Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sd-4-2015.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sd/4/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci navrhovateľky: U. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 11.9.2015, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.9.2015 s a p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa včas podaným odvolaním /návrhom/ domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.9.2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 35%. Podkladom pre rozhodnutie bola lekárska správa /ktorej súčasťou je odborný posudok/ posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch zo dňa 12.8.2015.
V návrhu uviedla, že odporkyňa nevzala do úvahy výsledky ďalších vyšetrení, ktoré absolvovala po posúdení jej zdravotného stavu odporkyňou dňa 12.9.2015. Namietala, že lekársky posudok nezodpovedá § 196 zákona, jeho odôvodnenie nie je v súlade s § 209 ods. 1 a 4 zákona, nebolo nariadené ústne pojednávanie podľa § 188 zákona a neúplne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený. Tiež sa domáhala nariadenia znaleckého skúmania jej zdravotného stavu.
S poukazom na argumenty navrhovateľky pobočka Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch dňa 30.11.2015 a následne odporkyňa nanovo preskúmala zdravotný stav navrhovateľky, o čom vydala novú lekársku správu zo dňa 15.12.2015. V lekárskej správe opätovne poukázala na rozhodujúce zdravotné postihnutie
- dorzalgiu uvedené v kapitole XV, E, 3.b. prílohy zákona, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25% z rozpätia od 20 % do 35 %. S prihliadnutím na ostatné zdravotné postihnutia ako Sakroileitída I. stupňa (SI), pozitívny HLLA B 27, Strumektómia s ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne, atypická fobická depresia na reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou srdca podľa ECHO KG, Obezita, 167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby liečby, distorzia ľavej pately v detstve, tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015, bolo navrhovateľke priznané zvýšenie miery poklesu o ďalších 10 %. Z týchto dôvodov odporkyňa zotrvala na konečnej 35%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda, že zhoršený zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje priznanie invalidného dôchodku. Preto žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
V súvislosti s preukázanou hospitalizáciu navrhovateľky v Národnom reumatologickom ústave C., súd uznesením zo dňa 7.3.2016 nariadil opätovné preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľky.
V lekárskej správe odporkyne zo dňa 5.4.2016 posudkový lekár uzavrel, že neboli zistené žiadne nové posudkovo závažné skutočnosti odôvodňujúce osobnú prítomnosť navrhovateľky pri posúdení. U navrhovateľky boli zistené tieto choroby: Dorzalgia )Th a LS bez radikulárneho syndrómu, pozitívny HLA B 27 - bez jednoznačných klinických, laboratórnych a RTG znakov suponovanej axiálnej spondylartritídy, fibromyalgie, strumektómia s ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne, atypická fobická depresia na reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou srdca podľa ECHO KG, obezita, 167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby liečby, distorzia ľavej pately v detstve, tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015. V súlade so závermi z hospitalizácie vylúčil reumatické ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej posudkový lekár považoval dorzalgiu, ktorá znižuje zárobkovú schopnosť navrhovateľky o 25 % s tým, že ostatné zistené zdravotné postihnutia odôvodňujú pokles zárobkovej schopnosti o ďalších 10 %. Pretože výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky dosahuje len 35%, táto nie je invalidná.
Na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.5.2016 navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav sa nezmenil.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Súd po oboznámení súdneho a administratívneho spisu považoval skutkový stav ustálený odporkyňou za riadne zistený. Odporkyňa pri opakovanom, ako aj súdom nariadenom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky, zohľadnila všetky relevantné lekárske podklady predložené navrhovateľkou, resp. o ktorých mala vedomosť a vyvodila z nich spoľahlivé a správne skutkové zistenia, ktoré sa neodklonili a zodpovedali záverom plynúcim zo správ jednotlivých ošetrujúcich lekárov navrhovateľky. Takto bolo ustálené, že najzávažnejším zdravotným postihnutím, ktorý v rozhodujúcej miere negatívne ovplyvňuje zdravotný stav navrhovateľky, je dorzalgia - degeneratívne zmeny na chrbtici s prejavmi nervového a svalového dráždenia /kapitola XV, odd. E, pol. 3 písm. b/ prílohy 4. zákona/, ktorému zodpovedá miera poklesu v rozmedzí 25% až 35%. S prihliadnutím na vek a funkčné postihnutie pohybu navrhovateľky pri absencii reumatologického ochorenia má súd za to, že odporkyňa v rámci voľnej úvahy správne ustálila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonného rozpätia, vo výške 25%, ktorú so zohľadnením ostatných zistených zdravotných postihnutí navýšila o 10%, nakoľko tiež ovplyvňujú funkčný stav organizmu. Vzhľadom na to, že celková miera poklesu u navrhovateľky nepresiahla hranicu 40-tich percent, čo je jednou zo základných podmienok na priznanie invalidity, odporkyňa dospela k správnemu záveru, že navrhovateľka nie je invalidná.
Vzhľadom na uvedené súd odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné. Príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené. Posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Posudkové závery sú bez nejasností a vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Podľa § 188 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania, k tomu súd uvádza, že vykonanie ústneho pojednávania nie pravidlom. Nariadenie pojednávania je závislé od okolností každého jednotlivého prípadu a praktizuje sa hlavne pri zistení nových podstatných skutočností za účelom riadneho ustálenia skutkového stavu. Nakoľko posudkový lekár vykonávajúci posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky na príkaz súdu nezistil ohľadom jej zdravotného stavu žiadne takého nové skutočnosti oproti stavu pred tým, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka na pojednávaní dňa 23.5.2016, je zrejmé, že odporkyňa riadne ustálila skutkový stav a pri svojom rozhodovaní brala do úvahy všetky relevantné skutočnosti. Preto má súd za to, že v preskúmavanom prípade odporkyňa nebola povinná vykonať ústne pojednávanie, nakoľko na to nebol dôvod a nebolo to ani potrebné, ani účelné. Z tohto dôvodu súd námietku navrhovateľky o procesnom pochybení zo strany odporkyne nepovažuje za dôvodnú.
Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 209 ods. 1 a 4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Lekárska správa posudkového lekára odporkyne nie je rozhodnutím, ktorým sa rozhoduje o práva a záujmoch navrhovateľky. Je len jedným z viacerých podkladov /dôkazným prostriedkov/, ktorý odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľky berie do úvahy. Preto vyššie citované ustanovenia § 199 a § 209 zákona sa na lekársku správu nevťahujú. Vzhľadom k tomu súd námietku navrhovateľky ani v tomto bode nepovažoval za dôvodnú.
Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a argumenty súd nevyhovel žiadosti navrhovateľky nariadiť znalecké dokazovanie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Navrhovateľka sa včas podaným odvolaním /návrhom/ domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. 855 801 7446 0 zo dňa 11.9.2015, ktorým odporkyňa podľa § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 35%. Podkladom pre rozhodnutie bola lekárska správa /ktorej súčasťou je odborný posudok/ posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch zo dňa 12.8.2015.
V návrhu uviedla, že odporkyňa nevzala do úvahy výsledky ďalších vyšetrení, ktoré absolvovala po posúdení jej zdravotného stavu odporkyňou dňa 12.9.2015. Namietala, že lekársky posudok nezodpovedá § 196 zákona, jeho odôvodnenie nie je v súlade s § 209 ods. 1 a 4 zákona, nebolo nariadené ústne pojednávanie podľa § 188 zákona a neúplne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený. Tiež sa domáhala nariadenia znaleckého skúmania jej zdravotného stavu.
S poukazom na argumenty navrhovateľky pobočka Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch dňa 30.11.2015 a následne odporkyňa nanovo preskúmala zdravotný stav navrhovateľky, o čom vydala novú lekársku správu zo dňa 15.12.2015. V lekárskej správe opätovne poukázala na rozhodujúce zdravotné postihnutie
- dorzalgiu uvedené v kapitole XV, E, 3.b. prílohy zákona, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25% z rozpätia od 20 % do 35 %. S prihliadnutím na ostatné zdravotné postihnutia ako Sakroileitída I. stupňa (SI), pozitívny HLLA B 27, Strumektómia s ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne, atypická fobická depresia na reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou srdca podľa ECHO KG, Obezita, 167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby liečby, distorzia ľavej pately v detstve, tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015, bolo navrhovateľke priznané zvýšenie miery poklesu o ďalších 10 %. Z týchto dôvodov odporkyňa zotrvala na konečnej 35%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda, že zhoršený zdravotný stav navrhovateľky neodôvodňuje priznanie invalidného dôchodku. Preto žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
V súvislosti s preukázanou hospitalizáciu navrhovateľky v Národnom reumatologickom ústave v Piešťanoch v čase od 15.2.2016 do 27.2.2016, súd uznesením zo dňa 7.3.2016 nariadil opätovné preskúmanie zdravotného stavu navrhovateľky.
V lekárskej správe odporkyne zo dňa 5.4.2016 posudkový lekár uzavrel, že neboli zistené žiadne nové posudkovo závažné skutočnosti odôvodňujúce osobnú prítomnosť navrhovateľky pri posúdení. U navrhovateľky boli zistené tieto choroby: Dorzalgia )Th a LS bez radikulárneho syndrómu, pozitívny HLA B 27 - bez jednoznačných klinických, laboratórnych a RTG znakov suponovanej axiálnej spondylartritídy, fibromyalgie, strumektómia s ľahkou parézou nervus rekurens, hypothyreóza riešená medikamentózne, atypická fobická depresia na reaktívnom podklade, stopová mitrálna regurgitácia s dobrou funkciou srdca podľa ECHO KG, obezita, 167 cm a 94 kg. V anamnéze sideropenická anémia bez potreby liečby, distorzia ľavej pately v detstve, tubulointersticiálna nefritída akútna v 09/2015. V súlade so závermi z hospitalizácie vylúčil reumatické ochorenie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej posudkový lekár považoval dorzalgiu, ktorá znižuje zárobkovú schopnosť navrhovateľky o 25 % s tým, že ostatné zistené zdravotné postihnutia odôvodňujú pokles zárobkovej schopnosti o ďalších 10 %.
Pretože výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky dosahuje len 35%, táto nie je invalidná.
Na súdnom pojednávaní konanom dňa 23.5.2016 navrhovateľka uviedla, že jej zdravotný stav sa nezmenil.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Súd po oboznámení súdneho a administratívneho spisu považoval skutkový stav ustálený odporkyňou za riadne zistený. Odporkyňa pri opakovanom, ako aj súdom nariadenom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky, zohľadnila všetky relevantné lekárske podklady predložené navrhovateľkou, resp. o ktorých mala vedomosť a vyvodila z nich spoľahlivé a správne skutkové zistenia, ktoré sa neodklonili a zodpovedali záverom plynúcim zo správ jednotlivých ošetrujúcich lekárov navrhovateľky. Takto bolo ustálené, že najzávažnejším zdravotným postihnutím, ktorý v rozhodujúcej miere negatívne ovplyvňuje zdravotný stav navrhovateľky, je dorzalgia - degeneratívne zmeny na chrbtici s prejavmi nervového a svalového dráždenia /kapitola XV, odd. E, pol. 3 písm. b/ prílohy 4. zákona/, ktorému zodpovedá miera poklesu v rozmedzí 25% až 35%. S prihliadnutím na vek a funkčné postihnutie pohybu navrhovateľky pri absencii reumatologického ochorenia má súd za to, že odporkyňa v rámci voľnej úvahy správne ustálila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonného rozpätia, vo výške 25%, ktorú so zohľadnením ostatných zistených zdravotných postihnutí navýšila o 10%, nakoľko
tiež ovplyvňujú funkčný stav organizmu. Vzhľadom na to, že celková miera poklesu u navrhovateľky nepresiahla hranicu 40-tich percent, čo je jednou zo základných podmienok na priznanie invalidity, odporkyňa dospela k správnemu záveru, že navrhovateľka nie je invalidná.
Vzhľadom na uvedené súd odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné. Príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené. Posudkoví lekári zohľadnili všetky navrhovateľkou udávané zdravotné ťažkosti a odborné lekárske správy. Posudkové závery sú bez nejasností a vnútorných rozporov, preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie.
Podľa § 188 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcej sa nenariadenia ústneho pojednávania, k tomu súd uvádza, že vykonanie ústneho pojednávania nie pravidlom. Nariadenie pojednávania je závislé od okolností každého jednotlivého prípadu a praktizuje sa hlavne pri zistení nových podstatných skutočností za účelom riadneho ustálenia skutkového stavu. Nakoľko posudkový lekár vykonávajúci posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky na príkaz súdu nezistil ohľadom jej zdravotného stavu žiadne takého nové skutočnosti oproti stavu pred tým, čo potvrdila aj samotná navrhovateľka na pojednávaní dňa 23.5.2016, je zrejmé, že odporkyňa riadne ustálila skutkový stav a pri svojom rozhodovaní brala do úvahy všetky relevantné skutočnosti. Preto má súd za to, že v preskúmavanom prípade odporkyňa nebola povinná vykonať ústne pojednávanie, nakoľko na to nebol dôvod a nebolo to ani potrebné, ani účelné. Z tohto dôvodu súd námietku navrhovateľky o procesnom pochybení zo strany odporkyne nepovažuje za dôvodnú.
Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 209 ods. 1 a 4 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Lekárska správa posudkového lekára odporkyne nie je rozhodnutím, ktorým sa rozhoduje o práva a záujmoch navrhovateľky. Je len jedným z viacerých podkladov /dôkazným prostriedkov/, ktorý odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľky berie do úvahy. Preto vyššie citované ustanovenia § 199 a § 209 zákona sa na lekársku správu nevťahujú. Vzhľadom k tomu súd námietku navrhovateľky ani v tomto bode nepovažoval za dôvodnú.
Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a argumenty súd nevyhovel žiadosti navrhovateľky nariadiť znalecké dokazovanie.
Z vyššie uvedených dôvodov súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.