Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41T-86-2015.pdf
PDF · 91.05 KB
Case nature
Area
Subarea
41T/86/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a z členov senátu Ing. Márie Vrabcovej a Valérie Justovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. mája 2016 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G.. D. Y. M. B. Á. Š., U.. X.XX.XXXX H. D., F. R. D.O., H. Č.. X,
s a u z n á v a v i n n ý m
z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), písm. e) Trestného zákona, pretože:
minimálne raz v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách začiatkom mesiaca december v roku 2014 v D., násilím vlákal do priestorov verejných toaliet Q. G. U. Z.. H. XA H. D. poškodeného G.. Y. T.., U.. XX.X.XXXX, kde v kabínke WC stojac za poškodeným sa obtieral pri pohybe svojou panvou vpred a vzad o jeho zadnú časť tela,
t e d a
na mieste verejnosti prístupnom napadol iného a vykonával sexuálny exhibicionizmus.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 27.8.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove obžalobu sp. zn.: 1Pv 821/13 na obžalovaného G.. D. Y. pre zločin sexuálne násilie podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že minimálne raz v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách začiatkom mesiaca december v roku 2014 v D., pod hrozbou násilia vlákal do priestorov verejných toaliet Q. G. U. Z.. H. XA H. D. G.. Y. T.., U.. XX.X.XXXX, kde ho viacerými údermi päsťou do ramena donútil si vyzliecť tepláky a spodnú bielizeň a na to sa svojim pohlavným údom obtieral o jeho zadnú časť zadku, resp. zadnú časť medzi nohami pri pohybe panvou vpred a vzad, pričom mu počas tohto ohmatával pohlavné orgány, hladil bok tela a brucho, a to z dôvodu uspokojenia jeho sexuálnych potrieb.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného ml. D. Y., svedkov G. T., G. H., A. D., G. T., súdnych znalcov D.. Y. Č., G.. N. V. - Š., prehratím obrazovo - zvukového záznamu z výsluchu svedka poškodeného G.. Y. T. a záznamu z mobilného telefónu, prečítaním zápisníc o svedeckých výpovediach svedkov v prípravnom konaní, prečítaním znaleckých posudkov KEU PZ Košice a prečítaním pripojených listinných dôkazov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nič z toho čo sa mu kladie za vinu v obžalobe, nie je pravdou. On tam nebol a nie je zaznamenaný na videu z mobilu.
Svedok poškodený mal. Y. T. uviedol, že v ten deň išiel s jedným chlapcom, ktorý má ryšavé vlasy spolu do obchodného centra G. H. D.. Potom išli spolu na WC. Ten chlapec ho potom päť alebo šesťkrát udrel do ramena. Zároveň na neho vulgárne nadával. Ten chlapec ho tiež chytal za bok. Neskôr doma zistil, že na internete je zavesené nejaké video, na ktorom je toto všetko zachytené.
Prvou otázkou, s ktorou sa musel súd vysporiadať bola otázka, či skutočne došlo k stretnutiu obžalovaného s poškodeným v priestore verejných toaliet v Q. G. U. Z.. H. H. D..
Poškodený vo svojej výpovedi neuviedol konkrétne meno osoby, s ktorou bol v uvedených priestoroch. Uviedol len, že ten chlapec bol ryšavý, čo zodpovedá výzoru obžalovaného. Zo svedeckých výpovedí svedkov G. H. K. A. D. mal súd za jednoznačne preukázané, že jedným z chlapcov na týchto toaletách bol práve obžalovaný. Títo svedkovia na uvedenom trvali aj po vykonaní konfrontácie s obžalovaným. Ich výpovede
boli počas celého trestného stíhania konzistentné, bez závažných rozporov a súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal neuveriť ich tvrdeniu.
Druhou otázkou bola otázka, čo sa vlastne medzi obžalovaným a poškodeným odohralo.
V tejto súvislosti súd uvádza, že výpoveď poškodeného v prípravnom konaní nebola vykonaná v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. V priebehu tohto výsluchu kládol otázky ku skutku aj prítomný znalec, ktorý takéto oprávnenie nemá. Ako znalec tak aj vyšetrovateľ kládli poškodenému sugestívne otázky, ktoré naznačovali odpovede, napr. „lebo mamka mi povedala, že keď si bol s ním na WC, tak ti hovoril, že si máš dať dole nejaké veci. Bolo to tak?“, „On keď ťa chcel biť, to kvôli čomu, nechcel si mu niečo povedať, urobiť alebo ťa začal biť z ničoho nič?", „Keď ťa udieral do ramena ťa to bolelo? Bolelo ťa aj to, keď ťa chytil za bok ?“.
Bez ohľadu na vyššie uvedené z výpovede poškodeného jednoznačne nevyplýva to, čo tvrdí obžaloba v právnej vete obžaloby, t.j. že obžalovaný donútil poškodeného k orálnemu styku, k análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám.
Na druhej strane mal súd za preukázané z celkového správania sa poškodeného pri výsluchu, že obžalovaný konal voči nemu tak, že to u neho vzbudilo strach a obavu, pričom správanie sa obžalovaného subjektívne pociťoval ako veľmi nepríjemné pre svoju osobu.
Svedok G. H., ktorý ako jediný na vlastné oči videl obžalovaného a poškodeného v kabínke WC uviedol, že on nevidel žiadny penis, ale z tých pohybov ktoré Patrik robil usúdil, že majú análny pohlavný styk. Patrik stál za chlapcom a robil panvou dopredu a dozadu. Patrik mal stiahnuté nohavice. Či mal stiahnuté nohavice aj ten chlapec to si nevšimol. Následne sa rozhodol toto všetko zaznamenať na mobil vo forme videa.
Po vykonaní tohto obrazového záznamu ako dôkazného prostriedku má súd za to, že ani tento explicitne nepreukazuje tvrdenia obžaloby, že obžalovaný sa svojim pohlavným údom obtieral o zadnú časť zadku obžalovaného, pričom mu počas tohto ohmatával pohlavné orgány. Z tohto záznamu je však zrejmé, že jedna osoba sa obtiera svojou panvou pri pohybe vpred a vzad o zadnú časť tela inej osoby. Takisto zo žiadneho dôkazu nevyplýva tvrdenie obžaloby, že poškodený mal vyzlečenú spodnú bielizeň.
Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/951 vyplýva, že na teplákoch poškodeného, ktoré mal v tom čase na sebe, sa nenachádza sperma obžalovaného, či už z ich vonkajšej alebo vnútornej strany.
U poškodeného pri jeho lekárskom vyšetrení dňa 19.12.2014 neboli objektívne diagnostikované žiadne nálezy, ktoré by nasvedčovali, že bolo na ňom vykonané sexuálne násilie.
Vo svetle vyššie uvedených dôkazov súd hodnotil potom aj výpoveď matky poškodeného G. T., ktorá uvádzala, že jej syn povedal, že mu D. „pchal pipíka do zadku“. Jej výpoveď je tzv. svedectvo z druhej ruky a keďže ani objektívne dôkazy tejto
skutočnosti nenasvedčujú, súd na základe iba tohto nepriameho dôkazu nemôže uznať obžalovaného vinným v zmysle obžaloby.
Podľa znaleckého posudku č. 33/2015, 10/2015 súdnych znalkýň z oboru psychiatria G.. N. V. - Š. K. G.. Y. G. je obžalovaný psychicky zdravý, pričom netrpí na žiadnu sexuálnu deviáciu. Z tejto skutočnosti súd usudzuje, že obžalovaný nemá vôbec žiadnu vnútornú potrebu realizovať svoju sexualitu takým spôsobom ako uvádza obžaloba.
Z výpovede svedka A. D. K. G. H. mal súd za preukázané, že keď poškodený vyšiel zo kabínky WC tak bol vystrašený a smutný.
Zmenu správania sa poškodeného potvrdili vo svojich výpovediach aj jeho matka G. T. a brat G. T., ktorí uviedli, že poškodený sa stal ešte viacej zamĺknutým a mlčanlivým.
Podľa znaleckého posudku č. 3/2015 súdneho znalca D.. Y. Čižeka, znalca z odboru psychológia, poškodený trpí na tzv. hyperkinetickú poruchu ADHD, pričom jeho intelektové schopnosti sú v pásme mentálnej subnormy. V čase psychologického vyšetrenia u poškodeného nezistil žiadne známky signalizujúce nejakú ujmu po psychickej stránke ako následok konania obžalovaného.
Podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, zločin sexuálne násilie spácha ten kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť a taký čin spácha na chránenej osobe - dieťati.
Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov má súd zato, že jednoznačne bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo k orálnemu a ani k análnemu styku, t.j. k takému styku, pri ktorom by došlo k spojeniu resp. ku kontaktu obnaženého pohlavného orgánu obžalovaného - penisu s ústami, resp. s análnym otvorom poškodeného.
Súd takisto nemal za preukázané, že by sa obžalovaný svojim nahým údom obtieral o zadnú časť nahého zadku poškodeného, čo by sa za istých okolností dalo považovať za sexuálnu praktiku. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žiadny právny predpis nedefinuje, čo je sexuálnou praktikou, a preto súd sám musí podať výklad tohto pojmu.
Podľa názoru súdu je sexuálnom praktikou také konanie osoby, ktoré smeruje k jej sexuálnemu uspokojeniu, resp. také konanie osoby, ktoré má vyvolať sexuálne uspokojenie inej osoby, pričom konajúca osoba takéto uspokojenie u inej osoby chce vyvolať.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný stojac za poškodeným sa obtieral pri pohybe svojou panvou vpred a vzad o jeho zadnú časť tela, pričom však neboli obnažení. Súd nemal za preukázané, že by takéto jeho konanie u neho vzbudilo sexuálne uspokojenie. Tento záver súdu korešponduje s nálezom súdnych znalkýň, že u obžalovaného nezistili žiadnu sexuálnu deviáciu. Takisto súd nemal za preukázané, že by obžalovaný takýmto svojim konaním sa snažil vyvolať sexuálne uspokojenie u inej osoby.
Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že takéto konanie obžalovaného nebolo sexuálnou praktikou.
Na druhej strane mal súd za preukázané, že obžalovaný násilím vlákal poškodeného do priestorov verejných toaliet Q. G., kde sa obtieral pri pohybe svojou panvou vpred a vzad o zadnú časť tela poškodeného. Podľa názoru súdu toto jeho konanie je potrebné subsumovať pod zákonný pojem „na mieste verejnosti prístupnom napadol iného“, a to chránenú osobu - dieťa. Poškodený sa uvedenému nepodrobil dobrovoľne, o čom svedčí jeho správanie sa pri výsluchu keď opisoval to, čo sa medzi nim a obžalovaným stalo. Svedčia o tom aj výpovede vyššie uvedených svedkov, ktorí opísali v akom stave bol poškodený, keď ho videli krátko po čine na verejných toaletách v Q. G. D..
Takéto konanie obžalovaného je v súlade s jeho osobnostnou črtou, ktorú diagnostikoval súdny znalec D.. Y. Č. vo svojom posudku - latentná túžba po moci, potreba ovládať.
Konanie obžalovaného súd tiež kvalifikoval ako vyvolávanie verejného pohoršenia vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu, pretože na mieste prístupnom verejnosti simuloval vykonávanie análneho pohlavného styku. O tom, že bol v tejto simulácií úspešný, svedčí vyjadrenie svedka G. H., ktorý vo svojich výpovediach uvádzal, že si myslel, že obžalovaný má s poškodeným análny pohlavný styk.
Z takto uvedených dôvodov preto súd zmenil oproti obžalobe skutkovú vetu a uznal obžalovaného oproti obžalobe vinným z prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/, písm. e/ Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pre páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestnej činnosti; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, sa páchateľ takéhoto prečinu potrestá odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť okov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dní nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j. že viedol pred spáchaním prečinu riadny život. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona.
Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a nemá záznam v priestupkovom registri. Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vytýkané.
Obž. D. Y. bol v čase spáchania prečinu žiakom deviatej triedy Q. Š. H. D.. Dosahoval slabé výsledky vo vyučovacom procese, patril medzi integrovaných žiakov. V priebehu celej školskej dochádzky mu boli udelené tri pokarhania za porušenie školského poriadku, medziiným aj za nevhodné správanie sa k žiakom nižších ročníkov, vulgárne vyjadrovanie sa na osoby spolužiakov, či svojvoľné opustenie školy.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolnosti súd uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Za obžalovaného mladistvého môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca, obhajca, ako i zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.