Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-279-2015.pdf
PDF · 114.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/279/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému X. S., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX X., prechodne bytom I. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 170,23 € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu zamieta.
Nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca (pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok) sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 170,23 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 170,23 € od 07.09.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 63,96 €.
Poukázal na skutočnosť, že dňa 18.01.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. 20041495, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 420,00 € na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 21 mesačných splátkach vo výške 20,58 €. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil z celkovej sumy pôžičky v splátkach sumu 288,12 €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, respektíve jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, preto ho žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 24.08.2012 vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 170,23 €. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,75 % ročne od 07.09.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Uznesením č. k. 10C/279/2015 - 28 zo dňa 20.01.2016 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., vstupuje do konania nový žalobca - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe vyjadril nesúhlas so žalobou a odmietol zaplatiť žalovanú sumu 170,23 €, čo odôvodnil poukazom na skutočnosť, že predmetnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 18.01.2011 nepodpísal vlastnoručne. Uviedol, že jeho podpis na uvedenej Zmluve o pôžičke bol sfalšovaný, pričom v uvedenej veci už podal trestné oznámenie.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrany osobnosti.
(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 170,23 €, teda drobný spor, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
Zo Žiadosti a Zmluvy o pôžičke, číslo zmluvy 013907807, uzavretej dňa 18.01.2011 (ďalej len „Zmluva“), vyplýva, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (konajúcou prostredníctvom sprostredkovateľa, splnomocneného žalobcom na uzatvorenie tejto Zmluvy) a žalovaným (v Zmluve označeným ako klient). Predmetom Zmluvy bola pôžička (finančné plnenie) vo výške 316,00 € na zakúpenie spotrebného tovaru - Kancelárskej a výpočtovej techniky - STAND - s kúpnou cenou 316,00 €, s akontáciou 0,00 € (0 %), so splátkou 20,00 € (a splátkou s poistením 20,58 €) v počte 21 splátok, s celkovou sumou pôžičky bez poistenia 420,00 € a s celkovou sumou pôžičky 432,18 €, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 104,00 €, s termínom konečnej splatnosti október 2012, s ročnou úrokovou sadzbou 38,40 %, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 38,40 % a s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 44,57 %. V Zmluve bolo dojednané poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky v rozsahu Základného súboru poistenia A). Na Zmluve, pod zmluvnými dojednaniami je uvedený dátum: 18.01.2011 a podpis sprostredkovateľa: nečitateľný, a ďalej dátum: 18.01.2011 a podpis klienta: nečitateľný.
Z Prehľadu splátok a úhrad pripojeného k Zmluve vyplýva, že splátkami v období od 25.02.2011 do 20.03.2012 bola na poskytnutú pôžičku uhradená celkovo suma vo výške 288,12 €.
Z Predžalobnej upomienky zo dňa 24.08.2012 vyplýva, že celková dlžná čiastka predstavuje sumu vo výške 152,30 € a jej splatnosť bola určená tretím dňom od doručenia upomienky. V zmysle pripojenej fotokópie poštovej doručenky bola predmetná upomienka žalovanému doručená dňa 03.09.2012.
Zo Zápisnice o trestnom oznámení, ČVS: ORP-434/RV-RV-2014, spísanej dňa 03.06.2014 na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Rožňave (ďalej len „Zápisnica o trestnom oznámení“), vyplýva, že žalovaný v reakcii na upomienku od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na zaplatenie dlžnej sumy 160,00 € za tovar zakúpený na splátky od predajcu STAND za sumu 316,00 €, a následne spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zaslanú fotokópiu Zmluvy zo dňa 18.01.2011, v uvedený deň podal trestné oznámenie z dôvodu, že predmetnú Zmluvu nikdy nepodpísal, nakoľko nevie ani, kde spoločnosť STAND sídli. Zo Zápisnice o trestnom oznámení ďalej vyplýva, že žalovaný ako podozrivú označil svoju bývalú manželku G. S., s ktorou už síce v čase podpisu Zmluvy nežil, avšak ktorá aj naďalej poznala všetky jeho osobné údaje, vrátane čísla jeho občianskeho preukazu, a to aj na základe skutočnosti, že táto mu sama potvrdila, že z predmetnej pôžičky nesplatila ešte asi 160,00 €, nakoľko
je bez peňazí. Doplnil, že ho požiadala, aby dlžnú sumu uhradil, čo nebol ochotný urobiť. Žalovaný v Zápisnici o trestnom oznámení uviedol, že na základe uvedeného sa domnieva, že jeho bývalá manželka sa na ňom dopustila podvodu, keď bez jeho vedomia vzala na jeho meno pôžičku.
Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rožňave, ČVS: ORP-434/RV-RV-2014, zo dňa 02.07.2014 vyplýva, že vec podozrenie z prečinu podvodu, ktorého sa dopustila G. S., narodená XX.XX.XXXX, tým, že dňa 18.01.2011 v presne nezistenom čase zakúpila výpočtovú techniku vo firme Stand, Rožňava, v celkovej hodnote 316,00 €, pričom tovar zakúpila na splátky cez splátkovú spoločnosť Quatro, č. zmluvy 20041495, na meno žalovaného, čím tak poškodenému spôsobila škodu vo výške 316,00 € bola odložená, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu premlčania trestného stíhania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že k veci bola vypočutá G. S., narodená XX.XX.XXXX, ktorá potvrdila, že v januári 2011 na základe dohody so svojím vtedajším manželom (žalovaným - pozn. súdu) kúpila notebook pre dcéru na jeho meno, keďže sama v tej dobe nemala dostatočný príjem. Žalovaný s tým súhlasil, avšak svoju prítomnosť odmietol z dôvodu, že nemôže odísť z práce. Splátky platila pravidelne do doby, kým nestratila zamestnanie. Dcéra žalovaného, O. S., narodená XX.XX.XXXX, k veci v zmysle oboznamovanej Zápisnice o trestnom oznámení uviedla, že v januári 2011 bola s matkou kúpiť notebook, o čom jej otec (žalovaný - pozn. súdu) vedel a dokonca mu predtým volala, či si to nerozmyslel a môžu kúpiť notebook na splátky na jeho meno, pričom on uviedol, že môžu, ale nepríde, nakoľko bude v práci.
Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, platnými od 15.07.2010, ako aj so žalovaným predloženými fotokópiami jeho osobných dokladov (vodičského preukazu a občianskeho preukazu), obsahujúcich jeho vlastnoručný podpis.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. mája 2014, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka:
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 30. novembra 2011, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Zmyslom citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úprava otázky platnosti právnych úkonov so zreteľom na formu. Zmluva, na základe ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch pritom pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžaduje v ustanovení § 9 ods. 1 dodržanie písomnej formy. Z ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Podpisom konajúcej osoby sa rozumie napísanie mena a priezviska konajúcim. Určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, sa musí udiať uvedením osobných údajov konajúcej osoby. V prejednávanej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania - oboznamovanej Zmluvy, podpisov na osobných dokladov žalovaného, ktoré sa už na prvý pohľad podstatne líšia od podpisu urobeného za žalovaného na Zmluve, a predovšetkým na základe rozhodnutia príslušného orgánu činného v trestnom konaní, v ktorom prezentované závery si súd, s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku, v predmetnom konaní osvojil - za nepochybne preukázané, že žalovaný predmetnú Zmluvu, na základe ktorej sa žalobca voči nemu domáhal dlžného plnenia, nepodpísal, hoci v Zmluve bol určený ako konajúca osoba. To znamená, že predmetnú Zmluvu nemožno považovať za písomne uzavretú v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného zistenia, súd v danom prípade dospel k záveru, že predmetná Zmluva je neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nebola urobená vo forme, ktorú pre ňu (ako pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere) vyžaduje zákon, a to zákon o spotrebiteľských úveroch (ustanovenie § 9 ods. 1).
Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
V citovanom ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Nakoľko dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spočívajúci v nedodržaní zákonom vyžadovanej formy, v predmetnom taxatívnom výpočte uvedený nie je, je a contrario potrebné dospieť k záveru, že nedostatok zákonom vyžadovanej písomnej formy právneho úkonu (v danom prípade predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere) je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej
povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, pričom nie je časovo obmedzená. Plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na citovanú právnu úpravu, súd v danom prípade ustálil, že predmetná Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý zakladá nároky jeho účastníkov z bezdôvodného obohatenia, a preto žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 170,23 € istiny s príslušenstvom, zodpovedajúcej neuhradenej sume dlžných splátok pôžičky, poskytnutej na základe absolútne neplatnej Zmluvy žalobcom, posúdil z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Z citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal, v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je zároveň právom majetkovým, čo znamená, že sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zároveň v trojročnej objektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a teda ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je teda ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna, ktorých začiatok je upravený odlišne, a ktoré teda začínajú plynúť, plynú aj končia sa nezávisle od seba. Pre ich vzájomný vzťah platí, že uplynutím jednej z nich, sa právo premlčí aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Dôsledkom uvedeného je záver, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.
Ako bolo uvedené vyššie, bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba teda začne plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie o okolnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, t.j. že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, pričom rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť týchto okolností.
Z oboznamovaných listinných dôkazov vyplýva, že právny úkon (Zmluva o pôžičke zo dňa 18.01.2011), ohľadom ktorého súd dospel k záveru, že je absolútne neplatným, ako bolo zdôvodnené vyššie, a ktorý ako taký zakladá v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka nárok žalobcu na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia, zodpovedajúceho neuhradenej sume dlžných splátok pôžičky, žalobca neuzavrel so žalovaným. V konaní bolo vykonanými dôkazmi jednoznačne preukázané, že žalovaný predmetnú Zmluvu nepodpísal, pričom v trestnom konaní prebiehajúcom v danej veci bolo zistené, že táto bola v skutočnosti uzavretá a (hoci menom žalovaného) podpísaná inou fyzickou osobou, a to bývalou manželkou žalovaného G. S., narodenou XX.XX.XXXX, ktorej bolo plnenie na základe predmetnej Zmluvy aj skutočne poskytnuté. Nakoľko ustanovenie § 451 ods. 1 v spojení s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie tomu účastníkovi právneho vzťahu (neplatnej zmluvy), ktorý sa na úkor druhého účastníka bezdôvodne obohatil, pričom v prejednávanej veci niet pochybností o tom, že žalovaný, nakoľko Zmluvu o pôžičke ani nepodpísal, nemá postavenie účastníka ňou založeného právneho vzťahu, a zároveň ani nie je tým subjektom, ktorý sa na úkor žalobcu obohatil, keďže plnenie, ktoré žalobca poskytoval na základe uzavretej Zmluvy, bolo prijaté bývalou manželkou žalovaného, ktorá samotnú Zmluvu aj uzatvárala, v danom prípade neexistuje hmotnoprávny základ, na základe ktorého by sa žalobca mohol domáhať plnenia voči žalovanému. Žalovaný sa totiž zo Zmluvy o pôžičke, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom, ako bolo zdôvodnené vyššie, žiadnym spôsobom neobohatil, nemal žiaden prospech, a preto nemôže byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia a určenej citovaným ustanovením § 451 ods. 1 v spojení s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka, a teda ani pasívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom konaní.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov konania, ktorý je nositeľom hmotného práva (aktívna legitimácia) alebo povinnosti (pasívna legitimácia). Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom práva, ktoré v konaní uplatňuje. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa od neho žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je, respektíve žalobca v konaní nepreukáže súdu, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný v prejednávanej veci nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o pôžičke, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto žalobu s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zamietol.
Len pre úplnosť súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že odo dňa uzavretia Zmluvy o pôžičke (t.j. od 18.01.2011) žalobcovi súčasne začala plynúť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, a teda v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 18.01.2014, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 13.08.2015. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu sa premlčalo najneskôr 18.01.2014, a teda žaloba bola na súd podaná už po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Na uvedený následok nemá skutočnosť, že, ako vyplýva zo spisového materiálu, sa žalobca o okolnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. o tom, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal, preukázateľne dozvedel až na základe vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a jeho príloh (Zápisnice o trestnom oznámení, uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rožňave, ČVS: ORP-434/RV-RV-2014, zo dňa 02.07.2014), ktoré bolo žalobcovi v konaní zaslané súdom na vyjadrenie, žiaden vplyv. Predmetné vyjadrenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.02.2016, t.j. v čase keď objektívna premlčacia doba už uplynula, a preto subjektívna premlčacia doba ani nemohla začať plynúť, keďže táto by mohla plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby.
Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1. mája 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa musí súd od 1. mája 2014 v spotrebiteľských veciach ex offo, t.j. aj bez námietky účastníka konania, prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, súd by bol žalobu zamietol aj z titulu premlčania nároku žalobcu na zaplatenie 170,23 € istiny s príslušenstvom (s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 07.09.2012 do zaplatenia), zodpovedajúceho plneniu z bezdôvodného obohatenia. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (t.j. na vrátenie toho, čo bolo na základe absolútne neplatnej Zmluvy o pôžičke poskytnuté) vzniklo žalobcovi dňa 18.01.2011, čo znamená, že ku dňu podania žaloby (uplatnenia nároku žalobcom) bola pohľadávka žalobcu už premlčaná, na čo by súd musel prihliadnuť ex offo, a preto by žalobcovi nemohol priznať zaplatenie dlžnej sumy vo výške 170,23 €. Z rovnakého dôvodu, keďže súd by žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie istiny, by mu nepriznal ani uplatnený úrok z omeškania.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd, bez toho, aby skúmal dôvodnosť a správnosť výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.