Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-119-2020.pdf
PDF · 92.69 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/119/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Evinom, v právnej veci manželky: G., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., Miletičova 21, Bratislava a manžela: C. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: K. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov G. a C. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a .
II. Maloletá K. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 200,-€ mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
V. Styk otca s maloletou K. sa n e u p r a v u j e .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 17.07.2020 domáhala rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že s manželom nežijú 12 rokov v spoločnej domácnosti a ona sa dlhodobo zdržiava na území Slovenskej republiky. Intímne spolu nežijú, nekomunikujú, nehospodária spolu. Manželstvo sa pre ňu stalo len nutnosťou a povinnosťou, nemá zo svojho manželstva radosť, tak ako tomu bolo na začiatku ich vzťahu. Má za to, že ich vzťah je hlboko a trvalo rozvrátený a nie je možná obnova ich spoločného spolužitia. Manželstvo si vôbec neplní svoju funkciu a manžel jej neprispieval na žiadne výdavky s maloletými deťmi. Na základe pretrvávajúcich konfliktov sa manželia rozhodli požiadať taliansky súd o rozluku manželstva, o čom bolo rozhodnuté aj rozsudkom súdu v H..k. 834/2014 zo dňa 14.05.2014, RG č. 10411/2008. Na pojednávaní dňa 30.08.2022 žiadala o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 200,-€. Styk otca s maloletou navrhla neupraviť.
2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril, manželka založila písomný súhlas manžela s rozvodom manželstva.
3. Vzhľadom k tomu, že sa manžel na pojednávanie súdu dňa 30.08.2022 nedostavil, pričom bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil relevantným spôsobom, súd v zmysle § 180 C.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a charakter veci konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdením o príjme manželky, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 20Ecud/1/2019, so spisom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cudz/17/2019, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul manželku a kolízneho opatrovníka a zistil, že manželka je slovenský štátny občan, slovenskej národnosti a manžel V.tátny občan, V. národnosti. U oboch manželov sa jedná o J. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX v L. Z manželstva pochádzajú tri deti: plnoletý H. plnoletý D. a maloletá K..
5. Rozsudkom Súdu v Modene, Talianska republika č.k. 834/2014 RG č. 10411/2008 zo dňa 14.05.2014 súd vyhlásil odluku manželov. Maloleté deti H., D. a K. zveril do starostlivosti oboch rodičov s tým, že nariadil, aby maloleté deti bývali s matkou. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí vo výške 200,-€ na každé dieťa a 50% zo sumy mimoriadnych výdavkov, ktoré budú vynaložené na maloleté deti. Styk otca s maloletými deťmi bol určený pod dohode s matkou maloletých detí striedavo cez víkendy od soboty až do pondelka rána. Päť dní cez Vianočné sviatky, pričom každý rok sa bude striedať deň Vianoc a deň Nového roku. Tri dni počas Veľkonočných sviatkov, pričom sa bude striedať deň Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka. 15 dní počas letných prázdnin v období, ktoré sa musí oznámiť do 15. mája.
6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 20Ecud/1/2019-49 zo dňa 03.04.2020 bolo uznaný rozsudok Súdu v Modene, Talianska republika č.k. 834/2014 zo dňa 14.05.2014, RG č. 10411/2008 na území Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa rodičovských práv a povinností. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2020.
7. Manželka vo výpovedi uviedla, že s manželom nežijú od roku 2008, pričom predtým sa často hádali a aj ju fyzicky napadol. Manžel stále pendloval a nezodpovedne pristupoval k životu a narobil im aj veľa dlžôb. V V. požiadala o rozluku, keďže tam nie je jednoduché sa rozviesť a prakticky odvtedy žijú od seba. Deťom nikdy nebránila v styku s otcom, práve naopak, stávalo sa, že on jej nechcel deti vrátiť. V roku 2017 začala opätovne podnikať na Slovensku aj sa tu začala zdržiavať a pokračovala ako konateľka v svojej firme, ktorá obchoduje s dlažbami. Jej mesačný príjem je asi 1.500,-€ netto. Žije sama s dcérou na Slovensku v prenajatom byte, nemá žiadneho partnera. O manželovi nič nevie, on si veľa vymýšľa a jeho reálny život vlastne ani nepozná. Podľa jej informácií by mal byť aktuálne v F. - to jej povedala dcéra, ale nevie, či tam je obchodne alebo súkromne. Má vedomosť, že sa zdržiaval aj v J., kde mal s priateľkou rozbehnúť podnikanie. Počas ich vzťahu mal veľa partneriek a ich manželské spolužitie už dlhodobo nefunguje. Majú spolu 3 deti, pričom najmladšia dcéra maloletá K.tuduje v V. na strednej škole v oblasti turizmu a ekonómie. Nevie, aký je manželov aktuálny príjem a ani aké sú jeho majetkové pomery. Vie iba, že mal podnikať v J., ale či aj túto činnosť vykonáva, to nevedela uviesť. Doposiaľ jej manžel neplatil žiadne výživné a to ani po rozhodnutí talianskeho súdu o rozluke. Potrebuje sa od neho legálne odpojiť, pretože to je nezodpovedný otec a rodič. Otázka výživného nie je pre ňu podstatná a nijako nezmení ani jej životnú úroveň, ale myslí si, že výživné 200,-€ je primerané a adekvátne vzhľadom na pomery a potreby ich dcéry.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje maloletú K. zveriť do starostlivosti matky a styk otca s maloletou neupravovať. Nakoľko nemá vedomosť o príjme otca, toto rozhodnutie o výške výživného ponechal na úvahe sudu.
9. Z listinných dôkazov súd zistil, že manželka je riadne zamestnaná a jej príjem za obdobie od januára 2021 do júna 2022 bol 894,61 € priemerne mesačne netto. (potvrdenie o príjme na č.l. 123). Zo mzdového listu za rok 2021 vyplýva priemerný mesačný príjem vo výške 970,43 € (č.l. 127).
10. Otec maloletej nepreukázal svoje majetkové a ani zárobkové pomery.
11. Maloletá K. navštevuje strednú školu.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
15. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, (ďalej len „Nariadenia“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".
17. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
18. Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, dlhodobo nefunkčné a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav tak nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd ustálil vo vzájomných nezhodách manželov a nezodpovednom prístupe k manželstvu zo strany manžela. Rozhodnutím súdu v H., V., sp. zn. RG 834/2014 zo dňa 14.5.2014, bolo manželstvo rozlúčené, čim bolo deklarované, že manželia nie sú schopní ďalej spolu žiť a vytvárať tak plnohodnotné rodinné a manželské spoločenstvo. Pretrvávajúci stav odlúčenia a postupný zánik manželských povinností (spoločná výchova detí, spoločné hospodárenie, vzájomná pomoc, zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny,...) spôsobili, že aktuálne je manželstvo účastníkov konania iba formálnym zväzkom dvoch ľudí, bez napĺňania jeho účelu. Obaja manželia v písomnom vyhlásení zo dňa 22.11.2021 súhlasili s rozvodom manželstva, ako aj s tým, aby
vo veci rozhodoval Okresný súd Bratislava IV. Nakoľko súd mal preukázané, že rozvrat manželstva je nemenný, dlhodobý a obnova manželského spolužitia nepravdepodobná, rozhodol tak, že manželstvo rozvádza.
20. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas po rozvode manželstva, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, keďže bolo preukázané, že maloletá býva s matkou, ktorá sa o ňu už dlhodobo stará, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súčasne súd podporne poukazuje na to, že maloletá K. bývala v domácnosti matky už na základe rozsudku o rozluke manželstva, o ktorej rozhodoval súd v V.. Otec neprezentoval záujem o zverenie maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, ako ani inú formu starostlivosti, pričom rodinné prostredie u matky súd považoval za stabilné a z pohľadu súdu nebol dôvod túto dlhodobú stabilitu meniť. Otec maloletej sa aj v súčasnosti stretáva s dcérou po vzájomnej dohode, pričom dcéra je už natoľko rozumovo vyspelá, že vie sama prezentovať svoje požiadavky na miesto jej pobytu, ako aj frekvenciu stretávaní sa s otcom, keďže v roku 2022 dovŕši už 17 rok života. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by toto právo malo prináležať iba jednému z rodičov.
21. Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca na maloletú K. na čas po rozvode manželstva, súd premietol rozhodnutie talianskeho Súdu v H. aj do svojho rozhodnutia a určil výživné vo výške 200,-€ mesačne, keďže takéto výživné žiadala určiť matka maloletej, súd takúto výšku s ohľadom na potreby maloletej a jej vek považoval za náležitú a súčasne súd nezistil, že by takto určené výživné nebolo v silách a schopnostiach otca uhrádzať aj do budúcna. Pri určení výživného súd vychádzal z možností a schopností rodičov, ich životnej úrovne a prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletej K., ktorá navštevuje strednú školu. Otec svoje zárobkové možností, schopností, majetkové pomery nijako nepreukázal a bol v konaní celkom nečinný. Tvrdenie matky maloletej, že otec aktuálne pravdepodobne podniká v J. nebolo relevantne preukázané, a teda súd nemohol vychádzať zo zákonného predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu je dvadsaťnásobok životného minima. Nebolo síce preukázané ani to, že by bol otec maloletej v nejakom zamestnaneckom pomere, avšak nakoľko bol pri preukazovaní rozhodných skutočnosti nečinný, súd v jeho prípade vychádzal z potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd tak dospel k záveru, že určené výživné vo výške 200,-eur nijako neohrozuje bežné fungovanie otca maloletej, keďže súd nemal tvrdené a ani preukázané žiadne obmedzenia, ktoré by otcovi maloletej bránili dosahovať príjem na takej úrovni, aby zvládal pokrývať výživné na maloletú dcéru vo výške 200,-eur. Takto určená výška výživného zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine a je tak primeraná veku a potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.
22. Pri úprave styku otca s maloletou vzal súd do úvahy to, že matka žiadnym spôsobom nebráni otcovi v styku s deťmi, resp. maloletou dcérou, ktorá je už vo veku blízkom dospelosti, vie prejaviť vôľu sa s otcom stretnúť a teda z tohto dôvodu ponechal styk otca s maloletou neupravený.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).