Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-322-2014.pdf
PDF · 88.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/322/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: 1) Y. T., V.. XX.XX.XXXX, P. B., O.Á. XXX, 2) L. T., V.. XX.XX.XXXX, P. B. XX, 3) D. T., V.. XX.XX.XXXX, P. B., X. XX/ XX, 4) D. T., V.. XX.XX.XXXX, P. B., X. XX/XX, 5) R. E., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., Q. XX, v konaní právne zastúpení J.. J. P., D. T. T. L. T. V. L., O. Š. XX, proti žalovanému: Y. - Č., T.. I.. N.., S.: XX XXX XXX, X. XXX/X, B., v konaní právne zastúpený D. Q. B., T.. I.. N.., X. XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka: T. I., O. T. Y. Z., P. XX, P., v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
žalobcu žalobcov v 1. až 5. rade voči žalovanému zamieta,
žalobcovia v 1. až 5. rade sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodná žalobkyňa A. T. svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby určil, že parcela registra C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 a parcela registra C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, obe evidované na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie B., patrí do dedičstva po J. R., V.. XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V priebehu konania, dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa zomrela. Súd pokračoval v konaní s dedičmi - terajšími žalobcami v 1. až 5. rade.
Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že pôvodná žalobkyňa bola dcérou J. R., ktorému mali pri odchode do Ameriky v roku XXXX jeho brat J. R. s manželkou P. neformálne prenechať ich nehnuteľný majetok. Tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované na LV XXXX pre obec a katastrálne územie B.. Konkrétne ide o parcely registra C KN XXX/X a XXX/X. Žalobcovia tvrdili, že ich právny predchodca nadobudol tieto nehnuteľnosti vydržaním, po uplynutí 32-ročnej vydržacej lehoty podľa Uhorského obyčajového práva.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že z podanej žaloby a priložených listinných dôkazov nevyplýva, že by nehnuteľnosti pôvodne zapísané na PKV vložke XXX a XXX mali byť identické s parcelami registra C KN XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXXX. Podľa žalovaného pôvodná žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu.
Na podnet žalovaného vstúpil do konania aj vedľajší účastník, T. I. - T. Y. Z., ktorý taktiež so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že má za to, že v tomto konaní ide o prekážku veci rozhodnutej, vzhľadom na konanie XXC XXX/XXXX, kde bolo rozhodované o oprávnenosti držby pôvodnej žalobkyne. Vedľajší účastník uviedol, že v konaní XXC XXX/XXXX sa súd vysporiadal so všetkými námietkami žalovaných, teda pôvodnej žalobkyne a jej brata. V konaní bolo preukázané, že na strane žalovaných nebola oprávnená držba.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s dedičskými spismi tunajšieho súdu č. k. XXD XXXX/XXXX, XXD XXX/XXXX, XXD XXX/XXXX a XXD XXX/XXXX, oboznámením so spismi tunajšieho súdu č. k. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX a XXC XX/XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Žalobcovia žiadali určiť, že parcely registra C KN XXX/X a XXX/X, v súčasnosti evidované na LV XXXX pre obec a katastrálne územie B., patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi (u terajších žalobcov išlo o ich starého otca).
V konaní bolo preukázané, že J. R., V.. XX.XX.XXXX mal tri deti, a to A. T. (pôvodnú žalobkyňu), T. R. a R. Y..
A. T. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde pod č. k. XXD XXX/. a bolo ukončené uznesením o schválení dedičskej dohody zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po nej boli terajší žalobcovia v 1. až 5. rade.
T. R. zomrel XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom bolo vedené na tunajšom súde pod č. k. XXD XXX/XXXX. Dedičské konanie bolo ukončené osvedčením o dedičstve vydanom dňa XX.XX.XXXX a právoplatnom dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po ňom boli T. T.Á., V.. XX.XX.XXXX, D. P., V.. XX.XX.XXXX, L. R., V.. XX.XX.XXXX, D. R., V.. XX.XX.XXXX a F. R., V.. XX.XX.XXXX.
R. Y. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po nej bolo vedené na tunajšom súde pod č. k. XXD XXX/XXXX. Dedičské konanie bolo ukončené osvedčením o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi po nej bola R.I. J., V.. XX.XX.XXXX, D. Y.. V.. XX.XX.XXXX a P. Y., V.. XX.XX.XXXX.
Všetky vyššie uvedené osoby majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, teda ich pobyt je známy.
Dedičské konanie po J. R., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, bolo vedené na tunajšom súde pod č. k. XXD XXXX/XXXX. Dedičské konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Predmetom dedičstva bola nehnuteľnosť v kat. úz. B.D., zapísaná na LV XXX, a to parcely XXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, všetko orná pôda v podiele X/XXX.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. XXC XXX/XXXX žalobca T. I. - T. Y. Z. žaloval T. R. a A. T. o určenie, že žalovaní nie sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľností v katastrálnom území Terňa, a to parciel registra KN C XXX/X a XXX/X, zapísaných na LV XXX. Pôvodných žalovaných v konaní nahradil B. Y., ktorému žalovaní dané nehnuteľnosti odpredali. Súd žalobe vyhovel a určil, že žalovaný nie je oprávneným držiteľom parciel registra KN C XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na LV XXX v katastrálnom území B.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Vedľajší účastník uviedol, že tu existuje prekážka veci rozhodnutej. Súd teda prioritne skúmal, či tomu tak je.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide:
- o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,
- ak sa týka rovnakého predmetu konania,
- ak sa týka tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
V predmetnom konaní podľa súdu nejde o totožných účastníkov konania, keďže T. I. - T. Y. Z. nie je účastníkom konania, ale len vedľajším účastníkom na strane žalovaného, čo znamená, že je v úplne inom postavení ako účastník konania.
Súd zároveň poukazuje, že tu nejde ani o totožnosť predmetu konania, keďže v pôvodnom konaní nebolo určované ani rozhodované o vlastníckom práve niektorého účastníka, ale len o oprávnenosti držby k daným nehnuteľnostiam. To, že súd si otázku vlastníckeho práva vyriešil v konaní ako predbežnú, ale táto sa následne nepremietla do samotného výroku, potom znamená, že súd v inom konaní nie je viazaný predbežnými zisteniami súdu v inom konaní, ale len samotným výrokom. Teda aj z tohto je zrejmé, že samotný predmet konania v konaní XXC XXX/XXXX, týkajúci sa oprávnenosti držby k nehnuteľnostiam, nie je zhodný s predmetom tohto konania, ktorý sa týka určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poručiteľa ku dňu jeho smrti.
Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd konanie nezastavil pre prekážku veci rozhodnutej, ale skúmal hmotnoprávne podmienky pre podanie tejto žaloby.
Predpokladmi dedenia sú: a) smrť fyzickej osoby, b) existencia dedičstva, c) spôsobilý dedič.
Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.
Ako dedičia po poručiteľovi J. R. prichádzali do úvahy okrem pôvodnej žalobkyne (teraz jej právni nástupcovia) aj syn a dcéra poručiteľa, resp. teraz právni nástupcovia po nich.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). Ak je viac dedičov (ako je to v tomto prípade), v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a v sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú práv a povinností patriacich do dedičstva, majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol majetok poručiteľa známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 222/2010).
Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov. V danom prípade účastníkmi konania o určenie predmetu dedičstva mali byť aj syn a dcéra poručiteľa, resp. teraz právni nástupcovia po nich. Keďže účastníkmi neboli, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá.
V predmetnom konaní neboli uvedení všetci účastníci konania na strane žalobcov, ktorí sú nerozlučnými spoločníkmi. Súd nemá povinnosť poučovať účastníkov o tejto skutočnosti v zmysle § 5 O.s.p., keďže táto skutočnosť nevyplýva z procesného práva, ale z hmotného práva. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené neostávalo súdu nič iné, len žalobu zamietnuť.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby á XX,XX Eur (prevzatie a príprava zastúpenia XX.XX.XXXX, vyjadrenie k žalobe XX.XX.XXXX), za 4 úkony právnej služby á XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, návrh na vstup vedľajšieho účastníka XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX), z 1 úkonu právnej služby á XX Eur (ďalšia porada s klientom XX.XX.XXXX) podľa § 11 ods. 1 a § 13a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške XXX,XX Eur a z režijného paušálu vo výške XX,XX Eur (2×X,XX €, 5×X,XX €) priznaného postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Trovy právneho zastúpenia žalovaného sú tak vo výške XXX,XX Eur. Žalovaný žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške X XXX,XX Eur, nakoľko pri výpočte sadzby tarifnej odmeny vychádzal z hodnoty predmetu konania X XXX,XX Eur. V danom prípade však súd pri určení sadzby tarifnej odmeny vychádzal z neurčitej hodnoty, keďže sa jedná o konanie o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, preto priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX Eur tak, ako je vyššie uvedené.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovanému vznikli trovy konania v celkovej výške XXX,XX Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal neúspešných žalobcov v 1. až 5. rade, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú títo povinní zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.