Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_8P-8-2016.pdf
PDF · 81.28 KB
No categories available
8P/8/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. H., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov
- matky: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. Č.. XXX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, a otca: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. H. XXX/XX, A., o návrhu matky na úpravu styku a na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2016, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd predbežným opatrením a následne rozsudkom upravil styk otca s maloletým dieťaťom, a to spôsobom, ktorý je špecifikovaný v predmetnom návrhu.
Matka svoj návrh odôvodnila tým, že tunajší rozsudkom, č.k. 17P/11/2013-164 zo dňa 14.4.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/21/2015-184 zo dňa 27.10.2015 upravil styk otca s maloletou L. v rozsahu, ktorý nie je v jej záujme, pričom najproblematickejším sa javí prespávanie maloletej u otca, keďže maloletá L. je z tejto situácie traumatizovaná a u otca nechce prespávať. Matka mala za to, že styk otca s maloletou by sa mal rozširovať postupne a maloletá by si mala privykať na otca postupne, bez prespávania. Matka ďalej uviedla, že ona bola nápomocná pri zlepšovaní a budovaní vzťahu medzi maloletou a otcom, vyhľadala aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Galante z dôvodu ťažkostí maloletej v kontakte s jej otcom, pričom by túto situáciu riešila tak, aby maloletá nemusela u otca prespávať. Vychádzajúc z týchto skutočností, matka mala za to, že má naliehavý záujem na dočasnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko pri súčasnej úprave hrozí nebezpečenstvo, že styk bude realizovaný v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa a s jeho výslovným názorom v otázke úpravy rozsahu styku otca, maloleté dieťa bude zbytočne vystavované stresovým situáciám, nakoľko sa u otca cíti nekomfortne a nechce u otca spávať, styk nebude vykonávaný po kvalitatívnej stránke na zodpovednostnej úrovni, pričom styk realizovaný v doposiaľ stanovenom rozsahu vyvoláva u maloletej nepríjemné až traumatizujúce pocity.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom matky a jeho prílohami, s obsahom dočasne pripojeného spisu 17P/11/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z doterajších konaní ohľadom maloletej bolo zistené, že maloletá L. pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/292/2011-22 zo dňa 14.4.2015. Styk otca s maloletým dieťaťom bol naposledy upravený (čiastočným) rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 17P/11/2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/21/2015-184, zo dňa 27.10.2015, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta pod č.k. 13P/292/2011-22 zo dňa 14.12.2011 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom prvé štyri mesiace po právoplatnosti rozsudku, každú párnu sobotu v čase od 10:00
do 17:00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 10:00 do 17:00 hod., a po uplynutí adaptačnej doby štyroch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, každý párny víkend v roku v čase od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod, počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Bielej soboty od 10:00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.8. od 10:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24.12. od 10:00 hod. do 15:00 hod. a 31.12. od 10:00 do 1.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., s tým, že matka je povinná dieťa riadne a včas pripraviť na styk s otcom a otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa. Predmetný čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.10.2015. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie konanie pod sp. zn. 17P/11/2013 o návrhu matky na zvýšenie výživného.
Zo správy zo psychologických konzultácií zo dňa 22.2.2016 vyplýva, že matka vyhľadala Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z dôvodu ťažkostí maloletej L. v kontakte s otcom, ktorá odmieta ísť s ním, pričom matka udala aj následné zmeny nálad po návrate od otca. Maloletá má tendenciu vyhýbať sa téme vzťahu s otcom, javí sa, že k nemu nemá vytvorený vzťah, vyjadrila sa, že k nemu nechce chodiť, telefonovať s ním. Na druhej strane však si prispomínala aj na pekné zážitky s otcom, ako sa hrali, kde boli. Maloletá nevyjadruje vyslovenú úzkosť z kontaktu s otcom. Centrum odporučilo zvážiť odloženie nutnosti prespávať v domácnosti otca na neskoršie obdobie, kedy bude vytvorená väčšia dôvera dieťaťa k otcovi a prespatie nebude pre maloletú anticipovaným negatívnym zážitkom.
Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorá došla súdu dňa 13.5.2016 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dňa 10.5.2016 prešetril pomery na strane matky, pričom v čase šetrenia sa v domácnosti zdržiavala matka maloletej a stará matka. Maloletá L. bola v čase šetrenia v materskej škole. Zo správy vyplýva, že maloletá L. žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, so starými rodičmi zo strany matka a prastarou matkou v päťizbovom rodinnom dome, pričom maloletá L. má vlastnú detskú izbu, ktorá je účelne a pekne zariadená. Matka uviedla, že momentálne spáva s maloletou v jednej detskej izbe, nakoľko sa tá v noci budí. Ďalej uviedla, že maloletá sa aktuálne stretáva s otcom tak, ako žiadala vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku, teda každý druhý týždeň. Maloletá odmieta prespávať u otca, napriek tomu otec na tom trvá. Podľa vyjadrenia matky, zhoršil sa psychický stav maloletej, a preto s ňou už druhý rok navštevuje psychológa. Ďalej uviedla, že u otca nedostáva maloletá pravidelne riadnu stravu, skôr len sladkosti a zmrzlinu, čo nie je pre ňu vhodné. Kolízny opatrovník vykonal dňa 13.5.2016 šetrenie aj na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý býva sám v trojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Maloletá L. má vytvorenú vlastnú izbu, ktorá je pekne a účelne zariadená. Otec maloletej uviedol, že sa s maloletou stretáva každý druhý týždeň bez prespávania. On nechce na maloletú tlačiť nasilu, aby prespávala. Nepovažoval však za vhodné, že matka stále maloletej pripomína, že musí u neho prespať, lebo to má určené súdom. Podľa názoru otca, maloletá je veľmi ovplyvňovaná matkou, pričom minule mu maloletá povedala, že chce ísť domov, lebo mama bude smutná. Podľa udania otca, s matkou sa komunikuje ťažko, opätovne však ju bude kontaktovať, keďže maloletá od septembra 2016 nastupuje do prvého ročníka a chcel by jej kúpiť potrebné veci do školy.
Podľa § 74 ods.1 a 2 veta prvá O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej je predbežné opatrenie. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Pre osvedčenia práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou, ústavnými zákonmi. Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Súd sa po oboznámení s návrhom matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia a s obsahom spisového materiálu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17P/11/2013, nemal za dostatočne osvedčené, že v danom prípade je dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a to ani napriek vyjadreným obavám matky k hroziacemu negatívnemu psychickému vývinu maloletého dieťaťa. Matka vo svojom návrhu neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe v čase vyhlásenia rozsudku, č.k. 17P/11/2013-164, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/21/2015-184, preto súd iba poukazuje na odôvodnenia citovaných rozsudkov, v ktorých sa, vychádzajúc aj zo záverov znaleckého dokazovania, vyslovilo, že maloletá nadväzuje kvalitný kontakt bez akýchkoľvek adaptačných ťažkostí. Navštevuje materskú školu, kde taktiež bola nútená sa aklimatizovať k takémuto novému prostrediu, prespáva tam s cudzími ľuďmi, v cudzom prostredí, na ktoré si zvykla, a preto by nemala mať problém vytvoriť si vzťah k otcovi, u ktorého sa nepotvrdilo, že by negatívnym spôsobom vplýval na jej výchovu. Súd má teda za to, že nebola preukázaná ani potrebná predbežná ochrana, prípadne odôvodnená bezprostredne hroziaca ujma maloletej, či potreba dočasnej úpravy pomerov maloletej pre nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletej, a to vychádzajúc aj zo správy kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že otec rešpektuje názor maloletého dieťaťa a
toleruje, že aktuálne ešte nechce u neho prespať. Uvedené potvrdila aj matka, ktorá sama uviedla, že otec sa s maloletou L. stretáva každý druhý týždeň bez prespávania v rozsahu navrhnutom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na uvedené, potom súdu nie je zrejmé, ako môže byť dieťa traumatizované a vystavované stresovým situáciám, keď u otca vôbec nespáva. Súdu sa skôr javí traumatizujúcim ustavičné pripomínanie maloletej, že musí u otca prespávať, je to akási hrozba, ktorá veľmi negatívne vplýva na vzťah otca s maloletou. Je evidentné, že maloletá je citovo silne naviazaná na svoju matku, avšak nevyjadruje ani vyslovenú úzkosť z kontaktu s otcom. Súd má teda za to, že v záujme maloletého dieťaťa je udržiavať dobré citové vzťahy s oboma rodičmi a nie je dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a preto súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Súd zároveň poznamenáva, že všetky matkou tvrdené skutočnosti bude skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.