Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/164/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovanej R. B., pre p prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 23. 05. 2016 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaná R. B.Á., rod. B., nar. XX. XX. XXXX v J. J., trvale bytom J. XXXX/XX, X.,

uznáva sa za vinnú, preto že

napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 18.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2015 bola zaviazaná prispievať na výživu svojej dcéry G. B., narodenej XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky K. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom S.. T. XX, T. si takto určenú povinnosť v meste X. a na iných miestach kde sa pohybuje riadne a včas neplnila, jej plneniu sa vyhýbala, pričom nebola evidovaná uchádzač o zamestnanie a nebola poberateľkou žiadneho príspevku až od mesiaca september 2015 jej bola priznaná a vyplácaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 166,40 Eur, čím jej za obdobie od januára 2015 do 23.05.2016 vznikol dlh na výživnom vo výške celkom 461,21 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čím spáchala

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd dňa 01. 12. 2015 obžalobu pod sp. zn. na R. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaná R. B. sa na hlavné pojednávanie dňa 23. 05. 2016 nedostavila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s vykonaním hlavného pojednávania v jej neprítomnosti. Súd preto podľa § 252 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti.

Na návrh prokurátorky bola podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní čítaná zápisnica o výsluchu obžalovanej z prípravného konania. V rámci tohto výsluchu po zákonnom poučení uviedla, že si je plne vedomá, že má podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici platiť výživné mesačne vo výške 27,13 Eur, k rukám jej matky K. C., pretože u nej býva staršia dcéra G. B.. G. u nej býva od minulého roka od 10. októbra 2014. Ona v čase, od kedy bola jej dcéra G. u jej matky K. C., posielala celú materskú svojej starej matke R. C., bytom K. XXX, pretože jej bola dlžná peniaze, pričom vie, že ona posielala mesačne výživné na G. z týchto peňazí práve jej matke, K. C. a to až do mesiaca apríl 2015, kedy jej prišla posledná materská, teda si jej vedomá dlhu na výživnom od mája 2015 vrátane, doposiaľ, teda za 5 kalendárnych mesiacov. Zo svojou mamou K. C. má veľmi zlé vzťahy, pretože v minulosti nabrala na jej meno pôžičky a narobila jej problémy, tieto ich spory ale nechcela miešať s výživným. S dcérou sa nestýka, práve pre ich zlé vzťahy. Petrin otec ešte určený nie je, lebo stále prebieha súdne pojednávanie ohľadom určenia otcovstva. Po tom, ako jej prestala chodiť materská, sa nebola hneď hlásiť na úrade práce, pretože nemala občiansky preukaz a príjem jej domácnosti bol zabezpečený len jej druhom G. C., s ktorým vychováva mladšiu dcéru Emu, a tento si zarába ako živnostník. Ona už má trvalý pobyt aj vybavený nový občiansky preukaz, a už od októbra 2015 jej bol priznaný príspevok v hmotnej núdzi, z ktorého bude platiť výživné a pokúsi sa splácať aj to zameškané. Dcére G. kupovať darčeky nemôže, pretože ich jej matka zakaždým vyhodí a nemôže sa s ňou kontaktovať. Momentálne býva v dome vo X. na J., kde platí 140,-Eur nájomné, ktoré hradí jej priateľ a ona poberá len prídavky na dcéru R.. Ohľadom jej závislosti uviedla, že v minulosti, asi pred 6 rokmi sa jej stalo, že nahádzala do hracieho automatu peniaze, aj potom sa jej to občas stalo, a čo sa týka alkoholu, tak pivo si dá, to je všetko. Jej úzkostné stavy súvisia s minulosťou, kedy sa zosypala kvôli matke a vzťahom, ktoré nechcela rozoberať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa K. C., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že od podania obžaloby jej dcéra neuhradila žiadnu sumu so zameškaného výživného. Tento školský rok dcéru G. nenavštívila ani jeden krát, minulý školský rok z donútenia sociálky išla dva krát do školy, aj to opitá. Narobila tam cirkus, riaditeľ jej zakázal návštevu školy a dcéra následne sa vyhrážala triednej učiteľke, že ju dá vyhodiť zo školy. Dcére nekupuje nič, ani na sviatky, ona sa na mamu vôbec nepýta, nedávno u nich bola sociálka vypočúvať G. v inom konaní, ona už bude mať 11 rokov, a vypovedala aj o tom, o čo som svedkyňa nevedela, teda čo sa dialo u nich, kým bola zverená obžalovanej. G. povedala, že radšej ujde, ako by sa mala vrátiť k matke. Ona si dala žiadosť na súd o styk aj s mojou druhou vnučkou R., aby G. a R. mohli byť spolu, dcéra si zase dala protinávrh, že chce styk s G., ktorá ale povedala, že radšej počká, kým R. vyrastie a potom sa s ňou bude stretávať, ako by mala byť s matkou. Ku dňu hlavného pojednávania jej dcéra dlhuje na výživnom 461,- Eur. K tomu uviedla, že jej matka R. C. by určite mala doklad o tom, že posielala výživné. Je pravda, že obžalovanej nejaké peniaze posielala, ale to napr. ešte v čase keď ani výživné určené nebolo. Moja mama po jednom pojednávaní zistila, že ona dostáva na G. 111,- Eur, tak sa jej pýtala, prečo má obžalovaná jej ešte platiť výživné. Ona jej uviedla, že to jej určil súd, že to ona neovplyvní. Jej mama teda obžalovanej posielala peniaze, ale nie ako výživné, ale ako výpomoc babka vnučke. Jej mama je bývalá učiteľka, vo všetkom má poriadok, určite by o tom mala doklady, resp. by uviedla, že tie peniaze sú výživné. Ale posielala by 27,- Eur a nie 25,- Eur. Tieto peniaze, čo obžalovanej posielala jej mama sú peniaze, ktoré dostávala na druhú vnučku R., jej mama na G. nedostávala žiadne peniaze. Od podania obžaloby jej teda obžalovaná zo zameškaného výživného

neuhradila ani cent. Ona G. založila aj vkladnú knižku, ale obžalovaná jej neposiela nič. Obžalovaná na jednom pojednávaní uviedla, že pracuje v Tescu, tak teda nevie, či niekde pracuje, alebo nie. Tiež už prebehol súd ohľadne otcovstva, obžalovaná chce pripraviť G. aj o tie peniaze, ktoré by jej spätne mali patriť.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne prečítaná časť výpovede o jej výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého uviedla, že pri prvej výpovedi ešte nevedela, že peniaze, ktoré jej posiela jej matka R. C. na malú G., boli od obžalovanej. Komunikovali o tom spolu, ona jej to potvrdila, v minulosti obžalovanej obe pomáhali ako sa dalo, tak jej to nepovažovala za potrebné zvýrazniť, že peniaze posielala vlastne za obžalovanú, pretože jej obžalovaná posielala celú materskú pokiaľ chodila, a preto, že mala u starej mamy dlžobu a dohodli sa, že výživné bude z materskej posielať jej na dcéru. Išlo o sumu 25,-Eur za obdobie január až apríl 2015 a vopred zaplatili školský klub detí, a to 5,-Eur za každý mesiac od januára 2015 po jún 2015 vrátane, teda spolu 30,-Eur, na čo svedkyňa uviedla, že vtedy ešte nebolo ani určené výživné, ona je na dcéru nahnevaná, pretože pije, gembluje, je tiež pravda, že matka sama pripustila, že jej nejaké peniaze dala, ale určite nie ako výživné. Toto si dohodli oni dve, ale naozaj nevedela presne uviesť, koľko jej mama dala, tá do marca 2015 ani nevedela, že ona má nejaké výživné dostávať.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď svedkyne R. C. z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že je pravdou, že platila za jej vnučku, obžalovanú R. B., výživné, k rukám jej dcéry, svedkyne K. C., u ktorej žije maloletá G. B.. Ona zaplatila mesiace január, február, marec a apríl 2015 výživné vo výške 25,- Eur za každý mesiac , a v decembri 2014 G. vyplatila 30,- Eur za školu, za obdobie január až jún 2015, teda družinu na celý pol rok, čo bolo všetko za obžalovanú z jej peňazí, pretože jej chodila celá obžalovanej materská, pokiaľ mala na ňu nárok, pretože sa takto splácala aj iná dlžoba, čo nechcela rozoberať. Spolu teda za obžalovanú z jej peňazí vyplatila svedkyni K. C. 130,-Eur. Ďalej uviedla, že jej dcéra, svedkyňa K. C. o tomto nevedela, nepotrebovala za potrebné jej to vravieť, a vôbec nenapadlo, že budú mať také zlé vzťahy, a že sa budú takto medzi sebou nenávidieť. Obžalovaná bola v minulosti v zlej finančnej situácii, ona jej pomáhala, bolo jej ľúto jej malých detí. Na záver uviedla, že obžalovaná sa musí spamätať a zamestnať, ona ku nej nechodí, kým jej nevyplatí dlžobu, aj keď by sa rada videla s malou R.. V minulosti nikdy nevidela obžalovanú opitú, alebo alkohol v domácnosti, čo jej teraz vykrikuje svedkyňa K. C.. S malou G. sa stretáva, je jej u K. C. dobre, keď má cestu na Kováčovú k lekárke, tak sa tam zastaví. Ona jej prispeje aj finančnej, aj školu v prírode minulý rok v novembri z časti uhradila. Celkovo teda na výživnom v mene obžalovanej z jej peňazí k rukám svedkyne K. C. vyplatila sumu 130,- Eur.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy, a to: trestné oznámenie (čl. 1-3), uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. (čl. 28-31), rodný list (čl. 35), potvrdenie o návšteve školy (čl. 36), správy na obžalovanú (čl. 37-50), odpis registra trestov obžalovanej (čl. 52), fotokópie poštových poukazov (čl. 72-73).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.

Vina obžalovanej bola podľa názoru súdu jednoznačne preukázaná. Tá je usvedčovaná jednak výpoveďou svedkyne K. C., svedkyne R. C., ako aj vlastnou výpoveďou. Z týchto dôkazov je zrejmé, že obžalovaná neplnila svoju vyživovaciu povinnosť riadne k rukám svedkyne K. C. v období od januára 2015 do 23. 05. 2016 (teda do dňa vyhlásenia rozsudku, preto súd aj v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona upravil skutkovú vetu obžaloby). Čo sa týka svedeckej výpovede R. C. a výpovede obžalovanej v časti, v ktorej uviedli, že svedkyňa R. C. platila za obžalovanú výživné k rukám svedkyne K. C., tak k tomuto súd poznamenáva, že tieto platby nepovažoval súd za platenie výživného zo strany obžalovanej, ale ako výpomoc starej matky vnučke, čomu zodpovedá aj výpoveď svedkyne K. C., ktorá uviedla, že to bola ústna dohoda medzi obžalovanou a svedkyňou R. C., o čom ona nemala žiadnu vedomosť. Súd zároveň poznamenáva, že v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18. 12. 2014 je povinná výživné platiť obžalovaná R. B. k rukám svedkyne K. C.. Súd preto v týchto intenciách upravil výšku zameškaného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku, a to na sumu 461,21 Eur.

Podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Obžalovaná R. B. tak svojím konaním naplnila všetky obligatórne, zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovanej súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznala a tento úprimne oľutovala. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v prípade obžalovanej predstavuje až dva roky.

Zo správ na obžalovanú vyplýva, že táto sa v minulosti dopustila ôsmych priestupkov. V zmysle odpisu registra trestov nebola doposiaľ súdne trestaná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň výkon tohto trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uvedený trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovanú. Takýto trest zároveň ochráni spoločnosť a zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Súd pri určovaní výmery trestu a výmery skúšobnej doby prihliadol na čas, po ktorý obžalovaná neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj na výšku zameškaného výživného. Súd zároveň uložil obžalovanej aj povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona, a to zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Súd neuložil túto povinnosť podľa možností a schopností obžalovanej, pretože podľa názoru súdu výška zameškaného výživného nie je taká, ktorú by nemohla v období dvanástich mesiacov uhradiť, a zároveň bude obžalovaná motivovaná k tomu, aby zameškané výživné zaplatila, v opačnom prípade nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.