Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_23P-33-2016.pdf
PDF · 76.55 KB
No categories available
23P/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci navrhovateľky D. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX proti odporcovi G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H.: B., nar. XX.X.XXXX a G., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom K. práce, sociálnych vecí a rodiny D., takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky D. H., rod. U., nar. XX. XX. XXXX a odporcu G. H., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v U. manželstiev D. úradu E., vo zväzku 2, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 3, rozvádza.
Na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej B. H., nar. XX. XX. XXXX a maloletému G. H., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
V. maloletú B. a maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa zaväzuje povinnosťou prispievať na každé jedno maloleté dieťa sumou vo výške 50,- € mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Upravuje stretávanie sa odporcu s maloletou B. a maloletým G. tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi vždy po vzájomnej dohode s navrhovateľkou za prítomnosti navrhovateľky.
A. nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.2.2016 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 18.8.2007. Ako dôvod rozvratu manželstva navrhovateľka uviedla požívanie alkoholu odporcom a jeho nezáujem riešiť závislosť od alkoholu, ktorú si odporca, podľa tvrdenia navrhovateľky, ani nepriznáva. Navrhovateľka zároveň žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému G. a maloletej B. tak, aby maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matke, styk otca s maloletými aby bol upravený za prítomnosti matky a otec aby bol zaviazaný platením výživného v sume po 50 € na každé dieťa.
Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil, uviedol, že chce naďalej žiť spolu s deťmi a že ak by absolvoval protialkoholickú liečbu, bola by úspešná. Dôvod, pre ktorý doteraz liečbu neabsolvoval, odporca nevedel uviesť.
V priebehu konania manželia absolvovali aj sedenia na Referáte poradensko - psychologických služieb Michalovce, avšak ako vyplýva zo správy referátu (čl. 26 - 27 spisu), spolupráca s manželmi bola ukončená, pretože navrhovateľka neprejavila záujem pomocou psychológa pracovať na obnovení manželského spolužitia a odporca síce prejavil ochotu pracovať na udržaní rodiny a rodinných vzťahov, čo však psychológ vníma toho času ako nemožné, pretože u odporcu je potrebné absolvovať protialkoholickú liečbu.
Na pojednávaní vedenom na tunajšom súde dňa 24.5.2016 navrhovateľka a odporca uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorú kolízna opatrovníčka navrhla schváliť, pretože je v záujme maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 144 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení(ďalej len O.s.p.), účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd mal za preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je rozvrátené a neplní svoj účel. Nezhody v manželstve vznikli a stále pretrvávajú z dôvodu požívania alkoholických nápojov odporcom, pričom v minulosti sa navrhovateľka snažila riešiť tento problém, avšak odporca si závislosť nepriznal a v súčasnosti už navrhovateľka neverí, že ak by aj odporca absolvoval liečbu, že by pod vplyvom prostredia v ktorom žije, nezačal opäť piť alkohol vo zvýšenej miere. Odporca síce slovne deklaroval snahu zachrániť manželstvo, ale od podania návrhu na rozvod manželstva nič v tomto smere nepodnikol (zmena správania, liečba, skoncovanie s pitím alkoholu). Navrhovateľka už za žiadnych okolností nechce obnoviť manželské spolužitie. Rozvrat manželstva už vnímajú aj deti, najmä mal. Františka. Manželov nezmierila ani intervencia psychológa. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd mal za to, že manželstvo je rozvrátené a nie je šanca na obnovenie manželského spolužitia, a preto manželstvo rozviedol.
Vzhľadom na to, že ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému JN. a maloletej B. na čas po rozvode dospeli manželia k rodičovskej dohode, súd schválil túto rodičovskú dohodu tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku, pretože je v záujme maloletých detí.
O trovách konania rozhodol súd súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Podľa § 2 ods. 2 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Navrhovateľka bola rozhodnutím súdu oslobodená od platenia súdnych poplatkov a preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol, že odporca nie je povinný platiť súdny poplatok za návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinnosť uložená v rozhodnutí nebude dobrovoľne plnená, môže sa jej plnenia oprávnená osoba domáhať podaním návrhu na výkon rozhodnutia.