Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_2C-22-2016.pdf
PDF · 82.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/22/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, právne zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na vŕšku l2, Bratislava, proti žalovanému, W. L., O.. X.G..G., V. U. XllX/X, F. O. X., o zaplatenie l 026,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie o sumu 232,- eur vrátane úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 232,- eur od 23. 3. 20l5 do zaplatenia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 794,- eur so zákonným úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 794,- eur od 23. 3. 20l5 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 428,12 eua trovy právneho zastúpenia vo výške 366,62 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 22. 1. 2016 domáhal sa od žalovaného zaplatenia 1026 eur s príslušenstvom a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 31. 10. 2014 bola medzi žalobcom, a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520143257, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 800 eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, vo výške 160 eur. Žalobca si vyúčtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 9 % z poskytnutej istiny, t.j. vo výške 72 eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu vo výške 1032 eur uhradiť žalobcovi v 13 pravidelných mesačných a to prvých troch vo výške 4 eur (splátky úroku) a v ostatných 10 splátkach vo výške 102 eur (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06 %), o čom sa žalobca a žalovaný zmluvne dohodli v bode II. zmluvy, pričom prvá splátka bola po dohode zmluvných strán splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca predložil prehľad predpisu, výberu a splácania splátok z ktorého vyplýva, že splátky 1. - 3. sú splátkami úroku a splátky 4. - 13. zahŕňajú 80 eur na istinu, 14,80 eur na zmluvný úrok a 7,20 eur na servisný poplatok, t.j. spolu 102 eur. Dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 20 % z istiny poskytnutého úveru žalobca považuje za primeranú sadzbu v nebankovom sektore, nakoľko je tu zvýšené finančné riziko. Žalovaný celkovo uhradil 6 eur na úrok, pričom mu ostáva uhradiť 800 eur na istine, 154 eur na zmluvnom úroku a 72 eur servisný poplatok, t.j. spolu 1026 eur.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Doručenie predvolania bolo riadne vykázané, preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa 20. 3. 2015, oznámením o
zosplatnení záväzku zo dňa 24. 4. 2015, prehľadom výberu a úhrad splátok a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Dňa 31. 10. 2014 bola medzi žalobcom, a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520143257, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 800 eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, vo výške 160 eur. Žalobca si vyúčtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 9 % z poskytnutej istiny, t.j. vo výške 72 eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu vo výške 1032 eur uhradiť žalobcovi v 13 pravidelných mesačných a to prvých troch vo výške 4 eur (splátky úroku) a v ostatných 10 splátkach vo výške 102 eur (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06 %), o čom sa žalobca a žalovaný zmluvne dohodli v bode II. zmluvy, pričom prvá splátka bola po dohode zmluvných strán splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
V priebehu konania žalobca vzal čiastočne návrh späť o sumu 232 eur, v ktorej časti súd konanie s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil a pripustil úpravu petitu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia reálne poskytnutej pôžičky t.j. 794 eur s príslušenstvom, lebo žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 800 eur, z ktorej uhradil len 6 eur. Na základe oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 24. 4. 2015 dlh sa stal splatným ku dňu 22. 3. 2015 a nasledujúcim dňom t.j. 23. 3. 2015 si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 45 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach a obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 5% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania dlžníka 0,05% , pričom výška úrokov z omeškania je 0,05% + 5% = 5,05% p.a.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Súd uplatňovaný nárok žalobcu posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva, predovšetkým z pohľadu, či žalobca neuplatňuje svoje nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná. Po zvážení všetkých okolností prípadu a po preštudovaní Obchodných podmienok žalobcu, ako aj Zmluvy úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným mal súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu a výšky, pretože po dispozitívnom úkone, čiastočnom späťvzatí návrhu sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia len reálne poskytnutého úveru. Úroky z omeškania priznal súd v intenciách ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodol tak ako znie výroková časť rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § l50 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 428,12 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia po 50% krátení vo výške 366,62 eur a súdneho poplatku z návrhu vo výške 61,50 eur.
Žalobca uplatnil odmenu advokáta, jeho výdavky, cestovné a náhrady straty času aj s DPH, plus priame náklady klienta vo výške 733,24 eur. Odmena advokáta za 1 úkon podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vykonaný po 1. 1. 2011 je 61,41 eur. V danej veci boli vykonané tri úkony právnej služby a to 18. 1. 2016 prevzatie a príprava zastúpenia, 18. 1. 2016 písomné podanie vo veci samej, 23. 5. 2016 zastupovanie na meritórnom pojednávaní, odmena spolu 184,23 eur plus 3 x režijný paušál za rok 2016 po 8,58 eur, odmena advokáta plus režijný paušál bez DPH 209,97 eur. Náhrada cestovného za cestu vykonanú dňa 23. 5. 2016 Bratislava - OS Spišská Nová Ves a späť, 707 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 7,4 l, cena za liter paliva 1,093 eur = 186,56 eur. Náhrada za stratu času za deň pojednávania 23. 5. 2016, cesta Bratislava - OS Spišská Nová Ves a späť, 15 začatých polhodín po 14,30 eur = 214,50 eur. Odmena advokáta, výdavky, cestovné a náhrada straty času spolu bez DPH 611,03 eur plus 20 % DPH 122,21 eur, spolu s DPH 733,24 eur.
Súd pristúpil k zníženiu trov podľa ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p., ktorý umožňuje súdu vo veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Napriek systematickému začleneniu tohto ustanovenia (v § l50 O.s.p.), jeho aplikácia nevyžaduje splnenie podmienok upravených v § l50 ods. l O.s.p., ktoré ustanovuje možnosť súdu nepriznať celkom, alebo z časti náhradu trov konania účastníkovi, ktorému by inak podľa zásady
zodpovednosti za výsledok sporového konania, alebo zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania náhrada trov patrila vo výnimočných prípadoch, t.j. pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, spočívajúcich v okolnostiach veci, alebo v okolnostiach na strane účastníkov. Naproti tomu použitie ustanovenia § l50 ods. 2 O.s.p. zákon viaže len na splnenie podmienky, že ide o drobný spor a trovy konania by boli neprimerané pohľadávke. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný zákon neustanovuje, preto posúdenie neprimeranosti trov konania voči pohľadávke ponechal voľnej úvahe súdu, rovnako ako rozhodnutie, či trovy znížiť, alebo ich vôbec nepriznať. Súd priznal žalobcovi ako účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 61,50 eur a trovy právneho zastúpenia so znížením žiadanej náhrady trov právneho zastúpenia na polovicu so zohľadnením obtiažnosti právneho zastúpenia, keďže ide o spor, akých vedie žalobca značné množstvo a ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie absolútne totožné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.