Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/359/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanej V. X., bytom v K., L. O. č. XX, občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 400,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 400,- Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.7.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania 161,77 Eur, z toho 24,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 137,77 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 400,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 1.7.2013 do zaplatenia. Uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej možnosť povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, žalovaná v priebehu zmluvného vzťahu porušila svoje platobné povinnosti, stanovené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach, preto bol zmluvný vzťah ukončený. Celková dlžná suma ku dňu výpovede zmluvy predstavovala 400,00 eur. Žalovaná bola vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy do25. 9. 2015, bez výsledku.

Podľa § 200e a ods.1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods.2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom a zistil nasledovné:

Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou VÚB BANKA a. s., dňa 21. 7. 2009 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovanú č.2623616556/0200. Súčasne jej poskytol aj platobnú kartu Štandart PK MasterCard a dňa 19. 11. 2009 možnosť kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 400,00 eur. Dňa 15. 4. 2013 právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o bežnom účte pre nedodržiavanie povinností pre žalovanú zo zmluvy pre ňu vyplývajúcich. Táto bola žalovanej doručená 19. 4. 2013. Konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bol 668,23 eur v neprospech žalovanej, z tejto sumy si žalobca uplatnil dlžnú istinu 213,89 eur, časť debetného úroku 155,81 eur a poplatky 30,30 eur, celkom 400,00 eur. Úver bol žalovanej poskytnutý formou povoleného prečerpania k bežnému účtu. Pri tomto type úveru nebol dohodnutý počet, výška a splátky úveru, úver mal byť splácaný formou započítania pohľadávky z úveru banky voči žalovanej, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Debetný zostatok vznikol na účte žalovanej ešte pred povolením povoleného

prečerpania, po poskytnutí kontokorentného úveru žalovaná prekročila výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania, k tejto situácii došlo opakovanými debetnými transakciami žalovanej.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 6. 12. 2006 zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Na základe zmluvy o bežnom účte sa právny predchodca žalobcu zaviazal pre žalovanú otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať jej ďalšie produkty a služby. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu (bankou) a žalovanou predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa potom práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ustanoveniami o zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V oboch prípadoch ide o tzv. absolútny obchod, pričom

podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu proti žalovanej zo zmluvy o bežnom účte, žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť predmet zmluvy riadne a včas plniť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala. Nakoľko došlo na účte k nepovolenému prečerpaniu, je povinná vrátiť túto sumu žalobcovi. Svoju povinnosť si žalovaná dobrovoľne nesplnila, a preto ju na zaplatenie tejto sumy zaviazal súd.

Zo zákona vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. To znamená, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, teda aj tá, ktorá bola uzatváraná podľa zákona Obchodného zákonníka, ak môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy a spĺňa súčasne jej iné atribúty.

Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade bol právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť. V danom prípade predmetná zmluva o poskytnutí úveru neobsahovala neprijateľné podmienky.

Žiadané úroky z omeškania boli v súlade so zákonnými podmienkami (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania spôsobom, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto súd podľa § 142 ods. 1, zaviazal žalovanú zaplatiť mu náhradu trov konania, súdneho poplatku za návrh 24,00 eur a trov právneho zastúpenia v sume 137,77 eur za tri úkony právnej služby, prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, písomné podanie protistrane, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 29,88 eur x 3 úkony, 3 x režijný paušál vo výške 8,39 eur a pretože je právny zástupca žalobcu platiteľom DPH vrátane 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 7 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadnepoučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.