Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6S/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: ROSE INVEST s.r.o., IČO: 46 703 195, so sídlom Holubyho 12, Košice, právne zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., IČO: 35 951 087, so sídlom: Mickiewiczova 2, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Areko Group, k.s., IČO: 47 632 836, so sídlom: Vrátna 28, Košice, správca úpadcu: WALDI, s.r.o. v likvidácii, IČO: 45 931 364, so sídlom: Holubyho 12, Košice právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., IČO: 47 238 836, so sídlom: Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom: Chlumeckého 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 112/2018/S1 zo dňa 25.04.2019 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil.

odôvodnenie:

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 30.05.2019 (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“) v elektronickej podobe dňa 03.06.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 112/2018/S1 zo dňa 25.04.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ a „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. V 2139/2018/DP zo dňa 01.10.2018, ktorým bol podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.2014 a jej dodatku zo dňa 29.12.2014 uzatvorených medzi obchodnou spoločnosťou WALDI, s.r.o. v likvidácii, IČO: 45 931 364, so sídlom: Holubyho 12, Košice (ďalej aj „WALDI, s.r.o. v likvidácii“) a žalobcom.

2. Žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol, aby mu bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu trov konania.

II.

Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalobca podal na správny orgán prvého stupňa návrh zo dňa 10.08.2015 na vklad vlastníckeho práva (ďalej aj „návrh na vklad“) v hodnote 1/1 k nehnuteľnostiam: „byt č. 82 na 1. poschodí vo vchode 17 A. B. – A. - C., ul. Uherova, súp. číslo 2910, druh stavby: bytový dom, postavený na pozemku parc. registra „C“ č. 3222/258, 3222/261 a 3222/281“ evidovaný na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D., obec D., E. D. a spoluvlastníckemu podielu „priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v hodnote 6740/649353“ evidovanom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D., obec D., E. D. (ďalej aj „nehnuteľnosti“).

4. Prílohou návrhu na vklad bola kúpna zmluva medzi obchodnou spoločnosťou WALDI, s.r.o. v likvidácii ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „kúpna zmluva“). Podľa dátumu uvedenom na kúpnej zmluve boli podpisy zmluvných strán ku kúpnej zmluve pripojené dňa 29.12.2014. Kúpnu zmluvu mal za predávajúceho podpísať F. G. H. označený v kúpnej zmluve ako konateľ obchodnej spoločnosti.

5. Obchodná spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii bola zrušená uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 16.2.2018, ktorým bola nariadená likvidácia jej majetku a za likvidátora bola menovaná obchodná spoločnosť Areko Group, k. s. (v konaní pred správnym súdom vystupujúci ako ďalší účastník konania). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.3.2018.

6. F. G. H. osvedčil pravosť podpisu na kúpnej zmluve tak, že podľa o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) podpis na listine uznal za vlastný pred pracovníkom povereným notárom dňa 20.03.2015.

7. K návrhu na vklad bol pripojený Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý mali zmluvné strany podpísať dňa 10.08.2015 (ďalej aj „Dodatok č. 1“). Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve mal za prevodcu podpísať F. G. H., ktorý je v Dodatku č. 1 označený ako konateľ obchodnej spoločnosti. F. G. H. osvedčil pravosť podpisu na Dodatku č. 1 tak, že podľa o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov podpis na listine uznal za vlastný pred pracovníkom povereným notárom dňa 23.05.2018.

8. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie Č.k.: V 2139/2018/DP zo dňa 21.06.2018, ktorým konanie o návrhu na vklad podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona prerušil na dobu 30 dní. Jedným z dôvodov pre vydanie tohto rozhodnutia bolo to, že „Podľa úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I konateľ spoločnosti WALDI s.r.o. G. H. bol oprávnený konať za túto spoločnosť do dňa 30.12.2014, kedy mu skončila funkcia konateľa spoločnosti, a teda ako jej štatutárneho zástupcu. (...)“

9. Žalobca v podaní označenom ako Doplnenie návrhu na vklad registrovaného pod číslom V 2139/2018 zo dňa 03.08.2018 (ďalej aj „doplnenie návrhu zo dňa 03.08.2018“) uviedol, že k návrhu na vklad „omylom a nesprávne predložil chybnú listinu – dodatok č. 1 zo dňa 10.08.2015“. Žalobca ako prílohu tohto podania predložil do administratívneho konania listinu označenú ako Dodatok ku Kúpnej zmluve zo dňa 29.12.2014 (ďalej aj „dodatok zo dňa 29.12.2014“)..

10. Na dodatku zo dňa 29.12.2014 sú pri dátume vyznačenom ako „V Košiciach, dňa 29.12.2014“ pripojené podpisy zmluvných strán. Za predávajúceho obchodnú spoločnosť „WALDI s.r.o.“ mal dodatok zo dňa 29.12.2024 podpísať F. G. H., ktorý je v označený ako konateľ obchodnej spoločnosti. F. G. H. osvedčil pravosť podpisu na dodatku zo dňa 29.12.2014 tak, že podľa o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov podpis na listine uznal za vlastný pred pracovníkom povereným notárom dňa 03.08.2018.

11. Správny orgán prvého stupňa žiadosťou o súčinnosť zo dňa 14.08.2018 (ďalej aj „žiadosť zo dňa 14.08.2018“) požiadal ďalšieho účastníka konania ako likvidátora obchodnej spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii, aby oznámil „či by povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bolo resp. nebolo v rozpore s likvidáciou predmetnej spoločnosti (...)“.

12. Na žiadosť zo dňa 14.08.2018 odpovedal ďalší účastník svojou odpoveďou zo dňa 27.08.2018, v ktorej uviedol, že povolením vkladu by bolo dosiahnutie likvidácie zmarené. Zároveň vyslovil svoj názor o neplatnosti kúpnej zmluvy a jej dodatkov.

13. Správny orgán prvého stupňa vydal vo veci rozhodnutie č. V 2139/2018/DP zo dňa 01.10.2018 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým návrh na vklad zamietol.

14. Vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol, že „z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že vyššie uvedený predávajúci spoločnosť WALDI, s.r.o. je v likvidácii – „Dátum vstupu do likvidácie: 30.03.2018“, pričom predmetným dátumom 30.03.2018 vznikla funkcia likvidátora: Areko Group, k.s. Keďže od dátumu 30.03.2018 je spoločnosť WALDI, s.r.o., jej majetok patrí do likvidácie a jediný, kto môže nakladať s majetkom spoločnosti WALDI, s.r.o. je likvidátor Areko Group, k.s. Podaním návrhu na vklad na prevod vyššie citovaných nehnuteľností, spoločnosť WALDI, s.r.o. porušila o konkurze a reštrukturalizácii v nadväznosti na o správcoch v platnom znení, pretože predmetnú písomnosť zakladajúcu práva a povinnosti za spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nepodpisoval vyššie citovaný likvidátor, resp. jeho štatutárny zástupca“. Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že „na základe vyššie uvedených skutočností v nadväznosti na vyššie citované právne predpisy je predmetný právny úkon neplatný.“

15. Žalobca podal voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa 15.10.2018 (ďalej aj „odvolanie“).

16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, tak že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Bližšie sa dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia správny súd zaoberá v časti V. tohto rozsudku.

III.

Súdne konanie

17. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- žalovaný nemohol dospieť k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná s odvolaním sa na likvidáciu, ktorá nastala viac ako 3 roky po uzatvorení zmluvy.

18. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 30.07.2019 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- splnenie podmienok na povolenie vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúma katastrálny odbor ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t.j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad), pričom v danom prípade nastali zmeny, ktoré bránia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

- žalovaný mal podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za preukázané, že obchodná spoločnosť WALDI, s.r.o, v likvidácii, nebola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad,

- Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Replika žalobcu zo dňa 02.09.2019 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jej obsahu sú, okrem už skôr uvádzaných žalobných bodov, nasledujúce:

- z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný netvrdil a svoje rozhodnutie neopiera o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V takom prípade z tvrdení žalovaného vyplíva, že nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva potom, čo obchodná spoločnosť po uzatvorení zmluvy o prevode nehnuteľnosti vstúpi do likvidácie,

- s takýmto názorom žalovaného nemožno súhlasiť, keďže vstupom do likvidácie nezanikla a ani nestratila platnosť a účinnosť predmetná kúpna zmluva.

20. Pôvodný správny súd uznesením č.k. – 41 zo dňa 18.02.2021 vyzval ďalšieho účastníka Areko Group, k.s., IČO: 47 632 836, so sídlom: Vrátna 28, Košice, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k správnej žalobe.

21. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania zo dňa 01.03.2021– skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- až splnením všetkých zákonnom vyžadovaných predpokladov, vrátane sprísnenej písomnej formy v podobe overenia pravosti podpisu prevodcu, dochádza k perfektnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy,

- na podporu tohto právneho argumentu ďalší účastník konania poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. zo dňa 30.04.2012, ktorým bola potvrdená správnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, č.k.: -2 zo dňa 17.10.2011 a na rozsudok Krajského súdu v Trnave po sp.zn. zo dňa 21.08.2014, ktorým bola potvrdená správnosť rozhodnutia Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 31.03.2014,

- podľa ďalšieho účastníka bola kúpna zmluva uzatvorená až dňa 20.03.2015 a dodatky ku kúpnej zmluve boli uzatvorené so všetkými právnymi účinkami až dňa 23.05.2018, resp. 03.08.2018, teda až po zániku funkcie konateľa u F. G. H.,

- predmetná kúpna zmluva je podľa ďalšieho účastníka podpísaná neoprávnenou osobou, a teda nie je spôsobilá vyvolať požadovaný účinok.

22. V duplike zo dňa 22.04.2021 zotrval žalovaný na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch, tak ako sú tieto uvedené vyššie.

23. Vo vyjadrení zo dňa 27.04.2021 zotrval ďalší účastník konania na svojich skorších skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch, tak ako sú tieto uvedené vyššie.

24. Na návrh žalobcu, doručený pôvodnému správnemu súdu dňa 12.07.2021, pôvodný správny súd konanie prerušil uznesením č.k. – 111 zo dňa 16.09.2021. Na základe kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením, sp.zn. zo dňa 13.12.2022 uznesenie o prerušení konania zrušil a vec vrátil pôvodnému správnemu súdu na ďalšie konanie.

25. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, na ktorom je vec vedená pod sp.zn. .

26. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.06.2024. Na tomto pojednávaní sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a právny zástupca ďalšieho účastníka konania. Títo vo svojich prednesoch zotrvali na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, priebehu administratívneho konania ako aj súdneho a administratívneho spisu na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

27. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona Okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

28. Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v

prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok, Železnice Slovenskej republiky alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

29. Podľa (ďalej aj „“) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

30. Podľa Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

31. Podľa (ďalej aj „“) Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti až do ustanovenia likvidátora jej štatutárny orgán.

32. Podľa Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa . Ak je ustanovených viacero likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

33. Podľa Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.

34. Podľa Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

35. Podľa V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť e/ dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

36. Podľa Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. V. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

37. Správny súd venoval v prvom rade pozornosť ustáleniu žalobných bodov podľa . Za týmto účelom správnu žalobu posúdil podľa jej obsahu ( ). Žalobný bod identifikoval správny súd v časti správnej žaloby, v ktorej sa uvádza: „nemohol žalovaný ako ani Kataster dospieť k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná s odvolaním sa na likvidáciu, ktorá nastala viac ako 3 roky po uzatvorení zmluvy“. Týmto žalobným bodom je teda to, že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 bola absolútne neplatná.

38. Na úvod správnej žaloby, žalobca zhodne uvádza, že: „Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie opieral o absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy

(...)“ Teda aj táto časť správnej žaloby namieta zhodne žalobný bod vytýkajúci nesprávne právne posúdenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014.

39. Žalobca v nadväzujúcom odseku správnej žaloby uviedol, že „Kataster ako aj žalovaný ako správne orgány mali v zmysle ust. § 31 ods 1 katastrálneho zákona za preukázané, že prevodca – spoločnosť WALDI, s.r.o. (v likvidácii), nebola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad a to na tom základe, že za spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nepodpisoval písomnosti zakladajúce práva a povinnosti likvidátor, resp. jeho štatutárny orgán.“ Podľa správneho súdu príslušná časť správnej žaloby má konštatačnú povahu. Z obsahu tejto časti správnej žaloby nemožno vyvodiť to, že žalobca priamo namietal nesprávny právny záver žalovaného ohľadom nesplnenia konkrétnej podmienky povolenia vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona to, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou.

40. Správny súd poukazuje na to, že zákonné ustanovenie 31 ods. 1 katastrálneho zákona stanovuje viacero osobitých podmienok povolenia vkladu – okrem iného to, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy a ďalej, či je tento úkon urobený v predpísanej forme. To, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je samostatnou podmienkou povolenia návrhu na vklad. Nesplnenie niektorej z podmienok uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona môže zároveň znamenať, že posudzovaný právny úkon je absolútne neplatný, avšak nemusí tomu tak vždy byť. Z tohto dôvodu iba tvrdenie žalobcu o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 mala byť správne žalovaným posúdená ako platná nemožno stotožniť s námietkou nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa toho, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

41. Správny súd si je vedomý, že pri posudzovaní žalobných bodov „treba rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu a predovšetkým samotné poslanie správneho súdnictva a neuchyľovať sa k prepiatemu formalizmu“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komenár. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 911). Zároveň však vymedzenie žalobných bodov podľa je povinnosťou tvrdenia, ktorá zaťažuje žalovaného. Kvalita, v ktorej si žalobca túto povinnosť splní, má priamy dopad na možný úspech žalobcu v konaní pred správnym súdom. Zo znenia ustanovenia vyplýva zákonný limit pre správny súd, ktorý nemôže svojou aktivitou nahrádzať alebo dotvárať znenie žalobných bodov, tak ako si ich zvolil žalobca vo svojej správnej žalobe.

42. Pri definovaní žalobných bodov ustanovenie hovorí o právnych argumentoch a skutkových tvrdeniach. Správna žaloba však neobsahuje právne argumenty a ani skutkové tvrdenia voči právnym záverom týkajúcim sa toho, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa katastrálneho zákona. Iba poukázanie na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahujúce odkaz na katastrálneho zákona, nemožno podľa správneho súdu považovať za formulovanie žalobného bodu voči konkrétnym právnym záverom žalovaného. V časti textu správnej žaloby, v ktorej hovorí žalobca o nesprávnej aplikácii katastrálneho zákona žalovaným, tak výhrady voči nesplneniu konkrétnych podmienok povolenia vkladu žalobca bližšie neuvádza. Jedinú konkretizáciu námietok voči nesprávnej aplikácii katastrálneho zákona žalobca opakovane zakladá na nesprávnom právnom posúdení platnosti právneho úkonu žalovaným – ako to je možné vidieť taktiež v texte žaloby, v ktorom žalobca uvádza: „K inému záveru nemožno dospieť ani na základe ustanovenia katastrálneho zákona, podľa ktorého pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Aj výklad tohto ustanovenia totiž musí byť konformný s . Dané ustanovenie v žiadnom prípade nemožno teda interpretovať tak, že zákonodarca by bol povinný posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva platného v čase rozhodovania o návrhu na vklad (...)“ Zároveň tak, ako na to poukázal správny súd vyššie, žalobca v predchádzajúcich častiach správnej žaloby, ako aj v častiach nadväzujúcich namieta jedine to, že preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 bola absolútne neplatná.

43. Z tohto dôvodu správny súd ustálil pre účely prieskumu zákonnosti namietaného rozhodnutia ako jediný žalobný bod žalobcom vytýkané nesprávne právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014.

44. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa konštatovalo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014. Žalobca takýto právny záver správneho orgánu prvého stupňa namietal vo svojom odvolaní, pričom túto jeho odvolaciu námietku označovalo preskúmavané rozhodnutie ako bod 1.) odvolania (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). K tomuto odvolaciemu bodu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za preukázané, že prevodca – obchodná spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nebola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad. V preskúmavanom rozhodnutí teda nebola konštatovaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014. Zároveň ani vo vzťahu k iným odvolacím bodom uvedený v odvolaní žalobcu neprial žalovaný právny záver o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom.

45. V prípade právneho posúdenia žalovaného uvádzaného v preskúmavanom rozhodnutí k bodu 2.) odvolania, v ktorom žalovaný poukazuje na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tak z jeho odôvodnenia cituje iba tú časť, ktorá sa týka oprávnenia spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami – konkrétne: „Úrad však súhlasí s názorom katastrálneho odboru, že predmetná písomnosť zakladajúca práva a povinnosti za spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii nepodpisoval vyššie citovaný likvidátor, resp. jeho štatutárny zástupca“. Táto citácia z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa vzťahuje na skutkové zistenie uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, avšak nie na nadväzujúce právne posúdenie týkajúce sa neplatnosti úkonov vykonaných v súvislosti s prevodom predmetných nehnuteľností. K uvedenej citácii potom žalovaný sám dopĺňa „a tak táto spoločnosť nebola ani oprávnená nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami v zmysle vyššie uvedeného.“ Týmto žalovaný poukázal na svoj právny záver prezentovaný v právnom posúdení odvolacieho bodu 1.) ktorý uviedol vyššie v texte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, podľa ktorého prevodca – obchodná spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii nebola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Vo vzťahu k námietkam uvedeným vo vyjadrení ďalšieho účastníka konania týkajúcich sa pripojenia podpisov a ich datovania na kúpnej zmluve a jej dodatkoch žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí výslovne uvádza, že nie je ďalej potrebné zaoberať sa touto argumentáciou.

46. Správny súd má za to, že preskúmavané rozhodnutie sa platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 nezaoberá. Z tohto dôvodu nemôže preskúmavané rozhodnutie trpieť vadou, ktorú mu žalobca vytýkal v predmetnom žalobnom bode. Správny súd zdôrazňuje, že predmetom prieskumu zákonnosti v tomto prípade je napádané rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodol o riadnom opravnom prostriedku žalobcu. Pre účely tohto súdneho prieskumu sa administratívne konanie považuje za jeden celok. Preto nemožno pri súdnom prieskume nezohľadniť to, že v odvolacom konaní došlo k zmene prípadne korekcii právnych záverov skoršie vyjadrených v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.

47. Na základe dôvodov uvedených vyššie má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie netrpí vadou, proti ktorej brojí žalobca v správnej žalobe. Preto správny súd považoval žalobný bod o nesprávnom právnom posúdení platnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 za nedôvodný.

48. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalovaný rozšíril svoju právnu argumentáciu v replike zo dňa 02.09.2019,v ktorej namietal taktiež nesprávne právne posúdenie preskúmavaného rozhodnutia týkajúce sa rozsahu oprávnenia obchodnej spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad. Avšak replika zo dňa 02.09.2019 bola doručená správnemu súdu až dňa 03.09.2019 a teda po uplynutí lehoty podľa . Z tohto dôvodu správny súd na tento žalobný bod neprihliadal.

49. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú.

50. Napriek vyššie uvedenému, správny súd považoval za potrebné vyjadriť sa k právnym otázkam nastoleným v preskúmavanej veci. Vzhľadom na dlhší čas, ktorý uplynul od podania správnej žaloby, by mali účastníci konania dostať odpoveď na ich jednotlivé právne argumenty, napriek tomu, že tieto neboli vyhodnotené ako spôsobilé žalobné body. Týmto sa má predísť riziku toho, aby bolo rozhodnutie

správneho súdu nepreskúmateľné, čo by viedlo k ďalšiemu zbytočnému predĺženiu súdneho konania. Preto správny súd nad rámec posúdenia žalobných bodov ako obiter dictum udáva nasledovné.

51. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa konštatuje, že „prevod nehnuteľností uvedených v doloženej kúpnej zmluve je neplatným, pretože odporuje zákonu. Preto aj predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná“. Uvedené konštatovanie nie je podľa názoru správneho súdu zmysluplné. Platnosť alebo neplatnosť je vlastnosť priznávaná právom jednotlivým právnym úkonom. V prípade, ak neplatný právny úkon má vyvolať určité účinky, tak z dôvodu jeho neplatnosti ním predpokladané právne účinky nenastanú. Je však logicky chybné a ničím nepodložené usudzovať od účinkov k príčine a teda tvrdiť, že z dôvodu, že určité právne následky nenastali resp. použitou terminológiou sú „neplatné“, tak aj právny úkon, ktorý ich mal vyvolať, je z tohto dôvodu neplatný. Na základe uvedeného, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neuvádza racionálne dôvody ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014.

52. Správny súd sa oboznámil s rozsudkom Krajského súdu v Trnave po sp.zn. zo dňa 21.08.2014, na ktorý poukazoval ďalší účastník konania, a ktorý má podľa ďalšieho účastníka konania viesť k rovnakým právnym záverom ako rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. zo dňa 30.04.2012. Pri týchto rozhodnutiach podľa ďalšieho účastníka konania: „napriek rozdielnostiam v skutkovom stave je právny základ vecí podobný – a to určenie okamihu uzatvorenia zmluvy, pri ktorej je vyžadované osvedčenie podpisu“ (vyjadrenie ďalšieho účastníka konania zo dňa 01.03.2021, bod. 4).

53. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave po sp.zn. zo dňa 21.08.2014 sa zaoberá momentom platnosti uzatvorenia spoločenskej zmluvy. Podľa názoru správneho súdu nie sú závery prijaté v tomto rozhodnutí aplikovateľné na prejednávanú vec. Pri spoločenskej zmluve stanovovalo ustanovenie platného a účinného v rozhodnom čase to, že „ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená.“ Požiadavka overenia podpisov na spoločenskej zmluve bola uvedená spôsobom vyjadrená priamo v ako hmotnoprávnom predpise, ktorý upravoval založenie obchodnej spoločnosti.

54. Pre porovnanie ustanovenia v nadväznosti na vyžadujú u zmlúv o prevode nehnuteľností zachovanie písomnej formy a to, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. ako hmotnoprávny predpis požiadavku osvedčenia podpisov na listine pri zmluvách o prevodoch nehnuteľností nevyžaduje. Je pravdou, že ustanovenie katastrálneho zákona zakotvuje požiadavku overenia podpisov prevodcov na zmluvách týkajúcich sa nehnuteľností, ktoré sú v tomto ustanovení katastrálneho zákona uvedené. V tejto súvislosti je však nutné poukázať na názov katastrálneho zákona, ktorý znie: „Spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra“. Toto ustanovenie katastrálneho zákona je systematicky zaradené v časti nesúcej názov „Spoločné ustanovenia o zápise práv k nehnuteľnostiam“

55. Z vyššie uvedeného systematického zaradenia § 42 ods. 3 katastrálneho zákona do osobitého zákona a z jeho systematického zaradenia v katastrálnom zákone možno usúdiť, že pri zmluvách o prevode nehnuteľností je situácia ohľadom ich právneho rámca odlišná od úpravy spoločenskej zmluvy podľa (vrátane jej formálnych náležitostí). Osvedčenie podpisov vyžadované katastrálneho zákona je potrebné hodnotiť ako podmienku, ktorú posudzujú orgány na úseku katastra pre účely zápisu zmlúv (povolenia vkladu) do katastra nehnuteľností, avšak nemožno ju bez ďalšieho stotožňovať s náležitosťou podmieňujúcou platnosť zmluvy o prevode nehnuteľností.

56. V tomto smere správny súd poukazuje taktiež na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je možné vztiahnuť aj na právne posúdenie veci:

„Dodržanie formy právnych úkonov je podmienkou ich platnosti ( Obč. zák.). Do vlastníctva nehnuteľnosti prechádzajú až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Spôsobilosť listín na to, aby mohli byť podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností upravuje o katastri nehnuteľností. V je stanovená všeobecná zásada, že podpis osôb, ktoré prevádzajú nehnuteľnosti alebo osôb, ktoré zaťažujú nehnuteľnosti bremenami,

alebo naopak sa zbavujú práv z nich, na listinách musí byť úradne osvedčený. Overenie podpisu v týchto prípadoch nie je formálnou náležitosťou úkonu, ktorý podmieňuje jeho platnosť. Je len procesnou požiadavkou na identifikáciu totožnosti podpisujúceho, ktorá ma zvýšiť istotu, že listina – podpis na listine pochádza skutočne od osoby, ktorá je na listine deklarovaná za autora úkonu. Pre platnosť listiny je rozhodujúce, či ju skutočne podpísala v nej označená osoba. Ani overenie podpisu nemôže zhojiť jej nedostatok spočívajúci v tom, že nepochádza od toho, kto podľa listiny robí úkon. Aj pri hodnotení, či nastali účinky vkladu do katastra (prechod vlastníctva nehnuteľnosti) nie je rozhodujúce, či podpis prevádzajúceho bol overený, ale, či podpis na listine je skutočne jeho. Takáto konštrukcia náležitostí listín a ich účinkov pri vklade vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra je zvolená zrejme preto, že vecnoprávne účinky takýchto úkonov nenastávajú až rozhodnutím na to autorizovaného orgánu, ktorý listiny pred rozhodnutím o vklade podrobuje skúmaniu podľa Iný význam má overenie podpisu tam, kde má mať listina účinky aj voči tretím osobám bez toho, aby o nich rozhodoval nejaký orgán a v rámci rozhodovania skúmal jej pravosť. V takom prípade je overený podpis podmienkou platnosti úkonu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 M Obdo V 2/2008 zo dňa 29.4.2010).

57. Vyššie citovaný právny záver korešponduje so závermi právnej vedy (ktoré možno použiť aj na vec samú: „(...) uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľností nie je dôsledkom akéhokoľvek včasného prehlásenia adresáta návrhu (obláta) o prijatí návrhu, ale len prehlásením prejaveným písomnou formou, na tej istej listine, na ktorej je návrh na uzatvorenie zmluvy“ (Hulmák, M. Uzavíraní smluv v civilním právu 1. vyd, C.H.Beck, 2008, s. 50). A taktiež ďalej: „Pre uzatvorenie zmluvy v písomnej forme stačí, ak je písomný návrh písomne prijatý. Zmluva o prevode nehnuteľností musí byť urobená na jednej listine (46 ods. 2 ObŽ)“ (Hulmák, M. Uzavíraní smluv v civilním právu 1. vyd, C.H.Beck., s. 120).

58. Preto na posúdenie platnosti a určenia momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2024 je možné z hľadiska formálnych kritérií uplatniť iba tie kritériá, ktoré sú vyžadované podľa v nadväznosti na . Nemožno teda prijať záver, že došlo k neskoršiemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014 než v deň, keď tieto listiny mali všetky náležitosti predpokladané na základe príslušných zákonných ustanovení hmotnoprávneho predpisu. Správny súd sa teda nestotožňuje s dôvodmi, na ktoré poukazoval ďalší účastník vo svojich podaniach. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania v administratívnom konaní teda nemožno prijať iný záver ako taký, že došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014 a to v dátume 29.12.2014.

59. Obmedzujúce právne účinky vyvolané vstupom prevodcu do likvidácie sa vzťahujú iba na konanie obchodnej spoločnosti po jej vstupe do likvidácie. Tieto účinky nemožno bez ďalšieho vzťahovať na obmedzenie účinkov právnych úkonov, ktoré boli platne urobené pred vstupom do likvidácie. Takýto výklad by odporoval vedúcemu princípu súkromného práva a to princípu pacta sunt servanda. Opačný výklad by ad absurdum viedol k spätnému zamedzeniu právnych účinkov akýchkoľvek platných právnych úkonov prevodcu, ktoré boli urobené pred jeho vstupom do likvidácie. Zároveň by to bolo popretím právnej istoty, ktorá zmluvným stranám vyplývala z platne uzatvorených zmlúv s prevodcami, ktorý neskôr vstúpia do likvidácie. K opačnému záveru nevedie ani ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.07.2019. Zmena skutkových a právnych skutočností ohľadom oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou nemohla nastať spätne a teda mať vplyv na účinky už uzatvorenej kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014.

60. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014 nebol prevodca v likvidácii. Preto, aj keď žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ako prekážku povolenia vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona uviedol to, že prevodca po vstupe do likvidácie nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, tak takáto prekážka nie je vo veci daná, keďže prevodca s nehnuteľnosťou nakladal ešte pred svojim vstupom do likvidácie a to ku dňu platného uzatvorenia kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014.

61. Na druhú stranu, správny súd vo veci rozpoznal nesplnenie inej podmienky vyžadovanej podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a to, že kúpna zmluva a dodatok zo dňa 29.12.2014 neboli urobené v predpísanej forme.

62. Podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona musel byť podpis prevodu teda obchodnej spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii na kúpnej zmluve ako aj na dodatku zo dňa 29.12.2014 osvedčený. Správny súd v tomto smere považuje za potrebné dôsledne rozlišovať medzi pojmom „osvedčenie podpisu“ obchodnej spoločnosti, tak ako je tento pojem vymedzený v § 42 ods. 3 katastrálneho zákona a uznaním podpisu za vlastný podľa § 58 ods. 1 Notárskeho poriadku.

63. Štatutárne orgány (ich členovia) priamo konajú za obchodné spoločnosti a sú označované aj „ako „ruky a ústa“ obchodných spoločností“ (Patakyová, M. a kol. , 1. vydanie, C.H. Beck, 2022, s. 64 – 76). Uvedené je dané tým, že vyjadrenie vôle štatutárnym orgánom je zároveň priamym vyjadrením vôle danej obchodnej spoločnosti. Uznanie podpisu fyzickou osobou za vlastný v súlade s Notárskeho poriadku konajúcej v postavení štatutárneho orgánu teda predstavuje osvedčenie podpisu touto obchodnou spoločnosťou podľa katastrálneho zákona. Uvedené však neplatí v prípade, ak príslušná osoba funkciu štatutárneho orgánu už nezastáva. Uznanie podpisu za vlastný bývalým konateľom urobené pred povereným zamestnancom notára vedie k pripojeniu osvedčovacej doložky na príslušnú listinu. Avšak uvedené zároveň neznamená, že takéto pripojenie osvedčovacej doložky je totožné s tým akoby podpis na príslušnej listine osvedčila samotná obchodná spoločnosť. Uvedenému bráni to, že v momente, keď uznanie podpisu za vlastný urobí fyzická osoba ako bývalý štatutárny orgán, tak v danom momente už za obchodnú spoločnosť nekoná a teda jej vôľu smerujúcu k osvedčeniu tohto podpisu už neprejavuje.

64. Vstupom prevodcu do likvidácie nastala v súlade s v spojení s zmena v rozsahu konateľských oprávnení jej štatutárneho orgánu. Slovné spojenie „pôsobnosť“, ktoré toto zákonné ustanovenie používa, možno vidieť ako kvalitatívnu zmenu v rozsahu príslušných konateľských oprávnení. Na likvidátora vo veci prešla pôsobnosť konať za obchodnú spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii vrátane pôsobnosti plniť záväzky spoločnosti. Slovné spojenie „plniť záväzky spoločnosti“ je nutné vykladať tak, že likvidátor bol jedinou osobou, s pôsobnosťou konať vo veciach záväzkov zo skôr uzatvorených zmlúv prevodcu a to vrátane kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014. Okrem uvedeného, z výpisu z obchodného registra vyplýva, že F. G. H. v čase uznania podpisu za vlastný už nebol konateľom obchodnej spoločnosti WALDI, s.r.o. v likvidácii, keďže jeho funkcia konateľa zanikla dňa 30.12.2014.

65. Z vyššie uvedených dôvodov F. G. H. nebol v čase uznania podpisu za vlastný spôsobilý prejavovať vôľu za obchodnú spoločnosť WALDI, s.r.o. v likvidácii. Preto pripojenie osvedčovacej doložky na základe ním vykonaného uznania podpisu k príslušným listinám nevyvolalo účinky osvedčenia podpisu na týchto listinách obchodnou spoločnosťou WALDI, s.r.o. v likvidácii. Pokiaľ by bol pripustený opačný výklad, došlo by tým k popretiu záruk právnej istoty, ktorú má prevodcom poskytovať § 42 ods. 3 katastrálneho zákona. Uvedené by viedlo k absurdným dôsledkom, kedy fyzická osoba, ktorá bola v pozícii konateľa určitej obchodnej spoločnosti čo i len deň, by mohla následne kedykoľvek počas celej existencie danej obchodnej spoločnosti osvedčovať svoje podpisy na listinách, ktoré mali byť podľa jej tvrdení práve v tento jeden deň podpísané, a to s účinkami pre túto obchodnú spoločnosti.

66. Správny súd taktiež vidí paralely medzi touto situáciou a právnym otázkam, ktoré môžu vyvstať pri konaní na základe splnomocnenia. Situáciu vo veci možno porovnať s tým akoby splnomocnenec, pôvodne disponujúcim úradne osvedčeným plnomocenstvom, uznal za vlastný podpis na kúpnej zmluve, avšak vykonal by tak až po tom, čo mu bola preukázateľne vypovedaná predmetná plná moc splnomocniteľom. Podľa správneho súdu by nebolo možne akceptovať takéto uznanie ako účinné osvedčenie podpisu prevodcu (bývalého splnomocniteľa) na tejto kúpnej zmluve podľa § 42 ods. 3 katastrálneho zákona.

67. Správny súd vo svetle vyššie uvedených úvah netvrdí, že legalizáciu vo forme uznania podpisu za vlastný by bolo nutné za každých okolností považovať ako neprípustnú pre účely aplikácie katastrálneho zákona. Správny súd podotýka, že na takéto následné uznanie podpisu za vlastný by bolo možné nazerať ako na obdobu konania bez plnomocenstva podľa . Za určitých okolností by bolo teda možné akceptovať následnú legalizáciu listiny uznaním podpisu za vlastný bývalým konateľom alebo splnomocnencom, pokiaľ by takéto uznanie splnomocniteľ resp. obchodná spoločnosť ako prevodcovia dodatočne schválili. V prejednávanej veci je však nesporné, že tomu tak nebolo - čo jednoznačne vyplýva z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania zo dňa 27.08.2018.

68. Správny súd si uvedomuje, že preskúmavané rozhodnutie sa nezaoberá nedostatkom predpísanej formy kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014 podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, tak ako na túto nazerá správny súd v tomto rozsudku. Konanie pred správnym súdom nemá slúžiť na odstraňovanie vád preskúmavaného rozhodnutia. Žalobné body správnej žaloby neobsahovali námietky voči právnemu posúdeniu žalovaným, ktoré sa odvíjalo od nedostatku oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Preto v nedostatku preskúmavaného rozhodnutia, ktoré nezmieňovalo nesplnenie podmienky predpísanej formy kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29.12.2014, nevidel správny súd dôvod na zrušenie tohto preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň by takéto prípadné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia nemalo vplyv na následné rozhodnutie v administratívnom konaní - keďže správny súd považoval výrok preskúmavaného rozhodnutia v spojení s výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa po vecnej stránke za správny (keďže vo veci nebola splnená podmienka povolenia vkladu z dôvodu nedodržania predpísanej formy kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29.12.2014).

VI.

Záver

69. Správny súd správnu žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú. O náhrade trov konania žalobcu, ktorý vo veci nemal ani čiastočný úspech, rozhodol správny súd a contrario podľa tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa správny súd plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo požadovať. Správny súd priznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania podľa prvá veta . O ďalších trovách konania ďalšieho účastníka konania správny súd nerozhodoval, keďže ďalší účastník konania konkrétny procesný návrh na náhradu takýchto trov konania nepodal.

70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.