Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_25P-164-2014.pdf
PDF · 108.82 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/164/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľky: X., zastúpená advokátskou kanceláriou Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava proti odporcovi: X. zastúpený advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25, Košice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom D., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X. a X. uzavreté dňa XX.X.XXXX v D. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku P., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Maloleté deti J. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý pripsievať na výživu maloletého D. výživným vo výške XXX,-€ mesanče a na výživu maloletého N. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou letných a jarných prázdnin a Vianočných sviatkov.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý rok od 17.00 hod. v nedeľu, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 10.00 hod. v sobotu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin,
- každý rok dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý párny rok od 10.00 hod. dňa 1.7. do 19.00 hod. dňa 15.7. a od 10.00 hod. dňa 1.8. do 19.00 hod. dňa 15.8.,
- každý nepárny rok od 10.00 hod. dňa 15.7. do 19.00 hod. dňa 31.7. a od 10.00 hod. dňa 15.8. do 19.00 hod. dňa 31.8.
Otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 25.6.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po 2-ročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku bolo manželstvo pomerne harmonické a prekonávali len bežné manželské problémy. Postupne však zistila, že zrejme navzájom neodhadli svoje povahy. Prvé problémy nastali v roku 2004 po narodení maloletého D., keď sa odporca nevenoval rodine a voľný čas trávil s priateľmi. Neskôr začal podnikať a teda tiež nemal čas sa venovať rodine a výchove dieťaťa a kompletná starostlivosť o domácnosť ako aj o dieťa bola výlučne na nej. Napriek všetkému správanie sa odporcu tolerovala, prispôsobovala sa mu a dúfala, že po narodení ďalšieho dieťaťa odporca zmení a prehodnotí svoje životné priority, čo sa však nestalo. Takéto správanie sa odporcu ju psychicky vyčerpávalo, naďalej však mala záujem na záchrane manželstva a rodiny, v dôsledku čoho iniciovala aj návštevu manželskej poradne, avšak neúspešne. Prehlbujúce sa citové odcudzenie, ako aj problémy v elementárnej vzájomnej komunikácii vyvrcholili v októbri 2013, odkedy je ich manželstvo iba formálnym zväzkom. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhla obe deti na čas po rozvode manželstva zveriť do jej výlučnej starostlivosti s tým, že odporca bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. sumou XXX,-€ mesačne a na výživu maloletého N. sumou XXX,- € mesačne. V priebehu konania upravila petit v časti týkajúcej sa výšky výživného a žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po XXX,-€ mesačne. Ďalej žiadala, aby obaja rodičia maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok a aby styk otca s maloletými deťmi nebol upravený, resp. aby bol upravený v zmysle záverov znaleckého posudku.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nakoľko aj on považoval manželstvo za dlhodobo nefunkčné. Nesúhlasil však s návrhom v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a žiadal, aby obe maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok a matka aby bola zaviazaná prispievať na ich výživu po XXX,-€ mesačne na jedno dieťa. Styk matky s maloletými deťmi nenavrhol upraviť. V priebehu konania, v dôsledku nových skutočností vzniknutých odsťahovaním sa navrhovateľky spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, zmenil svoje stanovisko k návrhu týkajúceho sa zverenia maloletých detí a súhlasil s tým, aby obe deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, avšak žiadal, aby bol upravený jeho styk s deťmi a to každý druhý týždeň od soboty do nedele, aspoň jeden deň počas Vianočných sviatkov, každé jarné prázdniny a v letnom období 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste. Mal za to, že je potrebné jeho kontakt s deťmi upraviť, keďže matka mu v styku s deťmi bráni. K otázke výživného sa vyjadril tak, že sa medzičasom zamestnal a vzhľadom na svoj príjem navrhol určiť výživné na obe deti spolu XXX,-€ mesačne s tým, aby toto bolo rozdelené pomerne medzi deti s prihliadnutím na to, že maloletý D. má vyššie výdavky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom a rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, s rozpisom výdavkov maloletých detí, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia N., ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú I.tátni občania, I. národnosti a u oboch sa jedná o N. manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - D. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti mimo manželstva. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v D., na ulici F., kde odporca býva doteraz.
Navrhovateľka vo výpovediach uviedla, že z jej pohľadu bolo príčinou rozvratu manželstva to, že manžel trávil málo času s rodinou a teda jeho neprítomnosť v rodine bola príčinou rozvratu ich vzťahu. Po svadbe to vyzeralo úplne ideálne, trávili spolu čas, mali spoločné záujmy a takto to bolo až do narodenia prvého syna. V tom čase zabezpečovala starostlivosť o dieťa ako aj o domácnosť sama, pretože manžel jej nepomáhal takmer vôbec. Kým bola na materskej dovolenke, začali stavať druhý rodinný dom a medzitým manžel už začal aj podnikať, čiže opäť sa o všetko starala sama. Po narodení druhého syna si myslela, že sa všetko zmení, ale opak bol pravdou a už vtedy prvý krát uvažovala nad rozvodom. Chcela aby si starostlivosť podelili, ale manžel ju nikdy nevnímal ako partnerku, ale iba ako prostriedok na zabezpečovanie chodu rodiny a domácnosti. V priebehu konania sa spolu s maloletými deťmi dňa 30.8.2015 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Neskôr uviedla, že sa s manželom dohodli, že ohľadom jeho styku s deťmi budú rešpektovať závery znaleckého posudku a teda v priebehu
novembra a decembra 2015 sa otec s deťmi stretával každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Nevie presne, z akého dôvodu sa od januára 2016 starší syn D. nechce s otcom stretávať, predpokladá však, že má buď strach, alebo je pod stresom, ale naozaj nevie, čo za tým je. Mladší syn k otcovi chodieva pravidelne každú druhú sobotu a v zime boli spolu aj na lyžovačke. K svojmu príjmu uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asX.-€ mesačne netto, iný príjem nemá.
Odporca vo výpovediach uviedol, že navrhovateľka vo svojej výpovedi klamala a vymýšľala si. Podľa neho to bolo tak, že po svadbe sa manželka k nemu nasťahovala do hotového zrekonštruovaného domu, užívali si, on slušne zarábal a v tom čase ešte nemali deti. Prvý krát si všimol, že sa niečo deje v roku 2003, keď absolvoval prvú operáciu chrbtice a manželka za ním do nemocnice neprišla. Je toho názoru, že príčinou všetkého je svokra a manželkine kamarátky. Ďalej uviedol, že on rodinu finančne zabezpečoval, manželka bola 7 rokov na materskej dovolenke a nepracovala, mali upratovačky, chodievali na luxusné dovolenky a na rôzne spoločenské akcie. Medzitým stavali nový rodinný dom, ktorý financovali jeho rodičia a navrhovateľka iba chodila a vyberala zariadenie. Nemyslí si, že je manželstvo nefunkčné, necíti potrebu rozvádzať sa, ale aj napriek tomu s rozvodom súhlasí. S deťmi trávil všetok svoj voľný čas, venoval sa im, viedol ich k športu, k poľovníctvu a k láske k prírode. V roku 2013 bol na druhej operácii chrbtice a vtedy už manželka odmietala za ním do nemocnice prísť. Následne bol rok práceneschopný, ale rodinu naďalej finančne zabezpečoval. V súčasnosti si myslí, že má lepšie predpoklady zabezpečiť starostlivosť o deti, pretože napríklad budú mať kde bývať a zabezpečí, že deti zotrvajú v prostredí, v ktorom vyrastali, vie im zabezpečiť kvalitné a lepšie vzdelanie, zostanú v kontakte so svojimi kamarátmi, naďalej sa budú venovať záujmovým činnostiam, ktoré financuje a zabezpečí aj pravidelný kontakt detí so starými rodičmi z oboch strán. Konanie navrhovateľky považuje za účelové, keďže podľa neho chce od neho iba peniaze. K svojmu príjmu uviedol, že je zamestnaný vo svojej spoločnosti I., kde zarába XXX,-€ mesačne netto a iný príjem nemá. Tiež je vlastníkom 49% spoločnosti D., majetkovú účasť má aj v spoločnosti I. a má tam 30%-ný podiel a v spoločnosti J.. má 40%-ný majetkový podiel. V ďalšej spoločnosti D. je štatutárom, avšak za túto funkciu odmenu nepoberá. V priebehu konania a to dňa 4.7.2015 sa zamestnal v spoločnosti T. a dosahuje príjem XXX,-€ mesačne netto, iný príjem nemá, keďže postupne všetky doterajšie spoločnosti prevádza na bývalých spoločníkov a všetky tieto spoločnosti boli stratové, snaží sa ich zbaviť. Ďalej uviedol, že do konca augusta 2015, kým ešte býval s manželkou a deťmi, sa o deti riadne a zodpovedne staral, plnil si všetky svoje povinnosti a deti boli šťastné. Dňa 30.8.2015 mu manželka deti ukradla, odsťahovala sa s nimi k svojim rodičom a keď sa chcel s deťmi stretnúť, bránila mu v tom a vyhrážala sa políciou. Nič iné mu teda neostalo ako navštíviť deti v škole, kde bol za nimi dva krát, ale manželka sa s riaditeľom školy dohodla, aby mu deti neukázali, takže aj takýmto spôsobom mu v stretávaní bránila. Niekedy v novembri 2015 sa s manželkou stretli, chceli sa dohodnúť na nejakom riešení ohľadom stretávania sa s deťmi, ale ona všetko odmietala. Bol teda nútený obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante a až po ich upozornení mu manželka dovolila s deťmi sa stretnúť. Odvtedy sa s deťmi stretával každú druhú sobotu počas dňa, tiež boli deti u neho dňa 25.12. Dozvedel sa, že starší syn D. má negatívne vyjadrenia na jeho osobu a od 23.1.2016 ho vôbec nevidel, nemôže sa mu dovolať a teda ani nemá možnosť sa ho opýtať, prečo sa s ním nechce stretávať. Je však toho názoru, že to nemá z vlastnej hlavy. S mladším synom N. sa stretáva bez problémov.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z oboru psychológia odvetvie poradenská psychológia N.. a zo záverov znaleckého posudku ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že súčasný psychický stav maloletého D. je bez depresívnej symptomatiky, je emocionálne dekompenzovaný, v jeho prežívaní sú prvky anhedónie, má zníženú schopnosť prežívať radosť. Má obavu, že sa mu môže stať niečo zlé a cíti sa nevýkonný, najmä v súvislosti s požiadavkami školy. Tieto ťažkosti v prežívaní maloletého súvisia s nepriaznivou aktuálnou rodinnou situáciou a konfliktnými komunikáciami v rodine. Uvedomuje si vážne následky súčasnej situácie rozpadu rodiny, prežíva pocity bezmocnosti, je precitlivený a opakovane plače pri zmienke témy rozvodu rodičov. V prístupe k maloletému treba brať do úvahy jeho aktuálne negatívne emocionálne prežívanie, vyžaduje trpezlivý a ohľaduplný prístup bez stresujúcich postojov. Súčasný psychický stav maloletého N. je bez prítomnosti signifikantných prvkov psychopatologickej symptomatiky bez známok negatívneho sebahodnotenia a anhedónie. Aktuálny psychický stav maloletého si nevyžaduje odbornú psychologickú intervenciu. Obe maloleté deti majú intenzívnejší pozitívny emocionálny vzťah k matke, k otcovi prežívajú prevažne negatívne emocionálne väzby. Vzťah maloletých detí k otcovi je narušený dôsledkom emocionálnej frustrácie, ktorú im otec spôsobuje svojim egocentrizmom, nezáujmom, verbálnou agresivitou a situačne aj brachiálnou agresivitou. Pri zmene správania sa otca v zmysle zvýšenia záujmu o maloleté deti a zmene
negatívnych interakcií, je predpoklad harmonizácie vzťahu maloletých detí k otcovi. Maloletý D. má k matke vysoko pozitívny emocionálny vzťah, má v nej oporu, poskytuje mu pocit istoty a bezpečia, môže sa na ňu spoľahnúť a dôveruje jej. Aktuálne k otcovi prežíva negatívny emocionálny vzťah, je frustrovaný egocentrickým správaním otca a jeho nedostatočným záujmom o neho. U maloletého N. sa ukazuje nadštandardná prevaha kladných citových väzieb k matke a zároveň žiadna záporná citová väzba k nej. Cíti v nej oporu, poskytuje mu pocit istoty a bezpečia, dôveruje jej. Otca považuje za kamaráta, ktorý je pre neho predovšetkým zdrojom darčekov a s ktorým chodí na dovolenky. Má k nemu prevažne negatívny emocionálny vzťah. Pozitívny prejav má k otcovi len v priamej súvislosti s prísľubom atraktívneho darčeka. Otca úplne neodmieta, ale jeho vzťah k nemu je bez emocionálnej závislosti. Vo vzťahu k otcovi prežíva vo vyššej miere negatívne emocionálne väzby. Matka má k obom maloletým deťom vysoko pozitívny emocionálny vzťah a vybudovanú pevnú pozitívnu emocionálnu väzbu. Jej správanie sa k nim je bez prejavov impulzivity a bez prvkov konfliktných komunikácií. Otec, objektívne, vzhľadom na osobnostné dispozície, nie je schopný vnímať prežívanie maloletých detí, ani ich emocionálne potreby. Mal možnosť svojim správaním sa a s otcovskou dôstojnosťou ponúknuť deťom otcovskú oporu, pocit bezpečia a perspektívu istoty, nie je však toho schopný. Naopak, svojim správaním vyvolal v deťoch úzkosť a strach. Nebol schopný vnímať emocionálnu dekompenzáciu detí, ktorú im spôsoboval. Stres gradoval obvinením detí, že sú zmanipulované matkou a sociálnym prostredím v Z.. Nezaujímal sa o to, ako sa deti majú a či niečo potrebujú. Matka neovplyvňuje, nemanipuluje deti za účelom oslabenia ich citovej väzby k otcovi. Uvedomuje si, že deti potrebujú otca, ktorého pozíciu v živote detí považuje za nenahraditeľnú. Nespochybňuje otcovu autoritu a podporuje rozvoj vzťahov detí k otcovi. Naopak otec ovplyvňuje a manipuluje deti za účelom oslabenia ich citovej väzby k matke. Dominantným, egocentrickým správaním s konfliktnou komunikáciou, verbálnou agresivitou, negatívne ovplyvňuje vzťah a postoj maloletých detí k matke. V prítomnosti detí sa k matke správa s dešpektom a pohŕdaním, s prejavmi jej podceňovania, čo môže mať za následok oslabenie citovej väzby k matke. Miera schopností matky výchovne vplývať na maloleté deti je v porovnaní s otcom vyššia, kvalitnejšia, komplexnejšia a funkčnejšia. Matka disponuje dostatočnou mierou schopností výchovne vplývať na maloleté deti, pozná a prirodzene vníma ich potreby v emocionálnom, sociálnom, psychickom aj fyzickom vývine. Miera schopností otca výchovne vplývať na maloleté deti sa pohybuje v živelných dimenziách. Výchovné prostredie matky považuje znalkyňa za vhodnejšie pre maloleté deti ako výchovné prostredie otca. Matka systematicky a aktívne vytvára funkčné výchovné prostredie, svojim interaktívnym pozitívne komunikačným prístupom zabezpečuje nielen materiálne podmienky, ale vytvára aj výchovné prostredie zohľadňujúce individuálne zvláštnosti maloletých detí. Otec, v súlade so svojim presvedčením, redukuje výchovné prostredie len na zabezpečovanie finančných prostriedkov a ponuky z jeho pohľadu atraktívnych darčekov a aktivít. Nezaujíma sa o procesy, ktoré tvoria výchovné prostredie jeho synov, ani o podmienky, za ktorých môže byť výchovné prostredie funkčné a stimulujúce. Matka má lepšie osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti ako otec. Osobnostná štruktúra matky je diferencovaná, sociálne zrelá, s vysokou mentálnou úrovňou, je schopná racionálne riešiť rôzne situácie bez vytesnenia emócií. Je humánne a sociálne nastavená, so záujmom o ľudí a schopnosťou empatie. Otec nemá dostatočne rozvinuté osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Svojim egocentrizmom, sebapresadzovaním a bezohľadným uplatňovaním vlastných záujmov pred záujmami maloletých detí má negatívny vplyv na ich psychický vývin. Matka je schopná samostatne vychovávať a starať sa o deti a akceptovať význam role otca. Otec nie je schopný samostatne vychovávať a starať sa o deti, neakceptuje význam role matky maloletých detí a nie je schopný rozvoja vzťahu detí k matke. Matka, z hľadiska posúdenia psychického stavu, disponuje dostatočnými schopnosťami a predpokladmi na zabezpečenie starostlivosti o deti na rozdiel od otca, ktorý takýmito schopnosťami nedisponuje. V otcovom aktuálnom psychickom stave sú afektívne napätia, jeho správanie je výbušné, spravidla agresívne, robí scény, je násilný a nátlakový. Má tendencie k disimulácii, pri obavách z odhalenia je paranoidne nastavený s tendenciou nepovedať nič významné. Otec neakceptuje osobnostnú a emocionálnu osobnosť maloletých detí ani vývinové špecifiká detí vo veku jeho synov. Nie je schopný vnímať ani uspokojovať emocionálne a vývinové potreby detí. Znalkyňa za najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie považuje zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, čo je aj v súlade s najlepším záujmom detí a ich zdravým, psychickým a fyzickým vývinom. Považuje za vhodné upraviť styk otca s deťmi každú druhú sobotu v roku bez prespatia s výnimkou Vianočných, Veľkonočných a letných prázdnin. Zároveň znalkyňa odporúča otcovi poradenskú psychologickú intervenciu zameranú na korekciu jeho sebaobrazu, rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností. Psychologické poradenstvo by malo byť u otca orientované aj na spoznanie a pochopenie vývinových zákonitostí a špecifík detí vo veku jeho synov, ako aj na pochopenie, akceptáciu a prijatie významnosti a nenahraditeľnosti roly
matky v živote jeho synov. Na otázku súdu, či by deťom hrozila nejaká ujma v prípade prespatia u otca, znalkyňa uviedla, že predpokladá, že krv by síce netiekla, ale v tejto chvíli nevie odhadnúť, ako by deti túto situáciu prežívali, pretože aj psychické poškodenie je poškodenie.
Právna zástupkyňa navrhovateľky a kolízny opatrovník v celom rozsahu súhlasili so závermi znaleckého dokazovania.
Právna zástupkyňa odporcu so znaleckým posudkom nesúhlasila, považovala ho za neobjektívny a jednostranný. Poukázala na psychologický nález N..., ktorý dali sami vypracovať na osobu odporcu, ktorý dospel k iným záverom ako súdna znalkyňa.
Kolízny opatrovník uviedol, že na základe vykonaného dokazovania odporúča zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V otázke úpravy styku otca s deťmi sa priklonil k záverom znaleckého posudku s tým, že by styk otca s deťmi mohol byť neskôr postupne rozšírený, konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
Z listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka je riadne zamestnaná, v roku 2015 dosahovala príjem X.XXX,XX . € priemerne mesačne netto a v roku 2016 (január až február) dosiahla príjem X.XXX,XX. € priemerne mesačne netto. Odporca je v súčasnosti tiež riadne zamestnaný v spoločnosti T.., kde v septembri 2015 dosiahol netto príjem X.XXX,XX € a od októbra 2015 do marca 2016 dosahuje príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. Zároveň má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach a je aj v štatutárnych funkciách niekoľkých spoločností.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní v súčasnosti nemá ani jeden z manželov záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd považuje najmä rozdielnosť pováh manželov, nedostatočnú komunikáciu, vzájomné citové odcudzenie a následné odsťahovanie sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, došlo napokon medzi rodičmi k zhode v otázke zverenia maloletých detí, keďže odporca akceptoval skutočnosť, že navrhovateľka spolu s maloletými deťmi v súčasnosti žije v Z. a súhlasil s tým, aby boli na čas po rozvode manželstva obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti, čo odporučil aj kolízny opatrovník. Súd preto obe maloletého deti zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, keďže nevzhliadol dôvod na to, aby tieto práva vykonával iba jeden z rodičov.
Spornou medzi účastníkmi bola otázka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, nakoľko navrhovateľka žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po XXX,-€ a odporca súhlasil s výškou výživného XXX,-€ mesačne na obe deti. Z listinných dôkazov a
to z predložených príjmov účastníkov vyplýva, že navrhovateľka je riadne zamestnaná a jej príjem v roku 2015 bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a v období od januára do februára 2016 dosiahla príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že odporca je od septembra 2015 zamestnaný v spoločnosti T. kde v septembri 2015 dosiahol netto príjem X.XXX,XX € a od októbra 2015 do marca 2016 dosahuje príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. Zároveň bolo preukázané, že odporca má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach, o ktorých tvrdí, že sú stratové, prípadne, že nemajú žiaden zisk. Maloletý D. v školskom roku 2015/2016 navštevuje 6.triedu ZŠ a maloletý N. 1.triedu ZŠ a majú výdavky primerané svojmu veku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že navrhovateľkou navrhnuté výživné vo výške XXX,-€ mesačne na jedno dieťa je primerané veku a potrebám maloletých detí a zároveň zodpovedá aj príjmu otca, ktorý preukázal v konaní, pričom sám tiež prezentoval, že finančne zabezpečoval rodinu na luxusnej úrovni.
Čo sa týka úpravy styku, súd v tomto smere vykonal dokazovanie a to aj poverením súdneho znalca na podanie znaleckého posudku. Súdna znalkyňa síce v závere znaleckého posudku odporúča upraviť styk otca s deťmi každú druhú sobotu v roku, avšak bez prespatia a zároveň upraviť styk otca s deťmi počas Vianočných, Veľkonočných a letných prázdnin. Odporúča zároveň otcovi podrobiť sa psychologickej intervencii zameranej na korekciu svojho sebaobrazu, na rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností na to, aby otec spoznal edukačné možnosti, ich formy a rozsah v závislosti na vývinových obdobiach detí a ich aplikovaní vo výchovnom procese. Súd rešpektujúc závery znaleckého dokazovania ohľadom osobnosti odporcu však dospel k inému záveru týkajúceho sa prespatia detí u otca počas víkendov. Aj napriek tomu, ako sa odporca prezentuje a správa vo vzťahu k navrhovateľke a k maloletým deťom, mal by mať aj naďalej možnosť pravidelného kontaktu s deťmi aj počas bežného roka a to aj z toho dôvodu, že sa navrhovateľka odsťahovala s deťmi mimo D.. Súd je toho názoru, že je v záujme oboch detí, aby sa ich kontakt s otcom a jeho rodinou neprerušil a aby sa aj po rozvode manželstva rodičov rozvíjal. Je nesporné, že v správaní sa odporcu sú určité rezervy, resp. jeho správanie nepôsobí na deti priaznivo a aktuálne maloletý D. aj kontakt s ním odmieta, napriek tomu je súd toho názoru, že je pre deti kontakt s otcom dôležitý a nenahraditeľný. Súdna znalkyňa dostatočne neobjasnila dôvody, pre ktoré neodporúča prespatie detí u odporcu cez víkend, ale ich prespatie počas prázdninového obdobia nevylúčila, resp. navrhla. Preto súd nevzhliadol dôvod na to, aby deti u otca počas víkendu neprespávali, navyše, keď ide o prostredie, v ktorom až do augusta 2015 žili, a teda je im dobre známe. Bude však predovšetkým na otcovi, aby začal svoje správanie korigovať v zmysle dobre mienených rád súdnej znalkyne, aby našiel pochopenie a aby správne reagoval na pocity detí a pokiaľ to nezvládne sám, mal by osloviť odborníka, avšak v žiadnom prípade nie je vhodné, aby styk otca s deťmi prebiehal nasilu. Čiže budúci vývoj vzťahu otca s deťmi závisí predovšetkým na otcovi. Matka je však v tomto procese tiež veľmi významná, pretože ona je tá, ktorá má deťom trpezlivo vysvetľovať, že aj otec je v živote detí podstatný a dôležitý. Z uvedených dôvodov súd upravil styk odporcu s deťmi v rozsahu, ktorý navrhol a má za to, že a j v tomto smere je rozhodnutie v záujme maloletých detí.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.