Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/25/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. augusta 2022, v trestnej veci obž. C. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona účinného do 30.04.2022, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 26. mája 2022, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovanej C. B..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 26. mája 2022, bola obžalovaná C. B. uznaná za vinnú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona účinného do 30.04.2022, na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času najneskôr od 01. 12. 2021 do 00.30 hod. dňa 03. 12. 2021, potom čo od nestotožnenej osoby za sumu 1.000,- Eur zakúpila najmenej 92,43 g pervitínu a od ďalšej nestotožnenej osoby v nezistenom čase si zadovážila najmenej 0,65 g rastlinnej sušiny konope, tieto látky pri sebe v mieste svojho bydliska v Prešove a inde prechovávala, kde dňa 03. 12. 2021 počas vykonanej prehliadky osobného motorového vozidla zn. Opel Corsa, EVČ: PO-711HE, boli v tomto nájdené 88,02 g metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 60,5 %, kde z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej 1331 obvykle jednorazových dávok na použitie pre osobnú spotrebu, 3,05 g metamfetamínu s obsahom účinnej látky 60,7 %, kde z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej 46 obvykle jednorazových dávok na použitie pre osobnú spotrebu, 1,36 g metamfetamínu s obsahom účinnej látky 54,3 %, kde z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej 18 obvykle jednorazových dávok na použitie pre osobnú spotrebu, 0,65 g rastlinnej sušiny konope s obsahom účinnej látky THC 10,58 %, kde z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej jednu obvykle jednorazovú dávku na použitie pre osobnú spotrebu, kde minimálna hodnota metamfetamínu je 5.545,80 Eur (1 gram za 60,- Eur), pričom metamfetamín je podľa NR SR č. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu konope sú podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to bolo obžalovanej podľa účinného do 30.4.2012 s použitím , pri existencii poľahčujúcich okolností podľa , a neexistencii priťažujúcej okolnosti, , uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa s použitím bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa s použitím okresný súd uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa s použitím bolo obžalovanej uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa , prvostupňový súd uložil aj trest prepadnutia veci- externý disk WD ECements, S/N: WXR1A98DF4X4 s kapacitou 1 TB s USB dátovým káblom, USB kľúč značky Pretec s kapacitou 16 GB, digitálnej váhy a plastovej nádoby a peňažnej sumy 1.430,- €, ktoré sú vedené na depozičnom účte Okresnej prokuratúry Prešov, pričom podľa sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná a to čo do výroku o uloženom treste. V neskoršie preložených písomných dôvodoch obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku má za to, že vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o otázke viny obžalovanej zdôrazňuje, že o tejto nemôžu byť pochybnosti a súd zákonným postupom rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovanej uskutočneného v súlade s dikciou ustanovenia . V rovine formálno-právnej poukazuje na tú skutočnosť, že každé rozhodnutie súdu, ako nesporná súčasť základného práva na právnu ochranu, musí obsahovať právne korektné a zrozumiteľné odôvodnenie tohto procesného úkonu, resp. musí obsahovať „ vyporiadanie sa“ súdu s právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre danú trestnú vec právne významné. Odôvodnenie rozhodnutia a predovšetkým meritórneho rozhodnutia musí jednoznačne poukazovať na vykonané dôkazy, z týchto vychádzať, a teda musí byť konkretizované, na základe ktorých skutočností súd postupoval (v predmetnej trestnej veci) pri určovaní druhu a výmere trestu, akými úvahami sa vysporiadal s otázkou úmernosti represie, zásady humanity, pričom nemôže zdôrazňovať len a len represívnu úlohu trestu, keďže ustálená súdna prax jednoznačne vyžaduje „ optimálnu mieru represie“. V tejto súvislosti odkázal aj na pomerne rozsiahlu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Má za to, že prvostupňový súd sa dôsledne nevyporiadal s právnou možnosťou mimoriadneho zníženia trestu s poukazom na dikciu ustanovenia a preto je v tejto časti jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda v konečnom dôsledku arbitrárne. Poukazuje na a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Následne cituje ustanovenia §, , , ods. 3, , , Tr. zákona. Zdôrazňuje, že Európsky súd pre ľudské práva, SR ako aj Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňujú princíp proporcionality vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionality medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu je zdôraznená aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúc podobu trestných sankcií. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku páchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ považuje trest za adekvátny, spravodlivý a s týmto súhlasí. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám o sebe účelom a nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Po citácii §, , , , ods. 1, Tr. zákona zdôrazňuje, že obžalovaná nikdy v minulosti omamné látky nedistribuovala a bola len a len ich užívateľkou. Pokiaľ obžaloba poukazuje na množstvo zaistených omamných látok, táto skutočnosť našla svoje odzrkadlenie v právnej kvalifikácii spáchaného skutku obžalovanou. Strana obhajoby má za to, že je potrebné individualizovať samotnú výšku trestu, ktorá má slúžiť na prevýchovu obžalovanej a v tejto súvislosti konštatuje, že táto v minulosti sa nedopustila žiadnej trestnej činnosti. Do budúcna je neopomenuteľnou tá skutočnosť, že obžalovaná má silnú oporu v svojej milujúcej rodine. Túto skutočnosť zdôrazňuje aj znalkyňa v podanom znaleckom posudku. Prvostupňový súd sa ani okrajovo nevyporiadal s dikciou ustanovenia , pričom obhajoba jednoznačne poukázala na tú skutočnosť, že obžalovaná má mimoriadne silné citové väzby k svojej rodine a dnes si už aj nástojčivo uvedomuje ako jej svojím správaním ubližovala, čo jej do budúcna chce vynahradiť. Je nepopierateľné a absolútne zrejmé, že u obžalovanej sa drogovou abstinenciou

zásadne zmenili jej životné hodnoty, náhľady a postoje. Majú za to, že na samotnú prevýchovu obžalovanej absolútne v predmetnej trestnej veci postačuje uloženie trestu odňatia slobody trvaní piatich rokov poukazujúc na citovanú právnu úpravu, v kombinácii s prípadným uložením prísnejších ochranných opatrení, resp. obmedzení. Na osobu obžalovanej, už aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania, nie je potrebné pôsobiť neúmernou represiou tak, ako sa tomu stalo jednoznačne v rozsudku napadnutom odvolaním obžalovanej. Z uvedených dôvodov teda žiadajú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní adekvátnom osobe páchateľky, chráneného záujmu a ďalším právne relevantným skutočnostiam. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V samom úvode krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj okresný prokurátor, čo do výroku o treste, ktoré ale na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.08.2022 nadriadený prokurátor vzal v celom rozsahu späť, čo konajúci predseda senátu vzal v zmysle na vedomie a preto sa o ňom už ďalej nekonalo.

Následne možno uviesť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.05.2022, po zákonnom poučení vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa ,,,, , a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsah v akom sa obžalovaná priznala sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochranných opatreniach.

Vychádzajúc z ust. a , po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu.

Keďže v danej trestnej veci boli podané odvolanie stranou obhajoby len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v , preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke posúdené ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa 172 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona účinného do 30.04.2022. Obžalovaná tým, že si neoprávnene kúpila a prechovávala po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku vo väčšom rozsahu (najmenej 92,43 g pervitínu, kde z uvedeného množstva by bolo možné pripraviť najmenej 1395 obvykle jednorazových dávok, pričom minimálna hodnota metamfetamínu je 5.545,80 Eur ), naplnila ako po objektívnej tak aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného trestného činu.

V prieskumnom konaní odvolací súd zároveň zistil, že obžalovaná nemá záznam v registri trestov a podľa registra priestupkov, bola síce viackrát postihnutá za spáchanie protiprávnych konaní, avšak len na úseku cestnej premávky. Zo správy z ÚVV a ÚVTOS Prešov je zrejmé, že správanie obžalovanej nebolo vždy v súlade s ústavným poriadkom, za čo bola aj disciplinárne potrestaná. Je ale možné u nej konštatovať kladné charakteristiky z miesta trvalého bydliska a od posledného zamestnávateľa.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom zistil u obžalovanej 2 poľahčujúce okolnosti a to, že doposiaľ viedla riadny život a ku skutku sa priznala a tento úprimne oľutovala, bez zistenia priťažujúcich okolností. S uvedeným hodnotením týchto okolnosti sa stotožnil aj krajský súd a na ich odôvodnenie v celom rozsahu odkazuje.

Následne súd prvého stupňa poukázal na to, že vo svojej osobitnej časti za takto kvalifikovaný skutok v znení účinnom do 30.4.2022 umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 10 až 15 rokov, pričom obžalovaná mala záujem o uzavretie dohody o vine a treste, čo tvrdila aj na hlavnom pojednávaní a zo strany prokurátora záujem nebol vyjadrený.

Vzhľadom na uvedené okresný súd mal za to, že trest uložený aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je neprimerane prísny poukazujúc na ustálenú judikatúru, ktorou je súd viazaný, že trest

by nemal byť v zrejmom nepomere k závažnosti skutku, ako aj mal by zabezpečovať individuálnu, aj generálnu prevenciu a tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je možné uložiť aj trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Dospel preto k záveru, že v tomto prípade je možné použiť zmierňovacie ustanovenia podľa § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Tr. zákona, ktorý umožňuje v konaní o dohode a vine a treste uložiť trest pod dolnú hranicu zníženú o jednu tretinu, a teda v tomto prípade dolná hranica zníženej trestnej sadzby predstavuje 6 rokov a 8 mesiacov. Súd prvého stupňa mal za to, že na dosiahnutie účelu je takýto trest postačujúci a nezistil pritom ďalšie mimoriadne okolnosti na strane páchateľa alebo okolnosti prípadu, v zmysle ktorých by bolo možné znížiť trest odňatia slobody aj pod túto hranicu a to na minimálne požadovanú alebo prípustnú hranicu 5 rokov, ako to vyplýva z ustanovenia .

V zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona páchateľa obzvlášť závažného zločinu súd zaradí na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd ale zároveň dospel k záveru, že v konkrétnom prípade je možné dosiahnuť nápravu páchateľa aj so zaradením na jeho výkon do iného stupňa stráženia, a to najmä so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru zavinenia páchateľa, a to vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná bola závislá na návykových látkach a preto mal za to, že za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou postačuje jej zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže obžalovaná bola uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu prvostupňový súd obligatórne musel uložiť aj ochranný dohľad, ktorý má zabezpečiť, aby aj po výkone trestu bola odsúdená osoba pod dohľadom, aby sa overilo, či náprava obžalovanej po výkone trestu je riadne zabezpečená a dospel k záveru, že ochranný dohľad vo výmere 2 rokov je postačujúci.

V zmysle záverov znaleckého posudku MUDr. Fabišíkovej je zrejmé, že obžalovaná je závislá na viacerých omamných látkach a preto bolo obžalovanej uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, pričom boli splnené podmienky na uloženie takéhoto liečenia z dôvodu, že obžalovaná sa dopustila skutku pod vplyvom návykovej látky a v súvislosti s jej užívaním (viď ).

Keďže pri zadržaní obžalovanej v prípravnom konaní boli zaistené veci, ktoré podľa výslovného vyhlásenia obžalovanej jej patria a nakoľko tieto vecí boli použité na spáchanie trestného činu alebo určené na jeho spáchanie, preto súd prvého stupňa uložil zároveň trest prepadnutia veci menovite uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj súčasne sumy 1.430,- €, ktorá je vedená na depozitnom účte Okresnej prokuratúry, pretože tieto vecí boli použité alebo určené na spáchanie trestného činu a svoje opodstatnenie v konkrétnom prípade má aj takto uložený trest.

Krajský súd plniac si prieskumnú povinnosť na tomto mieste konštatuje, že okresný súd postupoval vecne správne a zákonne ako pri určovaní druhu trestu, tak aj jeho výmery, pričom prvostupňový súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom citlivo zvážil aj okolnosti na strane obžalovanej. Vzhľadom k tomu, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, je preto nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si osvojil.

Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, a zastáva názor, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedajú zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy, citové väzby k rodine z podhľadu ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, z čoho následne vyvodil záver, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie takéhoto druhu a výmery trestu. Krajský súd sa taktiež stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu o zaradení obž. C. B. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom rozsudku, na ktoré týmto odkazuje.

Vo vzťahu k výrokom o treste prepadnutia veci a uložení ochranných opatrení - ochranného dohľadu a protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, tieto nenapadla odvolaním ani jedna z procesných strán a preto neboli podrobené bližšiemu prieskumu.

Vo vzťahu k námietkam obhajoby, krajský súd po preskúmaní napadnutého výroku o treste uloženého obžalovanej sa nestotožnil s argumentáciou strany obhajoby týkajúcou sa nepoužitia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, keďže ukladanie trestu aj pri zohľadnení uvedeného ustanovenia nebolo žiadnym spôsobom z touto procesnou stranou konkrétne zdôvodnené. Poukázanie len na všeobecné skutočnosti vzťahujúce sa na osobu obžalovanej (rodinné väzby, psychiatrický posudok) a okolností prípadu, v ktorých vidí obhajoba dôvod na použitie mimoriadneho zníženia trestu - Tr. zákona bez ich bližšej a detailnejšej špecifikácie, považuje odvolací súd za nedostatočné a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že v súlade so zásadou individualizácie trestu umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, poskytovanie výživy viacerým osobám, závažné ochorenie a podobne. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle ustanovení <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjugbpxazruga&conversationId=133573> ods. 1 Tr. zákona <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjuga&conversationId=133573>. Mimoriadnosť zníženia trestu vyžaduje mimoriadnosť okolností na aplikáciu tohto inštitútu, čo je naplnené len vtedy, ak tieto okolnosti budú skutočne významného charakteru. Každý súd vybavujúci trestnú agendu pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu je povinný uplatňovať princíp proporcionality. Musí vychádzať zo zásady humanity, ktorá obsahuje princíp úmernosti, represie, a preto nesmie prekročiť mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Tak príliš mierny trest ako aj trest prísny nepôsobia výchovne a bol by v rozpore s individuálnou, ako aj generálnou prevenciou. Trestné konanie musí totiž rovnako sledovať preventívny, ako aj resocializačný cieľ a tiež musí prispievať k náprave a polepšeniu páchateľa. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, a preto je vždy potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho závažnosť a zároveň tiež musí zabrániť mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zdôrazniť, že okolnosťami prípadu (všetko, čo so spáchaným skutkom súvisí), vo všeobecnosti sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomermi páchateľa sú okolnosti, týkajúce sa osobnostného hodnotenia, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu prostredím, v ktorom nateraz žije, sankciami, ktoré na neho doposiaľ pôsobili a nepochybne, ktoré mali na jeho správanie vplyv a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Okolnosti prípadu a pomery páchateľa môžu odôvodňovať spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.

Preskúmaním preloženého spisového materiálu krajský súd, v zhode s názorom prvostupňového súdu, na rozdiel od skutočností uvádzaných obžalovanou, nevzhliadol žiadne také mimoriadne pomery či už na strane páchateľky alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali postup pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovanej podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a následne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v takej miere ako to žiadala obhajoba. V spojitosti s posúdením úvah o postihu obžalovanej bol zohľadňovaný aj účel trestu, a to na základe ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. V prípade obžalovanej je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v čase páchania trestnej činnosti bola obžalovaná plne trestne zodpovedná, pričom dlhodobo užívala drogy, s čím nevyhnutne súvisí aj páchanie takejto trestnej činnosti (nezákonné zadovažovanie si omamných látok), čo vyústilo do jej trestného stíhania až za obzvlášť závažný zločin v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate. Napriek tomu uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici trestnej sadzby (desať rokov), by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne, z tohto dôvodu bolo správne aplikované súdom

prvého stupňa zmierňovacie ustanovenia uvedené v § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam a výmeru uloženého trestu obžalovanej mimoriadne znížiť, keďže na ochranu spoločnosti postačuje i trest kratšieho trvania. Zákonným predpokladom na mimoriadne zníženie trestu obž. C. B. bolo to, že táto na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku kladeného jej za vinu obžalobou v zmysle ust. a okresný súd toto vyhlásenie prijal. Krajský súd preto následne v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovanej a zastáva názor, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaná, ako to sama uvádzala, dlhodobo užívala pervitín, teda z jej strany nešlo o nejaké epizódne či „rekreačne“ konzumovanie drog a to aj v tom čase existujúcom rodinnom prostredí a o jej závislosti mal vedomosť dokonca aj jej posledný zamestnávateľ, čo vyplýva z jeho pracovného posudku a ani obžalovanou udávané liečenie na drogovú závislosť sa minulo účinkom a v užívaní omamných látok neprestala, čo napokon dospelo až k jej trestnému stíhaniu.

V súvislosti s odvolacou námietkou predostrenou v končenom návrhu obhajoby na verejnom zasadnutá týkajúcej sa priznania poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, je nutné uviesť, že táto vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, t.j. polícii, vyšetrovateľovi, prokurátorovi, súdu. Predpokladá to jeho aktívnu účasť, ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý sám spáchal, ktorá síce môže mať rôznu formu a bude spočívať predovšetkým v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu, v označení prameňa dôkazov a pod. Z predloženého vyšetrovacieho spisu ale nie je zrejmé, ako mala obžalovaná aktívne pomáhať pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Súčasne odvolací súd dáva do pozornosti aj Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa a , v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa alebo písm. c/ , podľa ktorého súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa . Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa .

Už len záverom krajský súd dodáva, že neušla jeho pozornosti tá skutočnosť, že vo výroku o treste okresný súd nesprávne uviedol dátum účinnosti , na základe ktorého rozhodoval, keď namiesto dátumu 30.04.2022 uviedol 30.04.2012, čo ale je možné jednoznačne vyhodnotiť ako zrejmú pisársku chybu, ktorá nemala žiaden vplyv na zákonnosť uloženého trestu (tresty odňatia slobody v oboch uvádzaných obdobiach boli totiž celkom rovnaké), pričom v rámci právnej kvalifikácie konania obžalovanej dátum účinnosti Tr. zákona súd prvého stupňa uviedol správne a preto odvolací súd túto nesprávnosť z dôvodu stability súdnych rozhodnutí už nenapravoval.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok obžalovanej vyhodnotil ako nedôvodný a jej odvolanie zamietol postupom podľa .

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.