Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-455-2010.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2Er/455/2010
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému: Branislav Gabriel - D&D Financial GROUP, Potočná 81, 908 45 Gbely, IČO: 40 483 746, zom. 29.04.2014, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 434,59 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 64,92 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 008771 zo dňa 22.04.2011 bol súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Skalica, č.k. 3Rob/21/2009 zo dňa 10.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.10.2009. Exekučné konanie sa začalo dňa 29.03.2010 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Dňa 22.03.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 88,91 eur, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou.
Súd má z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 5D/47/2014, D not 97/2014 zo dňa 26.05.2014 preukázané, že povinný dňa 29.04.2014 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 6MCdo/11/2011 vyslovil právny názor, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uzavrel, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne (obdobne sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.01.2014)
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a do jej práv a povinností nevstúpil žiadny dedič pre nemajetnosť povinného, súd v súlade s aktuálnou judikatúrou rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 88,91 eur, trovy exekúcie vyčíslil v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať minimálnu paušálnu odmenu za vykonanie úkonov exekučnej činnosti v sume 33,19 eur, v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 28,49 eur, v zmysle § 23 vyhlášky, kde žiadal priznať 17,16 eur a v zmysle § 196 Exekučného poriadku 20 % DPH. Súd preskúmal trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom a súdnemu exekútorovi priznal minimálnu paušálnu odmenu za vykonanie úkonov exekučnej činnosti v sume 33,19 eur a poštovné vo výške 20,91 eur nakoľko súdny exekútor preukázal poštovné jedenástimi doručenkami a nedoručenými zásielkami v priloženom exekučnom spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za osobné doručovanie vo výške 17,16 eur, aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť náhrada za stratu času, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho sídla - musí ísť o úkony účelne vynaložené na vykonávanie exekúcie. Okrem toho musí byť vznik straty času a jej rozsah exekútorom preukázaný. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pri osobnom doručovaní. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, ak v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu doručí písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami. Súd nemá žiadnym spôsobom preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s príslušným exekučným konaním, prípadne ak doručoval zároveň písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom z nich. Súdny exekútor zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal vznik straty času práve v uplatnenom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky. Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 10,82 eur.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 64,92 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).