Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/79/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky H. P., bytom H. Z. č. XXX proti odporcovi J. P., bytom H. Z. č. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom P., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX P., v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom I., o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 02.septembra 2015 č. k. -32 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III, IV o určení výživného na maloletú P. a na maloletú C. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. manželstvo účastníkov J. P. a H. P., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H. Z., rozviedol. Vo výroku II. zveril maloleté deti P., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Vo výroku III. odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. P. sumou 90,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vo výroku IV. odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. C. sumou 80,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Vo výroku V. styk odporcu s maloletými deťmi neupravil. Vo výroku VI. rozhodol že, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Vo výroku VII. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 33,- eur k rukám navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Z výsluchu účastníkov mal za preukázané, že ich vzájomné vzťahy sú v takej miere narušené, že už ani zo strany jedného, nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia, nakoľko obaja účastníci konania majú v súčasnosti nové vzťahy. Súd po zistení príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, po preskúmaní ich postoja k možnosti obnovenia manželského spolužitia a po zohľadnení súhlasnej vôle účastníkov nezotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je už len formálny, manželstvo účastníkov konania podľa § 23 Zákona o rodine rozviedol. Pri rozhodovaní komu z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti, vychádzal najmä z pomerov oboch rodičov a prihliadal na potreby maloletých detí. Z vykonaných šetrení bolo zistené, že matka a otec nežijú spolu s maloletými deťmi v jednej domácnosti, obaja rodičia majú nadviazané nové vzťahy. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Druhý rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinný prispievať na výživu maloletého dieťa podľa svojich osobných a majetkových pomerov. Obaja rodičia sú zamestnaní, pričom matka dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 644,63 eur, odporca síce v daňovom priznaní uviedol základ dane 26,18 eur, súd však zhodnotil pomery a preukázané výdaje na strane odporcu a rozhodol o uložení vyživovacej povinnosti vo výške 90,- eur na mal P. a na mal. C. 80,- eur mesačne. Pri určení výživného posudzoval majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ako aj potreby maloletých detí a potreby primerané k ich veku a ustálil výšku vyživovacej povinnosti zo

strany otca na sumu, ktorú považoval za dostačujúcu pre zabezpečenie potrieb maloletých detí. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 24 ods. 1,3,4,5, § 62 ods. 1-4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. O náhrade trov rozhodol v zmysle § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku a to jeho časti o určení výživného na mal. P. a mal. C. podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a odporca.

Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal uplatneným nárokom na výživné na mal. deti P. a C. za obdobie od XX.XX.XXXX do právoplatnosti rozsudku o rozvode, taktiež sa nezaoberal uplatneným nárokom na príspevky na tvorbu úspor. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok zmenil v časti o určení výživného tak, že jej návrhu vyhovie v celom rozsahu.

Odporca podal odvolanie proti výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcej sa určenia výživného na mal. P. a na mal. C.. Uviedol, že vykonáva živnosť v oblasti stavebných prác, ktoré sú sezónneho charakteru a počas zimných mesiacov nemá takmer žiadny príjem. Pretrvávanie nedostatku zákazok je taktiež dôvodom, že jeho príjem je nedostatočný na to, aby uhradil včas a riadne určené výživné. Má záujem podieľať sa na výchove a na nákladoch na mal. deti, avšak výška určeného výživného je pre neho nezvládnuteľná a hrozí mu, že sa stane neplatičom výživného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti o určení výživného na mal. P. a C. zmenil tak, že určí výživné na každé z detí v sume po 60,- eur mesačne.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odporca sám na pojednávaní dňa 02.09.2015 navrhol, aby ho súd zaviazal platiť na výživu detí sumou po 80,- eur mesačne na každé z nich. Jeho tvrdenie o nízkom príjme považuje aj z tohto dôvodu za zavádzajúce a nedôveryhodné. Zároveň poukázala na predložený prehľad dovoleniek a akcií, ktorých sa odporca zúčastnil mimo miesta trvalého pobytu.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že od 13.04.2013 poskytoval finančné prostriedky priamo deťom s tým, že ich budú dávať matke. Od marca 2015 poskytuje navrhovateľke pravidelne na jej účet v Slovenskej sporiteľni finančné prostriedky vo výške 100,- eur mesačne. Pokiaľ ide o tvorbu úspor pre maloleté deti uviedol, že jeho finančné možnosti mu nedovoľujú v súčasnosti tvoriť deťom úspory pravidelne. Keďže mu záleží na výchove detí a ich budúcnosti, bude tvoriť úspory deťom sám a dobrovoľne im ukladať finančné prostriedky vo výške podľa možností na ich vkladnú knižku.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam navrhovateľky a odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o určení výživného na mal. P. a na mal. C.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal. deti je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. (§ 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p.).

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust.§ 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo

veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodnej spoločnosti a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení. Nedostatočne zistil najmä zárobkové a majetkové pomery odporcu a preto jeho záver, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť výživné na mal. P. vo výške 90,- mesačne a na mal. C. vo výške 80,- mesačne, je predčasný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd určil rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k mal. deťom s prihliadnutím k tomu, že je zamestnaný, v daňovom priznaní síce uviedol základ dane 26,18 eur, avšak súd zhodnotil pomery a preukázané výdaje na strane odporcu a rozhodol o určení jeho vyživovacej povinnosti vo výške 90,- eur na mal. P. a vo výške 80,- eur na mal. C. mesačne. Z obsahu spisu však jednoznačne vyplýva, že súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal len z výsluchu odporcu na pojednávaní a z predloženého daňového priznania, podľa ktorého základ dane z príjmov z podnikania odporcu za rok 2014 predstavoval 26,18 eur. Súd prvého stupňa si nevyžiadal od odporcu peňažné denníky za roky 2014, 2015 preukazujúce výšku jeho príjmov a výdavkov z podnikateľskej činnosti, z obsahu spisu vôbec nevyplýva , z akých pomerov a preukázaných výdajov odporcu súd prvého stupňa vychádzal. Súd prvého stupňa nezistil tak dostatočne skutkový stav veci, tak ako mu to ukladá ust. § 120 ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o konanie v ktorom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Preto aj samotné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného, je nedostatočné a nepresvedčivé, nevyplýva z neho, z akého zárobku a majetkových pomerov odporcu pri určení výživného súd prvého stupňa vychádzal.

Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní žiadala určiť výživné na mal. deti s účinnosťou od 13.04.2013 t. j. od času, odkedy s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, k tomu je potrebné uviesť, že predmetom konania bol návrh navrhovateľky o rozvod manželstva, s ktorým konaním je podľa § 113 ods. 1 O.s.p. spojené konanie o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k deťom pochádzajúcim z ich manželstva. V súlade s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine sa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa upraví ich výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom konaní sa v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k mal. deťom určilo výživné zo strany povinného rodiča k mal. deťom na čas po rozvode manželstva, preto bolo odvolanie navrhovateľky neopodstatnené.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného je na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu predčasné (z dôvodov vyššie uvedených), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p.)

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje odporcu k jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, vyžiada si od neho daňové priznania za príslušné obdobie a peňažné denníky za roky 2015, 2016 preukazujúce výšku jeho príjmov a výdavkov z podnikateľskej činnosti. Bude potrebné skúmať a hodnotiť charakter týchto výdavkov, či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutne potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Nie každý výdaj povinného rodiča (i keď inak uznaný daňovými predpismi) je totiž z hľadiska jeho podnikania nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnenie požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom. Vzhľadom na odstup času zistí súd rovnako osobné, zárobkové a majetkové pomery navrhovateľky. Až po takomto zistení pomerov rodičov mal. detí opätovne vyhodnotí, v akej výške je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť výživné na mal. deti s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný. (§ 226 O.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.