Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-24-2016.pdf
PDF · 73.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/24/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného : Sociálna poisťovňa so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. Augusta č. 8-10, pobočka : 955 37 Topoľčany, Námestie M. R. Štefánika 2269/18, IČO : 30 807 484, proti povinnému : BM- BATEX, s.r.o., naposledy so sídlom 960 01 Zvolen, A. Hlinku 2506/38, IČO: 36 550 418, vymazaný z obchodného registra ku dňu 06.03.2014, pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 808,30 eur, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Beatrix Vargovou, so sídlom Exekútorský úrad 949 01 Nitra, Štefánikova 49 pod sp. zn. Ex 173/2010, o odvolaní oprávneného zo dňa 17.12.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 20Er/546/2010-13 zo dňa 12.06.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil exekúcie p o t v r d z u j e.
Výroku o náhrade trov exekúcie sa n e d o t ý k a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd predmetnú exekúciu zastavil, pričom aplikoval ustanovenie § 20a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. h/, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a s poukazom na ustanovenia § 103, § 107 ods. 4 a § 251 ods. 4 O.s.p. a konštatoval, že nakoľko povinný stratil výmazom z obchodného registra ku dňu 06.03.2014 právnu subjektivitu a teda v zmysle § 19 O.s.p. i spôsobilosť byť účastníkom konania, súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Súd následne rozhodol o trovách zastavenej exekúcie a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 45,89 eur. O povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keď konštatoval, že dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného, pričom ohľadom konkrétnej výšky priznaných trov exekúcie vychádzal z príslušných ustanovení Vyhlášky č. 288/1995 Z.z..
Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu. Namietal skutočnosť, že súd vec správne právne neposúdil, pokiaľ zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa výpisu z obchodného registra bol povinný dňa 6. 3. 2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a to je dôvod na zastavenie exekučného konania (nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie), nakoľko podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou a preto má by exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračuje v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom konania a nie zrušenie spoločnosť bez likvidácie a z nej vyvodená nemajetnosť povinného. V danom prípade tak mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučnom poriadku. V prípade straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučnom poriadku. Predmetné ustanovenie ukladá súdu možnosť uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť, aby nahradil trovy exekúcie oprávnený. Súd však uváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Pokiaľ tak došlo k zániku povinného výmazom z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Oprávnený pritom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 432/2008 - 16 zo dňa 16. 12. 2008. Na základe uvedeného potom oprávnený navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu ako nezákonné zrušil. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila aj súdna exekútorka. Uviedla, že prvostupňový súd správne posúdil dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bola nemajetnosť povinného a nie zavinenie oprávneného. Povinný bol zrušený bez likvidácie. K zániku povinného a jeho strate spôsobilosť na právne úkony predchádzala teda skutočnosť, že povinný je nemajetný a preto práve nedostatok majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Na základe tejto skutočnosti bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdna exekútorka taktiež nesúhlasí s názorom oprávneného, že ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Zrejme pre neznalosť sa oprávnený odvoláva na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 432/2008 - 16 zo dňa 16. 12. 2008, ktoré je len procesným uznesením, ktorým Ústavný súd odmietol prijať ústavnú sťažnosť exekútora z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a v ktorom nebolo rozhodnuté vo veci a týkalo sa iba trov exekútora v prípade, ak bol vyhlásený na povinného konkurz. Prvostupňový súd rešpektoval právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v náleze č.k. II. ÚS 49/2006 zo dňa 14. 9. 2006, čím rešpektoval použitie analógie v podobných prípadoch v druhovo rovnakej veci. Dôkazom toho je skutočnosť, že súd exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Vzhľadom na vedené súdna exekútorka navrhuje napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdiť.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorý exekúciu zastavil, podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Voči výroku uznesenia o trovách exekúcie odvolanie prípustné nie je, preto odvolací súd nie je funkčne príslušným rozhodnúť o odvolaní oprávneného podaného voči tomuto výroku v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 O.s.p.; preto sa výroku uznesenia exekučného súdu o trovách zastavenej exekúcie odvolací súd nedotýka. O odvolaní oprávneného voči výroku o trovách exekúcie rozhodne nanovo sudca (§ 374 ods. 4 veta posledná O.s.p. ).
Odvolací súd, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a obsahom spisu, ako aj s dôvodmi odvolaním napadnutého uznesenia, konštatuje predovšetkým zmätočnú aplikáciu ustanovení právnych predpisov na daný skutkový stav.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súdna exekútorka podala exekučnému súdu dňa 21.03.2014 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučnom poriadku z dôvodu, že dňa 06.03.2014 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra a tým došlo k zániku právnickej osoby z dôvodu nemajetnosti a procesná spôsobilosť povinného tým zanikla. Z výpisu z obchodného registra mal odvolací súd preukázané, že povinný, ako obchodná spoločnosť, bol zrušený dňom 11.02.2014 a dňom 06.03.2014 bola táto obchodná spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra. K tejto skutočnosti došlo na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27 Cbr 41/2012-27 zo dňa 14.10.2013, právoplatným dňa 11.02.2014, ktorým bola spoločnosť BM- BATEX s.r.o. so sídlom v Topoľčanoch zrušená súdom bez likvidácie. Táto konštatovaná skutočnosť je potom aj zásadná z hľadiska právneho posúdenia dôvodu zastavenia exekúcie.
Uznesenie exekučného súdu ohľadom odôvodnenia výroku o zastavení exekúcie je z hľadiska právnej argumentácie a citovania zákonnej úpravy, podľa ktorej exekučný súd danú exekúciu zastavil, značne zmätočné a nejednoznačné. Exekučný súd na jednej strane citoval znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Naproti tomu však exekučný súd aplikoval taktiež znenie ustanovenia § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc zánik právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri dňom výmazu z tohto registra, ako aj ustanovenia § 103, § 107 ods. 4, v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p., ukladajúce povinnosť súdu kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania a v prípade zistenia neodstrániteľnej vady podmienky konania, ktorou je aj zánik právnickej osoby bez právneho nástupníctva, povinnosť súdu konanie zastaviť. Z hľadiska právnej aplikácie zákonných ustanovení je potom zásadná právna úvaha súdu, ktorý následne konštatoval, že nakoľko povinný stratil výmazom z obchodného registra právnu subjektivitu, a teda v zmysle ustanovenia § 19 O.s.p. i spôsobilosť byť účastníkom konania, súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Odvolací súd tak vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ aj exekučný súd konštatoval znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktorý by smeroval k dôvodu zastavenia exekúcie v dôsledku nemajetnosti povinného, ostatné citované zákonné ustanovenia tak Občianskeho zákonníka, ako aj O.s.p. a následne potom konštatovanie zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, však svedčia skutočnosti, že súd pokiaľ zastavil danú exekúciou, ako prvoradý a zásadný dôvod zastavenia exekúcie konštatoval stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom daného exekučného konania a stratu právnej subjektivity v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra, ako právnickej osoby bez právneho nástupníctva. Odvolací súd tak konštatuje, že exekučný súd napriek zmätočnej citácií aj zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil danú exekúciou podľa ustanovení § 103 a § 107 ods. 4 O.s.p., v spojení s ustanovením § 19 O.s.p. a § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a exekúcia tak bola zastavená v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd môže zastaviť exekúcie aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení osobitného zákona. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu o odvolaní napadnutom výroku o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O odvolaní oprávneného voči výroku o trovách exekúcie rozhodne v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 vety tretej O.s.p. zákonný sudca. V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie, proti ktorému zákon odvolanie inak nepripúšťa (§ 202 O.s.p.) a tak v dôsledku odvolania podaného včas a oprávnenou osobou dochádza ex lege k zrušeniu napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a opätovne rozhodne vo veci zákonný sudca.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.