Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Er/269/1996

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávneného: M-B-M v.o.s., Vrátna 7, 010 01 Košice IČO 17 079 128 proti povinnému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX J. XX o vymoženie 11.070,84 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefan Varga, Exekútorský úrad Pribinova 1, 075 01 Trebišov pod EX 433/1996, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č.k. zo dňa 16.12.1994. Súdny exekútor základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 25.07.1996.

Súdny exekútor podaním zo dňa 01.09.2015 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v ktorom uviedol, že povinný nevlastný žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nevlastní žiadne motorové vozidlá, ani nehnuteľnosť, nemá evidované žiadne účty v bankách a preto je pohľadávka nevymožiteľná a vymáhanie by bolo aj nehospodárne. Súdny exekútor súčasne požiadal, aby súd zaviazal oprávneného zaplatiť mu trovy exekúcie v sume 752,16 eur.

Podaním zo dňa 14.02.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2016 oprávnený sa vyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a uviedol, že súhlasí s podnetom súdneho exekútora.

Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ako i so spisom súdneho exekútora č. Ex 433/1996 a zistil, že súdny exekútor podal podnet zastavenie exekúcie vzhľadom na majetkové pomery povinného, nakoľko povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nevlastní vozidlá, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, nie je zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí rodiny a ani nepoberá žiadne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi ani dôchodok.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinného do 31.1.2002, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Dňa 10.09.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora a súčasne aj návrh oprávneného na zastavenie vyššie uvedeného exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekútora a ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod zastavenia exekúcie až novelizáciou ustanovenia § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Ex. poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku účinného do 31.1.2002. Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa § 196 Ex. por., za výkony exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie môže byť iba povinný. V prejednávanej veci však povinný je prihlásený k trvalému pobytu na obec Orešany, , nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, preto tomuto subjektu nemožno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená oprávnenému len pri splnení podmienok z ust. § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002.

Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie objektívne nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, súd ho nezaviazal na náhradu trov súdneho exekútora, pričom súd poukazuje i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , a ).

Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, že povinný sa dostane do takej situácie, že jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Nemajetnosť povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia ust. § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ust. § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 v zmysle § 235 ods. 2 Ex. por.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento j nemajetný, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 15.07.1996 a súdny exekútor až dňa 10.09.2015, t.j. až po viac ako 19 rokoch po začatí exekučného konania v rámci exekučnej činnosti oznámil oprávnenému nemajetnosť povinného a vzhľadom na oznámenie súdneho exekútora podal

oprávnený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 15.07.1996. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. , konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.