Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-426-2013.pdf
PDF · 104.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-5C/426/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcu L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 4.11.2013.
O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 4.11.2013.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 336,30 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. SK72 0200 0000 0000 4294 9572, VS: 28613 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 4.11.2013 a odkladu jeho vykonateľnosti.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že ide o rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 4.11.2013 a o zmluvu o úvere č. 804000835 2 5C/426/2013
zo dňa 21.4.2011. Po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (<http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/rssrspotr.htm>) zistil, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je jeho. V danom prípade si tiež osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského
procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v zmluve dostatočne nezohľadnil. Viď pre porovnanie neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve (§ 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa „Pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých.... má byť spor medzi podnikateľom a spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými rozhodcami“) a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu (spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010). Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku odporúčal vychádzať z rozsudku Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98). Rovnako navrhol naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa od neho vymáha plnenie, ponechal na judikovanie súdu. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä zo vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku by sa musel podrobiť podľa § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred súdom by ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si súd v jeho bydlisku. Stotožnil sa aj so znepokojujúcim listom Európskej komisie zo dňa 14.9.2010. Zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská doložka neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. V tomto smere dal do pozornosti najnovšie uznesenie NS SR 6Cdo/1/2012, uznesenia IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011. Taktiež je významný aj rozsudok ESD Mostaza Claro. Nikto mu s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát zamestnanca nebankového subjektu. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky. Navrhol odklad vykonateľnosti rozsudku, pretože nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 335/2010 „Ústavný súd pripomína, že podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.“ Zároveň rovnaký názor zaujal aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33Cdo/2675/2007, kde sa uvádza, že: „vychádzajúc z povahy rozhodcovského konania, ktorého zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého druhu sporu zo súdu na rozhodcu a z dôvodov pre ktoré môže byť rozhodcovský nález zrušený, možno dôvodiť, že úmyslom zákonodarcu
bolo vylúčiť súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského nálezu, t. j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci; ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavať jeho vecnú správnosť, stratila by zmysel právna úprava rozhodcovského konania.“ Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že pri rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalovaný je toho názoru, že pri rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov. Aplikácia spomínaných právnych predpisov nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 21.4.2011 vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel zamestnania, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Navyše súčasťou zmluvy o úvere je aj Dodatok k zmluve o úvere zo dňa 21.4.2011, v ktorom žalobca uviedol, že finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu zamestnania. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov „Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.“ Žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom ako dlžníkom dňa 21.4.2011 Rozhodcovskú zmluvu a to na samostatnom dokumente podpísanom žalobcom. Žalovaný so žalobcom v zmluve o úvere dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobca sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Zároveň žalovaný uvádza, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená v súlade s § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní „Rozhodcovská zmluva musí 4 5C/426/2013
mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.“ Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je žalovaný toho názoru, že rozhodcovská zmluva je platná. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná. Je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o rozhodcovskom konaní má zákonodarca záujem na udržaní rozhodcovského konania aj vo vzťahu k spotrebiteľom (všeobecná časť dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z.). Je teda zrejmé, že podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Žalovaný má teda za to, že na základe platnej rozhodcovskej zmluvy bol Stály rozhodcovský súd oprávnený vo veci konať a rozhodnúť. Žalovaný má za to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal súd odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. Na požiadavku uvedenia dôvodov pre odklad vykonateľnosti poukazuje aj Okresný súd Bratislava IV vo svojom uznesení zo dňa 18.10.2013, sp. zn. 16C/84/2013.
Súd vykonal dokazovanie rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 4.11.2013, zmluvou o úvere č. 804000835 zo dňa 21.4.2011, dodatkom k zmluve o úvere č. 804000835 zo dňa 21.4.2011, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 21.4.2011, výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07239/13 zo dňa 4.11.2013 je zrejmé, že žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú sumu 2 462,90 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 852,29 eura od 22.6.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 852,29 eura od 22.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 540,38 eura, to všetko v mesačných splátkach v sume 200 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k
poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Zo zmluvy o úvere č. 804000835 zo dňa 21.4.2011 je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 800 eur, ktorý sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému v 12 mesačných splátkach po 131 eur.
Z dodatku k zmluve o úvere č. 804000835 zo dňa 21.4.2011 vyplynulo, že žalobca vyhlásil, že poskytnuté finančné prostriedky v sume 800 eur použije na nákup technických zariadení za účelom výkonu zamestnania. 5 5C/426/2013
Z článku II. bod 1 písm. a) rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.4.2011 je zrejmé, že účastníci si dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 804000835 uzatvorenej dňa 21.4.2011 sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úver a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde rozhodcovské konanie vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, 6 5C/426/2013
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 citovaného zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 citovanej smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi o poskytnutí úveru zo dňa 21.4.2011 s dodatkom k tejto zmluve zo dňa 21.4.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt. Zároveň toho istého dňa bola uzatvorená i rozhodcovská zmluva. Z výsluchu žalobcu je zrejmé, že pracuje ako mestský policajt a neexistuje žiaden dôvod, resp. neexistuje príčina, prečo by mal brať úver vo výške 800 eur na výkon zamestnania a nákup nejakých technických pomôcok, ktoré dostávajú od zamestnávateľa. I keď rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Podľa početnej judikatúry súdov v SR, rozhodcovská zmluva podlieha súdnej kontrole aj vtedy, ak hlavný zmluvný vzťah a vedľajší vzťah boli vyjadrené v samostatných listinách. Niet dôvodu vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je obsiahnutá na samostatnej listine, pričom nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej 7 5C/426/2013
klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad aj typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich spotrebitelia žiadali. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.
Súd zároveň na návrh žalobcu odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní mal plný úspech žalobca. Hodnotu sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch. Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 23.9.2013 v sume 60,07 eura, podanie žaloby zo dňa 18.11.2013 v sume 60,07 eura, vyjadrenie zo dňa 2.5.2014 v sume 61,87 eura, účasť na pojednávaní dňa 20.5.2016 v sume 66 eur, k tomu patrí 2 x režijný paušál
po 7,81 eura, 1 x po 8,04 eura, 1 x po 8,58 eura a 20 % DPH v sume 56,05 eura (§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 336,30 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eura (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona) na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Vo Svidníku dňa 20. mája 2016