Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-15-2022.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: N.. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. Č.. XXX proti žalovanej: G.I. K., rod. W.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. Č.. XXX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov N.. J. K., nar. XX.XX.XXXX a G. K., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v U. a je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX.
II. Súd nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca voči žalovanej domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva.
2. Žalobu žalobca odôvodnil po skutkovej stránke tým, že so žalovanou uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v U. a je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX. Žalobca uviedol, že manželka po uzatvorení manželstva dňa XX.XX.XXXX získala živnostenské oprávnenie v rôznych predmetoch podnikateľskej činnosti a zároveň bola ku dňu XX.XX.XXXX zapísaná ako jediný spoločník spoločnosti G. N.. s.r.o. so sídlom G. XXX, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu X. N., odd: Sro, vl. č. XXXXXX/B. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal o zrušenie bezpodielové spoluvlastníctva manželov (BSM) za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca listiny: Sobášny list z XX.XX.XXXX, výpis zo živnostenského registra Okresného úradu U., č. živnostenského registra XXX-XXXXX z XX.XX.XXXX a výpis z obchodného registra Okresného súdu X. N., odd: Sro, vl. č. XXXXXX/B.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
5. Súd vyzval strany, aby v stanovenej lehote oznámili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b/ CSP, s doložkou podľa § 157 ods. 2 CSP, že pokiaľ v stanovenej lehote neoznámia svoj súhlas/nesúhlas, súd bude vychádzať z toho, že voči takému to procesnému postupu nemajú námietky a súhlasia s ním (s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania).
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenej jej do vlastných rúk spolu s prílohami, poučením o procesných právach s povinnostiach, výzvou na vyjadrenie podľa § 167 ods. 1 a 2 CSP a výzvou podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP a zároveň s poučením podľa § 157 ods. 2 CSP uviedla, že súhlasí s návrhom (žalobou) žalobcu a teda so zrušením bezpodielového vlastníctva manželov. Zároveň uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b/ Civilného sporového poriadku.
7. Žalobca, ktorému bola výzva podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP s poučením (doložkou) podľa § 157 ods. 2 CSP doručená dňa XX.XX.XXXX, sa k výzve nevyjadril. Súd preto vychádzal z toho, že s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasí a nemá voči takému postupu žiadne námietky.
8. Podľa Čl. 8 CSP., strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
11. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
12. V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, keď žalobkyňa a žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom skutkové tvrdenia neboli sporné a boli preukázané predloženými listinami (odsek 3. rozsudku).
13. Súd preto podľa § 219 ods. 3 CSP vyvesil dňa 25.08.2022 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 31.08.2022 o 11.30 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
14. Súd mal v danej veci za nesporne preukázané zo skutkových tvrdení v žalobe a predložených listinných dôkazov k nej pripojených, že strany sporu sú od XX.XX.XXXX manželia, manželstvo doposiaľ trvá. Žalovanej manželke vzniklo od XX.XX.XXXX oprávnenie na vykonávanie živnosti pod obchodným menom : G. K. G., IČO XXXXXXXX s miestom podnikania XXX XX G. Č.. XXX, v predmete podnikania 1. kozmetické služby, 2. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkooobchod) od XX.XX.XXXX a 3. prenájom nehnuteľností spojených s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom od XX.XX.XXXX, prevádzkáreň K. Č.. X/X, U., na základe živnostenského oprávnenia zapísaného v Živnostenskom registri Okresného úradu U., č. živnostenského registra XXX-XXXXX. Okrem toho je žalovaná od XX.XX.XXXX jediným spoločníkom spoločnosti G. N.. s.r.o. so sídlom G. XXX, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu X. N., odd: Sro, vl. č. XXXXXX/B. Žalobca, na základe uvedených skutočností, ako manžel žiadal v zmysle § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej za trvania ich manželstva. Žalovaná so zrušením bezpodielového spoluvlastníctvo manželov vyjadrila súhlas.
15. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
16. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
17. Z citovaného ustanovenia 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd na návrh toho z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že druhý z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť; pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba, zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Podnikaním sa podľa Obchodného zákonníka rozumie len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23) a zároveň kumulatívne spĺňa všetky taxatívne vymenované znaky v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré na seba prevzal. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah. Podnikaním sa však rozumie podnikanie na základe živnostenského oprávnenia alebo podnikanie na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Ustanovenie § 148a ods. 1 sa týka tak prípadu, keď je manžel osobne ručiacim spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti (komplementár). So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) k § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba.
18. V danom prípade mal súd na základe nesporných tvrdení žalobcu a zápisu v živnostenskom registri preukázanú podmienka získania oprávnenia žalovanej manželky na podnikateľskú činnosť. Preto sa vzhľadom na splnenie zákonných predpokladov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka nedá vylúčiť, že žalovanej pri podnikaní vzniknú záväzky, ktoré by mohli byť uspokojené aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je potom v záujme ochrany majetkových práv žalobcu a blízkych osôb (rodinných príslušníkov), aby súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva zrušil.
19. Preto súd za žalobe vyhovel a zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej za trvania manželstva.
20. Pre úplnosť a v nadväznosti na závery uvedené v odseku 17 rozsudku súd dopĺňa, že požadovaná podmienka získania oprávnenia žalovanej manželky žalobcu na podnikateľskú činnosť nebola naplnená jej účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným G. N.. s.r.o. so sídlom G. XXX, XXX XX G., IČO: XXXXXXXX, v ktorej sa stala jedinou spoločníčkou, nakoľko tým nerealizuje podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Pojmovým znakom obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky (§ 106 Obchodného zákonníka) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a spoločníka. Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované. Z daného vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným je samostatným subjektom práva, ktorý nemožno stotožňovať s jej spoločníkmi. Spoločníci spoločnosti sa nemohli stať podnikateľmi v zmysle Obchodného zákonníka z dôvodu svojej účasti v spoločnosti. Samotná účasť žalovanej ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti v spoločnosti. Podľa názoru súdu ani postavenie konateľa spoločnosti (ktorými sú v danom prípade obaja manželia) však nemožno charakterizovať ako postavenie podnikateľa. Ak vychádzame z vymedzenia podnikateľa v Obchodnom zákonníku (§ 2), je zrejmé, že členovia orgánov kapitálových
spoločností postavenie podnikateľa v zmysle tohto ustanovenia nemajú. Ich zápis do obchodného registra je zápisom odvodeným od zapísanej obchodnej spoločnosti, nespĺňajú preto kritérium v § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a ani výkon ich činnosti nemožno označiť za podnikanie, ku ktorému by bolo nutné podnikateľské oprávnenie podľa § 2 ods.2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka. Nie je preto splnený kvalifikačný znak stanovený pre ďalšie skupiny podnikateľov. Ustanovenie § 135a ObZ upravuje iba vzťah medzi konateľom a spoločnosťou za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone pôsobnosti konateľa, avšak nie zodpovednosť konateľa za záväzky obchodnej spoločnosti. Konanie konateľa v mene spoločnosti je prejavom vôle spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či sa uskutočnilo výslovne v mene spoločnosti, alebo či to možno usudzovať len z okolností. Konaním konateľa vznikajú pre spoločnosť práva a záväzky priamo a bezprostredne. Názor súdu, že vykonávanie funkcie konateľa nie je podnikaním vyplýva aj z ustanovení § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za prácu okrem iných i konateľov spoločností s ručením obmedzeným.
21. S poukazom na konštatované závery, súd vyhovel návrhu žalobcu z dôvodu, že mal preukázané, že žalovanej manželke bolo vydané živnostenské oprávnenie zapísané v Živnostenskom registri Okresného úradu U., č. živnostenského registra XXX-XXXXX, na základe ktorého jej vzniklo oprávnenie na vykonávanie živnosti pod obchodným menom : G. K. G., IČO XXXXXXXX s miestom podnikania XXX XX G. Č.. XXX, a to od XX.XX.XXXX v predmete podnikania 1. kozmetické služby, 2. kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkooobchod) a od XX.XX.XXXX v predmete podnikania 3. prenájom nehnuteľností spojených s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, prevádzkáreň K. Č.. X/X, U., na základe živnostenského oprávnenia, tzn. zákonnú podmienku ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
22. Skutočnosť, že sa žalovaná manželka žalobcu od XX.XX.XXXX stala jediným spoločníkom spoločnosti G. N.. s.r.o. IČO: XXXXXXXX je v danom prípade bez právneho významu, resp. nie je splnením podmienky pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva§ 148a Občianskeho zákonníka, nakoľko osoba spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzením nie je podnikateľom v zmysle § 2 Obchodného zákonníka.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, s použitím § 257 CSP a to s prihliadnutím na povahu veci, keď obe strany sporu súhlasili so zrušením ich bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, čo súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočný postup podľa § 257 CSP, navyše keď obe strany sporu žiadali/súhlasili s návrhom rozhodnúť o trovách tak, že žiaden z účastníkov (strán sporu) nemá na ich náhradu právo.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.