Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-119-2011.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/119/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: M.. E. B., G.. X. X. XXXX, K. A. I., Š. Č.. XX/X, zastúpená zákonným zástupcom matkou C. B., G.. XX. X. XXXX, K. Š. XX/X, A. I. a kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, proti žalovanému: Y. Q., G.. XX. XX. XXXX, F.. Š. XXX/X, Z., U. K., o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že žalovaný Y. Q., G.. XX. XX. XXXX je prirodzeným otcom maloletej E. B., G.. X. X. XXXX z matky C. B., G.. XX. X. XXXX, bytom A. I., Š. XX/X.
Maloletú E. zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 9. 9. 2010 do budúcna, ktoré bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov, ani štát nemá právo na náhradu trov konania.
Súd nezaväzuje odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
odôvodnenie:
Matka maloletej C. B.podala na tunajší súd návrh o určenie otcovstva proti žalovanému Y. Q. a žiadala, aby súd určil, že on je prirodzeným otcom maloletej E. B..
V odôvodnení návrhu uviedla, že so žalovaným sa zoznámila prostredníctvom internetu v roku 2009, žila s ním v spoločnej domácnosti, a to v byte u jeho rodičov v čase od júla 2009 do januára 2010. Počas ich spolužitia mali so žalovaným nechránený pohlavný styk, z ktorého v novembri 2009 otehotnela. Vo vzťahu so žalovaným nastali finančné problémy, nakoľko on nepracoval a žiadal peniaze od navrhovateľky. Z uvedených dôvodov sa ich spolužitie stalo neznesiteľným, kedy žalovaný ju fyzicky napádal a vyháňal z bytu. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa dňa 7. 1. 2010 z bytu od žalovaného odsťahovala. Následne si urobila tehotenský test a zistila, že je pozitívny. Správu, že je tehotná, mu oznámila telefonicky, na čo žalovaný ju začal prehovárať, aby sa k nemu vrátila, k čomu však nedošlo. Od uvedenej doby neboli v žiadnom kontakte. Žalovaný, ani jeho rodičia na jej telefonáty nereagovali ani po narodení maloletej dcéry a žalovaný sa na predvolanie súdu vo veci uznania otcovstva nedostavil.
Matka maloletej prehlásila na svoju česť, že otcom dieťaťa nemôže byť nik iný ako Y. Q., pretože v čase rozhodnom pre jeho splodenie neudržiavala intímnu známosť so žiadnym iným mužom. Je slobodnou matkou, žije s ďalším maloletým dieťaťom, ktoré pochádza z iného mimomanželského vzťahu, v spoločnej domácnosti u jej rodičov v 2-izbovom rodinnom dome, kde má vyhradenú spolu s deťmi jednu izbu. V čase podania návrhu bola bez pracovného pomeru, poberala rodičovský príspevok
vo výške 190,10 eur a prídavok na deti 44,02 eur mesačne. Iný príjem nemá. Okrem maloletej E. má vyživovaciu povinnosť k maloletému M. B., G.. XX. X. XXXX.
Matka maloletej v návrhu ďalej uviedla, že žalovaný je rozvedený a podľa jej vedomostí má vyživovaciu povinnosť len k maloletej E.. V čase podania návrhu nikde nepracoval, matka nepoznala jeho osobné majetkové pomery. Z dôvodu, že žalovaný dobrovoľne neuznal otcovstvo k maloletej E., podala na súd návrh o určenie otcovstva. Maloletú navrhla zveriť do jej výchovy a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne od jej narodenia.
Žalovaný bol opakovane predvolávaný na pojednávania, avšak bezvýsledne. Preto súd pristúpil k jeho výsluchu dožiadaným Okresným súdom v Brezne. V účastníckej výpovedi zo dňa 8. 3. 2012 žalovaný uviedol, že písomnosti z Okresného súdu Spišská Nová Ves nepreberal, nakoľko pracoval v Nemecku a domov sa vrátil v decembri 2011. Otcovstvo k maloletej E. neuznal, argumentoval tým, že s matkou maloletej sa intímne stýkal iba v lete 2009. V jeseni 2009 pracoval v Taliansku dva mesiace. Potom sa s matkou maloletej nekontaktoval, iba telefonicky. Od marca 2010 až do konca roku pracoval v Čechách s výnimkou Vianoc. Tam bol do marca 2011 a v júni toho istého roku odišiel pracovať do Nemecka. Nakoľko odišiel za prácou, tak v lete 2009 súhlasil, aby matka maloletej odišla z ich spoločnej domácnosti. Prišiel pre ňu jej otec a odviezol ju. Pamätá si, že matka mu občas telefonovala, žiadala od neho peniaze so slovami, že ju vyhodili z domu a neskôr sa mu začala vyhrážať dieťaťom. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie metódou DNA. V závere výpovede oznámil, že je predpoklad, že opäť pôjde pracovať v budúcnosti do zahraničia.
Matka maloletej po oboznámení sa s výpoveďou žalovaného naďalej trvala na podanom návrhu a opakovala, že 100 %-tne otcom dieťaťa je žalovaný. Je presvedčená o tom, že aj on si uvedomuje, že je otcom tohto dieťaťa, avšak svojím správaním sa chce len vyhnúť pojednávaniam a oddialiť vyživovaciu povinnosť k maloletej. Súhlasila s určením otcovstva znaleckým dokazovaním.
Maloletá E. bola v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, detašované pracovisko Levoča. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka doporučila vzhľadom na stanovisko žalovaného vykonať vo veci znalecké dokazovanie metódou DNA.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, k čomu ustanovil znalkyňu O.. P.. B. K., O.., z odboru genetiky, odvetvia analýza DNA, ktorá požiadala súd o spoluprácu pri zabezpečení účasti žalovaného na odbere vzorky pre účely vykonania paternitnej expertízy metódou analýzy DNA, nakoľko žalovaný na jej predvolania nereagoval.
Súd uznesením opakovane vyzýval žalovaného, aby sa dostavil k súdnej znalkyni na odber vzorky. Tento nariadenia súdu nerešpektoval, a preto mu súd uznesením (právoplatným dňa 24. 3. 2015) uložil poriadkovú pokutu vo výške 600,- eur a žalovaný ani napriek takémuto opatreniu súdu sa na odber vzorky k znalkyni nedostavil, preto súd uznesením zo dňa 9. 3. 2016 nariadil Obvodnému oddeleniu PZ v Podbrezovej, aby žalovaného predviedli k súdnej znalkyni. Až po takomto opatrení znalkyňa mohla pristúpiť k odberu vzorky a vyhotoveniu znaleckého posudku. Z výsledkov znaleckého posudku č. 5/2016 menovanej znalkyne súd vzal za preukázané, že žalovaný je otcom maloletej E. B., a to na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v populácii, kedy kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 541 658 081,3. Otcovstvo žalovaného je takto prakticky dokázané.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. l, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa najmenej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Súd sa opakovane pokúšal doručiť znalecký posudok a predvolanie na ďalšie pojednávania žalovanému. Tento však na doteraz známej adrese pobytu písomnosti súdu nepreberal, preto mu súd doručil znalecký posudok a predvolanie na pojednávanie prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ v Podbrezovej.
Žalovaný sa pojednávania dňa 23. 5. 2016 nezúčastnil. Uviedol, že je po operácii žlčníka, k čomu nepredložil relevantné listinné dôkazy. V písomnom vyjadrení uviedol, že sa so závermi znaleckého posudku stotožnil, súhlasil, aby maloletá E. bola zverená do výchovy matke a on bude prispievať na jej výživu. Neuviedol však akou sumou. Dodal, že momentálne je vo veľkej finančnej tiesni, už 6 mesiacov nemal žiaden príjem a odchádza za prácou do Bratislavy.
Súd vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania a na základe účastníckej výpovede matky maloletej a písomného vyjadrenia žalovaného, so súhlasom zástupcu kolízneho opatrovníka podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení určil, že prirodzeným otcom maloletej E. B. narodenej z matky C. B. je žalovaný.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o výchove ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. l,2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pretože rodičia maloletej spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude dieťa zverené do výchovy a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Na návrh matky a doporučenie opatrovníka maloletej, súd ju zveril do výchovy matke, ktorá o maloletú sa doposiaľ riadne stará výlučne sama. Súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, v ktorom podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka žiadne nedostatky neboli zistené a v ktorom je dieťa riadne vychovávané.
Nakoľko medzi účastníkmi konania nebola možná rodičovská dohoda, o otázke vyživovacej povinnosti k maloletej E. rozhodol súd.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, detašované pracovisko Levoča súd zistil, že matka maloletej E. je naďalej slobodná, nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľkou dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi vo výške 134,40 eur mesačne a prídavku na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Okrem maloletej E. má vyživovaciu povinnosť k M. B., G.. XX. X. XXXX, ktorý je žiakom ZŠ v Spišskom Hrhove. Otec maloletej, teda žalovaný býva na adrese Z., Š. XXX/X. Kolíznemu opatrovníkovi nie sú známe jeho osobné a majetkové pomery. Maloletá E. navštevuje Materskú školu v Spišskom Hrhove a od septembra 2016 bude navštevovať ZŠ v Spišskom Hrhove. Matka stravu v materskej škole neuhrádza, nakoľko rodina je v hmotnej núdzi. Školné je vo výške 1,- euro mesačne a hygienické potreby uhrádza vo výške 5,- eur štvrťročne. Dieťa je zdravé, okrem bežných detských chorôb chorobami netrpí. V domácnosti je zabezpečená potrebná hygiena. Matka pri návštevách uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa neplní, o dcéru sa vôbec nezaujíma. Žije v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí dlhodobo pracujú vo Veľkej Británii. Za elektriku mesačne uhrádza 66,- eur, plyn 15,- eur. Matke finančne vypomáhajú rodičia . Uviedla však, že od júla tohto roku sa plánuje aj s deťmi presťahovať do Košíc, kde má žiť v spoločnej domácnosti s jej priateľom.
Pri určení výšky výživného súdu vzal do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, že otec sa o maloletú E. absolútne nezaujíma a nepodieľa sa na jej výchove a dieťa otca vlastne nepozná. Matka si časť svojej vyživovacej povinnosti hradí formou osobne vynakladanej práce pri každodennej starostlivosti nielen o maloletú E., ale aj o ďalšieho syna, na ktorého otec mal prispievať mesačne vo výške 100,- eur, avšak
podľa výpovedi matky ani táto vyživovacia povinnosť nie je momentálne hradená. Nezanedbateľná je pomoc starých rodičov pri výchove a výžive detí. Pri zisťovaní príjmu žalovaného súd vychádzal z jeho účastníckej výpovede a posledného písomného vyjadrenia, kde uvádzal, že pracuje, avšak nepravidelne, často v zahraničí. O svojich príjmoch však nepredložil žiadne dôkazy. Nakoľko neboli známe adresy zamestnávateľov žalovaného, nebolo ani v možnostiach súdu zistiť jeho nepravidelný príjem.
Žalobkyňa pôvodným návrhom žiadala výživné vo výške 100,- eur. Vzhľadom na výsledky dokazovania a správanie žalovaného a jeho postoj k žalobe, ktorého charakterové vlastnosti ona dobre poznala (k čomu uviedla, že pri krátkom spolužití s ním boli vždy finančné problémy, on bol často odkázaný na výživu jeho rodičov), súhlasila s určením vyživovacej povinnosti v minimálnej zákonnej výške.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa, ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov konania nepožadovala.
Po zistení, že žalovaný je toho času nezamestnaný, v zmysle ustanovení § 148 ods. 1 O.s.p. súd ho nezaviazal k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu a preddavkovo zaplateného znalečného štátom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.