Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-93-2016.pdf
PDF · 113.14 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: Mesto Skalica, Námestie slobody 10, Skalica, IČO: 00 309 982, zastúpený: Advokátska kancelária Machová, s.r.o., so sídlom Čulenova 2A/2621, Skalica, IČO: 36 864 544, proti žalovaným: 1. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. H. XXXX/XX, I., štátna občianka SR, 2. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, I., štátna občianka SR, 3. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, U., Q., Česká republika, štátna občianka ČR, 4. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, U., Q., Česká republika, štátna občianka ČR, 5. C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, U., Q., Česká republika, štátny občan ČR, 6. Ing. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXXX/X, I., štátny občan SR, 7. Bc. T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXXX/XX, I., štátna občianka SR, žalovaní 2. až 7. zastúpení: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 2C/98/2010-297 zo dňa 15. decembra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť vydržaním. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), § 133, 134 ods. 1, 2, § 399 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, § 135a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 138 ods. 1, 2 § 140, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, § 134 ods. 1, 2, 3, 4, § 872 ods. 6, § 460 OZ, § 101 ods. 1, 2, 3 z.č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súd vecne rozsudok odôvodnil tým, že žalobca preukázal právny záujem na požadovanom určení, keď v návrhu, ale i počas konania tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, avšak k nehnuteľnostiam existujú dva právne tituly a žiadny z týchto vlastníkov nemá možnosť s nehnuteľnosťami nakladať. Postavenie žalobcu, vlastníka je tým sporné. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 22.8.1983 bola uzatvorená kúpna zmluva č. Se-Sk 131/83-134 medzi predávajúcim S. T., nar. XXXX a kupujúcim Čs. štát - Mestský národný výbor v Skalici, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k. ú. I. vo vl. č. 2777 časť „82" parc. 10315 vo výmere 6709 m2 a kúpna zmluva č. Se-Sk 135/83, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe k. ú. I. vo vl. č. 2777 časť „127" z parc. č. 10315 vo výmere 7251 m2 ako aj zostatok vo výmere 92 m2. Kúpna cena, za ktorú sa nehnuteľnosti predávali bola dojednaná v čl. III. uvedených kúpnych zmlúv. Obidve kúpne zmluvy boli podpísané predávajúcim a kupujúcim. Zmluvy boli spísané v súlade s vtedy platnými predpismi a nakoľko bol kupujúcim štát, na jej účinnosť nebola potrebná registrácia štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z pozemkovej knihy, vložky č. 2777 k. ú. I. vyplynulo, že nehnuteľnosť par. č. 10315 bola v podielovom spoluvlastníctve dvoch spoluvlastníkov, a to W. T. v podiele 1/2 a nezletilého (maloletého) S. T. v podiele 1/2. Zápis vlastníckeho práva do
pozemkovej knihy bol zrealizovaný dňa 27.1.1928 na základe rozhodnutia Okresného súdu v Uh. Skalici č. D 303/27. Z tohto zápisu v pozemkovej knihe uskutočneného v roku 1928 je zrejmé, že podielovým spoluvlastníkom bol maloletý S. T.. Ak potom účastníkom zmluvného vzťahu, kúpnej zmluvy Se-Sk 131/83-134 a Se-Sk 135/83 uzatvorenej dňa 22.8.1983 bol S. T., nar. v roku XXXX ako predávajúci, nešlo o osobu totožnú s osobou, ktorá bola zapísaná ako vlastník nehnuteľností v pozemkovej knihe, pretože sa narodil o niekoľko rokov neskôr a s osobou skutočného vlastníka sa zhoduje len v mene a priezvisku. Žalobca vo svojom návrhu, ale aj počas konania uznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená s inou osobou ako skutočným vlastníkom predmetných nehnuteľností a svoje vlastnícke právo opieral o inštitút vydržania. Tvrdil, že pozemok kúpil na základe riadnej zmluvy od osoby, ktorej meno korešpondovalo s menom na výpise z pozemkovej knihy, táto osoba nenamietala svoje vlastnícke právo a nikdy v období od roku 1983 až do roku 2008 sa vlastníckeho práva nedomáhala a ani nikto iný. Žalobca pozemok užíval nerušene ako svoj a s ním aj tak nakladal. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nemohol byť pri držbe sporných nehnuteľnosti od začiatku dobromyseľný, pretože pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol náležite opatrný. V zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve, štátne notárstvo vedie správu pozemkových a železničných kníh. Vydáva z nich výpisy na žiadosť súdu, prokuratúry, iných štátnych orgánov a organizácií, spoločenských organizácií a advokátskych poradní, ak preukážu právny záujem c i na žiadosť organizácií. Podľa názoru súdu v prípade zvýšenej obozretnosti mohol žalobca, po vyžiadaní výpisu z pozemkovej knihy zistiť, že predávajúci S. T., nar. XXXX nemôže byť vlastníkom nehnuteľností, pretože v roku 1928, keď bol uskutočnený zápis vlastníckeho práva v prospech maloletého S. T. ešte nežil. Oprávnenosť držby žalobcom tak súd nemal preukázanú. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca uzatvoril kúpne zmluvy dňa 22.8.1983 s predávajúcim, ktorý nebol totožný s osobou, ktorá bola uvedená v pozemkovej knihe ako vlastník nehnuteľností. Kúpne zmluvy boli uzatvorené s predávajúcim S. T., nar. XXXX, ktorý bol synom vlastníka nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že vlastník nehnuteľností, S. T., zomrel dňa XX.X.XXXX (spis OS SE 0D/1171/1991). Dedičské konania po neb. S. T., zomrelom dňa XX.X.XXXX prebiehalo pred štátnym notárstvom v Skalici a bolo ukončené dňa 3.4.1959 vydaním uznesenia č. D 52/59, pričom sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva. Nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe vo vložke č. 2777 parc. č. 10315 pod B 2/b v 1/2 boli prejednané štátnym notárstvom v Senici dňa 23.10.1991, v dedičskej veci po nebohom S. T., zomrelom dňa XX.X.XXXX. V zmysle Uznesenia č. D 1171/91 zo dňa 23.10.1991 predmetné nehnuteľnosti nadobudli: S. T. , nar. XXXX, E. I., nar. X.X.XXXX a K. T., nar. XX.XX.XXXX, každý v podiele 1/3. Ďalej poukázal na to, že v ustanovení § 460 OZ je zakotvená zásada dedičského práva, podľa ktorej k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva dochádza smrťou fyzickej osoby. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne ( NS SR 4Cdo/120/2009). Súd mal preukázané, že pôvodne žalovaný odporca 1. (S. T., nar. XXXX) ako predávajúci uzatvoril so žalobcom dňa 22.8.1983 kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca opieral oprávnenosť svojej držby. V čase, keď predávajúci uzatváral kúpne zmluvy, už nežil pôvodný vlastník sporných nehnuteľností, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Podľa vtedy platných právnych predpisov dedičstvo sa nadobúdalo smrťou poručiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že S. T., nar. XXXX nadobudol dedičstvo, predmetné sporné nehnuteľnosti, dňom 27.1.1959. S. T., nar. XXXX však nebol jediným dedičom poručiteľa. Spolu s ním boli spôsobilými dedičmi manželka poručiteľa Z. T., dcéra poručiteľa E. T. a syn poručiteľa K. T. (spis štátneho notárstva v Skalici D 1171/91), každý v 1/4 - ine, nakoľko poručiteľ zomrel bez zanechania závetu. V čase uzatvorenia kúpnych zmlúv neboli sporné nehnuteľnosti prejednané v dedičskom konaní. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia NS SR 4Cdo/120/2009 ak poručiteľ zanechal viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Za stavu, že sporná nehnuteľnosť nebola v konaní o dedičstve prejednaná, sú až do vysporiadania dedičstva tejto nehnuteľnosti všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči iným osobám oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Ak potom predmetné nehnuteľnosti scudzil iba jeden z viacerých spoluvlastníkov a nešlo
o prevod na osoby uvedené v § 140 OZ je jeho právny úkon podľa § 39 OZ neplatný, nakoľko odporuje zákonu (§ 138 ods. 2 OZ), keď z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, ako i nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav v prejednávanej veci. Na rozdiel od súdu prvého stupňa je toho názoru, že zo strany žalobcu boli preukázané a splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Súd nedostatočne vyhodnotil a neprihliadol k stavu veci v tom smere, že držba je faktický stav, pri ktorej má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva mu patrí, čo v danom konaní bolo bezpochyby preukázané. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.1983 od S. T., nar. XXXX, č. zmluvy: Se-Sk 135/83 a č. Se-Sk 131/83 a od uvedenej doby predmetné nehnuteľnosti nerušene, pokojne žalobca užíval a s týmito, ako so svojím vlastníctvom i nakladal a to bez prerušenia tohto stavu užívania po dobu viac ako 10 rokov. Skutočnosť, že predávajúci S. T., nar. XXXX v čase spísania kúpnej zmluvy nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, žalobcovi nemohla byť známa a nemohol ju zistiť a teda nie je možné súhlasiť so záverom súdu, že žalobca nemohol byť pri držbe od začiatku dobromyseľný, pretože nekonal s náležitou opatrnosťou, poukazujúc pri tom na ust. § 101 ods. 1 z.č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve. Je nepochybné, že z výpisu z pozemkovej knihy z r. 1983, ktoré k predmetnej kúpnej zmluve vystavilo Štátne notárstvo, naopak nebolo možné akýkoľvek bližší údaj odvodiť. Výpis z pozemkovej knihy neobsahoval údaje o dátume narodenia, resp. iné identifikovateľné bližšie údaje k osobe S. T.. Nemožno tiež opomenúť ani na spôsob konania predávajúceho, ktorý žalobcu len utvrdzoval v tom, že je relevantným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Nestotožňuje sa ani so záverom súdu, že žalobca uznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená s inou osobou ako so skutočným vlastníkom, takýto záver nemá žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní, pričom návrh dohody o mimosúdnom vysporiadaní duplicitného vlastníctva, nie je možné považovať za dôkaz, v zmysle ktorého by mohol súd konštatovať, že zo strany žalobcu bolo uznané, že kúpna zmluva bola uzatvorená s inou osobu. Vzhľadom k uvedenému žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 2. až 7. prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedli, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu súhlasia a argumenty odvolania žalobcu považujú za nedôvodné, nepreukázané a účelové. Súd prvého stupňa náležitým spôsobom a dostatočne zistil skutkový aj právny stav veci, vykonal v potrebnom rozsahu rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a vec správne posúdil aj z právneho hľadiska. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, žalovaný nárok nebol zo strany žalobcu preukázaný. Súd postupoval správne, keď žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Právny predchodca žalovaného 1. S. T., žalovaná 2. O. T. a právny predchodca žalovaných 3. až 7. E. I., sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci, každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/6 nehnuteľnosti parcela registra E, evidovaná na mape určeného operátu parc. č. 10315 - orná pôda o výmere 13960 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, Katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres Skalica, obec I. a katastrálne územie I., ktoré nadobudli titulom uznesenia D 1171/91-18 zo dňa 23.10.1991, vydaného Štátnym notárstvom v Senici v dedičskej veci po neb. S. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, právoplatného a vykonateľného dňa 23.10.1992. Právny predchodca žalovaných neb. S. T., nar. XX.XX.XXXX, nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2 na predmetnej nehnuteľnosti titulom dedenia na základe výroku rozhodnutia Okresného súdu v Skalici č. D 303/27, ktoré bolo zapísané dňa 27.01.1928 do pozemkovej knihy vo vložke č. 2777 pod 2/b, katastrálne územie I.. Právny predchodca žalovaných bol v tom čase vedený ako „nezletilý", t. j. maloletý, pričom dňa 06.03.1934 bola vyznačená „nezletilosť" z vložky č. 2777 vymazaná. Právny predchodca žalovaných počas svojho života vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nepreviedol na tretiu osobu. Predmetný pozemok nebol ani predmetom dedičského konania po neb. S. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktoré viedlo Štátne notárstvo v Skalici pod č. D 52/59. Dňa 22.08.1983 boli uzatvorené kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k častiam pozemku parc. č. 10315 v katastrálnom území I.. Účastníkmi kúpnych zmlúv bol S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v I. ako predávajúci a Československý štát - Mestský národný výbor v Skalici, zastúpený predsedom MsNV Dr. P. ako kupujúcim. Žalobca vo svojom návrhu dňa 21.04.2010 uvádza, že prevodcom nemal byť pôvodný žalovaný 1., ale jeho právny predchodca, otec žalovaných S. T., pričom táto skutočnosť nemohla byť účastníkom kúpnej zmluvy známa. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujú žalovaní tvrdenia žalobcu za účelové, zavádzajúce, v rozpore so skutočnosťou a bez právneho významu. Zápis o vlastníckom práve v prospech maloletého S. T. bol vykonaný v roku 1928, a to na základe dedičského rozhodnutia z roku 1927. V okamihu vykonania zápisu do pozemkovej knihy mal neb. S. T., otec pôvodného žalovaného 1. 15 rokov. Predávajúci ako účastník kúpnej zmluvy sa narodil v roku XXXX, teda v roku 1927 nemohol vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť, a to ani ako nasciturus. Navyše v pozemkovej knihe bol vykonaný zápis o maloletosti vlastníka a následne bol tento v roku 1934 vymazaný. Z uvedeného vyplýva, že pri zachovaní bežnej opatrnosti mohli účastníci kúpnej zmluvy rozpoznať, že predávajúci nie je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať. Zo zápisu do pozemkovej knihy vyplýva, že predávajúci nebol vlastníkom predávanej nehnuteľnosti a preto kúpna zmluva z roku 1983 nemohla spôsobiť zamýšľaný právny účinok, teda nemohla byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Predmetom rokovaní medzi žalobcom a žalovanými bola dohoda o mimosúdnom vyporiadaní duplicitného vlastníctva, ktorej návrh bol priložený v spise. Predmetom čl. 3 návrhu dohody o mimosúdnom vyporiadaní duplicitného vlastníctva bolo nasledovné vyhlásenie žalobcu: „Mesto Skalica uznáva neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.1983 medzi MsNV Skalica ako kupujúcim a S. T., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim na podiel 1/2 v PK parc. č. 10315 a to z dôvodu, že uvedený predávajúci nebol v čase predaja vlastníkom pozemku. Vlastníkom pozemku bol jeho právny predchodca zapísaný v tom čase ako maloletý S. T. v pk vl. 2777 na základe dedenia v roku 1927 a teda išlo o zámenu osôb a preto predávajúci nemal oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Na základe toho uznáva Mesto Skalica vlastnícke právo účastníkov k parc. č. 10315 zapísanej v súčasnosti v LV XXXX u každého v 1/6 (spolu v 1/2) v rozsahu GP č. 244/2009, t. j. v rozsahu výmery 6328 m2 zameranej ako diel „10" parc. č. 20326/170 a v rozsahu výmery 7117 m2 zameranej ako diel „4" parc. č. 20308/58." Návrh dohody o mimosúdnom vyporiadaní duplicitného vlastníctva bol spísaný na návrh žalobcu, čím sa žalobca jasne vyjadril k skutkovému a právnemu základu sporu a deklaroval tým vlastníctvo sporného pozemku v prospech žalovaných. Žalobca preto nemôže tvrdiť, že vzhľadom na objektívne okolnosti bol dobromyseľný v tom, že vlastnícke právo nadobudol. Kúpne zmluvy zo dňa 22.08.1983 nikdy nenadobudli vecno-právnu účinnosť a nikdy nespôsobili zamýšľané právne následky, a to prevod vlastníckeho práva. Kúpna zmluva, ktorou mal Československý štát nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti mala právnu vadu spočívajúcu v tom, že predávajúci nebol a ani nemohol byť oprávnený s predmetom zmluvy nakladať. Vzhľadom na tento právny stav kupujúci nemohol byť dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosť nadobudol a že mu právom patrí, pretože jeho omyl presiahol rámec bežného obvyklého posúdenia veci a tento je neospravedlniteľný. V prípade povinností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Výpis z pozemkovej knihy č. 2777, v ktorom je vklad vlastníckeho práva z roku 1928 je dostatočným dôkazom na preukázanie neoprávnenej držby žalobcu. Pre vydržanie vlastníckeho práva v prospech žalobcu nie sú splnené zákonné predpoklady, predovšetkým dobromyseľná držba a nepretržitosť držby nehnuteľnosti po dobu 10 rokov. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenia, v priebehu celého súdneho konania uvádzal nepravdivé a neúplné skutočnosti, ktoré boli vyvrátené vykonanými dôkazmi. Žalovaní navrhli, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v celom rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 2. až 7. náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vrátane trov konania trov a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej sume 8.489,55 eura.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky vyhovieť návrhu žalobcu o určenie vlastníckeho práva vydržaním a to najmä s poukazom na dobromyseľnosť žalobcu.
Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
Žalobca sa svojou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva a to tak, aby súd určil, že je v celosti (1/1) vlastníkom pozemkov parc. č. 20308/58 trvalý trávnatý porast vo výmere 7117 m2 a parc. č. 20326/170 ostatná plocha o výmere 6328 m2 v k.ú. I., vytvorených na základe geom. plánu č. 244/2009 odčlenením z parc. č. 20326/2 a 20308/4 vo vlastníctve žalobcu, ktorých súčasťou je pôvodná pozemnoknižná parc. č. 10315, pôvodne zapísaná v PK vl. 2777 k.ú. I.. Svoj nárok odvodzuje od toho, že žalobca, resp. jeho právny predchodca Čsl. Štát - MsNV Skalica, nadobudol parc. č. 10315 v roku 1983 kúpou v rámci vysporiadania vlastníctva k pozemkom v rekreačnej oblasti Zlatnícka dolina. Podiel 1/2-ice kúpil od odporcu 1. (pôvodne S. T.) na základe kúpnej zmluvy č. Se.Sk. 131/83-134 zo dňa 22.8.1983, podľa ktorej predmetom prevodu bola časť parc. č. 10315 o výmere 6709 m2, ktorá sa zlučovala do KN parc. č. 10326/2 a podiel 1/2 vo zvyšku výmery parc. č. 10315 odkúpil od odporcu 1. (pôvodne S. T.) podľa kúpnej zmluvy č. Se.Sk.135/83 zo dňa 22.8.1983, pričom časť sa zlučovala do KN parc. č. 10308/2. Zmluvy nepodliehali registrácii na štátnom notárstve, nakoľko kupujúcom bol štát. Prevodcom však, ako bolo zistené až v roku 2008, nemal byť odporca 1. (pôvodne S. T., nar. v r. XXXX), ale ešte jeho otec, S. T.. Žalobca tvrdil, že táto skutočnosť nebola v minulosti účastníkom zmlúv známa, nakoľko výpisy z pozemkovej knihy zneli na vlastníka S. T. bez bližšej identifikácie. Tento subjekt nenamietal svoje vlastníctvo a nikdy v období od roku 1983 až do roku 2008 sa vlastníckeho práva nedomáhal ani on, ani žalovaní, ani nikto iný. Žalobca je presvedčený o tom, že vlastníctvo k obom pozemkom nadobudol vydržaním.
Predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva.
V pozemkovej knihe vložke č. 2777 v časti A/ Majetková podstata je uvedená parc. č. 10315, v časti B/ Vlastníctvo je uvedený záznam č. 2: „Došlo 27. januára 1928 čís. 127. Na základe výroku Okresného súdu v Uh. Skalici čís. D 303/27 vkladá sa vlastnícke právo na nemovistost a) W. T. na 1/2, b) nezlet. S. T. na 1/2 čiastku". Dňa 22.8.1983 bola uzatvorená kúpna zmluva č. Se-Sk 131/83-134 medzi predávajúcim: S. T., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim: Čs. štát - Mestský národný výbor v Skalici zastúpený predsedom MsNV Dr. I. P., ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe k. ú. I. vo vl. č. 2777 ako časť „82" parc. č. 10315 vo výmere 6709 m2 a dňa 22.8.1983 bola uzatvorená kúpna zmluva č. Se-Sk 135/83-134 medzi predávajúcim: S. T., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim Čs. štát
- Mestský národný výbor v Skalici zastúpený predsedom MsNV Dr. I. P., ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe kat. územia I. vo vl. č. 2777 ako časť „127" z parc. č. 10315 vo výmere 7251 m2 ako aj zostatok vo výmere 92 m2.
Podľa tvrdenia samotného žalobcu uvádzaného v žalobe, skutočnosť, že prevodca (pôvodne žalovaný 1) nebol vlastníkom, nebola účastníkom v čase uzatvárania vyššie uvedených zmlúv známa, nakoľko výpisy z pozemkovej knihy zneli na vlastníka S. T. bez bližšej identifikácie. Nemal preto dôvod pochybovať o vlastníkovi. Uvedené tvrdenia žalobcu však potvrdilo iba správnosť záveru súdu prvého stupňa v tom, že žalobca pri uzatváraní zmlúv nebol náležite opatrný. Aj z výpisu z PKV č. 2777, ktorú časť B predložil žalobca, je zrejmý z r. 1928 zápis vlastníckeho práva v prospech (bližšie neidentifikovateľného) S. T.. Preto žalobca nemôže tvrdiť, že bol od začiatku dobromyseľný, že mu predmetný odkúpený podiel nehnuteľnosti patrí, ak v samotných kúpnych zmluvách z r. 1983 bol uvedený dátum narodenia pôvodne žalovaného 1. (nar. XX.XX.XXXX). Preto hoci výpis z pozemkovej knihy z roku 1983 k predmetným kúpnym zmluvám neobsahoval žiadny bližší údaj o osobe S. T., zo zápisu vyplýva, že v prospech tohoto neidentifikovateľného S. T. bolo zapísané vlastnícke právo v r. 1928, čo vzhľadom k dátumu narodenia predávajúceho S. T., muselo vyvolať u kupujúceho (to je v tomto prípade žalobcu) minimálne pochybnosť o vlastníctve predávajúceho k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv.
Uznesením štátneho notárstva v Senici zo dňa 23.10.1991 sp. zn. D 1171/91 bol prejednaný novoobjavený majetok v dedičskej veci po neb. S. T., nar. XX.X.XXXX a zomrelom dňa XX.X.XXXX. Podľa bodu III. (okrem iného) nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 2777 parc. č. 10315 pod B 2/b v 1/2 dedia: S. T., nar. XX.X.XXXX v 1/3, E. I., nar. X.X.XXXX v 1/3, K. T., nar. XX.XX.XXXX v 1/3.
Odvolací súd ďalej udáva, že pokiaľ by však i bola preukázaná dobromyseľnosť žalobcu voči pôvodne žalovanému v 1. (S. T., nar. XXXX), žalobca nemohol byť dobromyseľný vo vzťahu k ďalším osobám, ktoré nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti dedením. Odvolací súd poukazuje i na správnosť záverov súdu prvého stupňa v tom, že hoci bolo preukázané, že pôvodný vlastník nehnuteľností (S. T.), v prospech ktorého bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v r. 1928 zomrel v r. XXXX, S. T. nar. XXXX nebol jediným jeho dedičom. Správny je tiež záver súdu prvého stupňa v tom, že pokiaľ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú voči iným osobám oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne a ak potom predmetné nehnuteľnosti scudzil iba jeden z viacerých spoluvlastníkov a nešlo o prevod na osoby uvedené v § 140 OZ je jeho právny úkon podľa § 39 OZ neplatný, nakoľko odporuje zákonu (§ 138 ods. 2 OZ), pretože z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti po svojom predkovi S. T. zdedili okrem už spomínaného S. T., nar. XXXX, aj manželka poručiteľa Z. T., dcéra E. T. a syn K. T. každý v 1, chýba na strane žalobcu dobromyseľnosť voči tretím osobám, s ktorými žalobca kúpne zmluvy neuzatvoril. Pri posudzovaní otázky dobromyseľnosti poukazuje odvolací súd napr. na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1258/2011, v zmysle ktorého bola posúdená sporná otázka dobromyseľnosti v tomto konaní. Aj z tohto dôvodu nemohol byť žalobca vo veci úspešný.
Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom by bolo nadbytočným vyjadrovať sa k tomu, či žalobca uznal resp. neuznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená s inou osobu.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p.
Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.