkyňa sa domáha ochrany osobnosti ako fyzickej osoby, nakoľko sa v žalobe odvoláva na poškodenie dobrého mena a povesti, avšak o tom, že žalovaný inicioval články v prípade odobratia licencie, nedoložila žiadne dôkazy a poškodenie dobrej povesti preukazovala novinovými článkami, svedeckými výpoveďami a vyjadreniami v médiách (TV Markíza). Podľa žalovaného, žalobkyňa voči listom SLeK a médiám, ktoré viedli kampaň proti nej nepodnikla žiadne právne kroky, zároveň namietajúc jej zdôvodnenie, že podala voči prvostupňovému rozhodnutiu komory odvolanie a žalobu na správny súd, čím využila všetky zákonné dostupné prostriedky na svoju obranu a preto žalovať médiá, by za daných okolností bolo bezpredmetné. Podľa žalovaného z toho vyplýva popieranie tvrdení v žalobe a tiež to, že žalobkyňa súhlasí, že opakovane porušovala zákon propagáciou poskytovania zľavy na doplatku za lieky. Žalovaný vyvodil, že podľa daného právneho stavu bolo potrebné preukázať, že média uverejnili nepravdivé informácie a žalobkyňa na to mala možnosť v médiách aj reagovať (agentúra SITA), pričom tak neurobila a neposkytla médiám informácie o svojej situácii, keď vpustila do priestorov svojej lekárne televízny štáb TV Markíza. Preto žalobkyňa nepreukázala, že žalovaný nezákonným zásahom vyvolal situáciu, ktorá ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské aktivity a dobrú povesť a nepreukázala zodpovednosť žalovaného za obsah uverejnených informácii v médiách týkajúcich sa žalobkyne.

9. Svedkyňa L.. V. U., blízka priateľka žalobkyne, ktorú pozná cca 30 rokov a ktorá až do roku 2013 rovnako pracovala ako lekárnička, majiteľka lekárne „Zdravie“ v Michaľanoch v Trebišovskom okrese uviedla, že sa jej žalobkyňa zdôverila o odobratí licencie, z dôvodu zníženia cien liekov v decembri 2009, kedy urobila takú decembrovú akciu a prišlo k nej do lekárne veľa ľudí, čo sa nepáčilo samozrejme ostatným kolegom lekárnikom, ktorým takýmto spôsobom odobrala klientov. Následne na zasadnutí SLeK, v neprítomnosti žalobkyne, boli všetci zúčastnení predsedom komory oboznámení o tomto prípade a aj aké opatrenia budú prijaté a čo sa bude diať. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa bola z toho veľmi nešťastná, zle to psychicky znášala, pretože mala v Trebišove dobrú a aj jednu z najväčších lekárni s dobrým sortimentom. Svedkyňa potvrdila, že po týchto udalostiach sa od nej odvrátili predovšetkým kolegovia, lekárnici z danej lokality a bola svedkom toho, že v Trebišove iný lekárnik, známy žalobkyne, pri stretnutí prešiel na druhú stranu a ani žalobkyňu nepozdravil. Potvrdila, že sa jej v tom čase žalobkyňa sťažovala, že sa od nej odvracajú aj klienti, ktorí mali pocit, že urobila niečo zlé, nakoľko sa o tomto prípade hovorilo 2-3 krát v TV v hlavných správach, v regionálnej TV a v novinách, napr. Lekárnických listoch. Svedkyňa potvrdila, že v rámci komunity lekárnikov, zažila veľmi negatívne reakcie, konkrétne najmä trebišovských lekárnikov, na zasadnutí lekárnickej komory pre okres Trebišov, keď sa riešil konkrétny prípad žalobkyne v prítomnosti cca 13 lekárnikov zo 17 v okrese, ktorí priamo žiadali odobratie licencie žalobkyni, že si to zaslúži a ostatní lekárnici pôsobiaci v okrese Trebišov, ktorých sa to v podstate netýkalo, sa k tomu vôbec nevyjadrovali. Išlo vtedy o jediný prípad, kedy počula zo strany kolegov, lekárnikov, negatívne vyjadrenia na žalobkyňu. Neskôr svedkyňa vnímala, že sa k osobe žalobkyne nikto nevyjadroval, skôr boli kolegovia spokojní s tým, že sa vec uzavrela odobratím licencie žalobkyni. Uviedla, že v trebišovskom okrese, kde pôsobila 40 rokov nepozná iný prípad odobratia licencie a preto v prípade žalobkyne, bola sama svedkyňa takýmto postupom šokovaná, o to viac, že žalobkyňa bola do tej doby hnacím motorom, dušou odborného spoločenstva lekárnikov v okrese. Bola obľúbená a v dobrom priateľskom vzťahu bola aj s predsedom regionálnej lekárenskej komory, ktorým bol v tom čase R.. K. a preto vášnivé zlostné reakcie kolegov lekárnikov na uvedenej schôdzi boli nepochopiteľné, rovnako ako to, že práve R.. K. schôdzu zvolal, viedol ju a mal v podstate rozhodujúce slovo pri prejednaní prípadu žalobkyne. Podľa názoru svedkyne bola jediným dôvodom asi pomsta za to, že keď žalobkyňa v decembri 2009 znížila ceny, mala vyššiu tržbu, čo ostatní kolegovia chápali, že na úkor nich. Pritom sa ale o tom otvorene nehovorilo, len trebišovský kolegovia mali vyslovene záujem na odobratí licencie žalobkyni. Žalobkyňa na uvedenú schôdzu regionálnej lekárenskej komory nebola prizvaná a nebola prítomná pri rozhodovaní o návrhu na odobratie licencie, na čo svedkyňa upozorňovala, aby boli všetky výhrady žalobkyni najskôr priamo povedané a mohla k nim vyjadriť. Rovnako ani po skončení konania sa nikto žalobkyni neospravedlnil, resp. bolo dané nejaké zadosťučinenie, práve naopak svedkyňa stále vníma odstup ostatných kolegov od žalobkyne. V súvislosti s reakciami verejnosti na v danom prípade svedkyňa potvrdila, že nakoľko bola žalobkyňa rodená „Trebišovčanka“, ktorú takmer každý poznal, bola po odobratí licencie vnímaná ľuďmi negatívne, vypytovali sa jej čo urobila keď jej museli až odobrať licenciu, ktorá ju vlastne živila, čo žalobkyňa veľmi ťažko niesla.. Tieto negatívne postoje svedkyňa vnímala z reakcii ľudí, ktorý chodili do jej lekárne a ktorí mnohí žalobkyňu poznali, pretože ich zvykla pokiaľ išlo o nejaký špeciálny liek odporučiť ísť do lekárne žalobkyne v Trebišove, ktorá mala široký sortiment, nakoľko svedkyňa mala vidiecku lekáreň a menej liekov. Uviedla, že sa svedkyni v tejto

súvislosti istá pani priamo pýtala, čo žalobkyňa „také“ urobila, resp. či „niekoho neotrávila“. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa ukončila lekárnickú činnosť a musela lekáreň zavrieť, pretože nemala lieky, nepredávala pre problémy s poisťovňami a distribútormi, ktorí jej poskytovali lieky iba na hotovosť, na čo sa jej žalobkyňa sťažovala. Svedkyňa pritom uviedla, že žalobkyňa bola pred rokom 2009 veľmi odborne zdatná, šikovná lekárnička s 30ročnou praxou, pracujúca v okrese Trebišov a preto aj v minulosti v čase neprítomnosti zastupovala okresného lekárnika. Nikdy na ňu neboli žiadne sťažnosti po odbornej stránke, v rámci okresu Trebišov bola vždy v popredí z hľadiska odborných kruhov, pôsobila vždy vo vedení profesijnej organizácie, vo vedení SLeK v rámci okresu Trebišov. Po tom čo v roku 1996 mohli byť privatizované lekárne, mala najskôr lekáreň v prenájme a potom sama vybudovala súkromnú lekáreň. Z toho dôvodu z hľadiska svojej odbornosti medzi lekárnikmi požívala vážnosť, bolo o nej známe, že sa vždy zasadí o profesijné záujmy lekárnikov. Nikdy nebol problém sa na ňu obrátiť so sťažnosťami a mala snahu veci riešiť aj vo vzťahu k vyšším lekárnickým orgánom. Bola známa tým, že bola spoľahlivá, aktívna a vedela pomôcť riešiť rôzne odborné problémy. Potvrdila, že táto situácia výrazne negatívne vplývala na zdravotný stav žalobkyne, ktorá danú situáciu veľmi zle znášala najmä psychicky, vyslovene bola depresívna, plakala, bola veľmi sklamaná a zle znášala, že ľudia ju takto berú a jej už predtým zlý zdravotný stav sa ešte viac zhoršil.

10. Svedkyňa T. Q., ktorá pracovala cca 24 rokov v lekárni so žalobkyňou, ktorá jej bola vždy nadriadenou, naposledy do roku 2011 v lekárni „Agape“ v Trebišove, hodnotila žalobkyňu ako veľmi dobrú odborníčku, milú za ktorou sa do lekárne chodili radiť všetci kolegovia lekárnici, magistri, ktorá ich bola ochotná vypočuť a poradiť im po odbornej stránke aj ľudskej stránke, nakoľko Trebišov je malé mesto a v tom čase tam bolo cca 14 lekárni. V lekárni „Agape“ mali veľký sortiment, bola tam príjemná, rodinná atmosféra. Po zrušení licencie žalobkyne sa všetko zmenilo o „360°“, ostaní lekárnici prestali za žalobkyňou chodiť, nekomunikovali s ňou a ona to veľmi zle znášala, plakala, bola depresívna, uzavretá, nervózna a táto negatívna situácia sa začala prenášať aj na ostatných zamestnancov lekárne, v lekárni začala panovať dusná atmosféra, strach o prácu, lekáreň začala mať problémy vo fungovaní. I keď normálne pracovali, prijímali objednávky, distribučné firmy prestali dodávať lieky s odôvodnením, že dostali oznámenie o pozastavení licencie žalobkyni, pričom predtým bola s distribučnými firmami dobrá spolupráca a nebol žiaden problém s dodávkou liekov. Žalobkyňa pozastavenú dodávku liekov riešila, pričom jej distribučné firmy oznámili, že pre odobratie licencia nemôžu ďalej dodávať lieky. Rovnako aj zdravotné poisťovne, ktoré predtým nemali žiaden problém s receptami, po zrušení licencie žalobkyne, viackrát vrátili recepty lekárni na prepracovanie. Ďalej svedkyňa potvrdila, že musela byť do lekárne ako odborný zástupca prijatá magistra s licenciou (L.. D. B.), ktorá bola zo Šale, po odbornej stránke schopná, ale predtým mala žalobkyňa veľmi dobré osobné vzťahy s konkrétnymi klientmi lekárne, ktorí sa s ňou radili, vyhľadávali ju a novej magistre tak nedôverovali a prestávali chodiť do lekárne. Bolo to aj z dôvodu, že už neposkytovali zľavu, pretože nová magistra nebola ochotná robiť tak, aby sme mali v lekárni zľavu. Ľudia prestali dôverovať a chodiť do lekárne „Agape“ aj preto, že prípad po dobratí licencie bol medializovaný v TV, následne sa v lekárni znížil aj obrat a lekáreň sa zavrela. Svedkyňa v dôsledku toho dostala výpoveď, pričom keď si hľadala prácu v iných lekárňach v okrese, na 3 miestach zažila veľmi negatívnu reakciu, vyjadrenie „že nech ma zamestná Y.“ alebo sa svedkyni pýtali, či so žalobkyňou komunikuje a napokon sa zamestnala v sklade v lekárni „Avicena“ v Sečovciach. Svedkyňa potvrdila, že po odobratí licencie žalobkyne, niektorí kolegovia lekárnici, ktorí predtým so žalobkyňou komunikovali, prejavovali voči jej osobe nenávisť, zlobu a prenášali tieto negatívne reakcie aj na svedkyňu, ktorá s tým nemala nič spoločné, bola iba laborantka a svoju prácu si vykonávala riadne. Svedkyňa sa o prípade žalobkyne a zrušení licencie dozvedela z TV správ, kedy jej aj kolegyne laborantky volali čo sa deje. V súvislosti s tým sa znížili aj obraty a do lekárne začalo chodiť menej pacientov. Všetky uvedené dôsledky sa podľa svedkyne aj prejavilo na psychike žalobkyni, ktorá bola predtým vyrovnaný človek, opora v lekárni aj po ľudskej stránke svoju prácu vykonávala s radosťou.

11. Svedok I.. U. Y., bývalý manžel žalobkyne (do r. 2005) ktorý je so žalobkyňou doposiaľ v dobrom, korektnom vzťahu, udržiavajú dobré rodinné vzťahy a aj spolupracujú, komunikujú a radia sa, tzn. aj o dôvodoch zrušenia jej licencie a o správnosti postupov zo strany SLeK, k veci uviedol, že vnímal po tom, ako boli medializované informácie o zrušení licencie žalobkyne, veľmi negatívne reakcie okolia na jej osobu. Bol prítomní pri tom, keď v súvislosti so zabezpečením nového odborného zástupcu pre lekáreň „Agape“, niekoľkí oslovení lekárnici v okrese Trebišov (cca 5-ti), buď priamo žalobkyňu označili za porušovateľku zákona alebo z obavy, aby nedopadli rovnako ako ona, túto funkciu odmietli. Až L.. B. z Galanty, na ktorú dostal kontakt, bola ochotná prísť do Trebišova a vykonávať odborného zástupcu za podmienky preplatenia ubytovania, stravného a akceptácie platových požiadaviek a za podmienky, že

sama bude stanovovať podmienky predaja v lekárni. Celú situáciu žalobkyňa zle znášala, ponižovalo ju to, že po dlhoročnej práci musí akceptovať rozhodnutia novej odbornej zástupkyne, ktorá nemala ani takú dlhoročnú prax a podľa svedka, ani nebola na takej odbornej úrovni ako žalobkyňa. Podľa svedka napokon musela byť činnosť lekárne „Agape“ ukončená, nakoľko po rozhodnutí MZ SR, ktoré potvrdilo rozhodnutie SLeK o odobratí licencie žalobkyne, došlo k pozastaveniu distribúcie liekov do lekárne, vracaniu receptov zo strany poisťovní, k zhoršeniu vzťahov vo vnútri lekárne a k zníženiu klientov lekárne. Svedok vylúčil, že by bol ekonomicky nejakým spôsobom na danej veci zainteresovaný a jeho pomoc žalobkyni bola z jeho strany výlučne odôvodnená tým, že sa jedná o jeho bývalú manželku. Nešlo o finančnú pomoc ale o pomoc vo forme osobnej účasti, nakoľko sám vlastní cca 20 rokov lekáreň „Opium“ vo Zvolene a v ktorej po „vrátení licencie“, žalobkyňa doposiaľ pracuje. Svedok uviedol, že napr. pomáhal žalobkyni priamo v lekárni „Agape“, pri jednaní s rôznymi distribučnými firmami vysvetľoval danú situáciu, presvedčoval ich a zaručoval sa v tom smere za žalobkyňu, aby tieto firmy (konkrétne MEDARD, UNIFARMA, PHOENIX) aj naďalej spolupracovali s lekárňou „Agape“ a jej poskytovali lieky. Svedok naznačil že asi to bolo zbytočné aj preto, lebo najväčšia farmaceutická distribučná firma bola personálne prepojená s členom SLeK, ktorý pôsobil v predsedníctve a hlasoval za zrušenie licencie žalobkyni, tzn. že aj zástupcovi týchto firmy zdieľali názor, že zrušenie licencie bolo správne. Svedok ďalej uviedol, že tak ako voči žalobkyni, z rovnakého dôvodu - pre poskytovanie zľavy na doplatok za lieky, bolo vedené správne konanie aj voči svedkovi a rozhodnutím SLeK bola zrušená licencia aj odbornej zástupkyni L.. A. v lekárni „Opium“, avšak po jej odvolaní, MZ SR toto rozhodnutie SLeK zrušilo a správne konanie bolo zastavené s konštatovaním, že nebol porušený zákon. Rovnako tak aj v ďalších cca 20-30 obdobných prípadoch MZ SR zrušilo rozhodnutie SLeK, čo svedok vedel z odborných lekárnických časopisov. Rovnako potvrdil, že práve prípad žalobkyne bol medializovaný (TV Markíza), videl vyjadrenie R.. P. pôsobiaceho v okrese Trebišov v správach TV, ktorý sa vyjadroval k prípadu žalobkyni v tom smere, že sa takýmto spôsobom nepodniká, jej konanie označil za nesprávne; svedok čítal uverejnené komentáre kolegov lekárnikov a odbornej verejnosti, v rôznych odborných časopisoch o porušení zákona žalobkyňou s odvolaním sa práve na rozhodnutie MZ SR. Svedok osobne navštívil R.. K. a R.. F. (predstaviteľov SLeK), ktorí sa zhodli na základe rozhodnutia MS SR, že rozhodnutie SLeK o zrušení licencie je správne a malo by ísť o precedens, aby sa takýmto spôsobom nepodnikalo v lekárenskom prostredí. Pri tom žalobkyňa podľa svedka mala do tej doby výborné až priateľské osobné vzťahy s lekárnikmi v regióne, konkrétne práve s R.. K., ktorý ju navštevoval často aj doma 2 - 3 krát do týždňa, napr. pri príležitosti narodenín žalobkyne (07/2009) bolo prítomných 15-20 ľudí, kde menovaný a aj ďalší kolegovia ďakovali žalobkyni za dlhoročnú a dobrú prácu v mene regionálnej komory SLeK. Po zrušení licencie SLeK a potvrdení tohto rozhodnutia MZ SR, títo kolegovia prestali žalobkyňu akokoľvek kontaktovať a to ani pri príležitosti sviatkov. A ani po tom, čo rozhodnutia SLeK a MZ SR boli súdom zrušené, komora a ani ministerstvo nedali žiadne vysvetľujúce, resp. ospravedlňujúce stanovisko voči žalobkyni. Svedok odmietol ako nepravdivé, že by mal s R.. K. obchodné vzťahy, resp. že spolu podnikajú a v tej súvislosti majú negatívne vzťahy, nakoľko spoločné podnikanie ukončili v roku 2008 a od tej doby sú iba dobrý známy a v spoločnosti ALL MEDIA, s.r.o., je jediným spoločníkom a konateľom svedok.

12. Z rozhodnutí MZ SR predložených žalovaným vyplývalo, že MZ SR rozhodovalo v období 08, 09/2009 a ž 03/2010 v 42 obdobných, resp. úplne zhodných prípadoch o odvolaní voči rozhodnutiu SLeK, ktorým zrušil licenciu odborného zástupcu v povolaní farmaceut pre porušenie § 36 ods. 6 a 7 zákona č. 140/1998 Z. z a § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení s prílohou č. kódex/, v obdobných prípadoch poskytovania akciových zliav na lieky viazané na lekársky predpis a ani v jednom prípade, okrem prípadu žalobkyne, ministerstvo rozhodnutie SLeK nepotvrdilo a vo všetkých prípadoch, inak právne posúdilo vec a rozhodnutie SLeK zrušilo.

13. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej v konaní uviedla, že právnym titulom uplatneného nároku je nezákonné rozhodnutie MZ SR, ktorým odvolací správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie SLeK a ktoré bolo následne zrušené rozsudkom KS v Bratislave z 18.05.2012, č. k. -57 a navyše sa v tohto prípade jednalo o vybočenie z rozhodovacej činnosti MZ SR v obdobných (zhodných) prípadoch, tzv. exes. Z hľadiska skutkových okolností objasnila príčinnú súvislosť medzi týmto nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, predstavujúcej nemajetkovú ujmu tým, že po nezákonnom rozhodnutí MZ SR, začali na žalobkyňu kolegovia nahliadať ako na nedostatočne profesionálne zdatnú, utrpela jej profesionálna povesť, okolie ju po 30tich rokoch vykonávala farmaceutky začalo vnímať negatívne. Konkrétne sa táto ujma prejavila aj tým, že prestala byť prizývaná na zasadnutia Regionálnej komory SLeK, na zasadnutia Profesionálnej disciplinárnej komisie SLeK, ktorých bola do tej doby aktívnou členkou. Po vydaní rozhodnutia MZ SR bolo opakovane konštatované v médiách

(komentároch, článkoch) a tiež v odbornom časopise, že odbornej zástupkyni lekárni „Agape“ v Trebišove bola pre nezákonné konanie zrušená licencia, čo pre ľudí, ktorí ju poznali z jej okolia, blízkych alebo profesionálne, bolo dostatočne konkrétnou informáciou, že ide o žalobkyňu, čím došlo k zásahu do jej súkromného aj profesionálneho života, poškodeniu mena a cti, pričom do tej doby mala bezúhonný profesionálny život. Pritom ako nepravdivé označila právna zástupkyňa žalobkyne tvrdenie žalovaného, že v odborných periodikách a v médiách informovali o zrušení licencie iba predstavitelia SLeK, nakoľko konkrétne v článku publikovanom v internetových novinách (webnoviny.sk) dňa 13.04.2010 pod názvom: „Zákaz zliav za lieky na recept má prvú obeť“, sa k téme vyjadrovala hovorkyňa MZ SR, ktorá pre média uviedla, že ide o prvý prípad zrušenia licencie odborného zástupcu lekárni „Agape“ v Trebišove. V danom prípade je však zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu, resp. ujmu objektívna a preto ani nie je potrebné preukazovať subjektívne zavinenie MZ SR v tom, či o zrušení licencie informovalo médiá ministerstvo, alebo to bola SLeK. Ohľadom závažnosti následkov a vzniknutej ujmy, po vydaný uvedeného nezákonného rozhodnutia, právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že žalovaný neinformoval, či už média alebo iné subjekty o tom, že rozhodnutia o zrušení licencie na vykonávanie odbornej činnosti boli nezákonné a boli súdom zrušené, resp. žalovaný nevykonal žiadne kroky k akejkoľvek náprave, či už formou ospravedlnenia alebo zadosťučinenia a ani nereagoval žiadnym spôsobom na žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku ako zákonného predpokladu uplatnenia predmetnej žaloby na súde. Preto sa kolegovia farmaceuti, ale aj iná odborná verejnosť a tiež ľudia z okolia nedozvedeli, že predtým medializované rozhodnutie MZ SR a aj SLeK bolo nezákonné a preto v dôsledku uvedeného rozhodnutia a aj ďalšieho postupu žalovaného utrpela žalobkyňa ujmu. K príčinnej súvislosti medzi uvedeným nezákonným rozhodnutím MZ SR a ujmou, právna zástupkyňa žalobkyne dôvodila, že pokiaľ by MZ SR nezákonne nerozhodol, nenastal by žiadny zo škodlivých následkov a žalobkyňa by naďalej vykonávala činnosť odbornej zástupkyne, neznížila by sa jej profesionálna vážnosť v regióne, medzi kolegami a aj známymi z okolia a ani by zrejme nenastal úbytok pacientov. Výšku nároku právna zástupkyňa žalobkyne ponechala na úvahu súdu, pričom uplatnená finančná náhrada vo výške po čiastočnom späťvzatí, považuje za primeranú, nakoľko odzrkadľuje ujmu, ktorú v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalobkyňa utrpela tým, že nemohla 2,5 roka vykonávať činnosť odborného zástupcu v lekárni, v ktorej bola konateľkou aj majiteľkou a tým, že jej blízki a aj ľudia z regiónu a napokon samotní členovia predsedníctva SLeK intenzívne negatívne vnímali vo vzťahu k žalobkyni danú situáciu a bola spochybnená jej odborná, profesijná činnosť.

14. Záverom podľa žalovaného aj z výpovede svedkov a vyjadrení samotnej žalobkyne vyplýva, že už pred vydaním rozhodnutia MZ SR č. 11895-2/2010-OP zo dňa 18.03.2010 mala žalobkyňa zdravotné problémy a tiež bola narušená aj jej údajne dobrá povesť, pričom žalovaný nemohol zasahovať do činnosti SLeK a podľa žalovaného mala žalobkyňa nezhody s členmi komory už pred konaním o zrušenie licencie. Žalovaný poukazoval aj na judikatúru súdov v zmysle ktorej, samotné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobkyňa danom prípade neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala príčinnú súvislosť medzi vyčíslenou škodou a nezákonnosťou rozhodnutia MZ SR č. 11895-2/2010-OP zo dňa 18.03.2010. Okrem toho, podľa žalovaného je uplatňovanie náhrady škody žalobkyňou aj v rozpore s dobrými mravmi a spravodlivou ochranou práv, argumentujúc tým, že žalobkyňa svoje podnikateľské aktivity v oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti v odbore lekárenstvo neukončila v dôsledku rozhodnutia uvedeného MZ SR č. 11895-2/2010-OP, ale práve naopak, ešte pred vydaním rozsudku zrušujúceho KS v Bratislave č. zo dňa 18.05.2012, žalobkyňa prenajala priestory lekárne inej obchodnej spoločnosti a preto rozhodnutie predmetné rozhodnutie MZ SR nemalo za následok poškodenie ekonomických a spoločenských aktivít žalobkyne. Žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne ohľadom „prerušenia výkonu zamestnania", nezdokladovanie ukončenia pracovného pomeru, dôvodov ukončenia prevádzkovania lekárne ako aj informácií uverejnených v médiách a o odmietaní veľkodistribútorov dodávať žalobkyni lieky ako rozporuplné. Napokon žalovaný namietal dokazovanie predložením rozhodnutí MZ SR vo veci odvolaní voči obdobným rozhodnutiam Slovenskej lekárnickej komory, ktoré navrhla žalobkyňa s argumentom, že takýto dôkaz nie je nevyhnutný a ani rozhodujúci pre rozhodnutie o predmetnom návrhu na náhradu škody, pričom dôkazné bremeno je na žalobkyni. Namietal výpovede v konaní vypočutých svedkov dôvodiac tým, že sa jednalo o osoby výlučne v priateľskom alebo rodinnom vzťahu.

15. Na základe späťvzatia časti žaloby vo výške 33.464 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,25 % ročne zo sumy 50.000 euro za obdobie od 24.04.2013 do 12.06.2013, dňa 16.12.2013 pred začatím

pojednávania vo veci samej, súd konanie v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2014.

16. Predmetom tohto konania (po čiastočnom späťvzatí) je náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, vo výške 16.536 euro spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne, od 13.06.2013 do zaplatenia, z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, konkrétne spôsobenú nezákonným rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR č. 11895-2/2010-OP zo dňa 18.03.2010, ktorým potvrdilo nezákonné rozhodnutie Slovenskej lekárnickej komory (ďalej len „SLeK") č. 2337/SLeK/2009 zo dňa 22.12.2009 o zrušení licencie žalobkyni na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní farmaceut, na základe opísaných skutkových okolností.

17. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení od 01.01.2013 (ďalej len „Zákon“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

18. Podľa § 2 písm. a) Zákona, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a ), d) Zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, a) nezákonným rozhodnutím a d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 3 ods. 2 Zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 5 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

23. Podľa § 6 ods. 1 Zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 Zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa § 6 ods. 3 Zákona, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

24. Podľa § 9 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 4 Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

25. Podľa § 15 ods. 1 Zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

26. Podľa § 16 ods. 4 Zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

27. Podľa § 17 ods. 1 Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). Podľa § 17 ods. 2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 17 ods. 4 Zákona, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a) (tzn. 50 násobok minimálnej mzdy)

28. Podľa § 19 ods. 1 Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa § 19 ods. 2 Zákona, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Podľa § 19 ods. 3 Zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

29. Z hľadiska posúdenia sporného nároku na základe uvedených skutkových zistení a podľa citovaných ustanovení zákona, je právne významnou otázka existencie predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 Zákona a/alebo nesprávnym úradným postupom podľa § 9 Zákona.

30. Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho Zákona vychádza z princípu výlučnej a objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenská republika), nemožno sa jej zbaviť (§ 3 ods. 2 Zákona) a pre jej vznik, ako bolo uvedené, je potrebné aby boli splnené základné predpoklady, a to: 1/ nezákonné rozhodnutie, ako individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva, odporujúci objektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjadrené v rámci zmeňujúceho alebo zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu alebo nesprávny úradný postup, spočívajúci v zrejmom rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásade procesných predpisov, rozpor s procesnou normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou); 2/ existencia škody (materiálnej alebo nemateriálnej ujmy alebo ušlého zisku);

3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (kauzálny nexus).

31. Preukázanie vyššie všetkých uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti (kumulatívne) spočíva na poškodenom (v danom prípade na žalobkyni), pričom subjekt práva má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia nezákonného rozhodnutia a pokiaľ sa mu podarí týmto postupom jeho nezákonnosť preukázať a zároveň príčinnej súvislosti s ním preukáže vznik škody, môže byť úspešný pri uplatnení svojho nároku podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

32. Z uvedeného vyplýva, že zákon rozlišuje 2 základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu v súvislosti s výkonom verejnej moci.

33. Prvou je zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 6 Zákona), ktorá predpokladá existenciu rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje všeobecné pravidlo právnej normy na posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Pre posúdenie tejto objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je právne významnou otázka príčinnej súvislosti konkrétnej majetkovej ujmy, ktorej náhrady sa poškodený domáha s nezákonným (tzn. zrušeným) rozhodnutím a nie s tým, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené a bol tak napravený nezákonný stav. Nakoľko zákon neobsahuje výpočet takýchto rozhodnutí, vzťahuje sa na akýkoľvek akt aplikácie práva orgánom verejnej moci, vrátane procesných rozhodnutí, pričom nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby právoplatné, resp. vykonateľné rozhodnutie vydané v rámci civilného, správneho alebo trestného konania podľa príslušných procesných predpisov, bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. Preto v súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutia, nie je v konaní o náhradu spôsobenej škody voči štátu, súd oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní (v danom prípade správnom), pričom podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená vtedy, ak bolo právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. V takomto prípade, je potom súd zrušujúcim alebo zmeňujúci rozhodnutím, viazaný. Konkrétne v správnom konaní môže byť právoplatné rozhodnutie vydané podľa správneho poriadku zrušené súdom v konaní na základe žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (uznesenie NS ČR z 02.02.2006, sp. zn. ). V danom v prípade nebolo sporným, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov (SLeK a MZ SR) boli zrušené pre ich nezákonnosť súdom rozhodujúcim v správnom súdnictve, a to Krajským súdom v Bratislave, rozsudkom zo dňa 18.5.2012, č. k. -57, právoplatným dňa 11.7.2012, podľa § 250j ods. 2 písm. a). b), c), d), e) O.s.p., tzn. z dôvodu, že správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu sa spája s nesprávnym úradným postupom, ktorým sa v zmysle citovaného § 9 ods. 1 Zákona, rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti, tzn. pri výkone verejnej moci a to nielen v rámci jeho rozhodovacej činnosti, ale aj pri úkonoch uskutočňovaných mimo nej, kedy v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch alebo nemajetková ujma), ktorej sa rovnako sám štát bez ohľadu na zavinenie nemôže zbaviť. Výpočet prípadov nesprávneho úradného postupu je v zákone uvedený len fakultatívne, nakoľko práve pre ich mnohotvárnosť je nemožné nesprávny úradný postup bližšie definovať. Je však preň charakteristické, že úkony štátneho orgánu (tzv. úradný postup) k samotnému rozhodnutiu nevedú a v prípade, že je rozhodnutie vydané, sa v ňom neodrazia. V opačnom prípade možno nesprávnosti alebo vady úradného postupu, ktoré sa prejavia v rozhodovacej činnosti posudzovať z hľadiska zodpovednosti štátu spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 6 Zákona. Preto okrem prípadov nesprávneho úradného vymedzených podľa druhej vety § 6 Zákona, možno sem podľa konkrétnych okolností zaradiť prípady akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom právomoci štátneho orgánu pri ktorej dôjde k porušeniu zákonných pravidiel stanovených pre úradný postup alebo k porušeniu pravidiel určených povahou a funkciou tohto úradného postupu. Aby išlo o postup „úradný“, vždy musí ísť o činnosť osôb, ktoré plnia úlohy v súvislosti s

výkonom činnosti štátneho orgánu, ktorá slúži výkonu verejnej moci. Podmienkou použitia postupu podľa § 9 Zákona je, že štát prostredníctvom svojich orgánov vystupuje ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní a pokiaľ dôsledkom tejto činnosti dôjde ku škode, nie je podstatné, či poškodený bol účastníkom konania.

35. Zákon č. 514/2003 Z.z., bližšie nedefinuje ani pojem škody, avšak v zmysle § 17 obdobne ako všeobecnej úpravy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442), upravuje spôsob a rozsah jej náhrady. Zákon rozlišuje škodu skutočnú (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) a ušlý zisk.

36. S poukazom na § 3 ods. 1 Zákona, je veľmi dôležité zistiť, či škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, nakoľko tieto nároky predstavujú relatívne samostatné nároky, odlišujúce sa okolnosťami odôvodňujúcimi ich vznik, obsah, rozsah, právne následky s nimi spojené a zánik, vrátane premlčania týchto práv, pričom môžu ale aj nemusia vzájomne súvisieť. Preto je v takýchto prípadoch dôležité vymedziť predpoklady právnej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Konanie orgánov verejnej moci, ktoré jej nesprávnym úradným postupom, môže byť ukončené vydaním nezákonného rozhodnutia a v prípade kumulácie, je potrebné rozlišovať, či príčinou vzniku škody bolo nezákonné rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.03.2012, sp.zn. ).

37. V zmysle citovaných ustanovení Zákona, je nevyhnutným predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (vydaním nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávnym úradným postupom) a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, a musí byť bezpečne preukázaný. Dôkaznú povinnosť nesie žalobca. Škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo.

38. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky a zásahy do osobnostnej integrity poškodeného, vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod.. Ustanovenie § 17 ods. 2 predpokladá možnosť uspokojenia ujmy vo forme morálneho zadosťučinenia, resp. morálnej satisfakcie spočívajúceho v konštatovaní porušenia práva na správny úradný postup. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (zadosťučinenie, satisfakcia v peniazoch) sa predpokladá až v prípade, keď je morálne zadosťučinenie konštatovaním porušenia práva nedostatočným právnym prostriedkom uspokojenia nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na zákonnú úpravu bol preto nesprávny názor žalovaného, že žalobkyňa sa nemôže domáhať uplatneného nároku na náhradu škody ako nemajetkovej ujmy na osobnostných právach fyzickej osoby, nakoľko túto priamo predpokladá zákon.

39. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritéria, ponecháva na voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové zistenia, sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie konkrétnej výšky náhrady, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu preukázaného vykonaným dokazovaním. Musia byť tvrdené nesporné alebo preukázané konkrétne následky v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby. Vo všeobecnosti určujúcim hľadiskom pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona obsahuje demonštratívny výpočet skutočností, na ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť a ods. 4 stanovuje spodnú výšku nemajetkovej ujmy. Výška náhrady nemajetkovej ujmy by mala byť dostatočná na spravodlivé zmiernenie vzniknutých škodlivých následkov, ktoré nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu, s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a aj okolnosti, za ktorých k porušeniu prišlo konaním orgánov verejnej moci.

40. Z hľadiska skutkových okolností nebolo sporným, že žalobkyni bola rozhodnutím Slovenskej lekárnickej komory zo dňa 22.12.2009 č. 2337/SLeK/2009 zrušená licencia na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní farmaceut, z dôvodu propagovania poskytovania zľavy na doplatku na lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis a opakovaným výdajom liekov na lekársky predpis so zľavou čím mala porušiť zákona č. 140/1998 Z. z o liekoch a ďalšie zákony, bez odkladného účinku, ktoré bolo na základe odvolania žalobkyňou, potvrdené Ministerstvom zdravotníctva SR ako

rozhodnutím č. 118895-2/2010-OP zo dňa 18.3.2010 ako vecne správne. Následne boli obe rozhodnutia správnych orgánov, v konaní o preskúmanie ich zákonnosti, podľa § 250j ods. 2 písm. a). b), c), d), e) O.s.p. zrušené Krajským súdom v Bratislave, rozsudkom zo dňa 18.5.2012, č. k. -57, právoplatným dňa 11.7.2012 a vec bola MZ SR vrátená na ďalšie konanie, na základe čoho MZ SR postúpilo spis dňa 24.08.2012 SLeK, ktorá následným rozhodnutím zo dňa 01.10.2012, č. 2445/ , predmetné správne konanie o zrušenie licencie žalobkyne na výkon činnosti odborného zástupcu v povolaní farmaceut zastavila, pre odpadnutie dôvodu konania, nakoľko žalobkyni v danom konaní nebolo dokázané porušenie zákona. Nebolo sporným, že MZ SR rozhodovalo v obdobných prípadoch o odvolaní voči rozhodnutiu SLeK, ktorým zrušil licenciu odborného zástupcu v povolaní farmaceut pre rovnaké porušenia zákona a len v prípade žalobkyne inak právne posúdilo vec a rozhodnutie SLeK potvrdilo, v ostaných prípadoch rozhodnutie SLeK zrušilo. Napokon nebolo sporným, že kauza žalobkyne súvisiaca s poskytovaním zľavy na doplatku za lieky na lekársky predpis v lekárni „Agape“ v Trebišove, v dôsledku čoho jej bola komorou zrušená licencia bola medializovaná, tak na celoštátnej úrovni (v hlavnom spravodajstve, internet. spravodajstvo), ako aj na regionálnej úrovni a v rámci odborných lekárnických kruhov.

41. Sporným bolo medzi stranami to, či uvedená medializácia bola iniciovaná Ministerstvom zdravotníctva SR, resp. žalovaný namietal, že tzv. „kampaň“ voči žalobkyni viedli predstavitelia SLeK, s ktorými mala žalobkyňa nezhody, resp. samotné médiá (TV Markíza, internetové noviny a pod.), pričom žalobkyňa ani voči postupom SLeK a ani voči médiám, ktoré viedli kampaň proti nej nepodnikla žiadne právne kroky a ministerstvo, preto nenesie žiadnu zodpovednosť za príp. poškodenie dobrého mena a povesti žalobkyne. Sporným bolo aj to, či žalobkyňa musela ukončiť svoju profesionálnu činnosť, keď žalovaný namietal, že po celú dobu žalobkyňa pracovala ako lekárnička v inej lekárni a to, že lekáreň „Agape“, v ktorej žalobkyňa do zrušenia licencie vykonávala funkciu odborného zástupcu a bola prevádzkovaná spoločnosťou žalobkyne, musela ukončiť svoju činnosť práve ako následok uvedenej mediálnej kampane v súvislosti s rozhodnutiami SLeK a MZ SR o zrušení licencie pre porušenie zákona žalobkyňou. Napokon spornými z hľadiska skutkového boli vyššie uvedené námietky žalovaného ohľadom dôvodnosti nároku uplatneného žalobkyňou ako fyzickou osobou o tom, že žalovaný inicioval články v prípade zrušenia licencie, že bola poškodená dobrá povesť a aj to, či mala žalobkyňa pred vydaním rozhodnutia MZ SR dobrú povesť, namietajúc výpovede svedkov z dôvodu, že išlo o osoby v priateľskom vzťahu so žalobkyňou.

42. Podľa názoru súdu, žalobkyňa v tomto konaní preukázala všetky uvedené zákonné predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, predstavujúcu nemajetkovú ujmu ktorú utrpela v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným v správnom konaní v druhom stupni Ministerstvom zdravotníctva SR (č. 11895-2/2010-OP zo dňa 18.03.2010), ktorým potvrdil nezákonné rozhodnutie Slovenskej lekárnickej komory (č. 2337/SLeK/2009 zo dňa 22.12.2009). Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa do času vydania uvedených rozhodnutí, bola dlhodobo považovaná za profesionálne zdatnú a odborne kvalifikovanú osobu v oblasti farmácie, čo bezpochyby vyplývalo jednak z toho, že pôsobila v najvyšších výkonných a kontrolných orgánoch SLeK, ako samosprávnej stavovskej organizácie združujúcej osoby vykonávajúce povolanie farmaceuta podľa zákona č. 578/2004 Z. z., ako aj z výpovedí svedkov vypočutých v konaní, ktorí potvrdzovali a poukazovali na jej dlhoročnú odbornú prax lekárničky, v tomto postavení známej v odborných kruhoch a aj verejnosti v danom regióne, požívajúcej vážnosť a rešpekt. Rovnako mal súd preukázané a ani nebolo sporným, že konanie o zrušenie licencie začalo na základe podnetu Regionálnej lekárnickej komory v Košiciach po tom, čo lekáreň Agape v Trebišove, v ktorej vykonávala žalobkyňa činnosť odborného zástupcu a bola aj jej majiteľkou, ako jedna z viacerých propagovala koncom roka 2009 poskytovanie zľavy na doplatok za lieky viazané na lekársky predpis. Išlo o spor dotýkajúci činnosti lekární v danom regióne, ktorý ako mal súd z predložených listín preukázané, bol mediálne šírený najskôr predstaviteľmi komory lekárnikov a po tom, čo v danej súvislosti bola žalobkyni zrušená licencia bez odkladného účinku, aj vo vzťahu k orgánom územnej samosprávy, poisťovniam a niektorým distribútorom liekov v regióne. Nakoľko sa téma „zliav“ dotýkala širokej verejnosti a médiá venovali tejto téme pozornosť, následné rozhodnutie MZ SR o odvolaní voči SLeK bolo odbornou a aj laickou verejnosťou sledované prostredníctvom médií, pričom išlo o rozhodnutie v prípade žalobkyne vymykajúce sa dovtedajšej rozhodovacej praxi v obdobných prípadoch a z viacerých dôvodov nezákonné. Takéto rozhodnutie bolo prostredníctvom vyjadrenia hovorkyne MZ SR medializované, a to s uvedením konkrétnej lekárne, kde bola žalobkyňa odbornou zástupkyňou a aj s uvedením informácie, že ide o

prvý prípad zo 42 posudzovaných rozhodnutí komory o zrušení licencie pre porušenie zákona. Až po tomto rozhodnutí MZ SR, konštatujúcom porušenie zákona žalobkyňou ako odbornou zástupkyňou v lekárni „Agape“ v Trebišove, došlo k negatívnemu vnímaniu osoby žalobkyne medzi kolegami a všeobecne medzi verejnosťou v danom regióne. Práve jej okolie, rodina, klienti lekárne, kolegovia lekárnici a zástupcovia distribučných firiem a poisťovní z regiónu, s ktorými spolupracovala ako odborný zástupca uvedenej lekárne, z medializovaných informácií cez správy TASR, následne preberané ďalšími médiami aj odbornými časopismi vnímali, že ide práve o žalobkyňu, čo poškodilo jej povesť a dobré meno lekárničky a logická je za preukázaných okolností aj následná strata ich dôvery. Aj napriek tomu, že nebolo uvedené meno žalobkyne priamo v medializovaných správach, informácie dostatočne konkretizovali osobu žalobkyne. Dôkazom zníženia jej vážnosti a negatívneho vnímania je aj nesporná skutočnosť, že žalobkyňa od začatia konania o zrušenie licencie, nebola prizývaná ani na zasadnutia regionálnej komory, ani disciplinárnej komisie, ktorých bola členkou. Za týchto okolností došlo konaním oboch správnych orgánov v značnej miere k zníženiu dôstojnosti žalobkyne v spoločnosti a najmä v profesionálnej sfére, výraznému zníženiu jej profesionálnej vážnosti v okruhu jej známych a aj ľudí, ktorí ju poznali z profesionálneho hľadiska ako lekárničku z dlhoročnou praxou a povesťou odborníčky. I keď tieto poškodzujúce vyjadrenia predstaviteľov SLeK voči žalobkyni, nemohli byť sami o sebe spôsobilým dôvodom pre vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, takýmto bolo následné potvrdzujúce nezákonné rozhodnutie MZ SR, ktoré predchádzajúce vyjadrenia (mnohé medializované) o porušovaní zákona odbornou zástupkyňou (žalobkyňou) v lekárniu „Agape“ potvrdili a dodali im hodnovernosť. Až toto nezákonné rozhodnutie ministerstva spôsobilo popísané škodlivé následky na osobnostných právach žalobkyne a až po ňom nadobudli predchádzajúce kroky, vyjadrenia a rozhodnutia stavovskej organizácie autoritu akou je štát, resp. rozhodnutie jeho najvyšších orgánov. Je bezpredmetné, či žalobkyňa počas doby od zrušenia licencie do právoplatného zastavenia konania o zrušenie licencie, po rozhodnutí správneho súdu (od 12/2009 do 10/2012) vykonávala inú pracovnú činnosť, v inej lekárni, keď nesporne mala v tomto období licenciu na výkon odborného zástupcu v povolaní farmaceut zrušenú bez odkladného účinku a túto funkciu, resp. povolanie „farmaceut“ vykonávať nemohla. Táto okolnosť, preukázateľne medializovaná v odborných kruhoch a v mieste pôsobenia žalobkyne (regióne), je podľa názoru súdu dostatočným dôvodom pre záver, že vzhľadom na dlhoročnú odbornú prax žalobkyne v tomto povolaní, postavenie v orgánoch stavovskej organizácie, skutočnosť, že nebola do tej doby disciplinárne riešená, postihovaná (resp. to nebolo v konaní ani tvrdené), bolo poškodené dobré meno žalobkyne ako lekárničky a výrazne znížené, až znemožnené jej odborné uplatnenie, čo sa bezpochyby výraznou mierou dotýka profesionálnej cti žalobkyne. Tieto závery sú prijal aj s prihliadnutím na vek žalobkyne a dĺžku vykonávanej praxe, vzhľadom na ktoré je tiež možno konštatovať, že tento zásah je vskutku závažný, nakoľko nezvratne poškodil jej celoživotnú profesionálnu kariéru (vo veku 54 r.), do tej doby bezúhonnú. Z uvedeného vyplývala potom aj príčinná súvislosť medzi rozhodnutím MZ SR a škodou (popísanou nemajetkovou ujmou) a tiež z toho, že práve ministerstvo ako odvolací orgán malo zvrátiť svojou rozhodovacou činnosťou dovtedajšie nesprávne postupy SLeK a nezákonné rozhodnutie o zrušení licencie žalobkyne, na ktoré poukazovala v konaní právna zástupkyňa žalovaného. V takom prípade by zrejme neprišlo k škodlivým následkom. Pokiaľ by teda MZ SR dňa 18.03.2010 nerozhodlo v rozpore so zákonom a nepotvrdilo by rovnako nezákonné rozhodnutie SLeK z 22.12.2009, nedošlo by zrejme k uvedeným následkom zasahujúcim do osobnostných práv žalobkyne. Aj z časového hľadiska (3 mesiace), by dovtedy prezentované názory a stanoviská o porušovaní zákona žalobkyňou, odkazujúce na rozhodnutie komory o zrušení licencie, nemohli v odbornej obci aj v bezprostrednom okolí, nabrať na intenzite a ustáliť negatívny názor o profesionalite a bezúhonnosti žalobkyne ako farmaceutky. Stalo sa tak až potvrdením rozhodnutia komory a plynutím času, do ich zrušenia súdom pre nezákonnosť z viacerých dôvodov. Preto rozhodnutie MZ SR zapríčinilo vznik nemajetkovej ujmy v popísanom rozsahu. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného namietala, že MZ SR nezodpovedá za postup SLeK a že pokiaľ vznikla žalobkyni ujma, ide o výlučne o dôsledok sporov medzi členmi komory, súd len podotýka, že aj rozhodnutia komory v rámci prenesenej právomoci pri výkone štátnej správy sú správnymi aktami, preskúmateľnými štátnym orgánom s právomocou na danom úseku štátnej správy, v danom prípade práve ním bolo MZ SR a potom za eventuálny nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie komory, v súvislosti s činnosťou pri výkone štátnej správy, zodpovedá štát (obdobne ohľadom výkonu štátnej správy Českej lekárnickej komory, rozsudok MeS v Praze z 7.11.2003, sp. zn. ). V danom prípade však súd rozhodnutie komory z 22.12.2009 a vyjadrenia jej predstaviteľov, nepovažoval za priamu príčinu vzniknutej ujmy na strane žalobkyne aj keď k nej prispeli. Vzhľadom k tomu, že ani po rozhodnutí súdu o nezákonnosti predmetného rozhodnutia MZ SR a ani doposiaľ, ministerstvo nevykonalo žiadne kroky k náprave škodlivých následkov, napr. vydaním stanoviska pre TASR v

súvislosti s témou poskytovania zliav a konkrétne vo vzťahu k rozhodnutiu o zrušení licencie odbornej zástupkyni v lekárni „Agape“ v Trebišove, pri ktorej bolo mediálne verejnosti prezentované pôvodné stanovisko a rozhodnutie ministerstva, následne posúdené príslušným súdom ako nezákonné, príp. iným vhodným spôsobom neprispelo k náprave poškodenej dobrej povesti žalobkyne, nedošlo k morálnemu zadosťučineniu, resp. morálnej satisfakcie. MZ SR nereagovalo ani na žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku pred podaním žaloby na súd. Za daného stavu, keď doposiaľ sa nemali možnosť či už kolegovia farmaceuti, iná odborná verejnosť a ľudia z daného regiónu dozvedieť, že predtým medializované rozhodnutie MZ SR potvrdzujúce rozhodnutie SLeK o zrušení licencie pre porušenie zákona žalobkyňou bolo nezákonné, len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným právnym prostriedkom uspokojenia spôsobenej nemajetkovej ujmy v uvedenom rozsahu a preto súd priznal jej náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotnú výšku nároku súd stanovil s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti, závažnosť zásahu a škodlivých následkov (vek žalobkyne, jej postavenie v spoločnosti a v odborných lekárenských kruhoch, výrazne obmedzená možnosť až nemožnosť prinavrátenia do stavu pred nezákonným rozhodnutím), ako aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov aj v iných prípadoch, kedy súdy rozhodujú o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch a ktorú v priznanej výške 6.000 euro považuje súd za spravodlivú a primeranú povahe následkov , konkrétne poškodenia a zníženia profesionálnej vážnosti a cti žalobkyne a obmedzenia jej profesionálneho uplatnenia v povolaní odborného zástupcu v „svojej“ lekárni, po dobu takmer troch rokov od zrušenia licencie do zastavenia správneho konania. Súd neprihliadal pri rozhodovaní na prípadné straty lekárne z hľadiska jej ekonomických výsledkov a v tej súvislosti ani nevykonával navrhnuté dokazovanie, nakoľko nebola predmetom konania škoda predstavujúca skutočne spôsobenú priamu škodu, príp. ušlý zisk lekárne „Agape“ v dôsledku nezákonného rozhodnutia a z rovnakých dôvodov ani neprihliadal na argumentáciu strán v tomto smere (dôvody ukončenia činnosti lekárne a pod.). Tiež pri rozhodovaní o výške náhrady súd neprihliadal na prípadné nepriaznivé zdravotné následky u žalobkyne, nakoľko v konaní nebola preukázaná tvrdená príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnymi následkami poškodenia zdravia žalobkyne. Na základe uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 euro a vo zvyšnej časti nárok zamietol

43. Žalobkyňa sa spolu s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.536 euro sa domáhala aj zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne, od 13.06.2013 do zaplatenia. V zmysle judikatúry vychádzajúcej z právnej úpravy účinnej do 31.12.2012 (§ 16 Zákona) „Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania“ ( rozsudok NS SR z 14.03.2012, sp. zn. ; tiež R. č. 45/2000, rozsudok NS SR z 24.06.1998, sp. zn. ). S účinnosťou od 01.01.2013 bolo ustanovenie § 16 ods. 4 Zákona novelizované a bola pripustená možnosť, aby sa poškodený mohol domáhať na súde spolu s nárokom na náhradu, ktorý nebol do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti príslušným orgánom uspokojený, resp. len jeho časť alebo ak mu príslušný orgán písomne oznámil, že jeho nárok neuspokojí, aj úroky z omeškania. Zároveň ustanovenie obmedzuje možnosť uplatniť na súde nárok len v tom rozsahu a z toho titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Nakoľko z predloženej Žiadosti o predbežné prerokovanie z 03.12.2012 s pripojenou doručenkou o doručení dňa 12.12.2012 vyplývalo, že z titulu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 a 3 Zákona, si žalobkyňa uplatnila nárok vo výške 250.000 euro bez úrokov z omeškania, súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

44. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

45. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

46. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni, čo do výšky nároku čiastočne úspešnej v spore, priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko bola žalobkyňa plne úspešná čo do základu uplatneného práva o náhradu škody a samotná výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu, pričom základná sadzba tarifnej odmeny advokáta V tomto prípade vypočíta z nie z hodnoty uplatneného práva (16.536 €) ale z výšky súdom priznaného plnenia (6.000€). Trovy konania žalobkyne predstavujú trovy spojené s jej právnym zastúpením v spore advokátom, ktorý si ich uplatnil podľa § 151 ods. 1 O.s.p. dňa 27.05.2016, a to odmenu advokáta za poskytnuté právne služby, súdom vypočítanú a priznanú spolu vo výške 3.155,87 Euro, v zmysle § 151 ods. 5 O.s.p., podľa § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 16 ods. 3 a 4, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., pri sadzbe tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci z výšky súdom priznanej sumy (6.000€) 210,81 €/1 úkon za 9 úkonov právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 05.12.2012; písomné podanie vo veci samej na iný orgán- žiadosť o predbežné prerokovanie dňa 12.12.2012; písomné podanie žaloby dňa 24.04.2013; 5 x účasť na pojednávaní súdu v dňoch 16.12.2013, 02.07.2015, 20.10.2015, 28.01.2016 a 31.03.2016; písomné podanie vo veci samej - záverečné vyjadrenie dňa 04.05.2016) + režijný paušál (RP), + náhrada cestovných výdavkov, vypočítaná podľa z. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (náhrada za pohonné hmoty podľa predložených dokladov 5 x za cestu na pojednávanie súdu zo Zvolena do Bratislavy a späť 2x200 km, motorovým vozidlom zn. AUDI Q7, EČV ) + zvýšenie o 20% (DPH). Súd potom priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v uvedenom rozsahu, tak ako si ich uplatnil advokát žalobkyne podľa § 151 ods. 1 O.s.p. dňa 27.05.2016, vychádzajúc pri výpočte zo základnej sadzby tarifnej odmeny z výšky súdom priznanej sumy 6.000 €, nasledovne:

- 9 úkonov x 210,81 €/úkon + RP 2x7,63 € (2012)+ 2x7,81 € (2013) + 2x8,39 € (2015)+ 3x8,58 € (2016) + náhrada cestovného 5 x 131,44 € (400 km x priemerná spotreba 10,4 l/100 km x cena nafty 1,40 €/l = 58,24 € + zákl. náhrada 0,183 €/km x 400 km = 73,20€) + 20% (DPH), tzn. odmena advokáta je spolu 1.897,29 € + 75,40 € (RP) + 657,20 € + 525,98 € (20% DPH) = 3.155,87 €.

48. Náhradu trov konania žalobkyni v celkovej sume 3.155,87 Euro, je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jozefa Brázdila, advokáta so sídlom Trhová 1, Zvolen (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).