Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/2/2016

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: L. I., U.. XX.XX.XXXX, R. I. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, o zaplatenie 3.452,09 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou z 21. decembra 2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu 4. januára 2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 3.452,09 Eur s prísl. a nahradiť jej trovy konania.

Pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 20.5.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd konanie zastavil. Zároveň navrhla, aby súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na jej sociálne pomery.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo späť ešte pred začatím pojednávania, súd konanie s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby, a preto protistrana má nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.. Súd skúmal aj použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., a zistil, že sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok, pretože má dopad na toho, kto by mal ináč právo na náhradu trov konania, ako i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež okolnosti podania žaloby a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného účastníka. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal.

Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania je aj zistenie, či možno od žalovaného, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám, teda aby sa takéto rozhodnutie voči nemu nejavilo ako neprimeraná tvrdosť a zároveň aby neodporovalo dobrým mravom.

Pri rozhodovaní o náhrade trov je však rozhodujúce pravidlo o náhrade iba účelne vynaložených trov, čo sa samozrejme vzťahuje aj na náklady spojené so zastupovaním advokátom. Je taktiež potrebné rozlišovať právo na právnu pomoc a právo na náhradu trov konania spojených so zastupovaním. Obe veci síce spolu súvisia, ale potrebné je ich posudzovať oddelene. Za účelne vynaložené trovy sa

považujú len tie, ktoré sú nevyhnutné k riadnemu uplatneniu alebo bráneniu práva na súde. Posúdenie tejto otázky sa odvíja od charakteru konkrétneho spor.

V prejednávanej veci podľa názoru súdu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci úspešnému žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania. Za tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval tú skutočnosť, že žalobkyňa poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 215 Eur mesačne, pričom iný príjem nemá. Manžel zarába okolo 700 Eur mesačne, avšak spláca dva úvery úhrnne vo výške 560 Eur mesačne. Bývajú spoločne u svokrovcov v byte s tým, že oni platia za elektrinu, čo predstavuje okolo 50 Eur mesačne. Zároveň má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a má aj výdavky na lieky, keďže má mnohé zdravotné problémy, a to cukrovku, vysoký tlak, vysoký cholesterol, problémy s chrbticou.

O trovách konania súd preto rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal, pretože takéto rozhodnutie sa súdu javí ako najprimeranejšie a najspravodlivejšie vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.