Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/164/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci navrhovateľky: X., zastúpená advokátskou kanceláriou Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava proti odporcovi: X. zastúpený advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou, Hlavná 25, Košice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom D., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov X. a X. uzavreté dňa XX.X.XXXX v D. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. vo zväzku P., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Maloleté deti J. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý pripsievať na výživu maloletého D. výživným vo výške XXX,-€ mesanče a na výživu maloletého N. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s výnimkou letných a jarných prázdnin a Vianočných sviatkov.

Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

- každý rok od 17.00 hod. v nedeľu, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 10.00 hod. v sobotu, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin,

- každý rok dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý párny rok od 10.00 hod. dňa 1.7. do 19.00 hod. dňa 15.7. a od 10.00 hod. dňa 1.8. do 19.00 hod. dňa 15.8.,

- každý nepárny rok od 10.00 hod. dňa 15.7. do 19.00 hod. dňa 31.7. a od 10.00 hod. dňa 15.8. do 19.00 hod. dňa 31.8.

Otec maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletých detí a matka je povinná maloleté deti k styku riadne pripraviť.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 25.6.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po 2-ročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti. Spočiatku bolo manželstvo pomerne harmonické a prekonávali len bežné manželské problémy. Postupne však zistila, že zrejme navzájom neodhadli svoje povahy. Prvé problémy nastali v roku 2004 po narodení maloletého D., keď sa odporca nevenoval rodine a voľný čas trávil s priateľmi. Neskôr začal podnikať a teda tiež nemal čas sa venovať rodine a výchove dieťaťa a kompletná starostlivosť o domácnosť ako aj o dieťa bola výlučne na nej. Napriek všetkému správanie sa odporcu tolerovala, prispôsobovala sa mu a dúfala, že po narodení ďalšieho dieťaťa odporca zmení a prehodnotí svoje životné priority, čo sa však nestalo. Takéto správanie sa odporcu ju psychicky vyčerpávalo, naďalej však mala záujem na záchrane manželstva a rodiny, v dôsledku čoho iniciovala aj návštevu manželskej poradne, avšak neúspešne. Prehlbujúce sa citové odcudzenie, ako aj problémy v elementárnej vzájomnej komunikácii vyvrcholili v októbri 2013, odkedy je ich manželstvo iba formálnym zväzkom. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhla obe deti na čas po rozvode manželstva zveriť do jej výlučnej starostlivosti s tým, že odporca bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. sumou XXX,-€ mesačne a na výživu maloletého N. sumou XXX,- € mesačne. V priebehu konania upravila petit v časti týkajúcej sa výšky výživného a žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po XXX,-€ mesačne. Ďalej žiadala, aby obaja rodičia maloleté deti zastupovali a spravovali ich majetok a aby styk otca s maloletými deťmi nebol upravený, resp. aby bol upravený v zmysle záverov znaleckého posudku.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nakoľko aj on považoval manželstvo za dlhodobo nefunkčné. Nesúhlasil však s návrhom v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a žiadal, aby obe maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok a matka aby bola zaviazaná prispievať na ich výživu po XXX,-€ mesačne na jedno dieťa. Styk matky s maloletými deťmi nenavrhol upraviť. V priebehu konania, v dôsledku nových skutočností vzniknutých odsťahovaním sa navrhovateľky spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, zmenil svoje stanovisko k návrhu týkajúceho sa zverenia maloletých detí a súhlasil s tým, aby obe deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, avšak žiadal, aby bol upravený jeho styk s deťmi a to každý druhý týždeň od soboty do nedele, aspoň jeden deň počas Vianočných sviatkov, každé jarné prázdniny a v letnom období 2 týždne v júli a 2 týždne v auguste. Mal za to, že je potrebné jeho kontakt s deťmi upraviť, keďže matka mu v styku s deťmi bráni. K otázke výživného sa vyjadril tak, že sa medzičasom zamestnal a vzhľadom na svoj príjem navrhol určiť výživné na obe deti spolu XXX,-€ mesačne s tým, aby toto bolo rozdelené pomerne medzi deti s prihliadnutím na to, že maloletý D. má vyššie výdavky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom a rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, s rozpisom výdavkov maloletých detí, znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia N., ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú I.tátni občania, I. národnosti a u oboch sa jedná o N. manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - D. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti mimo manželstva. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v D., na ulici F., kde odporca býva doteraz.

Navrhovateľka vo výpovediach uviedla, že z jej pohľadu bolo príčinou rozvratu manželstva to, že manžel trávil málo času s rodinou a teda jeho neprítomnosť v rodine bola príčinou rozvratu ich vzťahu. Po svadbe to vyzeralo úplne ideálne, trávili spolu čas, mali spoločné záujmy a takto to bolo až do narodenia prvého syna. V tom čase zabezpečovala starostlivosť o dieťa ako aj o domácnosť sama, pretože manžel jej nepomáhal takmer vôbec. Kým bola na materskej dovolenke, začali stavať druhý rodinný dom a medzitým manžel už začal aj podnikať, čiže opäť sa o všetko starala sama. Po narodení druhého syna si myslela, že sa všetko zmení, ale opak bol pravdou a už vtedy prvý krát uvažovala nad rozvodom. Chcela aby si starostlivosť podelili, ale manžel ju nikdy nevnímal ako partnerku, ale iba ako prostriedok na zabezpečovanie chodu rodiny a domácnosti. V priebehu konania sa spolu s maloletými deťmi dňa 30.8.2015 odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Neskôr uviedla, že sa s manželom dohodli, že ohľadom jeho styku s deťmi budú rešpektovať závery znaleckého posudku a teda v priebehu

novembra a decembra 2015 sa otec s deťmi stretával každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. Nevie presne, z akého dôvodu sa od januára 2016 starší syn D. nechce s otcom stretávať, predpokladá však, že má buď strach, alebo je pod stresom, ale naozaj nevie, čo za tým je. Mladší syn k otcovi chodieva pravidelne každú druhú sobotu a v zime boli spolu aj na lyžovačke. K svojmu príjmu uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asX.-€ mesačne netto, iný príjem nemá.

Odporca vo výpovediach uviedol, že navrhovateľka vo svojej výpovedi klamala a vymýšľala si. Podľa neho to bolo tak, že po svadbe sa manželka k nemu nasťahovala do hotového zrekonštruovaného domu, užívali si, on slušne zarábal a v tom čase ešte nemali deti. Prvý krát si všimol, že sa niečo deje v roku 2003, keď absolvoval prvú operáciu chrbtice a manželka za ním do nemocnice neprišla. Je toho názoru, že príčinou všetkého je svokra a manželkine kamarátky. Ďalej uviedol, že on rodinu finančne zabezpečoval, manželka bola 7 rokov na materskej dovolenke a nepracovala, mali upratovačky, chodievali na luxusné dovolenky a na rôzne spoločenské akcie. Medzitým stavali nový rodinný dom, ktorý financovali jeho rodičia a navrhovateľka iba chodila a vyberala zariadenie. Nemyslí si, že je manželstvo nefunkčné, necíti potrebu rozvádzať sa, ale aj napriek tomu s rozvodom súhlasí. S deťmi trávil všetok svoj voľný čas, venoval sa im, viedol ich k športu, k poľovníctvu a k láske k prírode. V roku 2013 bol na druhej operácii chrbtice a vtedy už manželka odmietala za ním do nemocnice prísť. Následne bol rok práceneschopný, ale rodinu naďalej finančne zabezpečoval. V súčasnosti si myslí, že má lepšie predpoklady zabezpečiť starostlivosť o deti, pretože napríklad budú mať kde bývať a zabezpečí, že deti zotrvajú v prostredí, v ktorom vyrastali, vie im zabezpečiť kvalitné a lepšie vzdelanie, zostanú v kontakte so svojimi kamarátmi, naďalej sa budú venovať záujmovým činnostiam, ktoré financuje a zabezpečí aj pravidelný kontakt detí so starými rodičmi z oboch strán. Konanie navrhovateľky považuje za účelové, keďže podľa neho chce od neho iba peniaze. K svojmu príjmu uviedol, že je zamestnaný vo svojej spoločnosti I., kde zarába XXX,-€ mesačne netto a iný príjem nemá. Tiež je vlastníkom 49% spoločnosti D., majetkovú účasť má aj v spoločnosti I. a má tam 30%-ný podiel a v spoločnosti J.. má 40%-ný majetkový podiel. V ďalšej spoločnosti D. je štatutárom, avšak za túto funkciu odmenu nepoberá. V priebehu konania a to dňa 4.7.2015 sa zamestnal v spoločnosti T. a dosahuje príjem XXX,-€ mesačne netto, iný príjem nemá, keďže postupne všetky doterajšie spoločnosti prevádza na bývalých spoločníkov a všetky tieto spoločnosti boli stratové, snaží sa ich zbaviť. Ďalej uviedol, že do konca augusta 2015, kým ešte býval s manželkou a deťmi, sa o deti riadne a zodpovedne staral, plnil si všetky svoje povinnosti a deti boli šťastné. Dňa 30.8.2015 mu manželka deti ukradla, odsťahovala sa s nimi k svojim rodičom a keď sa chcel s deťmi stretnúť, bránila mu v tom a vyhrážala sa políciou. Nič iné mu teda neostalo ako navštíviť deti v škole, kde bol za nimi dva krát, ale manželka sa s riaditeľom školy dohodla, aby mu deti neukázali, takže aj takýmto spôsobom mu v stretávaní bránila. Niekedy v novembri 2015 sa s manželkou stretli, chceli sa dohodnúť na nejakom riešení ohľadom stretávania sa s deťmi, ale ona všetko odmietala. Bol teda nútený obrátiť sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante a až po ich upozornení mu manželka dovolila s deťmi sa stretnúť. Odvtedy sa s deťmi stretával každú druhú sobotu počas dňa, tiež boli deti u neho dňa 25.12. Dozvedel sa, že starší syn D. má negatívne vyjadrenia na jeho osobu a od 23.1.2016 ho vôbec nevidel, nemôže sa mu dovolať a teda ani nemá možnosť sa ho opýtať, prečo sa s ním nechce stretávať. Je však toho názoru, že to nemá z vlastnej hlavy. S mladším synom N. sa stretáva bez problémov.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z oboru psychológia odvetvie poradenská psychológia N.. a zo záverov znaleckého posudku ako aj z výpovede znalkyne vyplýva, že súčasný psychický stav maloletého D. je bez depresívnej symptomatiky, je emocionálne dekompenzovaný, v jeho prežívaní sú prvky anhedónie, má zníženú schopnosť prežívať radosť. Má obavu, že sa mu môže stať niečo zlé a cíti sa nevýkonný, najmä v súvislosti s požiadavkami školy. Tieto ťažkosti v prežívaní maloletého súvisia s nepriaznivou aktuálnou rodinnou situáciou a konfliktnými komunikáciami v rodine. Uvedomuje si vážne následky súčasnej situácie rozpadu rodiny, prežíva pocity bezmocnosti, je precitlivený a opakovane plače pri zmienke témy rozvodu rodičov. V prístupe k maloletému treba brať do úvahy jeho aktuálne negatívne emocionálne prežívanie, vyžaduje trpezlivý a ohľaduplný prístup bez stresujúcich postojov. Súčasný psychický stav maloletého N. je bez prítomnosti signifikantných prvkov psychopatologickej symptomatiky bez známok negatívneho sebahodnotenia a anhedónie. Aktuálny psychický stav maloletého si nevyžaduje odbornú psychologickú intervenciu. Obe maloleté deti majú intenzívnejší pozitívny emocionálny vzťah k matke, k otcovi prežívajú prevažne negatívne emocionálne väzby. Vzťah maloletých detí k otcovi je narušený dôsledkom emocionálnej frustrácie, ktorú im otec spôsobuje svojim egocentrizmom, nezáujmom, verbálnou agresivitou a situačne aj brachiálnou agresivitou. Pri zmene správania sa otca v zmysle zvýšenia záujmu o maloleté deti a zmene

negatívnych interakcií, je predpoklad harmonizácie vzťahu maloletých detí k otcovi. Maloletý D. má k matke vysoko pozitívny emocionálny vzťah, má v nej oporu, poskytuje mu pocit istoty a bezpečia, môže sa na ňu spoľahnúť a dôveruje jej. Aktuálne k otcovi prežíva negatívny emocionálny vzťah, je frustrovaný egocentrickým správaním otca a jeho nedostatočným záujmom o neho. U maloletého N. sa ukazuje nadštandardná prevaha kladných citových väzieb k matke a zároveň žiadna záporná citová väzba k nej. Cíti v nej oporu, poskytuje mu pocit istoty a bezpečia, dôveruje jej. Otca považuje za kamaráta, ktorý je pre neho predovšetkým zdrojom darčekov a s ktorým chodí na dovolenky. Má k nemu prevažne negatívny emocionálny vzťah. Pozitívny prejav má k otcovi len v priamej súvislosti s prísľubom atraktívneho darčeka. Otca úplne neodmieta, ale jeho vzťah k nemu je bez emocionálnej závislosti. Vo vzťahu k otcovi prežíva vo vyššej miere negatívne emocionálne väzby. Matka má k obom maloletým deťom vysoko pozitívny emocionálny vzťah a vybudovanú pevnú pozitívnu emocionálnu väzbu. Jej správanie sa k nim je bez prejavov impulzivity a bez prvkov konfliktných komunikácií. Otec, objektívne, vzhľadom na osobnostné dispozície, nie je schopný vnímať prežívanie maloletých detí, ani ich emocionálne potreby. Mal možnosť svojim správaním sa a s otcovskou dôstojnosťou ponúknuť deťom otcovskú oporu, pocit bezpečia a perspektívu istoty, nie je však toho schopný. Naopak, svojim správaním vyvolal v deťoch úzkosť a strach. Nebol schopný vnímať emocionálnu dekompenzáciu detí, ktorú im spôsoboval. Stres gradoval obvinením detí, že sú zmanipulované matkou a sociálnym prostredím v Z.. Nezaujímal sa o to, ako sa deti majú a či niečo potrebujú. Matka neovplyvňuje, nemanipuluje deti za účelom oslabenia ich citovej väzby k otcovi. Uvedomuje si, že deti potrebujú otca, ktorého pozíciu v živote detí považuje za nenahraditeľnú. Nespochybňuje otcovu autoritu a podporuje rozvoj vzťahov detí k otcovi. Naopak otec ovplyvňuje a manipuluje deti za účelom oslabenia ich citovej väzby k matke. Dominantným, egocentrickým správaním s konfliktnou komunikáciou, verbálnou agresivitou, negatívne ovplyvňuje vzťah a postoj maloletých detí k matke. V prítomnosti detí sa k matke správa s dešpektom a pohŕdaním, s prejavmi jej podceňovania, čo môže mať za následok oslabenie citovej väzby k matke. Miera schopností matky výchovne vplývať na maloleté deti je v porovnaní s otcom vyššia, kvalitnejšia, komplexnejšia a funkčnejšia. Matka disponuje dostatočnou mierou schopností výchovne vplývať na maloleté deti, pozná a prirodzene vníma ich potreby v emocionálnom, sociálnom, psychickom aj fyzickom vývine. Miera schopností otca výchovne vplývať na maloleté deti sa pohybuje v živelných dimenziách. Výchovné prostredie matky považuje znalkyňa za vhodnejšie pre maloleté deti ako výchovné prostredie otca. Matka systematicky a aktívne vytvára funkčné výchovné prostredie, svojim interaktívnym pozitívne komunikačným prístupom zabezpečuje nielen materiálne podmienky, ale vytvára aj výchovné prostredie zohľadňujúce individuálne zvláštnosti maloletých detí. Otec, v súlade so svojim presvedčením, redukuje výchovné prostredie len na zabezpečovanie finančných prostriedkov a ponuky z jeho pohľadu atraktívnych darčekov a aktivít. Nezaujíma sa o procesy, ktoré tvoria výchovné prostredie jeho synov, ani o podmienky, za ktorých môže byť výchovné prostredie funkčné a stimulujúce. Matka má lepšie osobnostné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloleté deti ako otec. Osobnostná štruktúra matky je diferencovaná, sociálne zrelá, s vysokou mentálnou úrovňou, je schopná racionálne riešiť rôzne situácie bez vytesnenia emócií. Je humánne a sociálne nastavená, so záujmom o ľudí a schopnosťou empatie. Otec nemá dostatočne rozvinuté osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Svojim egocentrizmom, sebapresadzovaním a bezohľadným uplatňovaním vlastných záujmov pred záujmami maloletých detí má negatívny vplyv na ich psychický vývin. Matka je schopná samostatne vychovávať a starať sa o deti a akceptovať význam role otca. Otec nie je schopný samostatne vychovávať a starať sa o deti, neakceptuje význam role matky maloletých detí a nie je schopný rozvoja vzťahu detí k matke. Matka, z hľadiska posúdenia psychického stavu, disponuje dostatočnými schopnosťami a predpokladmi na zabezpečenie starostlivosti o deti na rozdiel od otca, ktorý takýmito schopnosťami nedisponuje. V otcovom aktuálnom psychickom stave sú afektívne napätia, jeho správanie je výbušné, spravidla agresívne, robí scény, je násilný a nátlakový. Má tendencie k disimulácii, pri obavách z odhalenia je paranoidne nastavený s tendenciou nepovedať nič významné. Otec neakceptuje osobnostnú a emocionálnu osobnosť maloletých detí ani vývinové špecifiká detí vo veku jeho synov. Nie je schopný vnímať ani uspokojovať emocionálne a vývinové potreby detí. Znalkyňa za najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie považuje zverenie oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, čo je aj v súlade s najlepším záujmom detí a ich zdravým, psychickým a fyzickým vývinom. Považuje za vhodné upraviť styk otca s deťmi každú druhú sobotu v roku bez prespatia s výnimkou Vianočných, Veľkonočných a letných prázdnin. Zároveň znalkyňa odporúča otcovi poradenskú psychologickú intervenciu zameranú na korekciu jeho sebaobrazu, rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností. Psychologické poradenstvo by malo byť u otca orientované aj na spoznanie a pochopenie vývinových zákonitostí a špecifík detí vo veku jeho synov, ako aj na pochopenie, akceptáciu a prijatie významnosti a nenahraditeľnosti roly

matky v živote jeho synov. Na otázku súdu, či by deťom hrozila nejaká ujma v prípade prespatia u otca, znalkyňa uviedla, že predpokladá, že krv by síce netiekla, ale v tejto chvíli nevie odhadnúť, ako by deti túto situáciu prežívali, pretože aj psychické poškodenie je poškodenie.

Právna zástupkyňa navrhovateľky a kolízny opatrovník v celom rozsahu súhlasili so závermi znaleckého dokazovania.

Právna zástupkyňa odporcu so znaleckým posudkom nesúhlasila, považovala ho za neobjektívny a jednostranný. Poukázala na psychologický nález N..., ktorý dali sami vypracovať na osobu odporcu, ktorý dospel k iným záverom ako súdna znalkyňa.

Kolízny opatrovník uviedol, že na základe vykonaného dokazovania odporúča zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V otázke úpravy styku otca s deťmi sa priklonil k záverom znaleckého posudku s tým, že by styk otca s deťmi mohol byť neskôr postupne rozšírený, konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

Z listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka je riadne zamestnaná, v roku 2015 dosahovala príjem X.XXX,XX . € priemerne mesačne netto a v roku 2016 (január až február) dosiahla príjem X.XXX,XX. € priemerne mesačne netto. Odporca je v súčasnosti tiež riadne zamestnaný v spoločnosti T.., kde v septembri 2015 dosiahol netto príjem X.XXX,XX € a od októbra 2015 do marca 2016 dosahuje príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. Zároveň má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach a je aj v štatutárnych funkciách niekoľkých spoločností.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom a na jeho trvaní v súčasnosti nemá ani jeden z manželov záujem. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd považuje najmä rozdielnosť pováh manželov, nedostatočnú komunikáciu, vzájomné citové odcudzenie a následné odsťahovanie sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, došlo napokon medzi rodičmi k zhode v otázke zverenia maloletých detí, keďže odporca akceptoval skutočnosť, že navrhovateľka spolu s maloletými deťmi v súčasnosti žije v Z. a súhlasil s tým, aby boli na čas po rozvode manželstva obe deti zverené do jej osobnej starostlivosti, čo odporučil aj kolízny opatrovník. Súd preto obe maloletého deti zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, keďže nevzhliadol dôvod na to, aby tieto práva vykonával iba jeden z rodičov.

Spornou medzi účastníkmi bola otázka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, nakoľko navrhovateľka žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po XXX,-€ a odporca súhlasil s výškou výživného XXX,-€ mesačne na obe deti. Z listinných dôkazov a

to z predložených príjmov účastníkov vyplýva, že navrhovateľka je riadne zamestnaná a jej príjem v roku 2015 bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto a v období od januára do februára 2016 dosiahla príjem X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že odporca je od septembra 2015 zamestnaný v spoločnosti T. kde v septembri 2015 dosiahol netto príjem X.XXX,XX € a od októbra 2015 do marca 2016 dosahuje príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto. Zároveň bolo preukázané, že odporca má majetkovú účasť vo viacerých spoločnostiach, o ktorých tvrdí, že sú stratové, prípadne, že nemajú žiaden zisk. Maloletý D. v školskom roku 2015/2016 navštevuje 6.triedu ZŠ a maloletý N. 1.triedu ZŠ a majú výdavky primerané svojmu veku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd konštatuje, že navrhovateľkou navrhnuté výživné vo výške XXX,-€ mesačne na jedno dieťa je primerané veku a potrebám maloletých detí a zároveň zodpovedá aj príjmu otca, ktorý preukázal v konaní, pričom sám tiež prezentoval, že finančne zabezpečoval rodinu na luxusnej úrovni.

Čo sa týka úpravy styku, súd v tomto smere vykonal dokazovanie a to aj poverením súdneho znalca na podanie znaleckého posudku. Súdna znalkyňa síce v závere znaleckého posudku odporúča upraviť styk otca s deťmi každú druhú sobotu v roku, avšak bez prespatia a zároveň upraviť styk otca s deťmi počas Vianočných, Veľkonočných a letných prázdnin. Odporúča zároveň otcovi podrobiť sa psychologickej intervencii zameranej na korekciu svojho sebaobrazu, na rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností na to, aby otec spoznal edukačné možnosti, ich formy a rozsah v závislosti na vývinových obdobiach detí a ich aplikovaní vo výchovnom procese. Súd rešpektujúc závery znaleckého dokazovania ohľadom osobnosti odporcu však dospel k inému záveru týkajúceho sa prespatia detí u otca počas víkendov. Aj napriek tomu, ako sa odporca prezentuje a správa vo vzťahu k navrhovateľke a k maloletým deťom, mal by mať aj naďalej možnosť pravidelného kontaktu s deťmi aj počas bežného roka a to aj z toho dôvodu, že sa navrhovateľka odsťahovala s deťmi mimo D.. Súd je toho názoru, že je v záujme oboch detí, aby sa ich kontakt s otcom a jeho rodinou neprerušil a aby sa aj po rozvode manželstva rodičov rozvíjal. Je nesporné, že v správaní sa odporcu sú určité rezervy, resp. jeho správanie nepôsobí na deti priaznivo a aktuálne maloletý D. aj kontakt s ním odmieta, napriek tomu je súd toho názoru, že je pre deti kontakt s otcom dôležitý a nenahraditeľný. Súdna znalkyňa dostatočne neobjasnila dôvody, pre ktoré neodporúča prespatie detí u odporcu cez víkend, ale ich prespatie počas prázdninového obdobia nevylúčila, resp. navrhla. Preto súd nevzhliadol dôvod na to, aby deti u otca počas víkendu neprespávali, navyše, keď ide o prostredie, v ktorom až do augusta 2015 žili, a teda je im dobre známe. Bude však predovšetkým na otcovi, aby začal svoje správanie korigovať v zmysle dobre mienených rád súdnej znalkyne, aby našiel pochopenie a aby správne reagoval na pocity detí a pokiaľ to nezvládne sám, mal by osloviť odborníka, avšak v žiadnom prípade nie je vhodné, aby styk otca s deťmi prebiehal nasilu. Čiže budúci vývoj vzťahu otca s deťmi závisí predovšetkým na otcovi. Matka je však v tomto procese tiež veľmi významná, pretože ona je tá, ktorá má deťom trpezlivo vysvetľovať, že aj otec je v živote detí podstatný a dôležitý. Z uvedených dôvodov súd upravil styk odporcu s deťmi v rozsahu, ktorý navrhol a má za to, že a j v tomto smere je rozhodnutie v záujme maloletých detí.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.