Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/277/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: W. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., zast.: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, so sídlom Námestie Sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti odporkyni: Mgr. W. K., nar. X.XX.XXXX, bytom E. č. XXXX/X, XXX XX M., zast.: JUDr. Václav Sosna, advokát, AK so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, o zaplatenie 3.871,44 eur, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. -311 zo dňa 17. februára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v napadnutej časti.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 119,60 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Aleny Arbetovej.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.913,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.416,82 eur od 30.7.2011, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 429,23 eur od 13.12.2013 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 67,77 eur od 30.1.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 123,47 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 997,24 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti zapl. 905,63 eur konanie zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol. domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.871,44 eur a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa boli manželia do 25.4.2009, ku ktorému dňu bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Ako manželia bývali spolu v M. na adrese E. ul. č. XXXX/X, avšak pred rozvodom manželstva v októbri 2008 odporkyňa navrhovateľa z bytu vysťahovala, od toho času tiež prestali spoločne hospodáriť. Napriek tomu navrhovateľ sústavne vykonával všetky platby spojené s bytom. Odporkyňa po vysťahovaní navrhovateľa z bytu zamenila zámok a nový zámok navrhovateľovi napriek viacerým výzvam nevydala, prístup do bytu mu znemožňovala. Navrhovateľ písomne vyzýval odporkyňu, aby prispievala na platby za služby spojené s užívaním bytu, na čo nereagovala. Za roky 2009 a 2010 navrhovateľ za služby spojené s užívaním bytu uhradil: mesačný zálohový predpis úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu v prospech OSBD Senica do 31.10.2010 - 2.679,66 eur, plyn od 19.11.2008 do 18.11.2010 - 83,15 eur, elektrická energia od 21.2.2009 - 253,18 eur, rozhlas a TV 24 mesiacov á 4,64 eur - 111,36 eur, telefón (pevná linka) - 192,74 eur, poistenie domácnosti od 10.12.2008 do 9.12.2009 - 42,35 eur. Odporkyňa prevzala za rok 2009 preplatok 509 eur, ktorý navrhovateľovi nevydala. Celkový dlh navrhovateľ v návrhu vyčíslil sumou 3.871,44 eur, ktorý žiadal od odporkyne titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Podaním zo dňa 25.4.2012 navrhovateľ upravil petit návrhu na sumu vo výške 3.514,85 eur s tým, že žalovaná suma pozostáva z úhrad za nájomné od 05/2009 do 08/2010 vo výške

2.381,92 eur ( 16 x 148,87 eur + preplatok 509,- eur, spotreba el. energie od 05/2009 do 12/2009 - 193,33 eur (9 x 21,37 eur) + nedoplatok 39,48 eur, rozhlas + TV + plyn od 03/2009 do 03/2012 - 268,55 eur, telefón (pevná linka) od 03/2009 do 10/2009, 12/2009, 01/2010, 07/2010 - 123,44 eur, poistenie bytu 21,81 eur. Na pojednávaní dňa 2.12.2014 navrhovateľ upravil petit tak, že v konaní sa domáha zaplatenia sumy 2.898,04 eur, keď pri položke telefón mala byť uvedená suma 120,86 eur a v spotrebe elektrickej energie 231,18 eur. Žiadal zastaviť konanie oproti pôvodnému návrhu v sume 973,40 eur. Na pojednávaní dňa 29.1.2015 navrhovateľ rozšíril petit návrhu o úhrady za plyn a koncesionárske poplatky v období od 12/2013 - 12/2014 tak, že sumu 2.898,04 eur zvýšil o sumu 67,77 eur na sumu 2.965,81 eur a zároveň si uplatnil úroky z omeškania. Žalovaná suma tak pozostáva z položiek: nájom 2.090,76 eur (05/2009 - 08/2010), rozhlas + TV + plyn 500,20 eur (05/2009 - 06/2014 + 09/2014 a 12/2014), telefón 120,86 eur (05/2009 - 03/2010), elektrická energia 232,18 eur (05/2009 - 12/2009 + nedoplatok 39,48 eur), poistenie bytu 21,81 eur. Vo zvyšku v časti o zaplatenie sumy 905,63 eur navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť. Uznesením dňa 29.1.2015 súd pripustil zmenu návrhu, v zmysle ktorého sa navrhovateľ domáha voči odporkyni zaplatenia sumy 2.965,81 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.465,61 eur od 25.2.2011 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 432,43 eur od 9.12.2013 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 67,77 eur od 29.1.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Rozsudkom č.k. - 111 zo dňa 3.3.2009 Okresný súd Skalica rozviedol manželstvo účastníkov konania, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.4.2009. Podľa obsahu rozsudku účastníci uzavreli manželstvo dňa 23.1.1982, posledné spoločné bydlisko mali na adrese M., E. XXXX/X, v spoločnej domácnosti nebývajú od novembra 2007. Účastníci počas manželstva spoločne nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt č. XX na E. ulici č. XXXX/X v M., ktorý navrhovateľ užíval do októbra 2008, kedy ho manželka z bytu odsťahovala a vymenila zámky na vchodových dverách, čím mal navrhovateľ znemožnený prístup do bytu. Navrhovateľ počas manželstva aj po jeho zániku vykonával platby spojené s užívaním bytu, a to úhrady za služby a plnenia spojené s užívaním bytu v prospech bytového družstva, platby za elektrickú energiu, plyn, pevnú linku zavedenú v byte, poistenie nehnuteľnosti a poplatky za rozhlas a televíziu. Podaným návrhom si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatenie vykonaných úhrad za obdobie po rozvode manželstva (od mája 2009) z dôvodu, že byt užívala len odporkyňa s tým, že pri platbách v prospech bytového družstva nárok ponížil o platby za tie položky, ktoré je povinný platiť aj navrhovateľ ako vlastník bytu bez ohľadu na jeho užívanie. V zmysle zmeny návrhu, ktorá bola pripustená uznesením súdu vyhláseným na pojednávaní dňa 29.1.2015, žalovaná suma je vo výške 2.965,81 eur s príslušenstvom a pozostáva z položiek: nájom 2.090,76 eur (05/2009 - 08/2010), rozhlas + TV + plyn 500,20 eur ( z toho za obdobie od 05/2009 do 03/2013: 375,31 eur, 04/2013 - 11/2013: 432,43 eur, 12/2013 - 06/20147 + 09/2014 a 12/2014: 67,77 eur), telefón 120,86 eur (05/2009 - 03/2010), elektrická energia 232,18 eur (05/2009 - 12/2009 + nedoplatok 39,48 eur), poistenie bytu 21,81 eur. Odporkyňa považuje nárok navrhovateľa za neopodstatnený z dôvodu, že mala s navrhovateľom uzavretú dohodu zo dňa 15.11.2007, v zmysle ktorej sa navrhovateľ zaviazal uhrádzať poplatky spojené s bývaním počas štúdia ich syna na vysokej škole s tým, že túto dohodu síce označila za absolútne neplatnú v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , ale len v časti dohody účastníkov o vyporiadaní ich BSM, pričom v časti dohody o úhrade nákladov za byt považuje dohodu za platnú. Ďalej argumentovala, že k bezdôvodnému obohateniu by mohlo prísť pri službách, ktoré odporkyňa spotrebovala, nie však v časti paušálnych náhrad a viackrát poukázala na skutočnosť, že v rozhodnom období v byte býval aj syn účastníkov, ktorý sa taktiež podieľal na spotrebe energií a v konaní nebolo preukázané, do akej výšky sa obohatila sama odporkyňa. Navrhovateľ v konaní vypovedal, že dohodu podpísal pod psychickým nátlakom, túto nepovažoval za právne účinnú, avšak z dôvodu právnej istoty zaslal odporkyni odstúpenie od predmetnej dohody, dôkaz o doručení odstúpenia nepredložil. Podľa právnej zástupkyne navrhovateľa je dohoda neplatná ako celok v zmysle ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, bola uzavretá v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a zákonom o rodine. Pokiaľ ide o bývanie syna účastníkov v predmetnom byte, navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne poznamenal, že aj odporkyňa mala vyživovaciu povinnosť voči ich synovi a túto si plnila úhradami za byt, zatiaľ čo navrhovateľ posielal synovi výživné priamo na účet. Paušálne platby za energie nie sú relevantné, nakoľko byt nebol neobývaný, ale ho užívala odporkyňa. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, ako sa posudzujú právne vzťahy bývalých manželov k spoločnej veci v čase po zániku ich manželstva. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa § 853 ods. 1 občianskoprávne vzťahy, pokiaľ

nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. S poukazom na uvedené potom v období medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním sa právne pomery bývalých účastníkov tohto vzťahu posudzujú analogicky ustanoveniami o BSM. To znamená, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z bývalých manželov vlastníkom celej veci a je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého manžela. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že byt, ktorí mali účastníci konania v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa aj po zániku ich manželstva považuje za spoločný majetok, ku ktorému majú obidvaja bývalí manželia naďalej rovnaké práva a povinnosti. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve podľa § 144 užívajú obaja manželia spoločne a spoločne tiež uhradzujú náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z uvedeného vyplýva, že právu spoločného užívania veci zodpovedá povinnosť spoločného uhradzovania nákladov. V prípade, že spoločnú vec užíva len jeden z (bývalých) manželov sám, možno dospieť k záveru, že by mal tiež sám znášať náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Navrhovateľovi však bolo právo užívať dotknutý byt odopreté zo strany odporkyne tým, že vymenila zámok na vchodových dverách do bytu, čo mal súd preukázané z listinných dôkazov (výzva navrhovateľa odporkyni na odovzdanie nového kľúča od bytu), ako aj z výpovede účastníkov a svedka W. K.. Napriek tomu, že užívanie spoločnej veci bolo navrhovateľovi ako bezpodielovému spoluvlastníkovi znemožnené, hoci naň mal nárok v zmysle § 144 OZ, odporkyňa neplatila platby za energie a ostatné služby spojené s užívaním bytu, ktoré uhrádzal navrhovateľ. V konaní bolo jednoznačne preukázané a účastníkmi nebolo popreté, že v rozhodnom období, za ktoré malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie odporkyne, navrhovateľ byt neužíval, ale sa z neho odsťahoval ešte pred rozvodom manželstva účastníkov. Byt je stále evidovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania z dôvodu prebiehajúceho sporu o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, preto obidvaja účastníci z titulu svojho vlastníckeho práva k bytu majú povinnosť uhrádzať poplatky spojené s vlastníctvom bytu, a odporkyňa navyše aj náklady spojené s jeho užívaním. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia v zmysle tohto zákonného ustanovenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil, resp. neexistencia povinnosti plniť v takom rozsahu. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 144 OZ, 145 ods. 2 , ako aj v zmysle ust. § 10 ods. 1, 6 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov teda pôjde aj o prípad platenia úhrad za plnenia a služby spojené s užívaním bytu iba jedným z rozvedených manželov, hoci byt po rozvode manželstva vôbec neužíva, pričom obohateným bude ten manžel, ktorý byt užíva, ale za služby neplatí. Ak navrhovateľ po rozvode manželstva v čase, keď ešte obaja účastníci nemali vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, platil celú úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu, ktorý však sám neužíval, plnil za odporkyňu, čo mala plniť sama (titulom spoluvlastníckeho práva k bytu, ako aj titulom jeho výlučného užívania), takže odporkyni vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ustanovení § 458 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. V prípade náhrady nákladov za užívanie bytu rozsah vydania predstavuje podiel úhrady pripadajúci na odporkyňu. Okrem odporkyne v byte býval nepravidelne aj syn účastníkov W. K., ktorý bol v tom čase plnoletý a študoval na vysokej škole v Bratislave, odkiaľ dochádzal každý druhý víkend domov, pričom doma sa zdržiaval aj cez školské prázdniny a počas skúškového obdobia. Z výpovede svedka vyplynulo, že sa tiež podieľal na spotrebe energií a využíval aj ostatné služby spojené s užívaním bytu. Nakoľko v rozhodnom čase syn účastníkov sa štúdiom na vysokej škole pripravoval na svoje budúce povolanie, bol ešte nezaopatreným dieťaťom a bolo povinnosťou jeho rodičov plniť si voči synovi vyživovaciu povinnosť (§ 62 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine). Súd má za to, že spotrebu energií a služieb spojených s užívaním rodičovského bytu nezaopatreným dieťaťom možno podľa obsahu a charakteru týchto plnení subsumovať do inštitútu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, preto aj keď syn účastníkov tieto služby využíval, nebolo jeho povinnosťou osobitne za ne platiť (absencia vlastníckeho práva k bytu) a nemohol sa z tohto dôvodu ani bezdôvodne obohatiť. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ (otec) mu zasielal výživné na účet najskôr v sume 4.000 Sk a potom v sume 170,- eur, čo mal súd preukázané aj z výpisov z účtu navrhovateľa. Odporkyňa synovi výživné neposkytovala, ale mu zabezpečovala starostlivosť počas jeho pobytu doma, zakúpila mu oblečenie alebo dala menšiu sumu ako vreckové. Súd má za to, že plnenie vyživovacej povinnosti zo strany matky bolo zabezpečované aj tým, že táto počas pobytu syna v jej domácnosti mu umožnila užívať služby

spojené s bývaním s tým, že zákonnú povinnosť platiť za tieto služby mala sama ako vlastníčka bytu a jeho väčšinová užívateľka (okrem položiek, ktoré sú späté s vlastníctvom bytu a na úhrade ktorých sa podieľa aj navrhovateľ ako spoluvlastník). Zo strany otca bola vyživovacia povinnosť voči synovi splnená zasielaním výživného na synov účet a zo strany matky bola kompenzovaná sprístupnením služieb spojených s užívaním bytu a starostlivosťou o domácnosť. Prvostupňový súd uzavrel, že odporkyňa sa bezdôvodne obohatila, keď navrhovateľ plnil za odporkyňu to, čo mala ako vlastníčka a užívateľka spoločného bytu plniť sama, keď súčasne navrhovateľ predmetný byt vôbec neužíval. Súd sa ďalej zaoberal len jednotlivými položkami uplatneného nároku a právom navrhovateľa na ich úhradu zo strany odporkyne. Pokiaľ ide o platby vykonané v prospech Okresného stavebného bytového družstva Senica, v konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ vykonal úhrady v celkovej sume 2.381,92 eur (16 x 148,87 eur) a z toho si uplatňuje náhradu vo výške 2.090,76 eur odrátajúc položky, na ktorých sa má podieľať aj navrhovateľ z titulu jeho vlastníckeho práva k bytu. Platby v prospech bytového družstva pozostávajú z viacerých položiek, pričom bolo potrebné prisvedčiť odporkyni, že časť z nich je naviazaná na vlastníctvo bytu. Mesačný zálohový predpis v roku 2009 aj 2010 bol vo výške 148,87 eur. V rámci predpísanej platby sú pravidelné položky, ktorých výška sa nemení v závislosti od spotreby, ale sú spojené s vlastníckym právom k bytu, t.j. platia sa v rovnakej výške bez ohľadu na užívanie nehnuteľnosti. Medzi tieto položky súd zaradil: elektrická energia v spoločných priestoroch, poistné, poplatok za správu, príspevok na odmeňovanie zástupcov vlastníkov, havarijná pohotovostná služba, deratizácia, fond prevádzky, údržby a opráv, vodomery, dodávka TV signálu, pričom tieto položky z mesačného zálohového predpisu pre rok 2009 boli v celkovej sume 40,27 eur (po zaokrúhlení - 0,01 eur) a z mesačného zálohového predpisu pre rok 2010 v celkovej sume 41,90 eur. Ostatné položky (náklady na dodávku tepla na vykurovanie, teplá a studená voda) sa platia tiež mesačne zálohovo, ale ich skutočná výška závisí od spotreby. Tieto poplatky sú spojené s užívaním, dajú sa zdokladovať, zmerať, a preto bezpodielový spoluvlastník, ktorý sám užíva byt nachádzajúci sa v režime BSM by mal tieto náklady na skutočnú spotrebu znášať sám (§ 144 . Menšia alebo väčšia skutočná spotreba sa prejaví vo vyúčtovaní nákladov. V danom prípade vznikol v roku 2009 preplatok, ktorý si ponechala odporkyňa. Navrhovateľ si podaným návrhom nenárokuje tento preplatok, keďže položky týkajúce sa spotreby energií navrhovateľ žiada preplatiť v celosti a preplatok je výsledkom hospodárenia odporkyne. Platby spojené s užívaním bytu a spotrebou energií zo zálohového predpisu v roku 2009 predstavovali sumu 108,60 eur a v roku 2010 sumu 106,97 eur. Podľa uvedeného potom súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy v celkovej výške 2.053,24 eur za obdobie od 05/2009 do 08/2010, t.j. právo na náhradu všetkých platieb za spotrebované energie vo výške 1.724,56 eur (8 x 108,60 eur + 8 x 106,97 eur) a na polovicu z platieb, ktoré sú spojené s vlastníctvom bytu v celkovej výške 328,68 eur (8 x 40,27 eur/2 + 8 x 41,90 eur/2), nakoľko tieto poplatky by mali s odporkyňou ako bezpodieloví spoluvlastníci znášať pomerene. Súd zahrnul medzi poplatky spojené s vlastníctvom bytu aj poplatky za dodávku TV signálu (3,98 eur mesačne v roku 2009 a 4,35 eur mesačne v roku 2010), nakoľko podľa vyjadrenia OSBD Senica a priloženého vyúčtovania, poplatok za dodávku TV signálu patrí medzi fixné náklady, ktoré sú vlastníci povinní platiť aj v prípade, ak by bol byt neobývaný. Z uvedeného vyplýva, že táto platba a jej výška nie je účtovaná a nemôže byť menená v závislosti od jej užívania. Súd sa nestotožnil s názorom odporkyne, že sa mohla bezdôvodne obohatiť len pokiaľ ide o čiastky prevyšujúce minimálne paušálne platby, lebo polovicu z tejto čiastky by navrhovateľ musel zaplatiť vždy (t.j. aj keby v byte nikto nebýval). V danom konaní je však uvedené irelevantné, keď odporkyňa v byte reálne bývala. Položky vyúčtovania spočívajúce v spotrebovávaných energiách (teplo na vykurovanie, teplá úžitková voda a studená voda) pokiaľ ide o ich minimálne výmery nie sú relevantné, nakoľko skutočne spotrebovaná energia odporkyňou tieto minimálne sumy prevyšuje. V skutočnosti boli spotrebované energie nad rámec tejto základnej povinnej minimálnej sumy. Poplatky za plyn, rozhlas a televíziu boli navrhovateľom platené formou SIPO úhrad a za obdobie od 5/2009 do 12/2014 boli navrhovateľom uhradené v celkovej výške 497,- eur (od 5/2009 do 11/2013 v sume 429,23 eur a od 12/2013 do 12/2014 v sume 67,77 eur). Navrhovateľ si tieto poplatky v zmysle pripustenej zmeny návrhu uplatnil sumou 500,20 eur, avšak v decembri 2009 bola vykonaná len úhrada v sume 3,24 eur a nie vo výške 6,44 eur, ako vyplýva zo špecifikácie pohľadávky spracovanej zástupkyňou navrhovateľa, z toho potom pramení rozdiel vo výške 3,20 eur. Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania bola upravená v zák. č. 68/2008 Z.z. a s účinnosťou od 1.1.2013 je upravená v zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platiteľom úhrady v zmysle zák. č. 68/2008 Z.z. bola fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Podľa § 3 písm. a/ zák. č. 340/2012 Z.z. je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom

mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Odberateľom elektriny v domácnosti je v zmysle § 3 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti a odberným miestom podľa § 2 písm. b/ cit. zákona je miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného meracieho bodu. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť platiť úhradu sa vzťahuje na odber elektriny v byte, je to zákonná povinnosť. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odberateľom elektriny v byte nachádzajúcom sa v spoluvlastníctve účastníkov bola odporkyňa, ktorá si od januára 2010 musela uzatvoriť novú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Od mája do konca roka 2009 preddavkové platby vrátane vyúčtovaného nedoplatku za elektrinu dodávanú do predmetného bytu uhrádzal navrhovateľ, a to celkom v sume 231,81 eur, kedy uhradil 9 x preddavok vo výške 21,37 eur a nedoplatok v sume 39,48 eur. V zmysle vyššie uvedených skutkových zistení súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy vo výške 231,81 eur titulom úhrad za elektrinu a sumy vo výške 497,- eur titulom úhrad za poplatky RTVS a spotrebovaný plyn, ktoré zaplatil za odporkyňu. Vo zvyšku súd návrh v tejto časti zamietol, nakoľko úhrady v uplatnenej výške neboli preukázané. Obdobne ako pri paušálnych platbách za dodávku teplej a studenej vody a za dodávku tepla na vykurovanie, aj v tomto prípade súd neprihliadal na skutočnosť, aká by bola najnižšia mesačná suma preddavkovej platby (fixná čiastka) v závislosti od zvolenej tarify bez ohľadu na reálnu spotrebu. Opätovne súd upriamuje pozornosť, že nehnuteľnosť reálne užívala a energie spotrebovávala odporkyňa. Povinnosť spoločne uhrádzať náklady je spojená s právom spoločne užívať veci v BSM a ak veci v BSM užíva len jeden z manželov, náklady spojené s ich užívaním znáša sám. Nie je relevantné, že aj pri nulovej spotrebe plynu a elektriny by bolo potrebné uhradiť aspoň minimálny poplatok, nakoľko v danom prípade bolo spotrebované viac, ako je minimálny poplatok - navrhovateľ žiada preplatiť úhrady za skutočnú spotrebu plynu a elektriny. Nebolo by spravodlivé žiadať od navrhovateľa, aby sa podieľal na úhradách za plyn a elektrinu vo výške rovnajúcej sa polovici minimálneho poplatku, nakoľko aj energie v hodnote tejto sumy spotrebovala len odporkyňa. V uvedenom zmysle by bolo možné uvažovať, pokiaľ nehnuteľnosť by nebola obývaná a dodávatelia energií by žiadali od vlastníkov úhradu minimálnych fixných poplatkov. V skutočnosti však v byte bývala len odporkyňa, ktorá energie v uvedenej výške spotrebovala, ale uhradil ich navrhovateľ.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa v spojitosti s uhradenými telefónnymi poplatkami, suma uplatnená navrhovateľom vo výške 120,86 eur zahŕňa len faktúry, v ktorých boli vyúčtované paušálne poplatky za prenájom telefónneho aparátu a zvolený program služieb a hovorné (navrhovateľ si neuplatňuje náhradu za zaplatené zmluvné pokuty). Z obsahu predložených faktúr mal súd jednoznačne preukázané, že hovory z pevnej linky boli vykonávané v každom zo zúčtovacích období (od 5/2009 do 1/2010), preto nie je pravdivé tvrdenie odporkyne, že pevnú telefónnu linku nemohla používať, pretože navrhovateľ ju dal koncom roka 2008 uspať. Režim spacej linky bol zavedený až od februára 2010. Vzhľadom k tomu, že pevnú linku mala k dispozícii a využívala ju v dotknutom období len odporkyňa a z vyúčtovacích faktúr vyplýva, že hovory v tomto období skutočne boli realizované, súd priznal navrhovateľovi aj zaplatenie sumy 120,86 eur. Pri poplatku za poistenie súd zobral do úvahy len úhradu v sume 21,81 eur, ktorá bola vykonaná za poistné obdobie od 10.6.2009 do 9.12.2009. Poistná zmluva bola uzavretá dňa 9.6.2003, t.j. za trvania manželstva. V súlade so zásadou, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 a poistenie nehnuteľnosti nie je späté s užívaním poistenej veci, ale viaže sa na vlastníctvo nehnuteľnosti, súd priznal navrhovateľovi nárok na úhradu zaplateného poistného len vo výške 1/2 (10,91 eur) majúc za to, že práva a povinnosti plynúce z poistného vzťahu k nehnuteľnosti v BSM účastníkov sú aj vo sfére záujmu navrhovateľa ako jej spoluvlastníka. Celkom súd zaviazal odporkyňu, aby zaplatila navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa sumu 2.913,82 eur, pričom na splnenie tejto povinnosti súd určil odporkyni v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. dlhšiu lehotu vzhľadom na výšku plnenia. V časti o zaplatenie sumy vo výške 905,63 eur súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom, s ktorým odporkyňa neprejavila nesúhlas. Navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie alikvotnej časti súdneho poplatku z dôvodu, že návrh bol vzatý čiastočne späť až po prvom pojednávaní. Vo zvyšku súd návrh zamietol z dôvodov uvedených vyššie. Navrhovateľ v zmysle poslednej úpravy návrhu žiadal priznať aj zaplatenie úrokov z omeškania nasledovne: vo výške 9 % ročne zo sumy 2.465,61 eur od 25.2.2011 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 432,43 eur od 9.12.2013 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 67,77 eur od 29.1.2015 do zaplatenia. Z uvedeného je zrejmé, že pri dlžnej sume 2.465,61 eur sa jedná o dlžné nájomné, elektrinu, telefón a poistenie, t.j. suma bez poplatkov za plyn a RTVS) a úroky z omeškania sú uplatnené odo dňa podania žaloby na súd (25.2.2011). Ďalej si navrhovateľ zvlášť uplatnil úroky z omeškania zo sumy zaplatených poplatkov za plyn a RTVS v sume 432,43 eur (za obdobie od 5/2009 - 11/2013) od 9.12.2013, t.j. od podania doplneného návrhu na súd a zo sumy 67,77 eur (za

obdobie od 12/2013 - 12/2014) od 29.1.2015, t.j. od podania doplneného návrhu na súd. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je, kedy nastala splatnosť dlhu. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom a v danom prípade nebola účastníkmi ani dohodnutá, preto platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba odporcovi doručená. Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné považovať návrh na začatie konania a omeškanie tak začalo prvého dňa po tom, čo bol návrh doručený odporkyni. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania odporkyňa prevzala dňa 29.7.2011 spolu s platobným rozkazom, a teda do omeškania sa dostala dňa 30.7.2011. Podanie, ktorým si navrhovateľ uplatnil zaplatenie poplatkov za plyn a RTVS uhradených v období od 5/2009 do 11/2013 v sume 432,43 eur, bolo doručené právnemu zástupcovi odporkyne dňa 12.12.2013 a podanie, ktorým bolo uplatnené zaplatenie poplatkov za plyn a RTVS uhradených v období od 12/2013 do 12/2014 v sume 67,77 eur, právny zástupca odporkyne prevzal dňa 29.1.2015. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úrokov z omeškania z nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré súd navrhovateľovi priznal, a to vo výške stanovenej Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., zo sumy 2.416,82 eur (platby OSBD 2.053,24 eur, elektrina 231,81 eur, telefón 120,86 eur, poistenie 10,91 eur) od 30.7.2011, zo sumy 429,23 eur (plyn + RTVS za obdobie od 5/2009 do 11/2013) od 13.12.2013 a zo sumy 67,77 eur (plyn + RTVS od 12/2013 do 12/2014) od 30.1.2015. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď účastníci mali vo veci pomerný úspech, a to navrhovateľ čistý úspech vo výške 53,22 % /úspech 76,61 % a neúspech 23,39 %/. Súd poznamenáva, že k neúspechu navrhovateľa je potrebné pripočítať aj sumu 905,63 eur, o ktorú bolo konanie zastavené na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom, nakoľko v tejto časti navrhovateľ zavinil zastavenie konania (späťvzatie návrhu nebolo odôvodnené správaním odporkyne v zmysle § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p.) a uvedené je treba chápať ako úspech odporkyne. Zástupkyňa navrhovateľa vyčíslila trovy konania navrhovateľa sumou 2.117,81 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 1.885,81 eur a trovy súdneho poplatku vo výške 232,- eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 14 úkonov právnej služby á 111,21 eur vypočítanej z tarifnej hodnoty 2.965,81 eur, z režijných paušálov v sume 108,43 eur, z cestovných nákladov v sume 24,78 eur a náhrady za stratu času 195,66 eur.

Odvolanie proti tomuto rozsudku podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že a) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; b) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové a vecné závery. V danom prípade súd dostatočne nezohľadnil preukázanú skutočnosť, že účastníci uzavreli spolu písomnú zmluvu z 15.11.2007, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal, že bude platiť všetky výdavky súvisiace s prevádzkou bytu, v ktorom dovtedy býval so svojou ženou a so svojím študujúcim (teda nezaopatreným) synom W.. Táto dohoda účastníkov bola platne uzavretá a preto plnenie navrhovateľa bolo plnením, ktoré sa navrhovateľ zaviazal plniť podľa platne uzavretej dohody. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď plnenie realizované na základe platnej dohody účastníkov z 15.11.2007 posúdil ako bezdôvodné obohatenie. Aj v prípade, že by dohody z 15.11.2007 nebolo, alebo že by bola uznaná za neplatnú, však súd postupoval nesprávne, pretože sa nedostatočne vysporiadal s preukázanou skutočnosťou, že odporkyňa neužívala predmetný byt sama, ale že v predmetnom byte so súhlasom navrhovateľa býval aj dospelý syn účastníkov W. K., ktorý byt užíval a osobne spotrebovával služby súvisiace s užívaním bytu. Navrhovateľ tvrdí, že všetky služby (to je napr. všetku vodu a všetku elektrinu) spotrebovávala sama výlučne odporkyňa - vykonaným dokazovaním ale bolo preukázané, že na spotrebe týchto služieb sa významne podieľal aj W. K.. Odporkyňa sa teda sama objektívne nemohla obohatiť v plnom rozsahu čerpaných a účtovaných služieb, keď sa na čerpaní týchto služieb podieľali aj iné osoby. Odporkyňa preto žiada, aby odvolací súd tomuto odvolaniu vyhovel a aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil späť súdu prvého stupňa alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyne podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ s tým, že s odvolaním odporkyne nesúhlasí. Odporkyňa pozabudla uviesť, že syn v tom čase študoval na vysokej škole a počas školského roka býval u svojej sestry v Z., neskôr so svojou priateľkou (teraz manželkou) na internáte. Domoc chodil sporadicky. Odporkyňa mu neposkytovala počas štúdia

žiadne finančné prostriedky, výživné mu uhrádzal len otec. Podľa vyjadrenia odporkyne jej vyživovacia povinnosť ako matky spočívala v tom, že keď raz za mesiac prišiel mu oprala, uvarila, niečo mu kúpila. Je nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, aby odporkyňa žiadala ešte, aby na službách, ktoré spotrebovala sa podieľal syn W. K., ku ktorému mala aj ona v tom čase zákonnú vyživovaciu povinnosť. Nesúhlasí taktiež s tvrdením odporkyne, že návrh na začatie konania bol zmätočný. Ak sa odporkyni návrh zdá zmätočným bolo to spôsobené najmä jej konaním, nakoľko sústavne neopodstatnenými návrhmi dôkazov predlžovala súdny spor v rozpore so zásadou hospodárnosti. K dohode zo dňa 15.11.2007 sa viackrát vyjadroval na pojednávaní. Ide o dohodu, ktorú spísali účastníci konania v čase manželstva ohľadom vyporiadania BSM a vyživovacej povinnosti voči plnoletému synovi W. K., ktorý v tom čase študoval na vysokej škole a býval u svojej sestry v Z.. Uvedenú dohodu považuje za neplatnú, čo potvrdil v rámci súdneho konania ohľadom vyporiadania BSM aj právny zástupca odporkyne. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, či už z pohľadu nedodržania zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka (trvanie manželstva, psychický tlak odporkyne na navrhovateľa), riešenie otázok, ktoré nepatrili do kompetencie účastníkov súdneho konania (plnoletý syn - vyživovacia povinnosť) a iné. Z ďalšieho konania odporkyne bolo v rámci dokazovania preukázané, že i ona túto dohodu nepovažovala za platnú, neriadila sa podľa nej, iba účelovo ju začala používať počas tohto súdneho konania, s cieľom predlžovať súdny spor. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a súčasne zaviazal odporkyňu k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 119,60 eur (111,21 eur - vyjadrenie sa k odvolaniu odporkyne a režijný paušál vo výške 8,39 eur).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.. Odvolací súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.

V konaní bolo jednoznačne preukázané a účastníkmi nebolo popreté, že v rozhodnom období, za ktoré malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie odporkyne, navrhovateľ byt neužíval, ale sa z neho odsťahoval ešte pred rozvodom manželstva účastníkov. Byt je stále evidovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania z dôvodu prebiehajúceho sporu o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, preto obidvaja účastníci z titulu svojho vlastníckeho práva k bytu majú povinnosť uhrádzať poplatky spojené s vlastníctvom bytu, a odporkyňa navyše aj náklady spojené s jeho užívaním. Ak navrhovateľ po rozvode manželstva v čase, keď ešte obaja účastníci nemali vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, platil celú úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu, ktorý však sám neužíval, plnil za odporkyňu, čo mala plniť sama (titulom spoluvlastníckeho práva k bytu, ako aj titulom jeho výlučného užívania), takže odporkyni vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa sa bezdôvodne obohatila, keď navrhovateľ plnil za odporkyňu to, čo mala ako vlastníčka a užívateľka spoločného bytu plniť sama, keď súčasne navrhovateľ predmetný byt vôbec neužíval. Súd sa ďalej zaoberal len jednotlivými položkami uplatneného nároku a právom navrhovateľa na ich úhradu zo strany odporkyne. Pokiaľ ide o platby vykonané v prospech Okresného stavebného bytového družstva Senica, v konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ vykonal úhrady v celkovej sume 2.381,92 eur (16 x 148,87 eur) a z toho si uplatňuje náhradu vo výške 2.090,76 eur odrátajúc položky, na ktorých sa má podieľať aj navrhovateľ z titulu jeho vlastníckeho práva k bytu. Poplatky za plyn, rozhlas a televíziu boli navrhovateľom platené formou SIPO úhrad a za obdobie od 5/2009 do 12/2014 boli navrhovateľom uhradené v celkovej výške 497,- eur (od 5/2009 do 11/2013 v sume 429,23 eur a od 12/2013 do 12/2014 v sume 67,77 eur). Navrhovateľ si tieto poplatky v zmysle pripustenej zmeny návrhu uplatnil sumou 500,20 eur, avšak v decembri 2009 bola vykonaná len úhrada v sume 3,24 eur a nie vo výške 6,44 eur, ako vyplýva zo špecifikácie pohľadávky spracovanej zástupkyňou navrhovateľa, z toho potom pramení rozdiel vo výške 3,20 eur. Povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania bola upravená v zák. č. 68/2008 Z.z. a s účinnosťou od 1.1.2013

je upravená v zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dohodu účastníkov zo dňa 15.11.2007, v zmysle ktorej mal navrhovateľ uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu, je potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že táto dohoda účastníkov bola podľa jej formulácie a umiestnenia v texte evidentne spojená s dohodou o „spôsobe vyživovacej povinnosti voči synovi W. K., nar. X.X.XXXX“, malo sa teda v danom prípade jednať o istú formu platenia výživného. Spotrebu energií a služieb spojených s užívaním rodičovského bytu nezaopatreným dieťaťom možno podľa obsahu a charakteru týchto plnení subsumovať do inštitútu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, preto aj keď syn účastníkov tieto služby využíval, nebolo jeho povinnosťou osobitne za ne platiť (absencia vlastníckeho práva k bytu) a nemohol sa z tohto dôvodu ani bezdôvodne obohatiť Účastníkom tejto dohody nebol syn W. K., ktorého práva na výživné sa dohoda mala týkať, hoci tento bol v čase spísania dohody plnoletý, nebolo preukázané, že by bola na jej uzavretie splnomocnená odporkyňa. Aj syn účastníkov W. K. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ (otec) mu zasielal výživné na účet najskôr v sume 4.000 Sk a potom v sume 170,- eur, čo mal súd preukázané aj z výpisov z účtu navrhovateľa. Odporkyňa synovi výživné neposkytovala, ale mu zabezpečovala starostlivosť počas jeho pobytu doma. Zo strany otca bola vyživovacia povinnosť voči synovi splnená zasielaním výživného na synov účet a zo strany matky bola kompenzovaná sprístupnením služieb spojených s užívaním bytu a starostlivosťou o domácnosť. Správny bol záver súdu, že keď W. K. dohodu sám nepodpísal a výlučne jemu patrilo právo dohodnúť sa s otcom na spôsobe plnenia vyživovacej povinnosti, súd správne považuje aj túto časť dohody za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka preto, že svojím obsahom odporuje zákonu, keď vyživovacia povinnosť rodiča voči plnoletému dieťaťu nemôže byť predmetom vzájomnej dohody rodičov, ale len výsledkom konsenzu dieťaťa ako oprávneného subjektu a povinného rodiča.

Odporkyni došiel prejav vôle navrhovateľa podieľať sa na úhrade nákladov za ich spoločný byt len vo výške jednej polovice, keď právny zástupca odporkyne v liste zo dňa 9.6.2009 oboznámil zástupkyňu navrhovateľa, že jeho klientka "nereagovala na list právnej zástupkyne navrhovateľa z rodinných dôvodov". Obsahom uvedeného listu zo dňa 30.4.2009, prípadne jeho urgencií zo dňa 18.5.2009 a 4.6.2009 bola aj výzva odporkyni, aby platila polovicu nákladov na byt. Odporkyni taktiež musela byť známa skutočnosť, že synovi W., ktorý s ňou býval v spoločnej domácnosti (pokiaľ netrávil čas na internáte), navrhovateľ zasiela na účet výživné (najmä ak ona sama synovi výživné vo forme väčšej peňažnej čiastky neposkytovala, čo vyplynulo z výpovede svedka W. K.).

Správny je aj záver súdu, že potom by bolo možné chápať požiadavku odporkyne na platenie úhrad spojených s užívaním bytu navrhovateľom (ako forma plnenia vyživovacej povinnosti voči synovi v zmysle dohody zo dňa 15.11.2007) za súčasnej vedomosti, že otec synovi zasiela výživné na účet, ako odporujúcu dobrým mravom, pričom výkon takýchto práv nemôže požívať súdnu ochranu (§ 3 . Takáto požiadavka je nemorálna za situácie, ak súčasne obsahom dohody bolo dojednanie, že navrhovateľ má spoločný byt v čo najkratšom čase opustiť a prestať ho používať, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ skutočne v byte od jesene 2007 fakticky nebýval. Ak odporkyňa uviedla (pri podanom odpore), že je to navrhovateľ, kto sa obohatil na úkor odporkyne tým, že svojvoľne zadržal peňažné prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na úhrady s týmto bytom súvisiace boli vynakladané peňažné prostriedky, ktoré taktiež patrili do BSM účastníkov tak o prípadnom bezdôvodnom obohatení navrhovateľa bude rozhodované v konaní sp. zn. , s ktorým je zároveň spojené konanie o vyporiadanie BSM účastníkov. Navrhovateľ si návrhom uplatňuje zaplatenie úhrad vykonaných až po právoplatnom rozvode manželstva a v tomto konaní nebolo preukázané (odporkyňa ani nenavrhla vykonať dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti), že by navrhovateľ úhrady vykonával z prostriedkov patriacich do BSM účastníkov. Prvostupňový súd preto oprávnene zaviazal odporkyňu, aby zaplatila navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 2.913,82 eur, pričom na splnenie tejto povinnosti súd určil odporkyni v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. dlhšiu lehotu vzhľadom na výšku plnenia. V časti o zaplatenie sumy vo výške 905,63 eur súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom, s ktorým odporkyňa neprejavila nesúhlas. Navrhovateľovi nevznikol nárok na vrátenie alikvotnej časti súdneho poplatku z dôvodu, že návrh bol vzatý čiastočne späť až po prvom pojednávaní. Preto zvyšok návrhu bol zamietnutý dôvodne. V ostatnej časti sa odvolací súd stotožňuje so správnymi dôvodmi v rozsudku súdu I. stupňa podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu I. stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní bola priznaná náhrada tov odvolacieho konania: za jeden úkon 111,21 eur - vyjadrenie sa k odvolaniu odporkyne a režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu 119,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.