Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-29-2016.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/29/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. mája 2016 prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného
U. G. ,
nar. XX.XX.XXXX v C., bytom O. Y., Ul. L. F. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6T/10/2015 zo dňa 16.12.2015 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného a prokurátorky z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. G. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože dňa 25.02.2014 v čase o 15.47 hod. jazdil s motocyklom zn. B. N W.: C. XXX R. so spolujazdkyňou O. Y., trvale bytom O. Y., ul. A. F. č. XXX/XX po ulici F. v O. Y. smerom od centra mesta na obec M. rýchlosťou približne 140 km/hod. po strede vozovky, pričom narazil s motocyklom do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla zn. Renault Megane, W.: C. XXX V., ktoré viedla L. Y., bytom O. Y., Z. XX/XX, ktorá vychádzala s vozidlom z miestnej komunikácie na hlavnú cestu ulicu F. a ktorá už bola so svojim vozidlom zaradená vo svojom jazdnom pruhu smerom do centra mesta O. Y., pričom v dôsledku kolízie došlo k zraneniu spolujazdkyne motocyklistu O. Y., ktorá utrpela polytraumu, ložiskové pomliaždenie mozgu /kontúziu/ s jeho prekrvácaním v čelovo spodinovej oblasti mozgu vľavo s okolo ložiskovým opuchom a akútnym krvným výronom pod tvrdú plénu mozgovú v temennej oblasti vpravo, podpavučnicové, sprievodné zakrvácanie v čelovej oblasti mozgu vľavo a v záhlavovej oblasti obojstranne, zlomeninu ľavej hlavice /kondylu/ záhlavovej kosti spodiny lebky - bez posunu, viacnásobnú zlomeninu panvového kruhu s posunom, zapobrušnicový /retroperitonálny/ krvný výron, sériovú zlomeninu rebier II.-IX. vľavo vzadu - prichrbticovo, z toho III.-IV. rebra aj dvojnásobne s posunom, zlomeninu bázy zobákovitého výbežku lopatky s prasklinou ľavej kľúčnej kosti, otvorené hlboké prenikajúce poranenie vulvy, nezávažné odlomenie priečneho výbežku najnižšieho driekového stavca chrbtice L-5 vľavo a pomliaždenie ľavého kolena s opuchom a plošnými odreninami, zlomeninu V. záprstnej kosti ľavej ruky s odreninami na chrbtovej strane oboch rúk, tržné rany na tvári, sepsu v rámci polytraumy, šok z vykrvácania spojený s úrazovým šokom ťažkého stupňa, pomliaždenie srdca s prasklinou rukoväte hrudnej kosti vľavo, pričom zranenia ktoré poškodená utrpela ju nepretržite obmedzovali na obvyklom spôsobe života v trvaní 3 mesiacov, a to pri chôdzi, fyzickej záťaži, na osobnej hygiene, prijímaní stravy, doba liečenia poškodenej trvala od 25.02.2014 nepretržite minimálne 10 týždňom s predpokladom jej ďalšieho trvania najmenej 4-6 mesiacov, pričom obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na §§ 36 písm. j/, 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 1 rok, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej O. Y. škodu vo výške 25.791,20 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podali proti nemu odvolania prokurátorka aj obžalovaný, ktoré zahlásili do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Prokurátorka zahlásila odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný zahlásil odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku. Za obžalovaného písomne odôvodnil jeho odvolanie obhajca. Obhajca predovšetkým poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku ako sporné videl otázku akou rýchlosťou jazdil obžalovaný a otázku zavinenia svedkyne L. Y.. Už z tejto konštalácie potom vyplýva, že podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení zo strany súdu prvého stupňa. Podľa obhajcu v súlade s ustanovením § 2 ods. 11 Tr. por. aj pre súd platí, aby sám objasnil skutočnosti dôležité pre vydanie spravodlivého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že vo veci boli vypracované dva znalecké posudky z odboru dopravy, ktoré sa líšia najmä ohľadne technickej príčiny dopravnej nehody, mal súd doplniť znalecké dokazovanie podľa §§ 146 resp. 147 Tr. por. Tým, že súd takto nepostupoval nedošlo k náležitému zisteniu skutkového stavu potrebnému pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, keď nebola dostatočným spôsobom preukázaná vina obžalovaného. K tomu obhajca poukázal aj na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu v Českej republike, ale aj Krajského súdu Trenčín v iných obdobných veciach. Z týchto rozhodnutí obhajca odcitoval najmä nasledovné: „Základným pravidlom, ktorým sa riadi cestná premávka, je pravidlo prednosti v jazde. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, dať prednosť v jazde spočíva v povinnosti účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nemusel meniť smer alebo rýchlosť jazdy. K tvrdeniu obžalovaného, že poškodený mal možnosť stretu vozidiel predísť, je potrebné uviesť, že účastník cestnej premávky, ktorý porušením jej pravidiel zapríčinil vznik dopravnej nehody, sa nemôže dovolávať beztrestnosti len z toho dôvodu, že druhý účastník dopravnej nehody, ktorý nehodu nezavinil, inak by mal možnosť nehode predísť, napríklad keby išiel nižšou rýchlosťou.“ „Všeobecne je za stret dvoch vozidiel na križovatke zásadne zodpovedný vodič, ktorý do križovatky vojde z vedľajšej cesty, pretože jeho povinnosťou je dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste. Samotná okolnosť, že vodič, ktorý má prednosť v jazde, ide rýchlosťou presahujúcou stanovený limit, nič nemení na povinnosti vodiča prichádzajúceho z vedľajšej cesty dať prednosť vodičovi prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Prednosť vodiča idúceho po hlavnej ceste teda nezaniká len v dôsledku toho, že tento vodič ide nedovolenou rýchlosťou ...“. Ďalej podľa názoru obhajcu nemožno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa v tom, že u svedkyne L. Y. nebolo možné ustáliť vedomú nedbanlivosť vo vzťahu ako ku konaniu tak aj k následkom uvedeným v skutkovej podstate trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. Od vodičov sa vyžaduje vyššia miera povinnej opatrnosti. V cestnej premávke však platí aj princíp obmedzenej dôvery, z ktorého vyplýva, že je povinnosťou vodiča jazdiaceho po vedľajšej ceste predvídať, že vodič idúci po hlavnej ceste môže ísť vyššou ako dovolenou rýchlosťou, a toto brať do úvahy pri vyhodnocovaní opatrení, ktoré treba vykonať pred vjazdom na hlavnú cestu. Svedkyňa L. Y. takto nepostupovala a preto obhajca mal za to, že tu je aj dovolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. K výroku o náhrade škody obhajca poukázal najmä na to vo vzťahu k poškodenej O. Y., že podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Za situácie, že súd prvého stupňa mal otázku zavinenia svedkyne L. Y. za spornú, mala byť táto poškodená s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na občianske súdne konanie. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. c/,d/,f/ Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal. Poškodenú O. Y. navrhol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie. Prokurátorka odvolanie písomne odôvodnila, tak že toto smeruje proti výroku o treste zákazu činnosti, ktorý považovala za neprimerane mierny. Poukázala pritom na závery znaleckého dokazovania z odboru dopravy, keď najmä rýchlosť motocykla v čase zrážky bola približne 101 km/hod. Poškodená O. Y.
- spolujazdkyňa obžalovaného vo veku 21 rokov sa stala osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Uložený trest zákazu činnosti vo výmere dvoch rokov nie je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák., ktoré nadväzujú na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. Prokurátorka navrhla podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v hornej polovici trestnej sadzby. Poškodený U. Y. v písomnom vyhlásení vyslovil nesúhlas s odvolaním obžalovaného a stotožnil sa s odvolaním prokurátorky. Splnomocnenec poškodenej O. Y. v písomnom vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa pokiaľ ide o výrok o náhrade škody rozhodol správne.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné strany v konaní na svojich pôvodných odvolacích návrhoch resp. vyjadreniach. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. 1/ K odvolaniu obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu najmä nasledovné. Pokiaľ sa obhajca v odvolaní domáhal doplnenia dokazovania znaleckým posudkom ústavu podľa § 147 Tr. por. s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Posúdenie technických aspektov predmetnej dopravnej nehody nevyžaduje osobitné vedecké posúdenie. Nejde ani o prípad, kedy je potrebné preskúmať vo veci už vypracovaný znalecký posudok z odboru cestnej dopravy. Z pohľadu existujúcej dôkaznej situácie nejde v tejto veci ani o výnimočný ani o obzvlášť závažný prípad. Súd prvého stupňa pritom správne v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal výsledky obidvoch vo veci zadovážených znaleckých posudkov, z odboru cestnej dopravy (znalecký posudok zadovážený orgánmi činnými v trestnom konaní, znalecký posudok predložený obžalovaným). Znalci sa pritom mali možnosť vyjadriť k druhému vo veci zadováženému znaleckému posudku. Súd prvého stupňa pritom aj dostatočne presvedčivo odôvodnil, prečo svoje právne závery o vine obžalovaného U. G. oprel najmä o technické závery pôvodného vo veci zadováženého znaleckého posudku C.. R. P.. Dôležité k hodnoteniu znaleckých posudkov je aj prihliadanie na ďalšie dôkazy. O veľmi rýchle jazdiacom motocykli pred nehodou pritom vypovedala nie len poškodená L. Y. ale aj vo veci nezaujaté svedkyne R. V. a M. U.. Poškodená L. Y. po zaradení sa do svojho jazdného pruhu (proti jazde obžalovaného) zbadala oproti v strede vozovky „veľkou rýchlosťou približujúci, balansujúci motocykel“. Toto tvrdenie dokonca vyjadrila pocitom akoby tam spadol z oblohy. Ďalšie dve svedkyne tiež vypovedali o opakovanej veľmi rýchlej jazde motocyklistu so spolujazdkyňou po predmetnom úseku vozovky (O. Y. - M.), pričom rýchlosť hodnotili jedna asi na 130 km/hod. a druhá určite viac ako 100 km/hod. Obidve svedkyne videli jazdiť predmetného motocyklistu aj na zadnom kolese. Podľa oblečenia poškodených na mieste nehody svedkyňa M. U. predtým „riskantne“ jazdiaceho motocyklistu stotožnila s obžalovaným. Záver o tom, že vozidlo poškodenej už bolo zaradené vo svojom jazdnom pruhu pritom vyplýva aj z poškodenia osobného motorového vozidla, ktoré začína vpredu pri ľavom svetlomete a pozdĺžne smeruje po ľavých predných dverách až k zadným ľavým dverám. Aj senát odvolacieho súdu sa stotožnil s technickým záverom znalca C.. R. P., že motocykel išiel takou veľkou rýchlosťou, že vodička ho skutočne vo chvíli, keď vyhodnocovala, či vojde do križovatky nemohla vidieť. Vodička Y. nemala dať komu prednosť v jazde, lebo ona o motocykli nevedela. Obhajca obžalovaného síce správne poukázal na jednu skutkovú úvahu súdu prvého stupňa - rýchlosť jazdy obžalovaného a jednu právnu úvahu - možné spoluzavinenie poškodenej L. Y.. Senát odvolacieho súdu sa však nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že tieto úvahy (otázky) súdu prvého stupňa zostali sporné. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, ako súd tieto úvahy uzavrel. K tomu súd uviedol, že znalec C.. R. P. na hlavnom pojednávaní stanovil, že obžalovaný počas akcelerácie dosiahol rýchlosť maximálne 140 km/hod. Taktiež uviedol, že znalec C.. T. V. stanovil rýchlosť obžalovaného v čase, keď začal brzdiť cca 109 km/hod. Pritom súd prvého stupňa túto nižšiu rýchlosť obžalovaného ustálil ako minimálnu rýchlosť a to v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. To isté platí aj o právnej úvahe súdu prvého stupňa pokiaľ sa zaoberal možným zavinením dopravnej nehody samotnou poškodenou L. Y.. Súd prvého stupňa tu uviedol, že na to, aby mohol u poškodenej konštatovať zavinenie, musela by byť v konaní vzhľadom na okolnosti prípadu jednoznačne preukázaná vysoká miera nevedomej nedbanlivosti. Jednoznačne však súd prvého stupňa uviedol, že ani takéto eventuélne hypotetické spoluzavinenie poškodenej nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin v doprave. V súvislosti s touto právnou úvahou vezmúc do úvahy aj právne úvahy, ktoré citoval obhajca v odvolaní z iných konkrétnych rozhodnutí súdu, poukazuje senát odvolacieho súdu na čiastočne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že je vysoko otázne, či možno od vodiča vchádzajúceho z vedľajšej cesty na cestu hlavnú spravodlivo požadovať, že po hlavnej ceste pôjde niekto iný rýchlosťou, ktorá je povolená iba na diaľnici a tejto okolnosti prispôsobiť rýchlosť, ktorou vchádza do križovatky.
Senát odvolacieho súdu nad rámec vyššieuvedeného vyslovuje právny názor, že princípu obmedzenej dôvery v správaní sa iného účastníka cestnej premávky sa nemôže domáhať ten účastník cestnej premávky, ktorý hoci jazdí po hlavnej ceste, jazdí rýchlosťou viac ako jednonásobne prekračujúcou maximálne povolenú rýchlosť v danom úseku cesty. Z uvedeného vyplýva, že vodič vchádzajúci z vedľajšej cesty na hlavnú cestu nie je povinný ani v rámci obmedzenej dôvery predpokladať, že maximálne povolená rýchlosť na danom úseku cesty (50 km/hod.) bude iným účastníkom prekročená viac ako jednonásobne /cca 109 km/hod.). Princípu obmedzenej dôvery sa môže dovolávať len ten účastník cestnej premávky, ktorý napr. ide po hlavnej ceste rýchlosťou, ktorá prekračuje maximálne povolenú rýchlosť v danom úseky cesty síce nie len celkom bezvýznamne avšak nie viac ako o jednu polovicu maximálne povolenej rýchlosti. Prekročenie rýchlosti viac ako o jednonásobok je jazdou „pretekára“ jazdiaceho na „rýchlostnom okruhu“, ktorý ostatných účastníkov cestnej premávky tým absolútne nerešpektuje. Musí počítať preto aj s tým, že dôjde k dopravnej nehode, ku ktorej by inak nedošlo. To platí o to viac, keď sa takýto vodič okrem „pretekárskej“ rýchlosti sústreďuje na „žonglovanie“ za zadnom kolese. Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. 2/ K odvolaniu prokurátorky uvádza ďalej senát odvolacieho súdu nasledovné. Obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel o jeden rok vyšší ako je dolná hranica trestnej sadzby tohto trestu, pričom ide o súdne prvotrestanú osobu. Pokiaľ prokurátorka významne poukazovala na následok na zdraví poškodenej O. Y., tu z pohľadu prevýchovy obžalovaného ako vodiča nemožno prehliadnuť, že táto poškodená ako spolujazdkyňa obžalovaného sa „vôbec nebránila“ jazdiť spolu s obžalovaným opakovane veľmi vysokou rýchlosťou a to aj na zadnom kolese. Musela si byť pritom vedomá, že takýmto spôsobom jazdy je ohrozovaný život a zdravie nielen ostatných účastníkov cestnej premávky, ale aj jej samej. Táto poškodená sa teda na vzniku dopravnej nehody síce nijako nepodieľala, na druhej strane takýmto „vozením sa“ aj seba samú dobrovoľne vystavovala takémuto veľkému riziku, ktoré sa nakoniec zmenilo na závažné zranenia práve jej osoby.
Napriek tomu aj senát odvolacieho súdu síce považuje uložený trest zákazu činnosti za skôr mierny, avšak nepovažoval ho ani z hľadiska účelu trestu za neprimerane mierny tak ako je to uvedené v § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. Uvedený trestný čin ide na vrub akejsi „mladíckej“ nerozvážnosti (možno aj snaha predviesť sa pred priateľkou), keď obžalovaný si zrejme dostatočne neuvedomoval nebezpečný charakter jeho jazdy. Uložené tresty odňatia slobody a zákazu činnosti sú preto spôsobilé prevychovať obžalovaného. Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.