Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-89-2015.pdf
PDF · 111.05 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/89/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: C. R., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XXX, XXX XX B.S., Š. S. R., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou so sídlom A. Bernoláka 27, 010 01 Žilina, proti odporcovi: H. R., X.. XX.XX.XXXX, L. F. R. XX/XX, XXX XX B.Ň., Š. S. R., o určenie splatnosti dlhu takto
rozhodol:
Určuje, že dlh odporcu vrátiť navrhovateľke peňažnú sumu vo výške 10.000,- eur vzniknutý zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.04.2009 je splatný do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 99,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania a v sume 244,94 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 18.02.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 18.02.2015 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd určil, že dlh odporcu vrátiť navrhovateľke peňažnú sumu vo výške 10.000,- eur vzniknutý zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.04.2009 sa stáva splatným uplynutím 30 dňa po právoplatnosti rozsudku a súčasne ktorým by bol odporca zaviazaný nahradiť jej trovy konania. Navrhovateľka návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tým, že ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 21.04.2009 zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bola podľa čl. I. zmluvy peňažná čiastka 10.000,- eur, ktorú odovzdala odporcovi v hotovosti pri podpise zmluvy a odporca uvedenú peňažnú čiastku riadne prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na tejto zmluve. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že zo štylizácie čl. II bodu 1 prvej vety zmluvy vyplýva, že čas plnenia dlhu bol ponechaný na vôli odporcu. V takomto prípade podľa ust. § 564 Občianskeho zákonníka určí na návrh veriteľa čas plnenia záväzku dlžníka súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Ďalej navrhovateľka uviedla, že po uzavretí zmluvy sa stali účastníci manželmi. Medzičasom sa však ich manželské spolužitie vážne narušilo a na jej návrh bolo manželstvo účastníkov rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina pod spis. zn. 40C/158/2014. Ku dňu spísania návrhu na začatie konania však tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Napokon navrhovateľka uviedla, že požičala čiastku 10.000,- eur odporcovi za účelom podpory jeho podnikateľských aktivít, ešte v čase, kedy bolo medzi nimi silné citové puto a dobé vzájomné vzťahy, ktoré následne vyvrcholili uzavretím manželstva. Pokiaľ ide o vrátenie tejto pôžičky, ústne odporcovi umožnila vrátiť pôžičku vtedy, keď bude on sám chcieť - predpokladala, že aj s pomocou týchto peňažných prostriedkov sa rozbehnú jeho podnikateľské aktivity a v krátkom čase bude schopný požičané peňažné prostriedky jej vrátiť. Odporca jej však požičané peňažné prostriedky nevrátil tak, ako predpokladala, navyše po výraznom zhoršení vzájomných vzťahov bol z jeho nečinnosti v tomto smere
zjavný nezáujem pôžičku dobrovoľne vrátiť. OD uzavretia zmluvy o pôžičke v roku 2009 doposiaľ uplynul evidentne dlhý čas, preto konanie odporcu spočívajúce v jeho nečinnosti a nezáujme o vrátenie dlhu dobrovoľne je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Preto už nechce ďalej čakať až čas plnenia určí sám odporca. Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 05.03.2015 (doručenka na č .l. 10 spisu), písomne nevyjadril aj napriek výzve súdu, ktorá mu bola doručená spolu s návrhom na začatie konania. Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ust. § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 24.05.2016 a to v neprítomnosti odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk dňa 26.04.2016 so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. a za prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu. Odporca pred začatím pojednávania dňa 24.05.2016 o 08.30 hod. svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, a preto súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Až po začatí pojednávania o 09.00 hod. osobne do podateľne Okresného súdu Žilina doručil podanie (toto sa dostalo k rukám sudcu až v čase, kedy bol ústne odôvodňovaný rozsudok vyhlásený na pojednávaní), ktorým ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu stálej pracovnej neschopnosti trvajúcej odo dňa 07.04.2016 (podľa potvrdenia o dočasne pracovnej neschopnosti vystavenej H.. U. Z., všeobecným lekárom dňa 07.04.2016), avšak o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd tak nevidel zákonný dôvod na to, aby pojednávanie odročil, keďže odporcovi bola daná možnosť zúčastniť sa pojednávania, sám sa tohto nezúčastnil a nepožiadal o jeho odročenie. Pritom súd vzhľadom k tomu, že ani jeden z účastníkov konania neoznačili ako dôkaz výsluch odporcu, ktorý by žiadali v konaní súdom vykonať (navrhovateľka na pojednávaní od návrhu na vykonanie tohto dôkazu výslovne ustúpila), ako aj vzhľadom k tomu, že v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. ani nevzhliadol v prejednávanej veci výnimočný dôvod na to, aby vykonal dokazovanie výsluchom odporcu aj bez dôkazného návrhu účastníkov, keďže vykonanie takéhoto dôkazu nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, neodročil pojednávanie ani z dôvodu vykonania dokazovania výsluchom odporcu podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p. Výpoveď účastníka konania podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p. je pri tom potrebné dôsledne odlíšiť od procesných práv účastníka konania vyjadriť sa k prejednávanej veci, jej skutkovej, ako aj právnej stránke a vykonaným dôkazom (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 Cdo 96/1999 zo dňa 01.05.2000). Odporcovi takáto možnosť uplatnenia jeho procesných práv bola v konaní zo strany súdu poskytnutá, a to jednak tým, že mu súd riadne do vlastných rúk doručil návrh na začatie konania a umožnil mu v určenej lehote sa k nemu písomne vyjadriť, ako aj mu riadne do vlastných rúk doručil predvolanie na pojednávanie dňa 24.05.2016, na ktoré sa odporca z dôvodov na jeho strane bez žiadosti o odročenie pojednávania neustanovil. Navrhovateľka zotrvala na pojednávaní na návrhu na začatie konania v plnom rozsahu a žiadala návrhu ako dôvodnému vyhovieť. Súčasne upresnila, že petit žalobného návrhu je nutné chápať v tom zmysle, že splatnosť predmetného dlhu odporcu by mala nastať 30-tym dňom po právoplatnosti rozsudku, ktorým by bolo jej návrhu na začatie konania vyhovené. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľkou a výsluchom navrhovateľky, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 40C/158/2014-18 zo dňa 23.01.2015, ktorý nadobudol podľa doložky na ňom vyznačenej právoplatnosť dňa 04.03.2015 (na č. l. 18 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 40C/158/2014, onačeného ako dôkaz navrhovateľkou), rozviedol na návrh navrhovateľky manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 12.11.2011 v Č. v Č. K. zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/77, ročník XXXX, na strane XXX pod por. č. XXX. Účastníci konania podpísali listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke“ datovanú dňa 21.04.2009 (dôkaz predložený navrhovateľkou na č. l. 4 spisu), v ktorej sú navrhovateľka označená ako veriteľ a odporca
ako dlžník a v ktorej ust. čl. I. označenom ako „Predmet zmluvy“ sa udáva: predmetom tejto zmluvy je 10.000,- eur. V ust. čl. II. ods. 1 až 3 zmluvy sa udáva: 1. Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú čiastku, ktorá je predmetom podľa tejto zmluvy na dobu neurčitú. Túto čiastku predá veriteľ dlžníkovi v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v čl. I. tejto zmluvy; 2. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť svoj dlh vrátane ročného päťpercentného úroku; 3. Ak dlžník nesplní svoju splátku v termíne uvedenom v čl. II. ods. 2 zmluvy, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníka konania podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p. uviedla, že odporca ako jej bývalý manžel podniká. V dobe, keď bol medzi nimi pekný vzťah dala mu určitý obnos peňazí, aby si rozbehol podnikateľské aktivity, keďže ich v tom čase mala. Zmluva o pôžičke s ním napísala tak, že asi nemá všetky náležitosti, to sa týka hlavne tej doby neurčitej. Povedala mu, že keď bude mať peniaze, že jej ich môže vrátiť. Potom uzavreli manželstvo. Manželstvo bolo zo začiatku v pohode, po dvoch rokoch si však odporca našiel priateľku. Požiadala tak o rozvod. Žiadala od odporcu ústnou formou vrátenie peňazí asi 5 alebo 6 krát, vždy jej povedal, že ich nemá. Aj po rozhodnutí súdu o rozvode manželstva tieto peniaze pýtala a vtedy jej povedal, že ich vráti keď ich bude mať. Po rozvode manželstva už uplynula dlhá doba a ona tieto peniaze momentálne potrebuje. Riešila celú situáciu tak, že podala návrh na súd. K otázke dojednania účastníkov o dobe splatnosti predmetnej pôžičky navrhovateľka uviedla, že pri odovzdaní peňazí odporcovi povedala, že nech jej peniaze vráti, keď ich bude mať. Preto na zmluve dala dobu neurčitú. Vtedy mali ešte pekný vzťah, takže si myslela, že to bude v pohode. Odporca s týmto súhlasil. Svoj súhlas prejavil ústnou formou. Konkrétne povedal, že v poriadku, že keď bude mať peniaze, že jej ich dá. Písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke pripravila ona, našla si to na internete, chcela mať len niečo v ruke. Nepovažovala za dôležité spisovať takúto zmluvu prostredníctvom právnickej kancelárie, a to vzhľadom k tomu, že v tom čase mali s odporcom pekný vzťah. Odporca túto zmluvu podpísal. Ďalej navrhovateľka na otázku, či zmluva bola podpísaná pred alebo po tom, ako sa ústne dojednala s odporcom o dobe splatnosti, ako to už uviedla, navrhovateľka odpovedala, že najskôr odporcovi dala peniaze, potom tú zmluvu spísala, ako jej známy povedal, že by mala dať niečo na papier, lebo v tom čase mu veľmi dôverovala. K dojednaniu o dobe čase plnenia záväzku odporcu tak, že odporca jej vráti peniaze, keď bude mať, došlo aj v čase keď mu peniaze odovzdala, aj v čase keď sa podpisovala zmluva. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 564 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V konaní sa tak navrhovateľka nepochybne návrhom na začatie konania domáhala podľa cit. ust. § 564 OZ určenia času plnenia odporcu, a to jeho peňažného záväzku vrátiť jej peňažnú sumu 10.000,- eur vyplývajúceho odporcovi zo zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá dňa 21.04.2009, a to z dôvodu, že čas plnenia bol ponechaný na vôli odprocu ako zaviazaného účastníka zmluvy. Na úvod právneho posúdenia veci súd poukazuje na to, že žaloba o určenie času plnenia v zmysle cit. ust. § 564 OZ nie je žalobou o určenie, či tu je, alebo nie je právny vzťah, alebo právo v zmysle ust. 80 písm. c) O.s.p. Navrhovateľka tak nebola v tomto konaní povinná tvrdiť naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a ani tento preukazovať a teda jej návrh nemohol byť zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. (k tomu napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 2 Cz 11/1969 zo dňa 31.03.1969 publikované pod R 68/1969) Z hľadiska úspechu navrhovateľky v konaní, navrhovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.) preukázať existenciu ňou tvrdeného zmluvného záväzku, ktorý mal vzniknúť odporcovi na základe medzi účastníkmi uzavretej zmluve o pôžičke zo dňa 21.04.2009, t. j. existenciu peňažného záväzku odporcu vrátiť navrhovateľke sumu 10.000,- eur právnym titulom vrátenia tejto peňažnej sumy, ktorá mu bola ako dlžníkovi navrhovateľkou ako veriteľom prenechaná na základe uzavretej zmluvy o pôžičke a zároveň existenciu zmluvného dojednania medzi účastníkmi, v zmysle ktorého bol čas plnenia navrhovateľkou tvrdeného peňažného záväzku ponechaný na vôli odporcu ako dlžníka. Pre zmluvu o pôžičke je tak charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené k voľnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto zmluvy jej dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia. Splatnosť pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 OZ. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je potrebná nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka). V súdnom konaní tak navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že plnenie odporcovi poskytol, ale aj o tom, že plnenie bolo odporcovi poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke s odporcom uzavretej (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 25Cdo 98/2000 zo dňa 16.01.2002). Odporca, ktorému bol návrh na začatie konania doručený riadne do vlastných rúk, v konaní nenamietal, že od navrhovateľky prevzal ku dňu podpisu zmluvy o pôžičke, t. j. ku dňu 21.04.2009 (teda ešte pred uzavretím manželstva účastníkov dňa 12.11.2011) peňažnú sumu 10.000,- eur. Rovnako odporca nenamietal, že túto peňažnú sumu prevzal od navrhovateľky titulom pôžičky. Napokon tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky preukazuje aj obomi účastníkmi podpísaná listina - zmluva o pôžičke datovaná dňa 21.04.2009. (čl. II. ods. 1 zmluvy) Súd mal tak v konaní preukázané, že účastníci uzavreli dňa 21.04.2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej, ako reálneho kontraktu, došlo k splneniu záväzku navrhovateľky ako veriteľa prenechať odporcovi ako dlžníkovi predmet pôžičky - peniaze v sume 10.000,- eur a odporca ako dlžník sa zaviazal túto peňažnú sumu navrhovateľke ako veriteľovi vrátiť. Odporcovi tak z predmetnej zmluvy vznikol peňažný záväzok vrátiť navrhovateľke peňažnú sumu 10.000,- eur. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, či došlo medzi účastníkmi konania k dohode o čase plnenia záväzku odporcu ako dlžníka z predmetnej zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o znenie ust. čl. II. ods. 1 veta prvá zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania, v zmysle ktorého sa navrhovateľka ako veriteľ zaviazala poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi peňažnú čiastku 10.000,- Sk, ktorá bola predmetom zmluvy o pôžičke, na dobu neurčitú. Zároveň bolo v ust. čl. II ods. 3 zmluvy o pôžičke dojednané, že ak odporca nesplní svoju splátku v termíne uvedenom v čl. II. ods. 2 zmluvy (toto ustanovenie zmluvy však žiadny termín plnenia záväzku odporcu neupravovalo). Môže navrhovateľka žiadať o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Vychádzajúc z takto koncipovaného znenia písomného textu zmluvy o pôžičke, možno konštatovať, že medzi účastníkmi konania nedošlo v písomnej forme k platnému dojednaniu o čase plnenia záväzku odporcu vrátiť navrhovateľke peňažné sumu 10.000,- eur pre neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ). Súd však vychádzajúc jednak z toho, že odporca, aj napriek tomu, že mu bol návrh na začatie konania doručený riadne do vlastných rúk a bol zároveň súdom vyzvaný vyjadriť sa k návrhu na začatie konania v lehote 10 dní od jeho doručenia (05.03.2015), nenamietal skutkové tvrdenie navrhovateľky, že účastníci sa ústne dojednali o čase plnenia zmluvného peňažného záväzku odporcu vrátiť navrhovateľke peňažnú sumu 10.000,- eur v čase, kedy bude môcť, resp. mať peniaze a k návrhu na začatie konania sa po celý priebeh konania vôbec nevyjadril, považoval uvedené skutkové tvrdenie navrhovateľky o čase plnenia tohto peňažného záväzku odporcu za medzi účastníkmi nesporné. Súčasne prihliadajúc na obsah výpovede navrhovateľky ako účastníka konania podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p., ako aj ostatné okolnosti prejednávanej veci, ktoré vyšli v konaní najavo, a to že účastníci v čase uzavretia zmluvy o pôžičke boli partnermi, pričom následne uzavreli manželstvo, nemal zároveň o tomto skutkovom tvrdení navrhovateľky dôvodné a závažné pochybnosti. Súd tak uvedené skutkové tvrdenie navrhovateľky považoval za skutkový základ pre svoje rozhodnutie v prejednávanej veci. (§ 153 ods. 1 O.s.p.)
Ak bolo dohodnuté, že dlžník zaplatí až bude chcieť alebo môcť (ak bol teda čas splnenia ponechaný na vôľu dlžníka), veriteľ je povinný prijať plnenie, len čo mu ho dlžník ponúkne. Sám však nemôže, a to ani tým, že by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, určiť čas splnenia; môže len navrhnúť, aby ho určil súd. (k tomu napr. opätovne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 2 Cz 11/1969 zo dňa 31.03.1969 publikované pod R 68/1969; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 M Cdo 1/2007 zo dňa 27.03.2008) V danom prípade tak bol čas plnenia predmetného peňažného záväzku odporcu, ako dlžníka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.04.2009 uzavretej medzi účastníkmi, ponechaný na jeho vôľu. Keďže z vykonaného dokazovania nevyšiel najavo opak negatívneho skutkového tvrdenia navrhovateľky, že odporca doposiaľ svoj peňažný záväzok nesplnil a nevrátil navrhovateľke sumu 10.000,- eur, súd na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov návrhu navrhovateľky vyhovel a podľa cit. ust. § 564 OZ určil čas plnenia peňažného záväzku (dlhu) odporcu z predmetnej zmluvy o pôžičke, a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za to, že vzhľadom na odstup času od prenechania peňažnej sumy 10.000,- eur odporcovi, ako aj vzhľadom k času, ktorý uplynul od doručenia návrhu na začatie konania odporcovi do rozhodnutia súdu (viac ako 14 mesiacov) bol čas plnenia peňažného dlhu odporcu určený súdom súčasne v súlade s dobrými mravmi. Odporca tak bude mať podľa názoru súdu stanovením lehoty 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku na plnenie jeho dlhu vytvorenú primeranú možnosť svoj peňažný záväzok riadne a včas splniť. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedeného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke voči odporcovi plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie jej práva, a to s poukazom na jej plný úspech v konaní. Navrhovateľka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. v podaní doručenom súdu dňa 26.05.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslila trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 317,89 eur za úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia: odmena vo výške 64,54 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur; 2. podanie žalobného návrhu: odmena vo výške 64,54 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur; 3. ďalšia porada s navrhovateľkou: odmena vo výške 64,54 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur; 4. účasť na pojednávaní dňa 08.04.2016: odmena vo výške 16,13 eur + režijný paušál vo výške 8,39 eur; 5. účasť na pojednávaní dňa 08.04.2016: odmena vo výške 66,- eur + režijný paušál vo výške 8,58 eur. S poukazom na uvedené súd priznal navrhovateľke voči odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 344,44 eur, t. j.: 1. sumu 99,50 eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania (aj keď si tieto trovy konania navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 26.05.2016 nevyčíslila, súd jej ich náhradu priznal s poukazom na cit. ust. § 151 ods. 2 O.s.p. a na to, že vznik týchto trov navrhovateľky vyplýva priamo z obsahu spisu, 2. sumu 244,94 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom na základe plnej moci zo dňa 18.02.2015: odmena vo výške 64,53 eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) a ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a paušálna náhradu vo výške 8,39 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., celkovo suma 72,92 eur; b) písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 18.02.2015: odmena vo výške 64,53 eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) a ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a paušálna náhradu vo výške 8,39 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., celkovo suma 72,92 eur;
c) účasť na pojednávaní dňa 08.04.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci: odmena vo výške 16,13 eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a) a ods. 4 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) a ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (aj keď navrhovateľka by mala právo na náhradu odmeny advokáta za tento úkon v sume 16,50 eur, avšak súd jej priznal náhradu tejto odmeny len vo vyčíslenej výške 16,13 eur) a paušálna náhradu vo výške 8,39 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (aj keď navrhovateľka by mala právo na náhradu paušálnej náhrady advokáta za tento úkon v sume 8,58 eur, avšak súd jej priznal náhradu tejto paušálnej náhrady len vo vyčíslenej výške 8,39 eur), celkovo suma 24,52 eur; d) účasť na pojednávaní dňa 24.05.2016: odmena vo výške 66,- eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) a ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a paušálna náhradu vo výške 8,58 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., celkovo suma 74,58 eur. Súd nepriznal navrhovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby: ďalšia porada s klientom, a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že takýto úkon právnej služby jej bol vôbec zo strany jej právneho zástupcu poskytnutý a súčasne mal súd za to, že pokiaľ tento právny úkon mal byť vykonaný pred prvým pojednávaním vo veci (čo je logické vzhľadom k tomu, že pojednávanie dňa 08.04.2016 bolo odročené bez prejednania veci a na pojednávaní dňa 24.05.2016 bolo vo veci rozhodnuté), nešlo by o účelne vynaložené trovy konania, a to vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu nejestvoval dôvod ďalšej porady navrhovateľky s jej právnym zástupcom, ktorý by vznikol napr. potrebou reakcie na vyjadrenie odporcu v prejednávanej veci (keďže odporca sa po celý priebeh konania k návrhu na začatie konania vôbec nevyjadril a neurobil ani žiadny procesný úkon), alebo potrebou reakcie na výzvu súdu. Potreba porady navrhovateľky s jej právnym zástupcom tak podľa názoru súdu bola vzhľadom k procesnému stavu v prejednávanej veci vyčerpaná hneď pri prvom úkone: prevzatí a príprave zastúpenia, keďže odmena za tento úkon právnej služby zahŕňa aj odmenu za prvú poradu s klientom. Napokon súd poukazuje na to, že skutková, ako aj právna argumentácia uvedená už v samotnom návrhu na začatie konania, nebola navrhovateľkou nijako doplnená, príp. rozšírená v celom priebehu konania, takže aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že prípadná ďalšia porada navrhovateľky s jej právnym zástupcom nemala z hľadiska účelného uplatňovania jej práv v konaní praktický význam. Súd zároveň s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu náhradu trov konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky a súčasne podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku tohto rozsudku vyjadril osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy, ktorých náhradu navrhovateľke priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.