Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1627-2015.pdf
PDF · 69.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1627/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného PRO CIVITAS s. r. o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej U. G., nar. X. XX. XXXX, naposledy bytom X. XXX, zomr. dňa 25. 12. 2014, na vymoženie pohľadávky vo výške 753,21 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 3077/15, takto
rozhodol:
Exekučné konanie sa z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. Návrh oprávneného na vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou sa dňa 31. 3. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 3077/15 na vymoženie pohľadávky vo výške 753,21 eura s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku, rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn.: PV-A/0112/0064 zo dňa 28. 2. 2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Uznesením, č. k. 1Er/1627/2015 - 12 zo dňa 23. 7. 2015 súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd mal po vydaní a doručovaní tohto rozhodnutia preukázané, že povinná zomrela dňa 25. 12. 2014, teda pred začatím konania.
Dňa 3. 8. 2015 doručila súdna exekútorka súdu bližšie neodôvodnené späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13. 5. 2015. Súčasne oprávnený požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku zaplateného vo výške 16,50 eura.
Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania. Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Preto, pre podanie oprávneného, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 38 ods. 3 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdna exekútorka prevzala dňa 29. 2. 2016 do vlastných rúk výzvu súdu na oznámenie, či si v predmetnej veci uplatňuje náhradu trov exekúcie. Ak áno, súd ju vyzval na ich vyčíslenie v lehote do 10 dní, inak súd bude mať za to, že si trovy exekúcie neuplatňuje, teda mu súd náhradu trov exekúcie neprizná. Na túto výzvu nereagovala.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta ZSP, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa položky 13 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi sa platí súdny poplatok vo výške 16,50 eura.
Oprávnený nemá nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku v prejednávanej veci. Účelom ust. § 11 ods. 3 ZSP je zabezpečiť vrátenie súdneho poplatku v prípadoch, keď sa v konaní vyskytne procesná prekážka, ktorá neumožňuje vo veci ďalej pokračovať a toto musí byť zastavené (napr. zánik účastníka konania bez právneho nástupcu). Konanie je teda zastavené z procesných dôvodov bez právoplatného prejednania vo veci samej. Pri rozhodovaní o vrátení súdneho poplatku je však v danom prípade potrebné zohľadniť špecifiká exekučného konania. Súd síce zastavil konanie, avšak vzhľadom na samotný charakter exekúcie sa tak stalo až po prejednaní vo veci samej. Na rozdiel od občianskeho súdneho konania je totiž v exekučnom konaní rozhodnutím vo veci samej rozhodnutie o tom, či je daná exekúcia prípustná, teda o. i. aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený preto nemôže mať nárok na vrátenie súdneho poplatku, keď sa súd jeho návrhom a žiadosťou súdneho exekútora zaoberal, posúdil ich súlad resp. rozpor so zákonom a meritórnym rozhodnutím žiadosť zamietol. Navyše aj z gramatického výkladu príslušných zákonných ustanovení vyplýva, že súdny poplatok podľa položky 13 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov sa platí zo žiadosti o udelenie poverenia, nie za exekučné konanie. Pre prípadný nárok na vrátenie súdneho poplatku je preto rozhodujúce, či sa súd žiadosťou o udelenie poverenia zaoberal a či o nej rozhodol, t. j. či bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi alebo či bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. V danom prípade súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu je založená na neplatnom právnom úkone. Ak by súd mal vedomosť o úmrtí povinnej pred začatím exekučného konania, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by zamietol z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Ani v tomto prípade by oprávnenému nevznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku, ak by k jeho späťvzatiu došlo po vydaní zamietajúceho rozhodnutia.
Nakoľko povinnej trovy preukázateľne nevznikli a súdny exekútor si trovy konania neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekučného konania tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.