Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-187-2015.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/187/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. B. I., nar. XX.X.XXXX, G. X, T., t.č. U. U. G., zastúpený opatrovníkom: G.. G. G., vyšší súdny úradník Krajského súdu v Bratislave, 2. G. L., nar. X.X.XXXX, Č. XXX, T., o zaplatenie 3.913,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 14Ro/314/2013-28 zo dňa 19.6.2014.
Súd návrh zamieta.
Súd odporcom nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 9.12.2013 doručeným súdu dňa 30.12.2013 domáhal zaplatenia sumy 3.913,78 € s úrokom z omeškania zo splátok splatných od 21.1.2001 do 20.2.2013 vo výške 357,50 € a úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 3.913,78 € od 21.2.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplateného úveru.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca uzatvorili Zmluvu o úveru č. XXXXXXXX dňa 2.3.2005. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo výške 9.958,18 €. Odporca sa zaviazal vrátiť istinu v splátkach po 150,53 € mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.1.2011 do 20.2.2013 v počte 26 a v celkovej výške 3.913,78 €. Odporca v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva je absolútnym obchodom, uzatvorená do 31.12.2007 a preto sa na daný vzťah nemôžu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ďalej uviedol, že Slovenská sporiteľňa a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2009 postúpila na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom vo výške 14.617,02 € z toho istina 12.894,74 € a úrok z omeškania 1.722,28 € , ktorý si v konaní neuplatňuje.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcu v 1. rade, po ktorom je vyhlásené pátranie, zdržiava sa na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní.
Podľa § 173 ods. 2 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku, súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zrušil vydaný platobný rozkaz.
Odporca v 2. rade uviedol, že zaplatil ako ručiteľ dňa 7.10.2014 na účet navrhovateľa sumu 3.913,78 € s variabilným symbolom XXXXXXXXX a predložil doklad o úhrade.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 2. rade, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca v 1. rade uzatvorili Zmluvu o úveru č. XXXXXXXXXX dňa 2.3.2005. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo výške 9.958,18 €. Odporca sa zaviazal vrátiť istinu v splátkach po 150,53 € mesačne k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2005 a poslednej splátky dňa 20.2.2013, úrok 9,1%, poplatok za správu úveru 1,66 €, RPMN nebola dohodnutá. Zároveň v rovnaký deň uzatvorila banka s odporcom v 2. rade Dohodu o ručení.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.12.2009 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom, bola pohľadávka voči odporcom z titulu nesplateného úveru vo výške 14.617,02 € postúpená na navrhovateľa. Postúpená pohľadávka sa skladala z istiny vo výške 12.894,74 €, úroku z omeškania 1.722,28 €, počet dní omeškania 1.177, t.j. 3 roky a 82 dní. Splatnosť úveru bola v špecifikácii postúpenej pohľadávky uvedená 20.2.2013, výška omeškanej splátky bola 5.868,43 €. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporcom dňa 29.12.2009.
Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia 26 splátok splatných od 20.1.2011 do 20.2.2013, neuplatňuje si postúpený úrok z omeškania 1.722,28 €. Dňa 29.11.2013 navrhovateľ zaslal odporcom pokus o zmier, v ktorom im oznámil, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 20.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Z prehľadu splátok súd zistil, že odporcovia zaplatili 559,98 € v splátkach, pričom boli v omeškaní od 20.12.2006. Poslednú splátku úveru zaplatili 20.11.2006. Odvtedy nezaplatili žiadnu splátku.
Z predloženého príjmového dokladu Slovenskej sporiteľne a.s. súd zistil, že odporca v 2. rade zaplatil dňa 7.10.2014 na účet navrhovateľa, uvedený v predžalobnej výzve, s variabilným symbolom XXXXXXXXX sumu 3.913,78 €.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Záväzkový vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za spotrebiteľský podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a je potrebné pri jeho posudzovaní aplikovať tiež zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy. S poukazom na to, aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, je dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa
citovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009) ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Cieľom tohto ustanovenia je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.
V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľa, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie.
Z čl. 7.6 všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka bola banka okrem iného oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Podľa tvrdenia navrhovateľa banka túto možnosť nevyužila a navrhovateľovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením).
Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by bola platne postúpená pohľadávka uplatnená navrhovateľom v konaní, t.j. splátky splatné od 20.2.2011 do 20.2.2013. Tento záver vyplýva aj z prílohy 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 (č.l. 22) kde sa uvádza, že bol postúpený úver splatný 20.2.2013, teda boli postúpené aj splátky, ktoré neboli v čase postúpenia splatné.
Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka postúpila zmluvou 10.12.2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách) a navrhovateľovi na podanie návrhu chýba aktívna legitimácia. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa (a napokon aj z nariadenia č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
Súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania odporcov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci plne úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu im trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.