Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-31-2013.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa Resistance Investments, s.r.o., so sídlom Pred poľom 372/8, Trenčín, IČO 46 476 105 zast. JUDr. Pavlom Ččičmancom, so sídlom Hasičská 3855, Trenčín proti odporkyni E. C., bytom D. P. XXX, A., štátnej občianke Slovenskej republiky o zaplatenie 291,44 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. P r i p ú š ť a s a zmena žaloby tak, že odporkyňa je ovinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 165,96€ s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 06.04.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
II. Návrh s a z a m i e t a.
III. Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 03.10.2012, domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 291,44 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 06.04.2008 do zaplatenia. Uviedol, že jeho právny predchodca a to spoločnosť T. O. s.r.o. Q. ako veriteľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX s odporkyňou ako dlžníkom W. o úvere č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 165,96 eur (t.j. 5.000,-Sk) splatného v 12 mesačných splátkach po 24,29 eur (t.j. 732,- Sk) s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 17.01.2009. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila ani jednu mesačnú splátku, čím sa dostala do omeškania od 04.04.2008. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.
Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, neospravedlnila svoju neprítomnosť, nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd konal v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, úverovej zmluvy so splátkovým kalendárom, zmlúv o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa a to spoločnosť T. O. s.r.o. Q. ako veriteľ uzavrel dňa 17.01.2008 s odporkyňou ako dlžníkom W. o úvere č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 165,96 eur (t.j. 5.000,-Sk) splatného v 12 mesačných splátkach po 24,29 eur (t.j. 732,- Sk) od 17.02.2008 s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 17.01.2009.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.09.2009 veriteľ T. O. s.r.o. Q. postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni spoločnosti G. a.s. Trenčí- pôvodnému navrhovateľovi a tento ju v priebehu tohto konania
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2012 postúpil súčasnému navrhovateľovi S. Investments s.r.o. Q..
Pred prvým pojednávaním vo veci navrhovateľ zmenil žalobný návrh a súd pripustil túto zmenu podľa § 95 O.s.p.
Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ods.1) záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (ods.2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý nemá prechodné ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinného od 01.05.2014, ktorý nemá prechodné ustanovenia, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Súd zistil, že v prejednávanej veci, že účastníci dňa 17.01.2008 uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá sú absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami §497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru zmlúv ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Po zmene právnych predpisov od 01.05.2015 ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka, bez prechodných ustanovení, sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľa, vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
V dôsledku zmeny právnej úpravy v § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd z úradnej povinnosti skúma, či uplatnený nárok nie je premlčaný. Z dôvodu uplatňovania zásady procesnej hospodárnosti skúma najskôr túto skutočnosť.
Podľa žalobného návrhu sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivým mesačných splátok počínajúc mesiacom február 2008 až do splatnosti poslednej splátky v januári 2009, vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti , teda od 18. Dňa v mesiaci. Posledná splátka bola splatná dňa 17.01.2009. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 03.10.2012, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101 a 103 Občianskeho zákonníka, počítanej od splatnosti každej jednotlivej splátky. Týmto došlo k oslabeniu práva navrhovateľa o zložku súdnej vymáhateľnosti práva a súd žalobu zamietol. Z dôvodu procesnej hospodárnosti konania už neskúmal ďalšie tvrdenia navrhovateľa.
Podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. súd nepriznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadala a žiadna jej nevznikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo, okrem výroku o pripustení zmeny žaloby, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.