Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/361/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu Bytový podnik Piešťany, s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, Školská 19, IČO 36 232 700 proti žalovanému A.. E. G., bytom V., R. XXX/XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 457,69 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 457,69 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 01.05.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania 27,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzájomný návrh žalovaného s a z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 457,69 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 1.5.2015 do zaplatenia. Uviedol, že v rámci správy bytového domu dodáva a zabezpečuje služby spojené s užívaním bytov, vrátanie dodávky tepla, za ktoré sú vlastníci bytov povinní uhrádzať mesačné zálohové platby vo výške podľa predpisu mesačnej zálohovej úhrady. Žalovaný si túto povinnosť neplní v celom rozsahu, v roku 2014 vôbec zálohové platby za dodávku tepla neuhrádzal, preto mu vznikol nedoplatok vo výške žalovanej sumy, ktorý bol splatný do 30.04.2015. žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný prestal uhrádzať žalobcovi platby za dodávku tepla približne od roku 2003, pretože sa mylne domnieva, že nie je povinný teplo odoberať a je presvedčený, že svojvoľným uzavretím radiátorov v jeho byte, ho ani neodoberá, s čím žalobca nesúhlasí. Bytový dom je skolaudovaný ako stavba s centrálnou dodávkou tepla zabezpečovanou ústredným vykurovaním. Byty v bytovom dome sú napojené na tepelnú projektu, do ktorej je dodávané teplo z tepelného zdroja. Zo strany konečného spotrebiteľa tepla (vlastníka bytu) nepostačujúce odhlásenie odberu tepla, podmienky skončenia odberu tepla sú definované v zák. č. 657/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Jediným možným spôsobom ukončenia odberu tepla je odpojenie konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení ústredného vykurovania v bytovom dome, zriadením si individuálneho vykurovania, ktoré je potrebné doložiť zmenou kolaudačného rozhodnutia bytového domu vydaného v súlade so zák. č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon). Avšak aj v tomto prípade sa vlastník bytu i po predložení zmeny kolaudačného rozhodnutia o ukončení odberu tepla z ústredného vykurovania aj naďalej podieľa v zmysle vyhl. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov na rozpočítavaní množstva tepla. Ak sú v objekte rozpočítavania niektoré byty s individuálnym vykurovaním, dodané teplo sa v základnej zložke rozpočíta aj medzi vlastníkov bytov s individuálnym vykurovaním, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o dodávke a odbere tepla s dodávateľom. Žalobcovi, ako dodávateľovi tepla, nebolo doteraz doručené odporcom žiadne rozhodnutie o zmene dodávky tepla do bytu, ktoré by odôvodňovalo zmenu v spôsobe jeho dodávky. Žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že teplo do bytu neodoberá.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca nevie preukázať, či vôbec a koľko tepla mu dodal a tiež to, či teplo vôbec odoberá. Jediný spôsob, ako dokázať spotrebu tepla je teplo zmerať meračmi dodaného tepla v potrubí rozvodu tepla v byte na vykurovacích telesách, alebo úplne zabrániť dodávke tepla do bytu, zákon, ktorý zakazuje prerušenie odberu tepla neexistuje, žiadny zákon nešpecifikuje spôsob technickej realizácie odpojenia odberu tepla, preto si spôsob môže vybrať. Žalobca nemá záujem vedieť koľko tepla skutočne odobral, vytrvale ignoruje jeho žiadosti o zapojenie prietokových meračov tepla. Žalobca rovnako ignoruje jeho žiadosti o ukončenie odberu tepla. On sám pri vykurovaní bytu môže použiť akékoľvek vykurovacie telesá nemá povinnosť využívať rozvody tepla v dome. Na zmenu vykurovania nepotrebuje žiadne rozhodnutie, jeho spôsob ukončenia odberu tepla nevyžaduje ohlásenie stavebnému úradu, resp. kolaudačné rozhodnutie.

Žalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorým sa voči žalobcovi domáhal zaplatenia 478,086 Eur. Podľa jeho názoru mu vôbec povinnosť platiť za teplo nevznikla a pokiaľ mu vznikli po zaplatení preddavkov preplatky, tieto mu mal žalobca vrátiť a nie započítať do nedoplatku za dodávku tepla. Uvedená suma predstavuje celkovú sumu nevrátených preplatkov za obdobie rokov 2011-2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:

Nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX a k nemu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na ul. F. č. XXXX/XX v J., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. J..

Žalobca listinnými dôkazmi, predpismi záloh a prehľadmi platieb preukazoval výšku žalovaného nedoplatku, táto rovnako medzi účastníkmi sporná nebola, žalobca výšku nedoplatku nenamietal.

Sporným zostalo, či žalovanému vznikla povinnosť platiť žalobcovi za dodávky tepla.

V konaní tunajšieho údu sp. zn. súd rozhodoval o nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie 2.721,17 Eur, ako nedoplatku na službách spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 2008-2013. Dôvody vzniku tohto nedoplatku boli prakticky rovnaké ako v tomto konaní, žalovaný neustále namietal dodávky tepla a nedôvodnosť predpisov záloh za ich dodávku. Dňa 24.06.2015 súd vo veci rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého súd vychádzal aj v tomto konaní. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva nasledovné:

Dňa 9.7.2001 darkyňa E. G. darom previedla na žalovaného 2-izbový byt č. XX na 3. poschodí bytového domu súp.č. XXXX, or.č. XX v k.ú. J. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu súp.č. XXXX vo veľkosti XX/XXXX-ín zapísané na LV č. XXXX v k.ú. J.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený dňa 5.9.2001 pod V XXXX/XX.

Zmluvou o výkone správy zo dňa 9.1.2011 uzavretej medzi E. G. ako vlastníčkou bytu a správcom Bytovým podnikom Piešťany, s .r.o. so sídlom v Piešťanoch, Školská č. 19, IČO: 36 232 7000 sa správca zaviazal vykonávať odplatné zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv a správu spoločných častí a zariadením domu na adrese F. č. XXXX/XX v J. a prevádzku domu, a jeho povinnosti boli stanovené v čl. II bod 2.2 zmluvy. Okrem iného bol povinný v zmysle čl. II bod 2.2.písm. b/ zmluvy zabezpečiť dodávku tepla a TÚV, dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, dodávku elektrickej energie pre osvetlenie spoločných častí a zariadení domu, deratizáciu (na písomné požiadanie vlastníka), odvoz smetí a prevádzku a údržbu výťahu. V čl. II bod 2.3. Zmluvy správca určí vlastníkovi bytu v evidenčnom liste, ktorý je súčasťou zmluvy výšku poplatku za výkon správy, výšku mesačných záloh, ktorá vychádza z predpokladaných ročných nákladov a výšku poplatku do fondu prevádzky , údržby a opráv domu. Podľa čl. 2.4. Zmluvy bol správca oprávnený zmeniť výšku mesačných preddavkov priebehu roka, ak sa skutočne vynaložené náklady zvýšia oproti dohodnutým. Skutočné náklady z dodávku tepla a TÚV rozúčtovával správca v zmysle čl. 2.5. písm.a/ Zmluvy podľa všeobecne platných a záväzných právnych predpisov. Podľa č. III bod 3.2 zmluvy bol vlastník bytu povinný na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu, poskytovania plnení spojených s užívaním bytu a správy domu povinný platiť mesačný poplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv, mesačné zálohové platby a mesačný poplatok za výkon správy, uvedený v evidenčnom liste správcovi do 15-dňa nasledujúceho mesiaca za mesiac predchádzajúci. Podľa čl. II bod 2.6. Zmluvy vyúčtovanie nákladov za jednotlivé služby uvedené v bode

2.2.písm.b/ vykoná správca po skončení každého kalendárneho roka v termíne najneskôr do 30.júna nasledujúceho roka. Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný uhradiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania a preplatok je správca povinný odoslať na inkasné stredisko Slovenskej pošty do 15 dní od predloženia vyúčtovania na meno vlastníka.

V čl. VIII darovacej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že pristúpi k zmluve o výkone správy domu súp.č. XXXX, ktorú uzatvorila darkyňa s Bytovým podnikom mesta Piešťany, právnym predchodcom správcu domu. Odporca tento záväzok nedodržal a k zmluve o výkone správy písomne nepristúpil.

Dňa 6.9.2007 sa konala schôdza vlastníkov bytov F. č. XXXX/XX-XX v J. a nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov došlo k prehodnoteniu pôvodnej zmluvy o výkone správy s navrhovateľom a schválenie novej Zmluvy o výkone správy s dodatok č. 1 s navrhovateľom. Navrhovateľ predložil odporcovi na podpis Zmluvu o výkone správy, schválenú nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov zo dňa 6.9.2007, uzavretú podľa ust. § 8a zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebyt. priestorov, obsahom ktorej bolo zmluvné dojednanie medzi odporcom ako vlastníkom bytu č. 23 a správcom Bytovým podnikom Piešťany, s .r.o. so sídlom v Piešťanoch, Školská č. 19, IČO: 36 232 7000, kde sa správca zaviazal vykonávať odplatné zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv a správu spoločných častí a zariadením domu na adrese F. č. XXXX/XX v J. a prevádzku domu, a jeho povinnosti boli stanovené v čl. II bod 2.2 zmluvy. Okrem iného bol správca povinný v zmysle čl. II bod 2.2.písm. b/ zmluvy zabezpečiť dodávku tepla a TÚV, dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, dodávku elektrickej energie pre osvetlenie spoločných častí a zariadení domu. V čl. II bod 2.3. Zmluvy správca určí vlastníkovi bytu v evidenčnom liste, ktorý je súčasťou zmluvy výšku poplatku za výkon správy, výšku mesačných záloh, ktorá vychádza z predpokladaných ročných nákladov a výšku poplatku do fondu prevádzky , údržby a opráv domu. Podľa čl. 2.4. Zmluvy bol správca oprávnený zmeniť výšku mesačných preddavkov priebehu roka, ak sa skutočne vynaložené náklady zvýšia oproti dohodnutým. Skutočné náklady z dodávku tepla a TÚV rozúčtovával správca v zmysle čl. 2.5. písm.a/ Zmluvy podľa všeobecne platných a záväzných právnych predpisov. Podľa č. III bod 3.2 zmluvy bol vlastník bytu povinný na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv domu, poskytovania plnení spojených s užívaním bytu a správy domu povinný platiť mesačný poplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv, mesačné zálohové platby a mesačný poplatok za výkon správy, uvedený v evidenčnom liste správcovi vopred do 15-dňa mesiaca za mesiac nasledujúci ( bod 3.3.). Podľa čl. II bod 2.6. Zmluvy vyúčtovanie nákladov za jednotlivé služby uvedené v bode 2.2.písm.b/ vykoná správca po skončení každého kalendárneho roka v termíne najneskôr do 31.5. nasledujúceho roka. Vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný uhradiť do doby splatnosti uvedenej vo vyúčtovaní ( čl. II bod 2.7.) v rovnakej lehote bol správca povinný vrátiť vlastníkovi preplatok. Uvedenú zmluvu odporca odmietol podpísať.

Zo záznamu zo schôdze vlastníkov bytov F. XXXX/XX-XX v J. zo dňa 31.1.2006 (s pripojenou prezenčnou listinou), väčšina vlastníkov bytov nesúhlasila so zmenou vykurovania a montážou meračov tepla na radiátory.

Zo znaleckého posudku č. 8/2012 vypracovaného Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave vyplýva, že zatvorením uzáverov na všetkých radiátoroch v 2-izbovom byte s príslušenstvom na F. ulice č. XXXX/XX v J. sa neprestalo do tohto bytu dodávať teplo. Bytový dom je vykurovaný ako celok. Vzhľadom k tomu, že teplo prestupuje stenami, stropom a podlahou miestnosti, sa nedá vylúčiť vzájomné tepelné ovplyvňovanie medzi susediacimi bytmi. Byty a nebytové priestory totiž nie sú samostatné spotrebiče tepla, nie sú navzájom tepelne izolované a navzájom sa ovplyvňujú. Byt, alebo nebytové priestor užíva nielen teplo, ktoré prešlo cez radiátory ale aj to, čo prešlo cez steny. Podľa záverov znaleckej organizácie sa nepovažuje za skončenie dodávky tepla postup odporcu, že sa v byte uzavrú radiátory, prípadne sa umiestni vložka do prívodného potrubia, ktorým sa privádza teplo do bytu bez toho, aby sa odporca odpojil od centrálneho vykurovania a zriadil si vlastné vykurovanie. Z doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 8/2012 vyplýva, že na základe nameraného množstva tepla na fakturačnom meradle boli navrhovateľom podľa vyhl. ÚRSO č. 630/2005 Z.z. v znení nesk. predpisov správne rozpočítané v rokoch 2005-2010 náklady za dodávku tepla na odbernom mieste bytu odporcu na ul. F. č. XXXX/XX, zapísaného v LV č. XXXX.

Podľa § 6 ods.1,2 zák.č. 182/1993 Z.z účinného v čase prevodu darovacou zmluvou ( 5.9.2001 pod V 1204/01) na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy

s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom. Na správu jedného domu môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy domu uvedených v odseku 1.

Podľa § 14 ods.1,2 zák.č. 182/1993 Z.z. účinného v čase prevodu darovacou zmluvou vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu, rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku, najmä o spôsobe ich prevádzky, údržby a opráv. Pri hlasovaní sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, inak je rozhodnutie neplatné; za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník jeden hlas. Ak ide o dôležité rozhodnutie týkajúce sa spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, môžu sa prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome obrátiť na súd, aby o veci rozhodol.

Podľa § 8a ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení novely č. 268/2007 Z.z. ( účinnej od 1.7.2007) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

Podľa § 8a ods.2 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení nesk. predpisov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Podľa §8a ods.5 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení nesk. predpisov zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa zmluvné strany v zmluve o výkone správy nedohodnú inak. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Podľa §8a ods.6 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení nesk. predpisov s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa § 8b ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení nesk. predpisov správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa §8b ods.2 písm.e/ zák.č. 182/1993 Z.z. v znení nesk. predpisov pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 10 ods. 6 zák.č. 182/1993 Z.z. v znení nesk.predpisov ( novely č. 268/2007 Z.z. účinnej od 1.7.2007) úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

Podľa § 20 ods.1 zák.č. 657/2004 Z.z o tepelnej energetike v znení nesk. prepisov odberateľ a konečný spotrebiteľ môžu skončiť odber tepla a) na základe zákona, b) dohodou.

Podľa § 20 ods.2 zák.č. 657/2004 Z.z o tepelnej energetike v znení nesk. prepisov skončiť odber tepla na základe zákona možno, ak a) dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom a konečným spotrebiteľom zmení teplonosnú látku, b) dodávateľ tepla ani po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa alebo konečného spotrebiteľa neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla alebo neplní podstatné náležitosti zmluvy o dodávke a odbere tepla, najmä parametre teplonosnej látky a hospodárnosť dodávky tepla.

Podľa § 20 ods.3 zák.č. 657/2004 Z.z o tepelnej energetike v znení nesk. prepisov skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 10% a menej ako 60% tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie v podiele o 20% vyššom ako má súčasný dodávateľ tepla. Ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla dodáva viac ako 60% tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí celú dodávku tepla, vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou tepla, ktoré vzniká pri zapálení obnoviteľného zdroja energie fosílnym palivom.

Podľa § 20 ods.4 zák.č. 657/2004 Z.z o tepelnej energetike v znení nesk. prepisov rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Podľa § 16 zákona č. 657/2004 Z. z. koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi je povinný zabezpečiť dodávku tepla v určenom čase, v určenej kvalite a v súlade so schválenou alebo určenou cenou. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) je povinná zabezpečiť teplo v určenom čase a v určenej kvalite. Určený čas a určenú kvalitu dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 18 zákona č. 657/2004 Z. z. koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), sú povinní rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania. Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť plnenie povinností dodávateľa alebo odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi. Pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Podľa § 1 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. táto vyhláška ustanovuje a) teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, b) pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie.

Podľa § 2 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie a) rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, b) podlahovou plochou bytu alebo nebytového priestoru celková plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, alebo miestností nebytového priestoru nachádzajúcich sa za vonkajšími vstupnými dverami bytu, alebo nebytového priestoru a iných vykurovaných priestorov umiestnených mimo bytu bez plochy balkónov, lodžií, terás a nevykurovaných priestorov umiestnených mimo bytu alebo nebytového priestoru okrem tých prípadov, keď sa stavebnou úpravou tieto priestory spojili s miestnosťami bytu alebo s nebytovým priestorom, c) upravenou podlahovou plochou podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru upravená podľa § 7 ods. 3, d) obostavaným objemom bytu alebo nebytového priestoru súčin podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a konštrukčnej výšky miestností, e) objektom rozpočítavania je budova alebo časť budovy s jedným odberným miestom alebo viac budov, ktoré majú jedno odberné miesto so spoločným meraním dodaného množstva tepla, alebo budova s viacerými odbernými miestami, pričom jej spotreba tepla je daná súčtom indikovaných údajov určených meradiel na odberných miestach, f) spoločnými priestormi objektu rozpočítavania miestnosti alebo súbor miestností objektu, ktoré sú vybavené vykurovacími telesami a sú určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi, najmä práčovne, sušiarne, kočikárne, chodby, schodištia a podobne, g) indikovaným údajom údaj pomerového rozdeľovača tepla zohľadňujúci výkon vykurovacieho telesa alebo určeného meradla 1) na meranie množstva dodaného tepla na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody, alebo určeného meradla 1) na meranie množstva dodanej teplej úžitkovej vody, ktorý sa vypočíta ako rozdiel odčítaných údajov na konci a na začiatku zúčtovacieho obdobia.

Podľa § 5 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Ak v objekte rozpočítavania nie sú zapojené pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá 1) tepla u konečných spotrebiteľov podľa osobitného predpisu, 6) náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa vzorca N Nks = --- . Sks, S kde predstavuje Nks - náklady pre konečného spotrebiteľa [euro], N - náklady na dodané teplo na vykurovanie za objekt rozpočítavania [euro], S - celkovú podlahovú plochu bytov, vykurovaných nebytových priestorov a spoločných priestorov [m2], Sks - podlahovú plochu bytu, vykurovaného nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa [m2].

(2) Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10% a spotrebná zložka 90% z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a).

(3) Náklady na dodané teplo do spoločných priestorov sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch podľa odseku 1.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa neuplatňuje, ak sa spoločné priestory využívajú inak ako

na účel, na ktorý sa zriadili, a nevyužívajú sa v prospech všetkých konečných spotrebiteľov. V takom prípade sa náklady na dodané teplo do spoločných priestorov rozpočítavajú podľa podlahovej plochy bytu a nebytových priestorov tým konečným spotrebiteľom, ktorí spoločné priestory využívajú len na osobnú potrebu na základe dohody s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.

(5) Ak počas zúčtovacieho obdobia došlo k zmene konečného spotrebiteľa, náklady na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody podľa § 4 ods. 3 sa konečnému spotrebiteľovi rozpočítavajú v pomere nákladov na dodané teplo podľa jednotlivých mesiacov k celkovým nákladom na dodané teplo za zúčtovacie obdobie podľa prílohy č. 1 alebo v pomere počtu dennostupňov v jednotlivých mesiacoch k celkovému počtu dennostupňov za zúčtovacie obdobie, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú inak.

(6) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu 7) inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 5 sa neuplatňuje.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalovaný ako vlastník bytu má nepochybne povinnosť platiť za služby spojené s užívaním bytu, vrátane dodávok tepla, pričom táto povinnosť sa prakticky realizuje pravidelnými úhradami predpísaných mesačných záloh. Žalovaný túto povinnosť v zásade nespochybnil, platil nižšie úhrady z dôvodu, že neodoberá teplo, a preto mu nevznikla povinnosť za túto službu platiť táto jeho predstava je mylná a nezodpovedá vyššie citovaným právnym predpisom, žalovaný nemá zriadené individuálne vykurovanie spôsobom predpísaným zákonom, nie je odpojený od spoločnej kotolne, nemá vo svojom byte zariadenie, ktoré mu zabezpečuje samostatnú dodávku tepla mimo spoločného vykurovania napojeného na centrálny vykurovací systém. Takémuto zariadeniu v zmysle zákona nezodpovedá elektrický vyhrievač, či vypnutie radiátorov. Žalovaný zároveň musí rešpektovať fakt, že správca bytového domu nainštaluje merače odberu tepla do jednotlivých bytov po tom, čo túto investíciu schvália vlastníci bytov, a nie na jeho individuálnu žiadosť.

Žalobca dlhodobo za dodávky tepla neplatí, preto ak došlo k preplatkov na iných dodávaných službách, tieto sa započítajú do konečného vyúčtovania. V celkovom pohľade žalobcovi nevzniká nárok na vrátenie akéhokoľvek preplatku, nakoľko preplatky mu v dôsledku jeho prístupu k veci nevznikajú, ako potvrdzujú vyúčtovania služieb, predložených žalobcom. Preto súd ako nedôvodný vzájomný návrh žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 27,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.