Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-909-2015.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/909/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, 851 01 Bratislava IČO: 36 613 843 proti odporcovi v l. rade : C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XXXX/XX, XXX XX A., v 2. rade : I. N. nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: S. P. XXXX/XX, XXX XX A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, zastúpeného advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom so sídlom Dobrovičova 13,811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.738,45 eur s príslušenstvom, odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. marca 2015, č.k. 5C/144/2015-131, v senáte jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2140,97 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10. 2011 do 13.11.2011 v sume 0,29 eur, ročný úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 2140,97 eur od 14.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 92,43 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 287,08 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej z odporkýň zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej odporkyne. Súd vo zvyšku návrh zamietol. Právne vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2 veta prvá, ods. 3,4 , § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, § 121 ods. 1, 3, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/,b/, § 3 ods. 1,2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. V odôvodnení uviedol, že dňa 30.09.2013 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 24.09.2013, ktorým sa voči odporcom v l. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 2738,45 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10..2010 do 13.11.2011 vo výške 33,82 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2738,45 eur od 14.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 medzi postupcom a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom v l. a 2. rade. Dňa 07.07.2005 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a odporcom v l. rade zmluva o splátkovom úvere č. 0262823613 zo dňa 07.07.2005 ktorou sa odporca v l. rade zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca si túto zmluvnú povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 5155,78 eur, ktorá pozostávala z istiny 4730,62 eur, riadneho úroku 86,46 eur, úroku z omeškania v sume 329,76 eur a ostatného príslušenstva 8,97 eur v súlade so zmluvou o postúpení. Položku poplatky postúpenej pohľadávky a úroky vo výške 8,97 eur + 329,76 eur úroky z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy o úvere postupca poskytol odporcovi v l. rade úver vo výške 3319,39eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach
vo výške 49,79 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.04.2015 v počte 55 v celkovej výške 2738,45 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2011 do 20.04.2015 sa stali splatnými dňa 13.11.2011 kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, zvyšné splátky si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Návrh odôvodnil tým, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, preto sa vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov konania, pričom všeobecná úprava premlčania je obsiahnutá v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 04.06.2008 sp.zn. 5Obo 56/2007 v odôvodnení ktorého uviedol, že uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod takže nie je relevantné, že odporkyňa v l. rade nie je podnikateľkou. Odporkyňa v 2. rade je ručiteľkou záväzku podľa dohody o ručení zo dňa 07.07.2005. V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti. V konaní bolo nesporné, že odporkyňa v 2. rade je ručiteľkou záväzku, vzniesla námietku premlčania časti nároku, ktorý nešpecifikovala a vo zvyšku ponechala vec na rozhodnutie súdu. Preto bolo potrebné ex offo najskôr posúdiť, či nárok uplatnený navrhovateľom, nie je premlčaný. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre odporcu ako spotrebiteľa je nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí podľa názoru súdu platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Odporca v l. rade si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, bol v omeškaní viac ako 90 dní, právny predchodca navrhovateľa pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 13.11.2011. Keďže nárok navrhovateľa nie je premlčaný sčasti v sume 2140,97 eur a v tejto časti je návrh navrhovateľa dôvodný/ 38 splátok á 49,79 eur za obdobie od 20.10.2011 do 20.4.2015/ spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.11.2011 do 13.11.2011/ do zosplatnenia úveru/ v sume 0,29 eur/ žalobný návrh bol podaný dňa 30.09.2013/. Súd vo zvyšku návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol v sume 597,48 eur spolu s úrokom zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 13.11.2011 t.j. do zosplatnenia úveru / 12 splátok á 49,79 eur /, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 20.11.2011v sume 33,53 eur zamietol. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní vznesenú vedľajším účastníkom súd sa s touto námietkou vedľajšieho účastníka nestotožňuje, lebo z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že podmienka omeškania odporcu nad 90 dní v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa -
Slovenskej sporiteľne a.s. ustanovená v § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách dodržaná čo vyplýva z prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávky č.l.24 spisu, teda aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní je daná a preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2011č.l.16-24 spisu. O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že navrhovateľovi priznal čiastočnú náhradu trov konania podľa úspechu v spore úspech 78,18% mínus neúspech 21,82% je 56,36% čistý úspech v konaní. Za zaplatený súdny poplatok 164 eur z toho 56,36 % je 92,43 eura náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods.1, § 13a a § 16 ods.3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods. l, §13a,c vyhl. č. 655/2004 Z. z. prevzatie a príprava, návrh , vyjadrenie na výzvu súdu á 133,45 eur,=400,35 eur , režijný paušál podľa § 16 ods.3 vyhl. á 3x 8,04eur=24,12eur za rok 2014, spolu 424,47 eur + 20% DPH 84,89 eur= 509,36 eur z toho 56,36% t.j. 287,08 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 OSP. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia za predsúdnu výzvu, lebo nejde o úkon vykonaný v konaní pred súdom, ale priznal mu za vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 23.10.2014. Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, lebo odporcovia v l. a 2. rade, ktorých podporoval v konaní mali v spore len čiastočný úspech, odporca v l. rade ako dlžník sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadril, zostal nečinný, pričom so vstupom vedľajšieho účastníka do konania vyjadrila súhlas len odporkyňa v 2. rade ako ručiteľ záväzku, pričom ním uplatnené trovy považuje súd za neúčelné.
Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu , v časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa a žiadal, aby krajský súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle ust. § 220 Občianskeho zákonníka zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav . Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 07.07.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 - § 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. Časti OZ. Zmluva o úvere bola upravená v OBZ. Pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52-54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. OBZ, nakoľko ide o absolútny obchodno- záväzkový vzťah. Správnosť aplikácie potvrdil i Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.03.2015, sp. zn. 7 MCdo 9/2014 ako i v rozhodnutí zo dňa 28.04.2011, sp.zn. 2 MCdo 3/2011, zo dňa 27.03.2013, sp.zn. 6 MCdo 4/2012. Navrhovateľovi vznikol nárok na úhradu splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Súčasne si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby vo výške 47,81,- eur s DPH a režijný paušál vo výške 10,07,- eur s DPH, spolu 57,88,-eur s DPH.
Odporcovia 1/ a 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. d) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Ustanovenie § 221 ods. 1 O.s.p. taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré je možné zrušiť rozhodnutie okresného súdu.
Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, na rozdiel od právnej úpravy do 01.09.2005 (novela O.s.p. vykonaná zák. č. 341/2005 Z.z.), už nepatrí medzi taxatívne uvedené dôvody v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p., pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie okresného súdu zrušiť.
Medzi zrušovacie dôvody podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. patrí taký postup okresného súdu , ktorým odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Vychádzajúc z čl. 1, čl. 7 a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd pod právom na spravodlivý súdny proces je treba rozumieť aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle uvedeného ustanovenia, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku v prejednávanej veci nezodpovedá uvedeným kritériám.
Okresný súd v zvyšnej časti návrh ako premlčaný zamietol a to v sume 597,48,- eur spolu s úrokom zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 13.11.2011, t.j. do zosplatnenia ako i úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 20.11.2011 v sume 33,53,- eur . Okresný súd ale svoj záver o nedôvodnosti žalovanej sumy ako i úroku z omeškania, riadne v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil. Obmedzil sa iba na citáciu zákonného ustanovenia, pričom v odôvodnení absentujú úvahy súdu prečo a akým spôsobom na danú vec zákonné ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikoval, teda akými úvahami sa pritom riadil. Výslovne neuviedol začiatok a koniec plynutia premlčacej doby označením dňa, ktorým začala plynúť , ako aj označením dňa, ktorým uplynula. Ak začatie plynutia premlčacej doby počítal od splatnosti celého dlhu, resp. od odstúpenia od úverovej zmluvy, potom mal uviesť , ktorý deň považoval za deň splatnosti celého dlhu, resp. za deň odstúpenia od zmluvy / uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.marca 2015, sp. zn. 6 MCdo 9/2014/.
Krajský súd k námietkam navrhovateľa ďalej dodáva, že považuje právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi ako spotrebiteľského právneho vzťahu za správne.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že vec nemožno posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. pred 01.01.2008. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka obsiahnuté v jeho prvej časti ako všeobecné ustanovenie, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
V riešení problému, či aplikovať inštitút spotrebiteľských zmlúv aj v právnom vzťahu, ktorý sa spravuje, či už ex lege alebo ex contractu, ustanoveniami Obchodného zákonníka, je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že táto právna úprava bola a je sprevádzaná predpisom verejnoprávneho charakteru obsahujúcim kogentné ustanovenia t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa. Zmluva uzatvorená účastníkmi spĺňa súčasne náležitosti typovej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy. V danej veci navrhovateľ, ktorý zmluvu uzatváral ako poskytovateľ peňažných prostriedkov- veriteľ, je dodávateľom- právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov), a odporkyňa je spotrebiteľom- fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci obchodnej činnosti. Ide o adhéznu zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatváral vo viacerých prípadoch, a odporkyňa obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnila, bola jej predložená len na podpis. Zmluva bola pripravená na predtlačenom tlačive. Obsah tejto zmluvy nie je výsledkom rokovania strán, ale bol navrhovateľom ako dodávateľom vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred, bez toho aby odporkyňa mala možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní je i povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR.
Vzhľadom na to, že okresný súd rozsudok v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď v odôvodnení rozhodnutia o zaplatenie zvyšnej sumy spolu s úrokom z omeškania len uviedol, že vo zvyšku návrh zamieta , avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia svojho postupu, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok v tejto napadnutej časti spolu so závislym výrokom o trovách konania zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné vo všetkých jeho častiach náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a to i s prihliadnutím na odvolacie námietky. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .