Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/68/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: Stolárstvo u Kunaja, s. r. o., so sídlom Štrba – Tatranská Štrba 1169, IČO: 36 478 881, zast. JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so sídlom Poprad, 1. mája 221/19, IČO: 35 528 125, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu D. – E., F. XXXXXX, zast. Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 42 239 290, v spore o zaplatenie 3.998,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -409 zo dňa 24.04.2023, takto jednomyseľne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.998,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.12.2015 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III. vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. (v znení účinnom k 20.08.2015), a , a , , , , , , , a , a , , ; , , a (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že Zmluvou o dielo zo dňa 20.08.2015 sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa (žalovaného) vyrobiť a dodať 17 ks okien profilu D92 z materiálu borovica FIX, vnútorné a vonkajšie parapety, montáž a murárske práce podľa ponukového listu, za celkovú sumu 14.000,- eur. Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení , čo vyplýva aj zo záverečných ustanovení článku 13., bod 4., podľa ktorého, pokiaľ nie je v tejto zmluve dohodnuté inak, spravujú sa právne vzťahy z nej vyplývajúce príslušnými ustanoveniami . Súd súčasne dodal, že uzatvorená zmluva o dielo je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia . Objednávateľ diela - žalovaný bol v pozícii spotrebiteľa oproti zhotoviteľovi diela - žalobcovi, ktorý je podnikateľským subjektom a ktorý zároveň konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pri zmluve o dielo vzniká vzájomný (synalagmatický) záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Vznik zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán najmä dohodu o podstatných obsahových zložkách t.j. predmete zmluvy (diela) a o odmene zhotoviteľa. V konaní nebolo sporné, že strany uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výroba, dodávka a montáž okien. Spornou nebola tiež skutočnosť, že okná boli vyrobené, dodané a namontované. Žalobca vykonal montáž okien s vedomím žalovaného, čo ani jedna zo strán sporu

nerozporovala. Sporným ostalo posúdenie, či došlo k riadnemu dodaniu diela a vzniku povinnosti žalovaného doplatiť zvyšnú časť ceny diela. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že napriek tomu, že žalovaný namietal nedodržanie termínu dodania diela a nedostatky kvality, nevyužil svoje právo a zmluvu nevypovedal. Žiadal síce v protokole o prevzatí diela o vrátenie uhradených prostriedkov, avšak ich vrátenie nevymáhal, neoznámil žalobcovi odstúpenie od zmluvy, nevyzval žalobcu na demontáž a odvoz okien, ani nežiadal o zľavu z ceny diela. Okná boli namontované a žalovaný ich užíva od decembra 2015. Podľa ponukového listu mal žalobca pre žalovaného vyrobiť a namontovať 17 ks okien profilu D92 borovica FIX. Podľa internej smernice kvality vydanej žalobcom uvedený materiál fixný eurohranol neobsahuje cinkový spoj, živicové kanáliky, je použitý kvalitnejší výber materiálu s väčšou hustotou dreviny. Eurohranol typu FIX je teda nenadpájaný. Podľa znalkyne A. G. je neodstrániteľnou vadou nedodržanie požiadavky použitia dohodnutého vstupného materiálu. Tento záver nekorešponduje so závermi znalca A. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 02/2017 pre účely trestného konania, a ktorý o.i. konštatuje, že dodané okná sú vyrobené z dreviny borovica FIX s profilom D92 (eurohranol) a ani obhliadkou nezistil žiadne závažné vady, ktoré by bránili normálnemu prevádzkovaniu. Znalec súčasne skonštatoval, že podľa internej normy kvality žalobcu je materiál borovica považovaný za základný materiál na výrobu eurookien, čo znamená, že od nej nie je možné očakávať parametre špičkových rádovo drahších drevín, čoho si žalovaný musel byť vedomý. Oba posudky neobsahujú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Preto súd tieto posudky vyhodnotil ako listinné dôkazy. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že nemal záujem o tzv. eurookná, ale o okná z masívneho dreva. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný namietal kvalitu vyhotovenia okien pred ich samotnou montážou, aj keď potvrdil, že okná pred montážou videl, pretože pri ich dovoze neboli zabalené. Za týchto okolností má súd za to, že pokiaľ okná obsahujú spoje, ktoré nemali byť viditeľné, mal vady materiálu žalovaný namietať pred ich montážou, resp. bezprostredne pri montáži prvých kusov, a nie až po skončení prác. Pokiaľ by žalovaný reagoval bezodkladne, nemuselo dôjsť ku kompletnej montáži a ani vzniku nároku žalobcu podľa . Z dlžnej sumy súd postupom podľa a v spojení s Nariadenia vlády číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, ktoré sa pre spotrebiteľský právny vzťah majú použiť, a to deň nasledujúci po splatnosti faktúry. S poukazom na prijatý právny záver súdu bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý ako nedôvodný v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu v rozsahu 100%.

5. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozhodnutia súd nevysvetlil dostatočne výstižne a jasne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako právne vec posúdil. V otázke riadneho dodania diela, resp. dodania diela uvedeného v písomnej zmluve o dielo, boli tvrdenia sporových strán rozdielne a rozdielne boli aj dôkazy, ktoré sporové strany k tejto otázke v súdnom konaní predložili. Žalovaný ako listinný dôkaz predložil znalecký posudok č. 7/2017 zo dňa 10.08.2017 vypracovaný znalkyňou A. H. G.. Znalkyňa v podanom znaleckom posudku konštatovala nedostatky zo strany zhotoviteľa diela, ktorý nedodržal pri výrobe okien požiadavku použitia dohodnutého vstupného dreveného materiálu „borovica FIX“, použitie povrchovej farby a výstuže v rámoch. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol ako listinný dôkaz znalecký posudok znalca A. I. H. č. 02/2017, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania. Podľa tohto znaleckého posudku dodané okná mali byť vyrobené z dreviny borovica FIX s profilom D92 (eurohranol) a znalec obhliadkou nezistil žiadne závažné vady dreva a konštrukcie samotných okien. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však vôbec nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie v posúdení tejto odbornej otázky, či dodané dielo bolo vyrobené z dohodnutého materiálu (borovica FIX) alebo nie, priklonil výlučne na stranu znalca A. I. H., a prečo považuje znalecké závery znalkyne A. H. G. za nesprávne. S poukazom na tieto odlišné závery žalobca navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie však takýto dôkaz zamietol, ale z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd tento návrh na dokazovanie zamietol. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle v spotrebiteľskom spore môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré

spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi súdu uvedenými v bode 46. odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že objednávateľ nemá žiadnu zákonnú povinnosť uskutočniť pred dodaním a montážou okien podrobnú kontrolu kvality dodávaných okien a právo reklamovať vady diela má objednávateľ zásadne zachované aj po dodaní diela. Na zodpovedanie otázky, či dielo bolo vyhotovené v súlade s uzatvorenou zmluvou, bolo potrebné znalecké posúdenie. Žalovaný nesúhlasil ani s bodom 45. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti argumentoval tým, písomne viackrát oznámil žalobcovi svoje stanovisko o tom, že dielo nebolo vykonané v dohodnutej kvalite. Od začiatku odmietal žalobcovi vyplatiť zostatok ceny diela, a to hlavne z dôvodu, že dodané dielo svojou kvalitou nezodpovedá tomu, čo bolo písomne dohodnuté v zmluve o dielo. Žalobca si svoj záväzok zo zmluvy o dielo nesplnil a nemohol mu teda ani vzniknúť nárok na zaplatenie plnej ceny diela, nakoľko toto bolo v rozpore so zmluvou o dielo dodané v nižšej kvalite. Žalovaným uplatnenú obranu ako spotrebiteľa mal súd vyhodnotiť ako nárok na uplatnenie zľavy z ceny diela a nie tak, že žalovaný si v súvislosti so zmluvou o dielo a vadným plnením zo strany žalobcu neuplatnil žiadne práva. Na základe toho žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a zároveň žalobcu zaviaže na úhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Na odvolanie žalovaného reagoval žalobca, ktorý vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nekonkretizoval relevantné porušenie v postupe súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd nevykonal návrh žalobcu na znalecké dokazovanie, uviedol, že išlo o jeho procesný návrh, a nie o návrh žalovaného. Žalovaný žiadny návrh na doplnenie dokazovania nepodal. Žalovaný namietal, že súd mohol v spotrebiteľskom spore aj sám iniciatívne vykonať dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol. Neuviedol, o aké dôkazy by malo ísť. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného o tom, že súd sa priklonil k znaleckému posudku A. I. H., a nie k posudku A. H. G., uviedol, že A. G. je znalkyňou špecializujúcou sa najmä pre bytový nábytok a bytové doplnky ako koberce, keramika a podobne, nie však priemyselné a stavebné stolárske výrobky. Je učiteľkou na strednej odbornej škole vo Fiľakove, a teda nemá žiadne skúsenosti s oknami a ich výrobou. Jej znalecký posudok má viacero vád, a to aj preto, že vychádza z noriem, ktoré už boli zrušené a nerieši zásadné veci, keď namiesto okien rieši dvere. Z posudku A. I. H., ktorý bol vypracovaný pre potreby trestného konania, vyplýva, z akého dôvodu súd vzal za podklad svojho rozhodnutia práve tento znalecký posudok. Tiež poukázal na to, že A. H. mal v rámci vypracovania posudku aj konzultantov. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku, žalobca uviedol, že súd nemusí v rozhodnutí dať odpoveď na všetky otázky nastolené v konaní, ale iba na tie podstatné. Súd si od oboch znalcov vyžiadal odpoveď na doplňujúce otázky a po tomto doplnení nevidel s poukazom na hospodárnosť konania dôvod vykonať ďalšie dokazovanie. V súvislosti s nesúhlasom žalovaného s bodom 46. odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že zmluva o dielo bola uzavretá podľa , samozrejme, s tým, že sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Na túto zmluvu je však potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia o vadách a ich uplatňovaní podľa . Ak si objednávateľ medzi týmito nárokmi zvolil výslovne opravu diela, takto zvolený nárok potom nemôže bez ďalšieho jednostranne zmeniť. Žalovaný sa nikdy formálne nedomáhal primeranej zľavy z ceny diela, ale len účelovo odmietal podpísať prevzatie diela a doplatiť zvyšok ceny za dielo. Taktiež neodstúpil od zmluvy v lehote troch rokov, čo mu umožňoval zákon, hoci zhotoviteľ mu oznámil, že vady diela neodstráni. Vady, ktoré žalovaný tvrdil, neexistovali. Žalobca všetky oprávnené nároky žalovaného ohľadom vád odstránil. Podľa znaleckého posudku A. H. a dokonca aj A. G. sú okná užívania schopné. Žalobca riadne vykonal dielo bez vád a nič nebráni jeho ďalšiemu užívaniu. Žalobca poukázal na to, že žalovanému boli dovezené okná a dal súhlas na ich namontovanie. Podľa žalobcu si žalovaný uplatňuje odstránenie nereálnych vád, pričom nepožadoval iný spôsob riešenia údajných vád zo zmluvy o dielo. Závery orgánov činných v trestnom konaní, či sa stal trestný čin podvodu zámenou FIX za neFIX, sú také, že k tomu nedošlo. Tieto rozhodnutia sú právoplatné a civilný súd je nimi viazaný v zmysle . Žalobca súčasne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. v kontexte toho, že konanie žalovaného je potrebné kvalifikovať ako konanie odporujúce dobrým mravom, poctivému obchodnému styku a ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca tiež poukázal na to, že súd môže od strany požadovať určité vysvetlenie, objasnenie tvrdení, ktoré sú pre neho nejasné a nezrozumiteľné, alebo sa mu javia neúplné, nemôže však nahrádzať procesnú aktivitu strany, a teda ani sám iniciatívne zisťovať skutkový stav. Zodpovedanie

otázky, či bolo dielo vykonané riadne v zmysle zmluvy, si nevyžaduje odborné znalosti. Súd preto môže túto otázku posúdiť sám. Okrem toho poukázal na to, že ak by aj bol teoreticky vykonaný dôkaz znaleckým , ani jeho závery nemožno bez ďalšieho prevziať, pretože v takom prípade by súd vychádzal z výlučne izolovaného hodnotenia len jedného z viacerých dôkazov a prísne formalistického chápania jeho dôkaznej váhy. Na základe toho žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že s argumentáciou žalobcu sa nestotožňuje a zotrval na dôvodoch podaného odvolania.

8. V odvolacej duplike žalobca zotrval na doterajších vyjadreniach, uviedol, že na vyjadrenie žalovaného nemá k čomu podať stanovisko a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako zákonný a správny.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario).

10. Odvolací súd považuje za prioritné zdôrazniť, že v danej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu č. k. -197 zo dňa 21.09.2020. Uznesením č. k. -222 zo dňa 26.01.2022 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -327 zo dňa 19.07.2022 z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ten však dosiaľ nebol zrušený. Preto je súd prvej inštancie povinný v prvom rade rozhodnúť o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ( ) a až následne vykonať ďalší procesný postup.

11. Odvolací súd pristúpil k posúdeniu konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením veci a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom diela a žalovaným ako objednávateľom v zmysle a násl. , pretože ide o vzťah medzi podnikateľským subjektom (zhotoviteľom diela) a fyzickou osobou (objednávateľom), ktorá do zmluvného vzťahu vstúpila mimo rámca svojho povolania alebo podnikania. Správne potom súd prvej inštancie podľa poslednej vety , podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, aplikoval na zmluvu o dielo zo dňa 20.08.2015 ust. a násl. .

13. Aj keď súd správne aplikoval vyššie uvedené zákonné ustanovenia, prijal neúplný právny záver v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového stavu založeného na vykonanom dokazovaní, pretože vo svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal následkami uplatnenia vád diela. Túto tému uzavrel len s konštatovaním, že žalovaný dielo prevzal, súhlasil s namontovaním okien, nevyužil právo odstúpiť od zmluvy alebo ju vypovedať, žiadal síce žalobcu o vrátenie uhradených peňažných prostriedkov, ale nijako ich nevymáhal, nevyzval žalobcu na demontáž okien a nežiadal o zľavu z ceny diela. Konštatoval, že žalovaný užíva okná od roku 2015. Podľa súdu mal žalovaný reagovať bezodkladne a namietať vadu kvality materiálu bezprostredne pri montáži prvých kusov, a nie až po skončení prác.

14. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti ust. , podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. V zmysle záručná doba je 24 mesiacov. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov; záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinný

vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby. Podľa prvej vety záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. V zmysle ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. Podľa prvej vety práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú.

15. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Nezaoberal sa dôsledne včasným a riadnym uplatnením vád diela zo strany žalovaného. Podľa čl. VIII. bod 6. zmluvy o dielo zo dňa 20.08.2015 bola dohodnutá predĺžená záruka o ďalšie 3 roky v prípade vykonania servisu okien 1 x ročne. Na vykonanie servisnej prehliadky upozornil žalovaný žalobcu listom zo dňa 04.07.2017. V súvislosti s uplatnením vád žalovaným odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.12.2015 (č. l. 26 a č.l. 44), vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v Protokole o prevzatí diela zo dňa 21.12.2015 (č.l. 20-21), jeho oznámenie zo dňa 11.01.2016 (č.l. 31), oznam o zistení závad zo dňa 16.02.2016 (č.l. 44), výzvu zo dňa 04.07.2017 a stanovisko zo dňa 10.09.2017 ( obe na č.l. 45), opätovnú výzvu zo dňa 16.03.2018 (č.l. 46-47). Súd prvej inštancie sa tiež nezoberal tým, či vady, ktoré vytýkal žalovaný, bolo možné odstrániť a či zhotoviteľ uvedené vady odstránil ( ). Súd sa nezaoberal ani tým, či šlo o neodstrániteľné vady/vadu v zmysle . Ak by totiž išlo o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu užívaniu veci, potom s poukazom na spor s ochranou slabšej strany, neochotu žalovaného doplatiť cenu diela, bolo potrebné vyhodnotiť ako jeho nárok na zľavu z ceny diela.

16. Odvolacou námietkou žalovaného bolo aj tvrdenie, že súd sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu nekriticky prevzal závery znalca A. I. H. a z akého dôvodu nebolo možné prihliadnuť na posudok A. H. G.. Je na mieste konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie vyznieva v danom ohľade ako nedostatočne odôvodnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku spisovej značky Pls 3/80 z 23.12.1980 v časti venovanej hodnoteniu znaleckého posudku uviedol, že súd nemôže nekriticky prebrať závery znaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa (teraz a ). Ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, tak ho nemôže nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného znaleckého posudku. V prípade, ak ide o dva posudky s rozdielnymi závermi, musí súd zhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akého dôvodu sa so závermi druhého posudku nestotožní. Je nepochybné, že oba posudky, ktoré znalci podali, sa líšili, a to v otázke kvality použitého materiálu na výrobu okien. Súd prostredníctvom dožiadaného súdu vykonal výsluch znalkyne A. H. G.. Na výzvu súdu sa do konania písomne vyjadril znalec A. I. H.. Za daných okolností bolo potrebné, aby súd „konfrontačne“ vypočul uvedených znalcov s tým, aby im bolo priamo umožnené vyjadriť sa k rozporom, ktoré zo záverov ich znaleckých posudkov, ktoré súd vyhodnotil ako listinné dôkazy, vyplynuli. Po „krížovom“ vypočutí obidvoch znalcov by mal súd zisťovať odpovede na sporné otázky, a tak by mal získať odborné posúdenie potrebných skutkových tvrdení a následne sa s nimi vysporiadať v rámci hodnotenia dôkazov. Nastávajú aj situácie, že znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie nepomôže jednoznačne odpovedať na spornú otázku. Za danej situácie je potom na súde, aby skutkový stav sám ustálil a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

17. Žalobca, nie žalovaný v konaní navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd tento dôkaz nevykonal. V tom žalovaný videl porušenie svojich práv. Žalobca však namietal, že tento dôkaz navrhol on, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalovaného. S týmto konštatovaním možno súhlasiť, avšak nemožno súhlasiť s postupom súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s kontroverziou podaných posudkov.

18. Ako už vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. a procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu, pokiaľ vznesenému návrhu

na vykonanie dôkazu nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s a SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2021).

19. v podrobnejšie podmienky na nariadenie kontrolného znaleckého posudku neupravuje, necháva to na úvahe súdu. Aj s ohľadom na rozumné usporiadanie vecí a súdnu prax (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) sa potreba nariadenia kontrolného znaleckého posudku objaví najmä v situácií, ak závery doteraz vykonaného znaleckého dokazovania sú neurčité, vnútorne rozporné, pripúšťajú nejednoznačný výklad, prípadne sa odpovedi na niektoré otázky, potrebné pre vydanie rozhodnutia, bezdôvodne vyhli. V konaní, kde už boli vydané dva znalecké posudky, by sa ešte dalo hovoriť o potrebe ďalšieho, ak by si navzájom odporovali. V danom prípade takáto situácia nenastala, pretože ani jeden z podaných posudkov nemožno kvalifikovať ako znalecký, keďže ani jeden neobsahuje doložku o následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Ak teda niet v konaní znaleckého posudku, bolo ho potrebné do konania zadovážiť, a to buď na návrh žalobcu alebo z iniciatívy súdu s poukazom na a spotrebiteľský charakter sporu. Predmetom znaleckého skúmania by tak malo byť zodpovedanie odbornej otázky týkajúcej sa kvality použitého materiálu na výrobu okien.

20. Pokiaľ ide o argument žalobcu o tom, že súd je viazaný rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní, ktoré v danej veci nezistili spáchanie trestného činu podvodu zámenou použitého materiálu na výrobu okien, odvolací súd uvádza, že v zmysle poslednej vety je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súd takéto rozhodnutie rešpektuje, ale zároveň dané rozhodnutie ho nemôže v okolnostiach danej veci obmedziť, aby vo svojej právomoci nezávisle prejednal a rozhodol súkromnoprávnu vec (nárok žalobcu na doplatenie ceny diela v kontexte uplatnených vád diela).

21. Žalobca tiež namietal, že konanie žalovaného je potrebné považovať za rozporné s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca neidentifikoval v čom by malo spočívať takéto konanie žalovaného. V prípade, ak niekto uplatňuje svoje legitímne práva nemožno bez ďalšie konštatovať, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navyše z doterajšieho dokazovania sa odvolaciemu súdu konanie žalovaného ani nejaví takého charakteru, aby si nezaslúžilo súdnu ochranu. Práve naopak.

22. Odvolací súd z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. s použitím ustanovenia a zrušil a podľa ustanovenia mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie primárne zrušiť rozsudok pre zmeškanie zo dňa 21.09.2020, a to v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. -327 zo dňa 19.07.2022. Následne súd prvej inštancie posúdi včasné a riadne uplatnenie vád diela, ktoré žalovaný žalobcovi vytýkal, zohľadniac body 14. a 15. odôvodnenia tohto uznesenia. V prípade zistenia riadneho a včasného uplatnenia vád žalovaným a ich posúdením, súd vykoná konfrontáciu znalcov A. G. a A. H.. Ak sa mu nepodarí odstrániť rozpory v zásadnej otázke (kvalita a druh použitého materiálu na výrobu okien /borovica FIX bez spojov?/), bude na mieste nariadiť znalecké dokazovanie (nie kontrolné), predmetom ktorého bude kvalita a druh použitého materiálu. Následne súd vyhodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prípadne vykoná (na návrh strany alebo ex offo, keďže ide o spotrebiteľský spor) aj iný dôkaz, ak jeho potreba vyvstane z doterajšieho dokazovania.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).