Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2500-2001.pdf
PDF · 73.94 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2500/2001
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00151700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, proti povinnému: Z. P.L., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. E. Č.. XXXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Viliam König zastúpený zástupcom Mgr. Milanom Somíkom, Exekútorský úrad Martin, Jilemnického 12, 036 01 Martin, pod spisovou značkou KO - EX 1160/2001, o vymoženie istiny 872,07 EUR (26.272,00 Sk), takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi: Mgr. Milanovi Somíkovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 6,44 EUR, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 04.09.2001 bola Okresnému súdu vo Zvolene doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej bol doložený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spoločne s exekučným titulom - rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 35Cb 7/00-Ba-35 zo dňa 21.02.2001. Súd po preskúmaní uvedených dokladov vydal poverenie č. 5611 014073, ktorým poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci.
Dňa 25.01.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinný zomrel dňa 03.09.2014 a dedičské konanie po poručiteľovi bolo skončené, poručiteľ - povinný zanechal majetok vo výške, ktorá nepostačuje na úhradu pohľadávky. Pohľadávka nebola prihlásená do dedičského konania.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 ods. 1 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Svoj podnet exekútor odôvodnil smrťou povinného. Súd si uvedené skutočnosti overil a následne súd exekúciu vyhlásil za neprístupnú v zmysle § 57 ods.1 písm. g), pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto dôvodom je smrť povinného, čo má súd preukázané v spise. Povinný zomrel a preto potom súd podľa § 107 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, zastavil exekúciu. Povinný dňom smrti stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže v danom prípade ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22, 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008.
Pokiaľ ide o priznanie trov pre súdneho exekútora, tento si vyúčtoval trovy exekúcie v celkovej výške 22,38 EUR.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 200 Sk / 6,64 EUR/ za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk / 3,32 EUR/.
Pokiaľ ide o priznanie základnej hodinovej sadzby 6,64 EUR za každú i začatú hodinu, tak za každý úkon trvajúci menej ako 1 hodinu nie je možné priznať sadzbu 6,64 EUR, ale každý úkon sa musí časovo vymedziť, minúty spočítať a za každú i začatú hodinu priznať 6,64 EUR, pričom treba vychádzať z počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu.
Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky prizná za taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
V časti hodinovej odmeny v zmysle § 14 vyhlášky súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za prijatie návrhu, nakoľko súd tento úkon nepovažuje za výkon exekučnej činnosti, ale ide o administratívne práce
vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Uvedený úkon tak nie je možné účtovať samostatne.
V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 3,32 EUR bez DPH konkrétne za tieto úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
V zmysle § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti: táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
V časti náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 2,05 EUR za tieto výdavky:
- poštovné poplatky 2,05 EUR
V časti náhrady hotových výdavkov súd nepriznal náhradu za archiváciu spisu vo výške 6,64 EUR, nakoľko v exekučnom spise sa nenachádzal nijaký doklad preukazujúci vynaložené výdavky.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Keďže je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v platnom znení priznal 20 % daň zo sumy 5,37 EUR (3,32 EUR + 2,05 EUR), t.j. sumu 1,07 EUR. Súdnemu exekútorovi tak patria trovy exekúcie vo výške 6,44 EUR vrátane DPH.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie v celkovej výške 6,44 EUR vrátane DPH, ktoré je povinný nahradiť oprávnený. Keďže povinný zomrel, v dôsledku čoho bola exekúcia zastavená, súd zaviazal oprávneného na úhradu trov súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).