Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-354-2014.pdf
PDF · 125.96 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/354/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci navrhovateľky: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Tomáš Havlík, advokát, AK v Bratislave, Mickiewiczova 9, proti odporcom: 1. Ing. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. X, štátny občan SR, 2. V.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. X, štátny občan SR, obaja v zastúpení: Mgr. Michal Šaling, advokát, AK v Bratislave, Konventná 9, o určenie obsahu vecného bremena, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom trovy konania vo výške 864,85- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2014 domáhala voči odporcom určenia, že zaniklo vecné bremeno zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena uzatvorenou dňa 12.05.2003 medzi Ing. J. W., CSc, rod. W., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom B. Č.. XX, XXX XX H. a J. W., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom B. Č.. XX, XXX XX H. ako povinnými z vecného bremena a Z. Č., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom Z. Č.. XXX, XXX XX H. a Z. Č., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom Z. Č.. XXX, XXX XX H., ako oprávnenými z vecného bremena, ktorého obsahom je právo prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí: vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka a kanalizačné potrubie cez pozemok registra „C", parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2 druh pozemku: vinice, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,Okres: H. V., Obec, H. - I.. Č.. M., katastrálne územie M., v šírke X,X m pozdĺž hranice so susedným pozemkom parcelné č. XXXX/X, a to v prospech vlastníka pozemku registra „C", parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX X, Okres: H. V., Obec, H. - I.. Č.. M., katastrálne územie M., v rozsahu GP XX/XX podľa D.-XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX.
Navrhovateľka návrh odôvodnila skutočnosťou, že v čase, keď bola medzi navrhovateľkou a jej v súčasnosti zosnulým manželom uzavretá s právnymi predchodcami odporcov zmluva o zriadení vecného bremena druh a spôsob využitia pozemku parc. č. XXXX/X, v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno bol klasifikovaný ako " záhrada " s umiestnením mimo zastavaného územia obce, pričom išlo o pozemok, na ktorom sa podľa popisu spôsobu využívania pozemku vyplývajúceho z výpisu katastra nehnuteľnosti pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Dňa 02.08.2007 sa odporcovia stali vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy s Ing. Z. Č. a Z. Č.. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku odporcami bolo územie, v ktorom sa tento pozemok nachádza rozvojovým územným C. - Na I.. Toto územie bolo
novým územným plánom mesta určené pre funkčné využitie " malopodlažná zástavba obytného územia " s možnosťou výstavby rodinných domov, pričom súčasťou plánu bola aj záväzná požiadavka, v zmysle, ktorej bola možnosť využívať pozemky v tomto území na stavebné účely vtedy, ak k nim bude riadne vybudovaná prístupová komunikácia. Táto bola realizovaná občianskym združením Na Medzi, Hagarova 3, Bratislava , IČO: 37 929 658 na základe povolenia stavby komunikácie a spevnené plochy, oporný múr a oplotenie zo dňa 14.05.2009, na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/X o výmere XX m2, zapísané na LV č. XXXX, okres H. V. Y.. Ú.. M.. Odporcovia tak už z uvedeného dôvodu mali zabezpečený plnohodnotný prístup k svojmu pozemku parc. č. XXXX/X priamo cez uvedenú prístupovú komunikáciu. Navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O. z. ), podľa ktorého vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Navrhovateľka má za to, že je zrejmé, že vecné bremeno zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003 už nemôže slúžiť prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXXX/X a to najmä z dôvodu, že medzičasom došlo k vybudovaniu prístupovej komunikácie spolu so všetkými potrebnými inžinierskymi sieťami a to priamo k predmetnému pozemku. Navrhovateľka ďalej poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14 C 49/2009, kde odporcovia v procesnom postavení ako navrhovatelia podali žalobu voči navrhovateľke v procesnom postavení ako odporkyni o uloženie povinnosti strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo dňa 28.04.2009. Túto žalobu súd 1. stupňa rozsudkom zo dňa 26.04.2011 zamietol a tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.04.2012 potvrdený. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že pri výklade rozsahu vecného bremena je síce rozhodujúca povaha panujúceho pozemku, vecné bremeno by však nemalo zaťažovať povinného v rozsahu, na ktorý on alebo jeho právni predchodcovia pri dojednávaní bremena nemohli, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu pomýšľať; výkonnom práva teda nemôže byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného premena nemohli, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu počítať.
Na základe návrhu navrhovateľky v súd uznesením na pojednávaní dňa 13.01.2016 pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení:
Súd určuje, že obsahom vecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena uzatvorenou dňa 12.05.2003 medzi Ing. J. W., CSc., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom B. Č.. XX, XXX XX H. a p. J. W., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, bytom B. Č.. XX, XXX XX H. ako povinnými z vecného bremena a p. Z. Č.Z., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, bytom Z. Č.. XXX, XXX XX H. a p. Z. Č., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom AlG. Č.. XXX, XXX XX H., ako oprávnenými z vecného bremena, ktorého obsahom je právo prechodu, prejazdu a uloženia inžinierskych sietí: vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka a kanalizačné potrubie cez pozemok registra „C", parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2 druh pozemku: vinice, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX,Okres: H. V., Obec, H. - I.. Č.. M., katastrálne územie M., v šírke 2,5 m pozdĺž hranice so susedným pozemkom parcelné č. XXXX/X, a to v prospech vlastníka pozemku registra „C", parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX X, Okres: H. V., Obec, H. - I.. Č.. M., katastrálne územie M., v rozsahu GP XX/XX podľa D.-XXXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX,nie je právo prechodu a prejazdu k stavbe - novostavba rodinného domu - na pozemku registra „C", parcelné č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, Okres: H. V., Obec, H. - I.. Č.. M., katastrálne územie M..
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovateľka zdôvodnila skutočnosťou, že v predmetnej právnej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či obsahom vecného bremena je alebo nie je právo prechodu a prejazdu k stavbe - novostavbe rodinného domu, ktorý mienia odporcovia na pozemku parc. č. XXXX/X realizovať. Táto určovacia žaloba je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Odporcovia v stavebnom konaní žiadajú príslušný stavebný úrad o vydanie rozhodnutia, na základe ktorého na predmetnom pozemku umiestni stavbu - " novostavba izolovaného rodinného domu ", prístup a prípojky na základe zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu,
prejazdu a uloženie inžinierskych sietí. V predmetnom územnom konaní vzniesla navrhovateľka občianskoprávnu námietku, v ktorej namieta, že v čase dojednania vecného bremena ( 12.05.2003) nebolo vecné bremeno zriaďované za účelom prístupu k novostavbe rodinného domu, keď druh a spôsob využitia pozemku parc. č. XXXX/X v prospech, ktorého bolo zriadené vecné bremeno bol klasifikovaný ako " záhrada " s umiestnením mimo zastavaného územia obce, pričom išlo o pozemok, na ktorom sa podľa popisu spôsobu využívania pozemku vyplývajúceho z výpisu katastra nehnuteľnosti pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Z tohto dôvodu je prerušené aj stavebné konanie a vyriešenie obsahu vecného bremena bude podkladom aj pre toto správne konanie.
Odporcovia sa k návrhu navrhovateľky zo dňa 30.12.2014, ako aj po pripustení zmeny petitu vyjadrili tak, že tento žiadajú zamietnuť. Uviedli, že komunikácia Na medzi nie je verejne prístupná, keď na jej začiatku sa nachádza zákazová značka s výnimkou vlastníkov pozemkov pod touto cestnou komunikáciou. Prístup k pozemku odporcov možno vyriešiť len dohodou s vlastníkmi cestnej komunikácie Na medzi, s ktorými odporcovia rokovali, avšak z ich strany to bolo odmietnuté v pomere sedem vlastníkov proti, jeden za, v neprospech odporcov. V tomto konaní treba vychádzať z právneho stavu aký je v tomto čase a síce, že jediný prístup k nehnuteľnosti je len cez pozemok navrhovateľky.
Odporcovia majú za to, že na požadovanom určení o obsahu vecného bremena neexistuje naliehavý právny záujem. Vyhovujúce rozhodnutie so žiadaným petitom by založilo budúce spory účastníkov vzhľadom na to, že v súčasnosti na predmetnom pozemku parc. č. XXXX/X nestojí akákoľvek stavba, pričom zriadením akejkoľvek stavby na predmetnom pozemku by odporcovia do tejto stavby vstupovali priamo z pozemku parc. č. XXXX/X - t. j. pozemku, ktorý je v ich výlučnom vlastníctve. K dnešnému dňu žiadna novostavba na parcele odporcov neexistuje, takže nie je zrejmé pre prístup k čomu by vecné bremeno nemalo slúžiť a aj v prípade vyhovenia takejto žalobe petit nie je vykonateľný, nakoľko nemožno definovať obsah vecného bremena posudzovaním pohnútky, teda posudzovať či ten, ktorý prechod cez parcelu navrhovateľky smeruje k pozemku alebo k rodinnému domu. Pokiaľ ide obsah vecného bremena v zmysle článku III zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003 je zrejmé, že obsahom vecného bremena nebol len jednoduchý prechod k záhrade, ale naopak, komplexné prístupové práva, ktorými sú: právo prechodu, právo prejazdu, uloženie inžinierskych sieti - vodovod, elektrický silových kábel, plynová prípojka a kanalizačná prípojka. Uvedené práva sa bežne používajú za účelom realizácie zabezpečenia prístupu a vedenia inžinierskych sietí k stavbe, nakoľko k obrábaniu a obvyklému užívaniu záhrady by boli uvedené inžinierske siete zbytočné. Odporcovia boli pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti ubezpečení predávajúcimi ale aj navrhovateľkou, že vecné bremeno je zriadené práve za účelom možnosti realizácie stavby na predmetnom pozemku súlade s územným plánom obce.
Súd vykonal dokazovanie, výpisom z LV č. XXXX z 28.12.2014 a z LV č. XXXX z 29.12.2014, zmluvou o zriadení vecného bremena z 12.05.2003, vklad povolený 03.05.2004 pod č. XXXX/XX, kúpnou zmluvou z 27.02.1980, výsluchom svedkov- Ing. Z. Č. a Z. Č., spisom tunajšieho súdu sp. zn. 14C 49/2009 účastníkov Ing. M. R. a spol. c/a J. W., rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Rača z 30.07.2010 č.j. G.Ú.-XXXX/XXXX/XXXX/PR o povolení užívania stavby obytný súbor rodinných domov na ulici Na medzi, časť komunikácie a spevnenej plochy, oporný múr a oplotenie, vyjadrením združenia Na Medzi z 21.09.2015, územnoplánovacou informáciou Mestskej časti Bratislava - Rača z 11.04.2007, kúpnou zmluvou z 02.08.2007, vklad povolený 28.01.2008 pod D. a ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X a odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X.
Zo zmluvy o zriadení práva vecného bremena zo dňa 12.05.2003, vklad povolený dňa 03.05.2004 pod č. D.- XXX/XX, súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľkou a jej manželom t.č. nebohým Ing. J. W. ako povinnými z vecného bremena a právnymi predchodcami odporcov manželmi Ing. Z. Č. a Z. Č. ako oprávnenými z vecného bremena. Predmetom zmluvy podľa čl. III. bola dohoda účastníkov v zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech vlastníkov parc. č. XXXX/X. Obsahom vecného bremena je právo prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sieti: vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka, a kanalizačné potrubie cez parc. č. XXXX/X vinice, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v šírke 2,5
metra pozdĺž hranice so susedným pozemkom parc. č. XXXX/X. Inžinierske siete budú vedené v súlade s normami STN. Vecné bremeno zaväzuje všetkých vlastníkov parc. č. XXXX/X v prospech vlastníkov parc. č. XXXX/X. Hodnotu vecného bremena si účastníci dohodli jednorázovou sumou 10.000,-Sk. Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. Zároveň sa účastníci dohodli, že povinní z vecného bremena premiestnia na vlastné náklady oprávneným inžinierske siete (vodovodné potrubie, vodovodnú šachtu, plot a bránu) na stranu podľa bodu III tejto zmluvy. Z kúpnej zmluvy z 02.08.2007, vklad povolený 28.01.2008 pod D. súd zistil, že bola uzavretá medzi manželmi Ing. Z. Č. a Z. Č. ako predávajúcimi a odporcami ako kupujúcim. Predmetom zmluvy podľa čl. I. bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom v katastri nehnuteľností katastrálneho úradu Bratislava, katastrálne územie Rača, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada. Kúpna cena nehnuteľnosti bola stanovená v článku II bod 1. zmluvy na 3.800.000,-Sk. Podľa článku IV. bod 2 predávajúci oboznámili kupujúcich s obsahom zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa v 12.05.2003, vklad povolený dňa 03.05.2004 pod č. D.- XXX/XX, v prospech prevádzanej nehnuteľnosti. Navrhovateľka vidí cestu riešenia tohto sporu prostredníctvom posúdenia charakteru komunikácie, ktorá bola vybudovaná z vrchnej časti pozemku odporcov v lokalite „Popolná - Na medzi“, nakoľko pokiaľ je to miestna komunikácia ale aj súkromná účelová komunikácia, tak je verejne prístupná a nemôžu vlastníci, ktorí ju vybudovali znemožňovať odporcom ako vlastníkom pozemku priľahlému k tejto komunikácii v jej používaní. Táto komunikácia je riadna, betónová, pričom prístup, ktorý sa uskutočňuje prostredníctvom vecného bremena cez pozemok navrhovateľky k pozemku odporcov nie je možné prebudovať na cestu v zmysle rozsudku tunajšieho súdu v konaní 14C 49/2009. Poukázala ďalej na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24.04.2012 č. k. 8Co 182/2011-236 v konaní sp. zn. 14C 49/2009, že nemožno vecné bremeno, ktoré bolo zriadené na prístup k záhrade neprípustne rozširovať na prístup k rodinnému domu s poukazom na intenzitu, ktorá je oveľa širšia ako pri prístupe k záhrade.
Odporcovia majú za to, že pokiaľ navrhovateľka považuje za trvalú zmenu pomerov v zmysle ust. § 151p O, z., podľa ktorého vecné bremeno zanikne ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, s poukazom na možnosť prejazdu k nehnuteľnosti odporcov cez komunikáciu Na medzi, tak v tomto prípade ide podľa predložených dôkazov o súkromnú komunikáciu, kde bol priamo vyslovený nesúhlas vlastníkov komunikácie, jej užívaniu odporcami. Pokiaľ ide o inžinierske siete vedené cez pozemok navrhovateľky k pozemku odporcov, tak určite nie je prospešnejšie ich vedenie z komunikácie Na medzi, čo je zvrchu nad nehnuteľnosťou odporcov minimálne, pokiaľ ide o kanalizáciu, pretože ak by to bolo aj technicky možné, tak určite nie s menšími nákladmi ako je to v súčasnosti. Pokiaľ ide o právny názor odvolacieho súdu v konaní 14C 49/2009, tento je vyslovený v odôvodnení a nie vo výroku, takže súd musí posúdiť, či je ním viazaný. V konaní bola preukázaná vôľa zmluvných strán pri kreovaní vecného bremena, keď z výpovede právnych predchodcov odporcov vyplynulo, že vedenie inžinierskych sieti cez parcelu navrhovateľky si vymienili z dôvodu, že chceli stavať rodinný dom pre dcéru, z čoho napokon zišlo. To, že mohli pomýšľať na takýto zámer vyplýva aj zo skutočností, že sama navrhovateľka v tom čase realizovala stavbu rodinného domu a teda aj ona mohla predpokladať, že časom aj parcela odporcov bude zastavaná.
Z výsluchu svedka Z. Č. ( právny predchodca odporcov) súd zistil, že navrhovateľka s manželom ich požiadali, keďže mali prístup k svojmu pozemku po ľavej strane pozemku navrhovateľky, či by to mohli preložiť na pravú stranu, aby im nechodili pod oknami domu. Svedok s tým súhlasil tak manžel navrhovateľky, preložil aj cestu na druhú stranu s tým, že tam urobil vjazd do oblúka. Svedok chcel, aby sa to aby sa to urobilo riadnou zmluvou u advokáta, lebo tam vždy mali úmysel stavať rodinný dom pre dcéru. Potom od toho upustili, pretože mala syna s ťažkou mozgovou obrnou a ťažko by sa postihnutého tlačilo na vozíku do takého kopca. Predmetný pozemok vlastnili od roku 1975 do 2007, kým ho nepredali odporcom. W. sami navrhli, aby bolo v zmluve uvedené umožnenie viesť všetky siete. Svedok mal vodu ťahanú po ľavej strane pozemku navrhovateľky a oni to prekladali na pravú stranu a p. W. navrhla, či tam nechcú aj odpad viesť, tak tam preložili aj odpad. Keby nechceli tam stavať, tak načo by tam dávali odpad. O úmysle svedkov na predmetnom pozemku stavať mala navrhovateľka s manželom vedomosť nakoľko do zmluvy o vecnom bremene dávali aj inžinierske siete. V čase uzavretia zmluvy o vecnom bremene, pokiaľ nešli stavať, automaticky sa to využívalo ako záhrada. Nakoľko tam plánovali stavať, manželka sa zúčastnila aj stretnutia o pripravovanej výstavbe komunikácie Na medzi.
Z výsluchu svedkyne Z. Č. (právna predchodkyňa odporcov) súd zistil, že kúpili parcelu č. XXXX/X v roku 1980 alebo 1981 najprv ako záhradu a potom tam chceli stavať, ale sa im zmenili okolnosti asi v roku 2005-2006. S navrhovateľkou sa zoznámili, keď kúpila pozemok pod nimi. S predchádzajúcim vlastníkom pozemku navrhovateľky mali svedkyňa s manželom uzavretú zmluvu o vecnom bremene na prístup k ich parcele pri pohľade zo F. O. na ľavej strane. Navrhovateľka s manželom boli asi 4 krát u nich a žiadali, či by súhlasili s vecným bremenom tak, že by sa preložilo na pravú stranu, lebo navrhovateľka s manželom chceli stavať dom a okná smerovať dole do Zvončekovej ulice. Svedkyňa s tým spočiatku nesúhlasila, ale deti ju presvedčili, že keďže to svedkovia využívajú len ako cestu, tak im to môže byť jedno a navrhovateľka s manželom budú mať lepšiu dispozíciu domu. Tak súhlasili. Dostali upovedomenie z miestneho úradu, že tam navrhovateľka budú stavať dom a keďže nerobili nič, tak podmienili svoj súhlas so zriadením vecného bremena na pravú stranu. Tak sa dohodli a za to, že s tým súhlasili, tak chceli aby im preložili vodu a vodovodnú šachtu, ktorú mali na ľavej strane. W. im to preložili a svedkyňa chcela, aby tam viedla aj kanalizácia s tým, že si to zaplatí, takže im to W. vybudovali a ja ona im za to zaplatila 11.000,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy o vecnom bremene p. W. chcel, aby tam bolo napísané, aby boli inžinierske siete položené podľa zákonných noriem a to tam aj uviedli. Pán W. povedal, že keďže im vyšli v ústrety, tak on spraví vstup na cestu k pozemku svedkyne do oblúka so živým plotom, aby sa tam auto lepšie vytočilo. V súčasnosti je to do pravého uhla a je tam plot. W. tam začali stavať a narušili obidve strany tak, že sa nemali ako dostať k pozemku. Vtedy im povedala, že aj oni mienia stavať, ale sa im medzičasom zmenili pomery, keď dcéra má postihnutého syna a museli sa tomu prispôsobiť, lebo vozík by sa ťažko tlačil hore takým kopcom. Ten pozemok kupovali s tým, že tam budú stavať, kvôli tomu dávali do zmluvy tie inžinierske siete. Miestny úrad to vyčlenil na rodinné domy, čo sa tam aj realizuje. V čase uzatvorenia zmluvy o vecnom bremene tam mali stromy, jahody, chodili tam na víkendy. Cena, za ktorú predali predmetný pozemok odporcom bola ako za stavebný pozemok, nakoľko miestny úrad určil, že sa tam môže stavať. Svedkyňa nemala záujem na novej zmluve o vecnom bremene, pretože mali cestu zabezpečenú zmluvou o vecnom bremene po pravej strane pozemku navrhovateľky s jej právnym predchodcom pánom R.. Novú zmluvu o vecnom bremene uzatvorili vlastne preto, aby navrhovateľka s manželom mali krajšie postavený dom. Svedkyňa s manželom na svojom pozemku so súhlasom prechádzajúceho vlastníka pozemku navrhovateľky p. R. mali dovedenú vodu a vodovodnú šachtu a pri uzatváraní nového vecného bremena za to, že W. vyšli v ústrety žiadali uviesť do zmluvy aj inžinierske siete. Z hľadiska príjazdu k ich pozemku bol prejazd na ľavej strane pozemku navrhovateľky lepší, ale keďže p. W. povedal, že na tej pravej strane to urobí do oblúka a nie do pravého uhla, aby sa tam s autom lepšie vytočilo, tak im to bolo jedno.
Z rozhodnutia mestskej časti Bratislava - Rača zo dňa 30.07.2010 č. j G.- XXXX/XXXX/ XXXX/ C. súd zistil, že bolo povolené užívanie stavby - obytný súbor rodinných domov na ulici Na medzi, časť komunikácie a spevnené plochy, oporný múr a oplotenie s tým, že komunikácie je súkromná a nebude zaradená do siete miestnych komunikácií.
Z vyjadrenia združenia Na Medzi zo dňa 21.09.2015 súd zistil, že predmetná komunikácia vybudovaná za účelom sprístupnenia nových parciel na ulici Na medzi, nie je verejnou komunikáciou a nie je možné na ňu pripájať ďalšie pozemky (rodinné domy) vzhľadom na jej kapacitu a právoplatné kolaudačné rozhodnutie. Na pozemku, na ktorom sa cesta nachádza, združenie vybudovalo za vlastné prostriedky teleso cesty, inžinierske siete a prípojky, ktoré sú taktiež v súkromnom vlastníctve a ktoré prevádzkuje združenie. Žiadosť odporcu na pripojenie jeho rodinného domu združenie na osobitnej schôdzi neschválilo.
Z oznámenia o konaní na Mestskej časti Bratislava Rača zo dňa 19.06.2014 č. XXXX/XXXX/XXXX/ O.- C. súd zistil, že odporcovia podali dňa 18.12.2013 návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: novostavba izolovaného RD na pozemku parc. č. XXXX/X k . ú. M., F. O., prístup a prípojky na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. Rača na základe zmluvy o zriadení vecného bremena práva prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sieti. V tomto konaní navrhovateľka podala námietky dňa 07.07.2014 s tým, že ako účastníčka územného konania s navrhovaným umiestnením novostavby tak, že prístup k nej má byť cez pozemok parc. č. XXXX/X k. ú. M., ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky nesúhlasí s poukazom na konanie na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 14C 49/2009, na odôvodnenie odvolacieho súdu v rozsudku z 24.04.2012 č. k. 8Co 182/2011-236. Zároveň zdôraznila, že v čase dojednania vecného bremena (12.05.2003) nebolo vecné bremeno zriaďované za účelom prístupu k novostavbe rodinného domu, keď druh a spôsob využitia pozemku parc. č. XXXX/X, v
prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno bol klasifikovaný ako " záhrada " s umiestnením mimo zastavaného územia obce, pričom išlo o pozemok, na ktorom sa podľa popisu spôsobu využívania pozemku vyplývajúceho z výpisu katastra nehnuteľnosti pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny.
Z územnoplánovacej informácie Mestskej časti Bratislava Rača zo dňa 04.05.2016 č. XXXX/XXXX/ XXXX/ Ú.- G. súd zistil, že do 31.08.2007 bola v platnosti celomestská územnoplánovacia dokumentácia " aktualizácia územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 1993, v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorej bola parcela č. XXXX/X k. ú. Rača určená pre funkčné využitie “ malopodlažná bytová zástavba“.
Podľa § 151n O.z., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolunažívania. Podľa § 151o ods. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním) ; ustanovenie § 134 tu platia obdobne. Podľa § 151p ( Zánik vecného bremena) ods. 3 O.z., ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V tomto konaní sa navrhovateľka najprv domáhala zrušenia práva vecného bremena vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 12.05.2003, následne po pripustení zmeny petitu sa navrhovateľka domáha určenia obsahu práva vecného bremena zriadeného citovanou zmluvou v prospech vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X v tom smere, že žiada určiť, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parcelné číslo XXXX/X k. ú. M.. Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je naliehavý právny záujem, ktorý je zásadne daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívnu povahu a môže prichádzať do úvahy tam, kde by vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predišla by prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo tam, kde žaloba na plnenie nerieši, ani nemôže riešiť, celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.
Predmetné právo vyplývajúce z vecného bremena je zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. M. k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 záhrady ako právo prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sieti cez parcelu č. XXXX/X v prospech vlastníkov parcely č. XXXX/X v rozsahu geometrického plánu 20/04 podľa D.- XXXX/XX zo dňa 03.05.2004. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením formulácie žalobného petitu z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení obsahu práva vyplývajúceho z vecného bremena, resp. jeho obmedzenia. Pri formulácii petitu žaloby je treba, aby navrhovateľ vychádzal z hmotnoprávneho odôvodnenia svojho nároku. Znamená to, že musí zvážiť, aká povinnosť účastníkovi právneho vzťahu vyplýva z hmotnoprávnej normy, o ktorú žalobu opiera. Zákon v ustanovení § 151n ods. 1 O.z. výslovne vymedzuje obsah vecných bremien tak, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V zmluve o zriadení vecného bremena je uvedené, že obsahom vecného bremena je právo prechodu, prejazdu a uloženie inžinierskych sieti: vodovod, elektrický silový kábel, plynová prípojka, a kanalizačné potrubie cez parc. č. XXXX/X vinice, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v šírke 2,5 metra pozdĺž hranice so susedným pozemkom parc. č. XXXX/ X. Navrhovateľka sa v tomto konaní domáha negatívneho určenia a síce, že obsahom predmetného vecného bremena nie je právo prechodu a prejazdu k novostavbe rodinného domu na pozemku parc.
č. XXXX/X k . ú. M.. Súd dospel k záveru, že na takomto určení nemá navrhovateľka naliehavý právny záujem, nakoľko obsah vecného bremena je daný uvedenou zmluvou, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, pričom ani prípadný vyhovujúci rozsudok by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou odporcov, podľa ktorej je takýto petit žaloby nevykonateľný aj vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti sa na pozemku odporcov nenachádza žiadna stavba, pričom taktiež nemožno definovať obsah vecného bremena posudzovaním pohnútky, teda či ten, ktorý prechod cez parcelu navrhovateľky smeruje k pozemku alebo k rodinnému domu.
Súd sa ďalej zaoberal aj vecnou stránkou konania na posúdenie otázky či prípadne vzhľadom na zamýšľanú realizáciu stavby rodinného domu odporcami na parcele č. XXXX/X nedochádza k neprípustnému rozširovaniu výkonu práva vecného bremena prechodu a prejazdu k pozemku odporcov cez pozemok navrhovateľky v súvislosti s argumentáciou navrhovateľky, že v čase zriadenia vecného bremena účastníci tejto zmluvy nemohli pomýšľať na to, že vecné bremeno by sa vzťahovalo na prechod a prejazd k rodinnému domu. V tomto smere vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena medzi navrhovateľkou, jej manželom a právnymi predchodcami odporcov boli obidva predmetné pozemky druhovo určené ako vinica (pozemok navrhovateľky) a záhrada (pozemok právnych predchodcov odporcov), avšak už v tom čase ako to vyplynulo z územnoplánovacej informácie mestskej časti H. M. boli oba pozemky v území, ktoré bolo určené na malopodlažnú bytovú zástavbu. Navyše z výsluchu právnych predchodcov odporcov jednoznačne vyplynulo, že oni sami mali zabezpečené vecné bremeno prechodu a prejazdu k svojej parcele zmluvou uzatvorenou s právnym predchodcom navrhovateľky p. R. a iba na naliehanie navrhovateľky a jej manžela súhlasili s uzatvorením novej zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorou vlastne vyšli v ústrety navrhovateľke, ktorá si v tom čase stavala na parcele č. XXXX/X rodinný dom, pričom sami si preložením cesty skomplikovali prístup k svojmu pozemku. Za tento ústupok si preto vymienili v novej zmluve o zriadení vecného bremena uloženie všetkých v nej uvedených inžinierskych sieti z dôvodu, že taktiež mienili na svojej parcele č. XXXX/X postaviť rodinný dom, čo však z dôvodu zmeny ich rodinnej situácie nezrealizovali. Právni predchodcovia odporcov zhodne potvrdili, že úmysel stavať na ich parcele rodinný dom bol navrhovateľke a jej manželovi v čase uzatvárania zmluvy o zriadení vecného bremena známy. V tomto smere súd má za to, že tieto skutkové okolnosti neboli známe odvolaciemu súdu pri rozhodovaní rozsudkom z 24.04.2012 č. k. 8Co 182/2011-236 v rámci konania 14C 49/2009, na odôvodnenie ktorého sa navrhovateľka odvoláva. Súd má za to, že nie je preto závermi odvolacieho súdu v tomto smere viazaný vzhľadom na nové skutkové okolnosti preukázané v tomto konaní. Súd preto dospel k záveru, že pri zriaďovaní vecného bremena zmluvou s právnymi predchodcami odporcov mala navrhovateľka vedomosť, že vecné bremeno sa zriaďuje do budúcna aj na prechod a prejazd k prípadnému rodinnému domu. Z uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého odporcom, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania, nakoľko si ich náhradu neuplatnila. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 864,85- Eur.
Trovy právneho zastúpenia odporcov pozostávajú z 7 úkonov právnej služby po 64,53 Eur podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb t.j. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, t.j. 64,53 Eur ( za úkony v roku 2015 ) a 66,-Eur ( za úkony v roku 2016), zvýšená o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 cit. vyhlášky pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia ( 03.06.2015 )..........96,795 Eur ( § 11 ods. 1, písm. a ) § 13a ods. 1 písm. a/,§ 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,39 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 105,19 Eur,
2/ účasť na pojednávaní dňa 08.06.2015......................... 96,795 Eur ( § 11 ods. 1, písm. a ) § 13a ods. 1 písm. d/,§ 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,39 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 105,19 Eur,
3/ účasť na pojednávaní dňa 23.09.2015......................... 96,795 Eur ( § 11 ods. 1, písm. a ) § 13a ods. 1 písm. d/,§ 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,39 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 105,19 Eur,
4/ účasť na pojednávaní dňa 13.01.2016......................... 99,- Eur ( § 11 ods. 1, písm. a ) § 13a ods. 1 písm. d/,§ 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,58 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 107,58 Eur,
5/ písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci zo dňa 29.02.2016 .............. 99,- Eur ( § 11 ods. 1, písm. a ) § 13a ods. 1 písm. c/,§ 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,58 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 107,58 Eur,
6/ účasť na pojednávaní dňa 21.03.2016......................... 99,- Eur ( § 11 ods. 1, písm. a ) § 13a ods. 1 písm. d/,§ 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,58 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 107,58 Eur, 7/ účasť na pojednávaní dňa 23.05.2016......................... 99,- Eur ( § 11 ods. 1, písm. a ) § 13a ods. 1 písm. d/,§ 13 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) + režijný paušál ( 8,58 Eur ) ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), t.j. spolu 107,58 Eur, t.j. tarifná odmena spolu 720,71 Eur
- z 20 % DPH ( § 18 ods. 3 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ) = 144,14 Eur Spolu: 295+ 59 = 354,- Eur
spolu trovy právneho zastúpenia 864,85- Eur
Trovy konania je navrhovateľka povinná v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uhradiť na účet právneho zástupcu odporcov - Mgr. Michala Šalinga na účet vedený v Tatra banke a.s. č. účtu IBAN: SK53 1100 0000 0026 2970 0978.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.