Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28Cb-182-2014.pdf
PDF · 144.37 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/182/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu v 1. rade: F.. Z. H.-I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX S., zast. Alegal & Partners s.r.o., so sídlom Galvaniho 17/C, 821 04 Bratislava, IČO: 47 238 615 a žalobcu v 2. rade: S.. S. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X. XXX, XXX XX S., zast. JUDr. Anna Kašparová, advokátka, so sídlom Malinovského 43, 915 01 Nové Mesto nad Váhom proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930 o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava zo dňa 26.05.2014, spisová značka II/2014-3406 v konaní pred rozhodcom JUDr. Richardom Földešom sa z r u š u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v prvom rade trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 331,50 EUR a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 257,53 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v druhom rade trovy konania ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 428,44 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca v 1. rade sa žalobou zo dňa 28.07.2014 podanou na tunajší súd dňa 28.07.2014 domáhal, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, 811 08 Bratislava zo dňa 26.05.2014, sp. zn.: II/2014-3406.
Žalobca v 2. rade sa žalobou zo dňa 31.07.2014 podanou na tunajší súd 04.08.2014 domáhal, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, 811 08 Bratislava zo dňa 26.05.2014, sp. zn.: II/2014-3406. Konanie bolo vedené pod č.k. 37Cb/21/2014.
Súd uznesením č.k. 28Cb/182/2014 zo dňa 06.10.2014 spojil na spoločné konanie veci vedené pod č.k. 28Cb/182/2014 a č.k. 37Cb/21/2014 tak, že budú vedené pod č.k. 28Cb/182/2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.12.2014.
Žalobca v 1. rade žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.05.2014 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, rozsudok, sp. zn. II/2014-3406, ktorým zaviazal žalobcu v 1. rade (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného v 2. rade) zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 256.536,26 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 8.906,40 EUR (ďalej ako „rozsudok“). Žalovaný ako veriteľ uzatvoril dňa 10.01.2008 so spoločnosťou Myjavská obchodná agentúra, a.s. Turá Lúka 12, 907 03 Myjava, IČO: 36 312 479, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sa, vložka č. 10470/R (ďalej ako „MOA“ alebo „dlžník“), Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 1400/2007, v znení neskorších dodatkov (ďalej ako „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi kontokorentný úver vo výške 330.000,- EUR (ďalej ako „úver“). Zmluva o úvere bola zabezpečená blankozmenkou vystavenou dňa 18.05.2012, ktorú žalobca 1 (spolu so žalobcom 2) podpísal a vystavil ako avalista. Bližší postup pri vypĺňaní blankozmenky upravuje Zmluva o použití zmenky, ktorú žalovaný, dlžník, žalobca 1 a žalobca 2 uzavreli dňa 21.05.2012 (ďalej ako „zmluva o použití zmenky“). Keďže dlžník, žalobca 1 a žalobca 2 neuhradili pohľadávku vo výške vyčíslenej žalovaným, obrátil sa žalovaný na rozhodcovský súd návrhom na začatie rozhodcovského konania, na základe ktorého vydal predmetný súd napadnutý rozsudok. Žalobca v 1. rade má za to, že rozhodcovský súd sa pri svojom rozhodovaní nedostatočne zaoberal námietkami žalobcov a pri rozhodovaní porušil zásadu rovnosti účastníkov, keďže jednotlivé skutočnosti a dôkazy rozhodcovský súd hodnotil výlučne v prospech žalovaného a napriek požiadavkám žalobcu v 1. a žalobcu v 2. rade na nariadenie ústneho pojednávania, rozhodcovský súd rozhodol iba na základe písomných vyjadrení účastníkov. Rozhodcovský súd žiadnym spôsobom žalobcov neupovedomil, že napriek návrhu na ústne pojednávanie, uvedený návrh z presne špecifikovaných dôvodov zamieta a bude ďalej postupovať písomnou formou konania. Uvedený postup považuje žalobca 1 za porušenie zásady rovnosti a postup rozhodcovského súdu v rozpore s ustanoveniami ZoRK. Tým, že rozhodcovský súd žalobcov vôbec neupovedomil o pokračovaní konania v písomnej forme a toto rozhodnutie neodôvodnil, žalobcom tým v rozpore so zákonom rozhodcovský súd odňal právo dodatočne sa vyjadriť k žalobnému návrhu a predložiť dôkazy na svoje tvrdenia na ústnom pojednávaní, o ktoré obaja žalobcovia vo svojich písomných podaniach žiadali, čím sa žalobcom odňala možnosť ochrany svojich práv v konaní. Žalobca v 1. rade má za to, že v rámci posudzovania a hodnotenia tejto otázky, rozhodcovský súd pri riešení tejto otázky sám iniciatívne vyhľadával skutočnosti a právne hodnotenie v prospech žalovaného, i keď žalovaný sa k tejto otázke vyjadril inak, resp. nevyjadril. Napriek jednoznačnej dôkaznej povinnosti žalovaného v konaní, bolo povinnosťou žalovaného preukázať doručenie uvedenej výzvy a jej prevzatie žalobcom 1, rozhodcovský súd však v rozpore s touto zásadou vyhodnotil, že bolo povinnosťou žalobcu 1 predložiť dôkaz o preverení doručenia zásielky. Žalobca v 1. rade odôvodňuje podanie tejto žaloby s odkazom na § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK. Žalobca 1 má za to, že rozhodcovská zmluva (doložka) v zmluve o použití zmenky, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzuje právomoc na prejednanie veci nie je dostatočne určitá, zrozumiteľná a z tohto dôvodu je rozhodcovská doložka neplatná a rozhodcovský súd nemá preto právomoc v tejto veci rozhodnúť. § 3 ZoRK pre založenie právomoci rozhodcovského súdu vyžaduje presnú dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. V uvedenom prípade zmluva o použití zmenky v bode 5.8 uvádza, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi zmluvnými stranami, budú riešené vecne a miestne príslušným súdom v Slovenskej republike. Zmluva o použití zmenky až ďalej v bode 5.9 uvádza, že spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, ak nebolo začaté konanie na príslušnom súde. V rámci posudzovaní oboch uvedených ustanovení má žalobca za to, že uvedené ustanovenia si navzájom odporujú, keďže ustanovenie bodu 5.8 jasne stanovuje, že všetky spory budú riešené všeobecnými súdmi. Ak by sme pripustili, že žalobca si má možnosť vybrať rozhodcovský súd podľa bodu 5.9 zmluvy o použití zmenky, v prípade sporu tak žalobca až do okamihu doručenia žalobného návrhu nevie predpokladať ani presne definovať, ktorý orgán bude predmetný spor riešiť. Pritom z uvedených ustanovení nie je ani jasne definované, že žalovaný má právo výberu, na ktorom súde bude svoj spor riešiť. Naviac, právny úkon - zmluvu o použití zmenky nie je možné považovať za právny úkon vykonaný slobodne. Zmluva o použití zmenky bola vyhotovená a predložená žalovaným spolu s predložením dodatku č. 8 k zmluve o úvere, ktorého predmetom bolo navýšenie úverového rámca z 330.000,- EUR na 400.000,- EUR. Je nesporné, že ak dlžník, ktorého žalobca v 1. rade a žalobca 2. rade boli štatutárnymi orgánmi, chcel zabezpečiť navýšenie poskytnutého úveru, žalobcovia museli zmluvu o použití zmenky predloženú žalovaným podpísať, inak by im požadovaný úver (jeho navýšenie) nebol poskytnutý. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto zmluvu o použití zmenky, vrátane špecifikovanej rozhodcovskej doložky, považujeme za právny úkon vykonaný v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. nejde o právny úkon slobodný, určitý a zrozumiteľný.
Žalobca v 2. rade v žalobe uviedol, že Rozhodcovská doložka v Zmluve o použití zmenky zo dňa 21.05.2012 tak ako je v zmluve formulovaná podľa môjho názoru je neplatná z dôvodu, že nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Rozhodca nebol ustanovený postupom stanoveným v Štatúte Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Má za to, že nebol rozhodcovským súdom vyzvaný na určenie rozhodcu, z písomností zasielaných súdom a z rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom rozhodcovský súd ustanovil v spore rozhodcu. Má za to, že právo na voľbu rozhodcu účastníkom v rozhodcovskom konaní na strane žalovaných prináležalo. Dôkazné bremeno v rozhodcovskom konaní mal niesť žalovaný ako navrhovateľ, ktorý v rozhodcovskom konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatnenej pohľadávky. Žalovaný výšku dlhu dokladoval len výpisom z jeho obchodných kníh - v ktorom je uvedený zostatok dlhu, ktorý nie je možné skontrolovať. Tento nedostatok žaloby žalovaného, žalobca 1 a žalobca 2 sme v rozhodcovskom konaní namietli, rozhodcovský súd žalovaným predložený výpis označil za dostatočný dôkaz o výške dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní stranami uvádzané skutočnosti a predložené dôkazy hodnotil v prospech žalovaného, sám vyhľadával dôkazy v prospech žalovaného a námietkami žalobcu a žalobcu 2 sa dostatočne alebo vôbec nezaoberal.
K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 16.10.2014 s tým, že žiadala o doručenie žaloby avšak k podaniu sa vyjadrila najmä k časti odkladu vykonateľnosti tak, že podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. „súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.“ Súd odloží vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ak dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v § 40 ods. 1 svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Podľa uznesenia navrhovatelia ako dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzajú:
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§ 40 ods. 1 písm. g).
Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by niektorí zo žalobcov (žalovaných) v rámci rozhodcovského konania popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy. Svoje podanie doplnil písomným podaním doručeným súdu 23.03.2016, v ktorom uviedol, že žalovaný má za to, že dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK je potrebné vykladať v kontexte s § 21 ZoRK, aj keď to zákonodarca v texte zákona priamo neuviedol, a to práve s prihliadnutím na základný zmysel a účel rozhodcovského konania, ktorým je efektívnosť a rýchlosť rozhodcovského konania, zabezpečenie právnej istoty účastníkov rozhodcovského konania, ako aj obmedzenie úlohy súdov v rozhodcovskom konaní len na prevenciu zásahov do práva na spravodlivý proces, avšak bez toho, aby neprimerane zasahovali do autonómie alebo rozhodovacieho procesu rozhodcovského súdu (ako napokon vyplýva aj z dôvodovej správy k ZoRK - konsolidované znenie po novele č. 521/2005 Z. z. a novele č. 71/2009 Z. z.). Podľa aktuálneho znenia ZoRK ustanovenie § 26 ods. 1 znie nasledovne: „ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.“ Podľa prechodných ustanovení ZoRK § 54b platí, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1.1.2015. Zmluvné strany sa v Zmluve dohodli na tom, že prípadné spory vyplývajúce zo Zmluvy budú rozhodované pred rozhodcovským súdom, pričom v rozhodcovskej doložke v Zmluve sa dohodli, že rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, ktoré sa stávajú súčasťou tejto rozhodcovskej doložky. Podľa čl. 17 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu „ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na forme konania najneskôr do začatia rozhodcovského konania a neoznámia to rozhodcovskému súdu, tak rozhodcovské konanie je písomné.“ Nakoľko zmluvné strany sa na forme rozhodcovského konania nedohodli na základe vyššie uvedeného platí, že konanie je písomné. Napriek vyššie uvedenému podľa názoru žalovaného to, že rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie nie je samo o sebe dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko je potrebné skúmať, za akým účelom navrhoval žalobca 1 nariadenie ústneho pojednávania, či len na ústnom pojednávaní mohol byť vykonaný nejaký procesný úkon, ktorý nebolo možné vykonať v písomnom konaní atď.. Žalobca 1 vo svojom vyjadrení žiada nariadiť ústne pojednávanie len za tým účelom, aby sa na ňom vykonalo dokazovanie za prítomnosti všetkých zúčastnených strán, čo podľa názoru žalovaného
je možné vykonať aj v písomnom konaní bez toho, aby bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, nakoľko všetky podania sa vždy doručujú všetkým zúčastneným stranám.
Žalobca v 1. rade tieto skutočnosti, ktoré uvádza v samotnom konaní pred rozhodcovským súdom neuviedol, v samotnom konaní totiž vo vyjadrení zo dňa 27.02.2014 uviedol len to, že si nie je vedomý toho, že by podpísal akýkoľvek dokument, podľa ktorého by mal vystupovať ako ručiteľ za dlhy dlžníka, žalovaný predložil len Zmluvu, v ktorej sa uvádza, že som avalistom na blankozmenke. Žalovaný je toho názoru, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobca 1 v žalobe 1 mal uviesť a preukázať v samotnom konaní pred rozhodcovským súdom. Žalobca v 1. rade na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, dôsledkom čoho bolo, že v spore neuspel. Žalovaný má za to, že na základe uvedeného sa žalobca 1 nemôže dovolávať toho, že bola porušená rovnosť účastníkov konania, nakoľko všetci účastníci konania mali rovnaké postavenie a rovnaké možnosti (mali možnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti a priložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení), teda nebola porušená rovnosť zbraní. Navyše spolu s oznámením o ustanovení rozhodcu bolo súdom zaslané aj poučenie o možnosti uplatniť námietku proti rozhodcovi písomne u vybranej osoby s uvedením dôvodov.
V rámci konania bolo rozhodnuté uznesením č.k. 28Cb/182/2014 zo dňa 20.04.2016 o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie pod sp.zn. II/2014 - 3406 zo dňa 26.05.2014. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný odvolanie doručené súdu dňa 20.05.2016.
Súd v predmetnej právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 14.03.2016, 04.04.2016, 21.04.2016, 23.05.2016, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu v 1. rade, právny zástupca žalobcu v 2. rade, žalobcovia a žalovaný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:
Právny zástupca žalobcu v 1. rade sa v celom rozsahu pridržiava podaného návrhu a žiada, aby súd návrhu vyhovel. Ohľadne argumentu o porušenia zásady ústnosti konania PZ žalobcu v prvom rade predkladá súdu rozhodnutia všeobecných súdov, z ktorých vyplýva, že požiadavka ústnosti, v prípade ak sa jej domáhajú účastníci, musí byť súdom akceptovaná, má prednostné právo aj pred ustanoveniami rokovacieho poriadku príslušného rozhodcovského súdu, čo v danom prípade nebolo splnené. Napriek požiadavke ústneho konania obidvoch účastníkov, tejto požiadavke vyhovené nebolo, navyše rozhodcovský súd nevystavil, resp. neargumentoval prečo neprihliadol k tejto procesnej požiadavke účastníkov konania. Z tohto titulu má za to, že rozsudok rozhodcovského súdu je nepreskúmateľný, nakoľko nemá všetky podstatné náležitosti ohľadom odôvodnenia jeho obsahu. Taktiež dodáva, že v rozsudku je síce uvedené iba strohé konštatovanie neprípustnosti ústneho konania, avšak v priebehu konania nevydal žiadne procesné rozhodnutie, ktorým by zdôvodnil neakceptovanie ústneho pojednávania v danej právnej veci. právny predpis aj interné predpisy rozhodcovského súdu nevyžadujú žiadnu formu ani obsahovú náležitosť nároku na ústnosť konania, má za to, že v danom prípade bola ústnosť potrebná na to, aby boli preukázané skutkové okolnosti. Tvrdí, že žalovaní neboli ručiteľmi podľa obchodného zákonníka a túto skutočnosť mal rozhodcovský súd skúmať, k čomu by sa aj vyjadrili žalovaní. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že v článku XXV rokovacieho poriadku je uvedené, že o podmienkach rozhodcovského konania rozhoduje rozhodcovský súd uznesením, má za to, že tým, že nerozhodol o procesnom nároku žalovaných na ústnosť konania, tým neumožnil žalovaným reagovať a doplniť svoje písomné podania, nakoľko súd následne rozhodol, v čom vidí porušenie práv rovnosti účastníkov. Taktiež túto zásadu rovnosti porušil rozhodca v tom, že hodnotil dôkazy, na základe ktorých dospel k výroku, pričom tieto dôkazy nepredkladali žalovaní, resp. išlo o dôkazy, ktoré v obsahu žaloby nemajú svoj pôvod.
Právny zástupca žalobcu v 2. rade sa v celom rozsahu pridržiava podaného návrhu a žiada, aby súd návrhu vyhovel. Doplnil, že žaloba o neplatnosť ručiteľského záväzku bola podaná manželkou pána X žalobcu v 2. rade, a to voči manželovi ako aj voči žalovanému pre rozpor s dobrými mravmi. Na otázku žalovaného, či bola uplatnená námietka neplatnosti rozhodcovskej doložky aj v rámci rozhodcovského konania, uviedol, že v ustanovení § 40, ods. 1 c) ZoRK má za to, že nepodanie takejto námietky nie je vadou tohto konania, zároveň argumentuje, že iná situácia je popísaná v bode d) citovaného ustanovenia, kde sa predpokladá podanie námietky v rámci rozhodcovského konania. PZ žalobcov zhodne argumentujú, že ustanovenie článku 5.8 a 5.9 zmluvy je rozporné v tom, že stavia účastníkov do právnej neistoty, keďže nevedia, ktorý súd, či všeobecný alebo rozhodcovský,
bude prejednávať spor založený touto zmluvou. Keďže požiadavka zákonodarcu bola na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, majú za to, že tieto ustanovenia sú neurčité, spôsobujúce stav právnej neistoty účastníkov konania. nie je celkom správna argumentácia žalovaného, že nebola zdôvodnená požiadavka ústnosti konania. Odkazuje na podanie žalobcu v druhom rade zo dňa 07.04.2014, v ktorom ako pri prvom úkone požiadal o ústne konanie a svoju požiadavku zdôvodnil vo svojom liste tým, že ozrejmil súdu, s čím v danom konaní chce argumentovať. Taktiež poukazuje na to, že aj takýmto konaním, s prihliadnutím na odbornosť, že išlo o fyzické osoby a ich práva, ktorí v danom čase nemali právne zastúpenie, mal súd prihliadať na túto požiadavku, nakoľko žalobcovia si riadne plnili svoje povinnosti a komunikovali so súdom a nebolo dôvodné z hľadiska hospodárnosti, nakoľko účastníkmi boli len tri subjekty, zamietať tento návrh. V kontexte uvedeného má za to, že toto rozhodcovské konanie vykazovalo aj iné nedostatky a vady, či už pri ustanovení rozhodcu resp. v priebehu konania, z čoho jej vyplýva dojem, že rozhodcovský súd ako jediný poznajúc právnu stránku tohto konania konal na ťarchu žalobcov.
Žalovaný sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť. Ohľadom námietky neplatnosti rozhodcovskej doložky máme za to, že citované znenie zmluvy neprivádza stav právnej neistoty pre účastníkov, nakoľko žaloba je doručená všetkým účastníkom konania, z čoho je zrejmé, na ktorom súde bude prebiehať dané konanie. Ohľadne námietky o ústnosti konania poukazuje aj na znenie novelizovaného ZoRK, ktorý veľmi exaktne rieši aj otázku ústneho konania. V danej právnej veci mám za to, že forma písomného konania, resp. neakceptovanie požiadavky na ústne konanie nebolo na škodu ani jednej zo strán, čím nemohla byť porušená zásada rovnosti účastníkov konania, ktorá je základným princípom rozhodcovského konania, navyše uvádzam, že vo svojich podaniach účastníci neuviedli ani prečo požadujú ústne konanie vo veci. Na základe týchto argumentov má za to, že žaloba je nedôvodná a žiada, aby súd žalobu zamietol. V rozhodcovskej doložke je ustanovené, že účastníci môže požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, teda pokiaľ účastníci nesúhlasili s odôvodnením, mohli využiť tento právny nástroj, ktorý je zakotvený aj v rokovacom poriadku, avšak podľa informácií, ktoré má žalovaný k informácii, túto možnosť žalobcovia nevyužili.
Žalobca v prvom rade sa nevyjadril, odkázal sa na vyjadrenie právneho zástupcu.
Žalobca v druhom rade uvádza, že celá situácia, ktorá je predmetom rozhodcovského konania, vznikla ako dôsledok vyhlásenia predčasnej splatnosti kontokorentného úveru, ktorý slúžil na prevádzkové náklady spoločnosti MOA. Do dnešného dňa mu nie je jasné, prečo bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, avšak skutočnosť je taká, že táto okolnosť spôsobila uvedenie spoločnosti MOA do konkurzu. Ďalším krokom žalovaného, ktorý sa zdá byť žalobcovi v druhom rade nespravodlivý, je že v rámci konkurzného konania došlo k odpredaju pohľadávok z obchodného styku úpadcu za 2 % ich nominálnej hodnoty, čiže na jednej strane žalovaný súhlasil, aby SKP predal tieto pohľadávky za 2 %, na druhej strane od žalobcov žiada plnú úhradu z ručenia. Ďalej uvádza, že MOA sa zaoberala výrobou plastových prepraviek, bola naviazaná na potravinársky priemysel, spoločnosti sa darilo, avšak v určitom momente participovala na projekte, ktorý nebol zrealizovaný a tu sa dostala do finančných problémov, ktoré následne spustili aj predbežnú splatnosť kontokorentu a dôsledky, o ktorých hovoril vo svojej výpovedi. Na otázku súdu k žalobcovi v druhom rade, či podnikol nejaké iné právne kroky voči žalovanému, žalobca v druhom rade uviedol, že nepodnikol, nakoľko sa sústredil na zachraňovanie spoločnosti, všetky finančné prostriedky jeho aj jeho rodiny boli použité na konkurzné konanie. V súčasnosti je žalobca v druhom rade zamestnaný, avšak chcel by sa venovať svojej podnikateľskej činnosti ohľadne výroby plastov.
Súd mal skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 26.05.2014, spisová značka II/2014-3406 vrátane kompletného spisu, Zmluva o kontokorentnom úvere č. 1400/2007 v zmysle dodatkov č. 1-9, Zmluva o použití zmenky, Vyčíslenie pohľadávky, Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu, Úplne znenie všeobecných úverových podmienok a podmienok zabezpečenia úverov Tatrabanky a.s., podanie žalovaného z 15.10.2014, Žiadosť o rozhodnutie o odklade vykonateľnosti, Upovedomenie o začatí exekúcie, vyjadrenie žalobcu v 2. rade z 04.12.2014, Vyjadrenie žalovaného z 21.03.2016, Uznesenie o odklade vykonateľnosti, Odvolanie žalovaného voči uzneseniu o odklade vykonateľnosti, informatívny výpis OR žalovaného, z ktorých zistil:
Z ustanovení Zmluvy o použití zmenky v bode 5.8. je uvedené všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi zmluvnými stranami, budú riešené vecne a miestne príslušným súdom v Slovenskej republike. V bode 5.9 sa uvádza, že Spory môžu byť rozhodnuté aj Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, ak nebolo začaté konanie na príslušnom súde.
V čl. 17 bod 1 - Štatútu rozhodcovského súdu je uvedené, že „Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na forme rozhodcovského konania najneskôr do začatia rozhodcovského konania a neoznámia to Rozhodcovskému súdu tak rozhodcovské konanie je písomné.“ V bode 3 je uvedené, že „Rozhodca je oprávnený rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania, ak je to na základe vlastnej úvahy…., pričom je oprávnený o tomto rozhodnúť aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.“
Zo spisu rozhodcovského konania je osvedčené, žalobca v 1. rade (žalovaný v 2. rade) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.02.2014 žiadal o ústne konanie vo veci za účasti všetkých zúčastnených strán. V rozhodcovskom rozsudku je uvedený aj odkaz na predmetné vyjadrenie žalobcu v 1. rade.
Žalobca v 2. rade (žalovaný v 1. rade) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.04.2014, doručenej súdu dňa 10.04.2014 žiadal o nariadenie ústneho pojednávania. V rozhodcovskom rozsudku je uvedený aj odkaz na predmetné vyjadrenie žalobcu v 2. rade.
Súd uvádza v obsahu rozsudku str. 4 - v časti uvedených vyjadrení, že žalovaní žiadali o ústne konanie, avšak rozhodcovský súd nepovažoval za potrebné a vhodné vo veci nariadiť ústne pojednávanie aj v rámci hospodárnosti rozhodcovského konania.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobcovia preukázali právny základ nimi uplatneného nároku.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 1 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej aj ako „ZRK“) tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. (2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. (3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §.
Podľa ustanovenia § 12 ods. „(2) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. (3) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť a)zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, b)zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, c) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, d) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny, e) zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny. (4) Údaje podľa odseku 3 je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, alebo odkedy k zmenám údajov podľa odseku 3 písm. d) a e) došlo. (5) Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa odseku 3 písm. a), d) a e) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ v ustanovenej lehote nesplní povinnosť podľa odseku 3 písm. b), nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. (6) Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.“
Podľa ustanovenia § 17 ZRK „Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.“
Podľa ustanovenia § 26 ZRK „Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania. (2) Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. (3) Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14).“
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol
rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.“
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZRK „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“
Podľa § 54 ods. 2 ZRK „Na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a keď rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, vzťahujú sa doterajšie predpisy.“
Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v zmysle ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. V danom prípade bol rozhodcovský rozsudok doručený žalobcovi v 1. rade dňa 01.07.2014, žalobcovi v 2. rade dňa 03.07.2014, žaloba bola žalobcom v 1. rade podaná 28.07.2014 a žalobcom v 2. rade 04.08.2014 žalobcovi na príslušný súd. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, čím bola splnená procesná podmienky a súd konal o predmete žaloby.
Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. V danom konaní bola namietaná žalobcami neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK tým, že žalobcovia namietajú platnosť rozhodcovskej zmluvy. Dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej doložky sú podľa žalobcov neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia §§ 37, 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nakoľko právny úkon Zmluvy o použití zmenky vrátane rozhodcovskej doložky nie je právnym úkonom slobodným určitým a zrozumiteľným. Uvedené malo vyplývať z ustanovení uvedených v čl. 5, bod 5.8, 5.9 Zmluvy o použití zmenky, a nesloboda konania žalobcov mala vyplývať zo situácie, že daný právny úkon bol uzavretý spolu s dodatkom č. 8 Zmluvy o kontokorentom úvere, na základe ktorého sa úver navyšoval. ZRK vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Ohľadne neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vychádza zo znenie ZRK ako aj z právnej teórie. Účastníci právneho vzťahu môžu uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu, vzťahujúcu sa na určitý zmluvný vzťah. Majú však možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok a to vo forme rozhodcovskej doložky. (napr. rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy o pôžičke) Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Súd na základe uvedeného konštatuje, že uvedená rozhodcovská doložka má zákonom vyžadované formálne náležitosti podľa ustanovenia § 4 ZRK. Predmetná rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Zmluve o použití zmenky, podpísanej dlžníkom ako aj obidvomi žalobcami ako avalistami. Z uvedeného hľadiska predmetná skúmaná rozhodcovská doložka má všetky formálne náležitosti platného právneho úkonu. Z hľadiska
obsahových náležitosti doložky resp. zmluvy ako právneho úkonu - obsah je určitý a zrozumiteľný s alternatívou konania, ktorá však nie je vo vnútornom rozpore. Určitosť právneho úkonu je jednou z náležitostí platného právneho úkonu uvedená v ustanovení § 37 OZ, ako podmienka týkajúca sa prejavu konajúcej osoby, teda ak výkladom je objektívne pochopiteľná. Z rozhodnutia NS ČR z 08.06.2005, sp.zn. 3 Cdon 1032/1996 vyplýva, že „objektívna pochopiteľná je vtedy, ak ju môže typický účastník takúto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať.“ Súd má za to, že dojednanie učinené zmluvnými stranami (účastníkmi konania) je určité. Ohľadne neslobody konania, súd uvedené považuje za irelevantné s ohľadom na dohodnutie si rozhodcovskej doložky v osobitnej zmluve. Súd nemôže v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zasahovať do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Súd je pri preskúmaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu rozhodcovského súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 ZRK. V súvislosti s obsahovými náležitosťami rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2004 pod sp. zn. Obdo V 73/2003, z ktorého vyplýva, že „Právomoc súdov v obchodnej veci môže vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa spor má prejednať v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený.“ Námietku ohľadne platnosti a určiteľnosti ručiteľského záväzku, ktorým sa rozhodcovský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd má za to, že v rámci obchodných vzťahoch prevažuje dispozitívnosť zmluvných a účastníci uvedených vzťahov by mali disponovať aj určitou mierou profesionality. Z kontextu dojednania ručenia má súd za to, že toto bolo dojednané ako ručenie v bode 1.9 Zmluvy o použití zmenky s odkazom na postup v zmysle predmetnej zmluvy. Uvedené nemôže byť spôsobilé privodiť neplatnosť takéhoto úkonu, keďže ide vo všeobecnosti aj pri vyplnení zmenky aj pri ručení o spôsob zabezpečenia záväzkov. Súd iba na dôvažok uvádza, že dané zabezpečenie je nutné vnímať a posudzovať v kontexte úverového vzťahu a dojednania zabezpečenia pohľadávky. V kontexte tejto námietky súd uvádza, že preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom je zákonom o rozhodcovskom konaní taktiež limitované, a to dôvodmi na podanie žaloby, pre ktoré sa účastník rozhodcovského konania môže domáhať na príslušnom všeobecnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 1 ZRK takto môže účastník rozhodcovského konania postupovať len z dôvodov tam uvedených. S ohľadom na meritórny obsah námietky súd o uvedenom nie je oprávnený rozhodovať ako o dôvode zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu.
Ohľadne doručovania rozhodcovský súd si preveril doručenie na základe Poštového podacieho hárku, z ktorého bolo zrejmé odoslanie pošty žalobcom. Podľa bodu 16.3. VÚP bolo dojednané, že... pre účely doručovania podľa Zmluvy platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia c. doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky, platia za doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania.” Predložením predmetného podacieho hárku súd námietku žalobcov považuje za nedôvodnú.
Zmluva o použití zmenky podpísaná žalobcami ako avalistami a zároveň podpísaná žalobcami aj ak štatutárnym orgánom spoločnosti Myjavská obchodná agentúra s.r.o. je uvedená v čl. VII bod 7.2.1. Zmluvy o kontokorentom úvere ako prostriedok posilnenia vymáhateľnosti Celkovej pohľadávky Veriteľa. Z uvedeného súd nezistil, že by pri hodnotení dôkazov rozhodcovský súd pochybil tak, že by nerešpektoval práva oboch strán sporu ako to namietajú žalobcovia. Argumentácia žalobcov uvedená v žalobe ohľadne neplatnosti tohto právneho úkonu je nedostatočná, všeobecná a nepreukazujúca ani dôvodnú pochybnosť o platnosti uvedeného právneho úkonu.
Námietka, že rozhodca nebol ustanovený postupom stanoveným Štatútom SRS bankovej asociácie, je taktiež nedôvodná súd má za to, že rozhodca bol riadne ustanovený v súlade s dojednaním uvedeným v bode 5.9. Zmluvy o použití zmenky. Žalobca v 2. rade nenamietal ustanovenie rozhodcu v konaní, čím následne zmaril možnosť namietať konajúceho rozhodcu v rozhodnutí vo veci samej.
Námietka ohľadne vyčíslenia sumy pohľadávky, ktorú rozhodcovský súd ustálil na základe účtovných výpisov žalovaného, pôvodne žalobca k žalobe priložil listinný dôkaz Vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky k 10.01.2014 v špecifikácii istina a príslušenstvo. V bode 18.6. VÚP sa uvádza, že... Pre
určenie existencie a výšky Celkovej Pohľadávky Veriteľa sú rozhodujúce záznamy Veriteľa a výpisy z nich.
Ohľadne porušenia povinnosti nariadiť ústne pojednávanie, súd po oboznámení sa s ustanovením čl.17 bod 17.1, 17.3., v spojitosti s ustanovením § 17 a 26 zákona ZRK dospel k záveru, že v danom prípade, ak žalobcovi požiadali o ústne pojednávanie pred vyhlásením rozsudku, rozhodca mal nariadiť bez ohľadu na hospodárnosť konania aj s ohľadom na merito konania, kedy svojím rozhodnutím zaviazal na plnenie ručiteľov/avalistov fyzické osoby aj s ohľadom na skutočnosť, že v danom konaní neboli kvalifikovane zastúpení advokátom ako právnym zástupcom. Podľa uznesenia ÚS SR sp.zn. I.ÚS 222/09-13 „V zmysle ustanovenia § 17 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania je základnou zárukou zákonnosti konania a prejavom uplatnenia princípu ,,rovnosti zbraní účastníkov“. Je teda zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby rovnosť účastníkov konania nebola len ich iluzórnym právom garantovaným zákonom, ale aby bola aj reálne v konaní naplnená. Týka sa to pritom všetkých štádií konania pred rozhodcovským súdom, vrátane doručovania žaloby na vyjadrenie, (nariaďovania) ústneho pojednávania, dokazovania a samotného rozhodovania (vrátane odôvodnenia rozhodcovského rozsudku).” Podľa ustanovenia § 26 ods. 2 je jednoznačne ustanovená povinnosť rozhodcovského súdu nariadiť ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu konania vždy, ak o to požiada účastník konania. Žalobcovia o nariadenie ústneho pojednávania požiadali žalobca v 1. rade vo svojom vyjadrení sa k návrhu, ktoré bolo rozhodcovskému súdu doručené dňa 17.02.2014 a žalobca v 2. rade vo svojom vyjadrení dňa 07.04.2014 teda ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Rozhodcovský súd však ústne konanie nenariadil, čo v rozhodcovskom rozsudku odôvodnil tým, že sledoval zásadu hospodárnosti konania a uvedené poňal ako oprávnenie nie povinnosť v zmysle ustanovenia čl. 17 Rokovacieho poriadku. Uvedené ustanovenie rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu upravuje formu konania pred týmto súdom. Rokovací poriadok pre konanie pred uvedeným rozhodcovským súdom stanovuje písomnú formu. Ústne pojednávanie je možné nariadiť iba vtedy, ak sa na tom obe zmluvné strany výslovne dohodnú. Podľa § 14 ods. 2 ZRK majú aplikácie procesných ustanovení rokovacieho poriadku vydaného rozhodcovským súdom prednosť pred aplikáciou procesných ustanovení citovaného zákona, avšak samotný rokovací poriadok nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ustanovenie § 14 ods. 2 ZRK neumožňuje rozhodcovskému súdu odchýliť sa od zásad rozhodcovského konania, ktoré sú v tomto zákone obsiahnuté a musí rešpektovať i zásadu rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak rokovací poriadok rozhodcovského súdu je v priamom rozpore s uvedenou zásadou, sú i rozhodcovské konania, pri ktorých bol takýto rokovací poriadok uplatňovaný, postihnuté vadou podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK. Ak teda rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie napriek návrhu jedného z účastníkov na jeho uskutočnenie, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov konania. Na základe uvedeného súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a rozsudok rozhodcovského súdu zrušil.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovia vo veci úspech mali, teda im právo na náhradu trov konania prislúcha. Súd priznal:
A/ žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 331,50 EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a náhrady trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 13a a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 257,53 EUR špecifikované ako 3 právne úkony 2x á 61,85 EUR + 1x á 66,- EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, účasť na pojednávaní) plus 2x režijný paušál 8,04 EUR + 1x režijný paušál á 8,58 EUR plus DPH.
B/ žalobcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 13a a nasl. vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom
428,44 EUR špecifikované ako 4 právne úkony 3x á 61,87 EUR + 1x á 66,- EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné vyjadrenie z 04.12.2014, účasť na pojednávaní) plus 3x režijný paušál á 8,04 EUR + 1x režijný paušál á 8,58 EUR plus DPH a náhrada za stratu času celkom 85,80 EUR ako 6 polhodín po 14,30 EUR a cestovné výdaje cestou z Nového mesta nad Váhom do Bratislavy a späť, spolu 210 km osobným automobilom pri priemernej spotrebe 7,87 l/100 km, celkom 58,33 EUR km.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.