Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/113/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporcovi: E. Q., Z.. XX. XX. XXXX, B. Ž.M., A. XX, o zaplatenie 726,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 336,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 686,22 eura od 15. 03. 2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 14 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi do konca kalendárneho mesiaca, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh.

Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 18. 02. 2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 824,80 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom dňa 06. 02. 2013 úverovú zmluvu č. 4302025631, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru 800 eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 23,95 eura. Keďže odporca bol v omeškaní s úhradou svojho dlhu, navrhovateľ ho vyzval listom zo dňa 26. 02. 2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok. Okrem toho uviedol presný výpočet sadzby úroku z omeškania a špecifikoval dlžnú sumu tak, že pozostáva z istiny vo výške 29,70 eura, úroku vo výške 68,89 eura, zosplatnenej istiny vo výške 714,21 eura a upomienky II. vo výške 12 eur. Záverom žiadal aj o náhradu trov konania.

Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 01. 04. 2015 č.k. -39, proti ktorému podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor odporca.

Odporca v odpore vyjadril nesúhlas s úrokom z omeškania ročne vo výške 41,51 eura, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 824,80 eura od 03. 02. 2015 do zaplatenia, ako aj s náhradou trov konania. Navyše zostatok istiny a úroky považoval za nesprávne vyčíslené, nakoľko od novembra 2013 do apríla 2015 splácal pravidelne 14 eur mesačne. Zároveň sa odvolal aj na to, že úver nevedel splácať včas a v plnej výške z dôvodu straty zamestnania a zároveň aj manželky, čím sa im výrazne

znížil príjem. Požiadal navrhovateľa o riešenie situácie, avšak ten s ním nekomunikoval a nenavrhol mu žiadne riešenie.

Navrhovateľ následne zaujal stanovisko k vyjadreniu odporcu a uviedol, že sadzba úroku z omeškania bola stanovená ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 15. 03. 2014 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 5 percentuálnych bodov. Čo sa týkalo platieb uskutočnených v roku 2013 a 2014, tieto sú evidované aj vo výpise čerpania, splátok a úhrad. Navyše po podaní návrhu odporca uhradil aj ďalšie splátky, poslednú 17. 08. 2015, vo výške po 14 eur, spolu 98 eur, v dôsledku čoho z tohto dôvodu a v tejto časti berie navrhovateľ svoj návrh späť.

Uznesením zo dňa 15. 12. 2015 č.k. -62 súd konanie v časti o zaplatenie istiny 98 eur zastavil a navrhovateľovi náhradu trov konania v zastavujúcej časti nepriznal.

Predmetom sporu tak zostala suma 726,80 eura, pozostávajúca z istiny vo výške 29,70 eura, úroku vo výške 68,89 eura, zosplatnenej istiny vo výške 616,21 eura, upomienky II. vo výške 12 eur a kapitalizované úroky z omeškania vo výške 41,51 eura a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 726,80 eura od 03. 02. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrada trov konania.

Súd na prejedanie veci samej nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil navrhovateľ, ako ani právny zástupca navrhovateľa, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP konal v ich neprítomnosti a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 06. 02. 2013 uzavreli účastníci konania úverovú zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový úver vo výške 800 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške 25,94 eura, v počte splátok 60. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,56 % p. a., splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá do 15. dňa v mesiaci a poplatok za vedenie účtu bol dohodnutý vo výške 1,99 eura. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala od 33,8% do 35,5% a priemerná hodnota RPMN 28,04 %. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená sumou 1.556,40 eura.

Súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - hotovostný úver a revolvingový úver, ako aj informácie o poistení dohodnutom zmluvou č. 19100826/2009 a informácie pre klienta.

Z listiny zo dňa 26. 02. 2014 bolo zistené, že navrhovateľ vyzval odporcu k splateniu celého úveru, nakoľko bol v omeškaní s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Dlžná čiastka predstavovala sumu 964,80 eura. Uvedená zásielka bola navrhovateľom odovzdaná na poštovú prepravu, o čom svedčí podací hárok.

Okrem toho navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu aj predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia.

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporca nezaplatil tri po sebe idúce splátky, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu úveru a to ku dňu 26. 02. 2014 s tým, že istina predstavovala sumu 29,70 eura. Splátky po zosplatení predstavovali sumu 714,21 eura a úrok 68,89 eura. Okrem toho si navrhovateľ účtoval sumu 12 eur za upomienky II a tiež kapitalizovaný úrok z omeškania 41,51 eura.

Ohľadom splatenej sumy z výpisu čerpania splátok a úhrad tiež vyplýva, že odporca uhradil 2 x sumu 25,94 eura, 1 x sumu 47,90 eura a od 20. 11. 2013 do 17. 12. 2014 uhradil 11 x 14 eur, teda spolu 253,78 eura a do zosplatnenia uhradil sumu 113,78 eura.

Okrem toho z odporcom predložených príkazov z EB vyplýva, že uhradil aj ďalšie splátky, pričom splátky 20. 02. 2015, 22. 03. 2015, 22. 04. 2015, 18. 05. 2015, 19. 06. 2015, 23. 07. 2015 a 16. 08. 2015 boli súčasťou späťvzatia, t.j. suma 98 eur (7x 14 eur). Následne po tomto dátume uhradil splátky 22. 09. 2015, 24. 10. 2015, 21. 11. 2015, 19. 12. 2015, 20. 02. 2016, 17. 03. 2016, 21. 04. 2016, 23. 05. 2016, t.j. suma 112 eur (8x 14 eur), spolu tak uhradil 463,78 eura.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.epi.sk/zz/2010-129/znenie-20130101>, r) <http://www.epi.sk/zz/2010-129/ znenie-20130101> a y) <http://www.epi.sk/zz/2010-129/znenie-20130101>.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel návrhu v časti istiny o zaplatenie sumy 336,22 eura, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť v uvedenej časti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v prebiehajúcom konaní. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to úverovou zmluvou, v rámci ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi bezúčelový úver a to na predtlačenom formulári, používanom pre veľké množstvo spotrebiteľov. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal vrátiť v mesačných splátkach vo výške 25,94 eura, v počte splátok 60. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, ako ani nebolo sporné, že odporca svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania s tromi po sebe idúcimi splátkami, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu celého dlhu.

Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 3 zákona). Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a odporca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného uvedenie doby trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (§ 9 ods. 2 písm. f). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V prejednávanej veci z obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, bolo uvedené síce, že odporca má dlžnú sumu uhradiť v 60 mesačných splátkach, avšak v zmluve absentoval termín prvej, ako aj konečnej splatnosti, a preto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na uvedené súd zistil, že odporca navrhovateľovi uhradil 2x 25,94 eura, 1x 47,90 eura a 11 x 14 eur do podania návrhu, t.j. sumu 253,78 eura a následne po podaní návrhu uhradil sumu 98 eur, týkajúcu sa späťvzatia a na pojednávaní odporca preukázal úhradu 8 x 14 eur, t.j. sumu 112 eur, teda z istiny odporca uhradil sumu 463,78 eura a zostalo mu uhradil 336,22 eura.

Rovnako tak navrhovateľovi nemožno priznať ani sumy požadované za upomienky I. a upomienky II., nakoľko neboli s odporcom individuálne dojednané. Hodnotiac výšku sumy za upomienky v ich súhrne súd dospel k záveru, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými dochádza k neprimeranému sankcionovaniu dlžníka za omeškanie s úhradou dlžnej sumy podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, teda ide o neplatné zmluvné dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že upomienku II navrhovateľ účtoval za každý mesiac omeškania a úhradu najskôr započítaval na túto sumu, čím nedochádzalo k zníženiu základu, ale plneniu sankcií, čo je neprijateľné, pretože takýmto spôsobom dochádzalo k nárastu dlžnej sumy. Navyše, uvedené dojednanie nebolo uzatvorené písomne v úverovej zmluve, a preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní tejto zmluvnej podmienky.

Okrem toho z dôvodu omeškania odporcu s plnením dlhu vzniklo navrhovateľovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 5 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB, pričom základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 15. 03. 2014 bola vo výške 0,25%, t.j. zákonná úroková sadzba bola vo výške 5,25 % tak ako ju správne navrhovateľ požadoval, a preto súd dospel k záveru, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dlžnú istinu v sume 336,22 eura s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 686,22 eura od 15. 03. 2014 do zaplatenia, nakoľko mal za to, že ku dňu zosplatnenia odporca uhradil sumu 113,78 eura a zo zvyšnej časti patria navrhovateľovi úroky z omeškania.

Vo zvyšnej časti, t.j. v už uhradenej istine po odpočítaní zastavenej časti, nakoľko súd je viazaný stanovom v čase rozhodovania, v časti predstavujúcej úroky a poplatky, ako aj k nim prislúchajúce úroky z omeškania, súd návrh navrhovateľa zamietol.

Navyše dodáva, že úroky a poplatky predstavujú príslušenstvo pohľadávky, a preto z nich úroky z omeškania ani nepatria a to s poukazom § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 160 ods. 1 OP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vychádzajúc z výšky dlžnej sumy s príslušenstvom, ako aj majetkových pomerov odporcu, ktorý využíva služby oddlžovacej spoločnosti, súd mal za to, že je dôvodné, aby odporcovi povolil dlžnú sumu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach po 14 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi do konca kalendárneho mesiaca, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatný celý dlh. Mal za to, že takto určené splátky sú zo strany odporcu hradené aj doteraz a to relatívne pravidelne, až na mesiac január, kedy podľa vyjadrenia odporcu nemal dostatok finančných prostriedkov. Vo vyššej výške odporca nie je schopný dlžnú sumu hradiť, nakoľko by nemohol potom hradiť ostatným veriteľom a zvýhodnil by navrhovateľa, čo je neprípustné konanie a mohlo by spôsobiť trestné stíhanie. Navyše dlžná suma už nie je tak vysoká, aby takto určené splátky spôsobili škodu navrhovateľovi.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 336,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 686,22 eura od 15. 03. 2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 14 eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi do konca kalendárneho mesiaca, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže obidvaja účastníci mali vo veci pomerný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.