Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-81-2016.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/81/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloletú: F. P., O.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznom opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: U. L. P., O.. XX.XX.XXXX, V. O. X, U. a otca L. P., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX/X, Ž., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2016 sa matka maloletej F. P. domáhala zvýšenia výživného zo sumy 110 € na sumu 170 € mesačne, počnúc dňom 20.03.2016. Matka v návrhu uviedla, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 110 € mesačne, a to rozhodnutím Okresného súdu Martin zo dňa 10.06.2015, sp. zn. 19P/75/2015. Ďalej uviedla, že maloletá nastúpila dňa 02.09.2015 do 1. ročníka ZŠ, čím sa matke zvýšili výdavky na maloletú. Matka mesačne uhrádza maloletej v škole obedy v sume 23 €, školský klub 17 €, príspevok ZRPŠ 20 € na polroka. Okrem toho jej uhrádza výdavky na kultúrne podujatia. Každé 3 mesiace je potrebné zakupovať do triedy hygienické potreby, toaletný papier, mydlo, vreckovky. Rozdiel oproti škôlke je aj v tom, že teraz musí matka kupovať a pripravovať raňajky, desiatu a olovrant na každý deň, nakoľko v škole je zabezpečený len obed. Na poslednom pojednávaní otec prisľúbil, že matke vypomôže s nákladmi na školské potreby. Tento sľub nedodržal a nijakým spôsobom neprispel. Od posledného rozhodnutia sa nezmenilo ani to, že otec o dcéru nejaví záujem. Neinformuje sa o jej zdravotnom stave a ani sa nerealizuje súdom určený styk otca s maloletou. Náklady sa zvýšili aj počas letných prázdnin, pretože mal. pôjde do táborov. Cena táborov sa pohybuje od 89 do 200 €, čo v priemere na týždeň vychádza 145 €. Matka platí dcére životné poistenie v sume 26,25 € mesačne. Matka si zobrala úver na kúpu bytu. Splátka úveru je vo výške 211,49 € mesačne. Náklady na bývanie predstavujú 131,55 € mesačne. Ďalšie mesačné výdavky s bývaním predstavujú plyn 14 €, elektrina 11 €, televízia a internet 12,90 € a poistenie bytu 23 € polročne.
Podaním zo dňa 20.05.2016 sa otec vyjadril k návrhu matky, v ktorom uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom nenastali žiadne nové skutočnosti, ani podstatná zmena pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom. Skutočnosti, ktorými matka odôvodňuje svoj návrh, teda zvýšenie nákladov na bývanie a nástup maloletej do ZŠ, boli známe už v čase posledného rozhodovania o výživnom.
Matka na pojednávaní uviedla, že výživné požaduje spätne od 20.03.2016 z dôvodu, že otec platí výživné k 20.dňu v mesiaci. Podstatnú zmenu pomerov oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom matka vidí v tom, že maloletá nastúpila do 1. ročníka ZŠ a v druhom rade v tom, že si zobrala úver na
bývanie. V predchádzajúcom konaní o návrhu otca na zníženie výživného matka súhlasila s rodičovskou dohodou, nakoľko otec jej prisľúbil, že jej pomôže s nákladmi spojenými s nástupom mal. do školy. Svoj sľub však nedodržal. Matka nemá iné vyživovacie povinnosti a okrem bytu, v ktorom býva nevlastní iný majetok vyššej hodnoty. Ďalej uviedla, že maloletá je zdravá. Otec sa s maloletou nestretáva a nad rámec výživného neprispieva.
Otec na pojednávaní uviedol, že býva spolu so svojou manželkou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky. Manželka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Náklady na domácnosť predstavujú vykurovanie 1.000 € ročne, vodné stočné 30 € mesačne, elektrina a RTVS 60 € mesačne. Ďalej má otec náklady na poistenie domácnosti vo výške 100 € ročne a daň z nehnuteľnosti 40 € ročne. Jeho manželka poberá len rodičovský príspevok. Otec má dve vyživovacie povinnosti, k mal. F. R. U.. W.. Nehnuteľnosti ani iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Na výživu mal. F. prispieva, avšak s mal. sa nestretáva. Spočiatku sa s mal. otec stretával, ale keď naposledy vynechal jedno stretnutie, matka mu povedala, že porušil dohodu, takže mu stretávanie s mal. už neumožní. Nad rámec výživného neprispieva, nakoľko to nie je v jeho finančných možnostiach. Naposledy sa otec stretol s mal. pred dvoma rokmi. Má záujem o stretávanie sa s maloletou. Odkedy sa mu narodila mal. W. však nestíha. Ak by sa chcel s maloletou stretnúť, musí dochádzať do Martina.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nedošlo k takej zmene pomerov, ale už na predchádzajúcom pojednávaní otec deklaroval, že prispeje na náklady spojené s nástupom mal. do školy, čo však nedodržal. Kolízny opatrovník apeloval na otca, aby prejavil záujem o maloletú a začal sa s ňou stretávať, nakoľko tento vzťah ochladol, čo je na škodu oboch, otca aj maloletej. Výšku výživného ponechal kolízny opatrovník na úvahe súdu.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a so spisom Okresného súdu Martin, sp. zn. 19P/75/2015 zistiac nasledovný skutkový stav:
Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 10.06.2015, č. k. 19P/75/2015-94, schválil rodičovskú dohodu tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. F. zníženým výživným vo výške 110 € mesačne, od právoplatnosti rozhodnutia, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. V čase posledného rozhodovania o výživným bol priemerný čistý mesačný príjem otca vo výške 644,71 €. Priemerný čistý mesačný príjem matky bol vo výške 788,81 €. V čase posledného rozhodovania mal. navštevovala posledný rok materskú školu, pričom mesačné náklady spojené so škôlkou boli vo výške 46 €. Ďalšie náklady ako strava, oblečenie, obuv, drogéria, hračky a didaktické pomôcky, matka uviedla vo výške 150 € mesačne. Matka mala v čase rozhodovania podpísanú zmluvu o budúcej zmluve na kúpu bytu. Mala zaplatenú zálohu vo výške 1.000 €. Maloletá mala od septembra nastúpiť do základnej školy. Otec sa s maloletou v tom čase nestretával, nenavštevoval ju a nad rámec výživného neprispieval. Otec bol v čase posledného rozhodovania ženatý so svojou manželkou F. N.. Z manželstva sa im narodila mal. W., s ktorou bola manželka na materskej dovolenke. Jediným príjmom manželky otca bol rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa otca súd zistil, že otcov priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 721,18 €.
Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa matky súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky je vo výške 760,59 €.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Skutočnosti, ktorými matka odôvodňovala svoj návrh boli súdu a obom rodičom známe už v čase posledného rozhodovania, od ktorého neubehol ani jeden rok. Matka si bola vedomá skutočností, že maloletá nastupuje od septembra 2015 do ZŠ, ako aj toho, že bude mať zvýšené náklady na bývanie súvisiace s hypotekárnym úverom. Rovnako bola v čase posledného rozhodovania známa skutočnosť, že otec sa s maloletou nestretáva a osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne matka. Aj napriek tomu matka súhlasila s dohodou o výške výživného, teda s jeho znížením na sumu 110 €. Výdavky, ktoré uviedla matka v súvislosti s nástupom mal. na ZŠ sú po prepočte na jeden mesiac porovnateľné s nákladmi, ktoré mala matka v čase, keď mal. navštevovala MŠ. V čase posledného rozhodovania mala matka vyšší príjem o necelých 30 €. Otec mal nižší príjem o približne 80 €. Túto zmenu príjmov na strane oboch rodičov súd však nepovažuje za takú, ktorá by sama o sebe, bez ďalšej podstatnej zmeny pomerov, ktorá by nastala od posledného rozhodovania o výživnom, odôvodňovala zvýšenie výživného. Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázaný ani prísľub otca v predošlom konaní, na ktorý matka poukazovala. Na strane rodičov sa nezmenil ani pomer vyživovacích povinností. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. F.. Otec má 3 vyživovacie povinnosti, a to k mal. F. R. W. a taktiež k svojej manželke, ktorá je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Podstatným spôsobom sa nezmenili ani odôvodnené náklady oboch rodičov, či už na chod domácnosti alebo na bežné výdavky. Ako už súd raz uviedol, matka aj napriek tomu, že jej boli známe všetky tieto skutočnosti, súhlasila s dohodou o znížení výživného. Preto má súd za to, že nenastala taká zmena pomerov, či už na strane rodičov alebo mal., ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného a nebola známa už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.