Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-31-2022.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/31/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.08.2022 v trestnej veci obvineného T. T. a spol., pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 28.07.2022, sp. zn. 3T/63/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov napadnutým uznesením zo dňa 28.07.2022, sp. zn. 3T/63/2021 podľa § 241 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku, s použitím § 216 ods. 1 Tr. poriadku trestné stíhanie obvinených menom T. T. a A. M. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 29.02.2020 v čase okolo 15.00 hod. na parcele č. XXX/X podľa registra CKN, na ktorú sa viaže list vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území S., okr. A., vedenej ako orná pôda, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, bez súhlasu vlastníkov parcely a bez príslušného súhlasu orgánu ochrany prírody, teda rozpore s § 47 ods. 1, ods. 3, ods. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pomocou benzínovej píly vykonali výrub štyroch kusov dreviny Breza previsnutá (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 73 cm, 65 cm, 47 cm a 65 cm vo výške 130 cm nad zemou a desať kusov dreviny Vŕba rakytová (Salix caprea) s obvodmi kmeňov 51 cm, 99 cm, 48 cm, 55 cm, 60 cm, 86 cm, 70 cm, 56 cm, 44 cm a 43 cm vo výške 130 cm nad zemou, čím takto spôsobili Slovenskej republike zastúpenej P. Q., D. O., XXX XX A. ujmu na spoločenskej hodnote drevín v rozsahu 9.076,00 Eur a pre F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, okr. A., A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, okr. A. a V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, okr. A. majetkovú škodu vo výške 2,27 eur, podmienečne zastavil. Podľa § 216 ods. 2 Tr. poriadku určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Proti tomuto uzneseniu riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.08.2022, podal sťažnosť prokurátor, ktorú odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.08.2022. Namietal, že v uvedenej veci bola ekologická ujma vyčíslená na podklade znaleckého posudku znalca L.. O. U. na sumu 9.076,- eur, pričom splnomocnený zástupca poškodeného P. Q. A. O. O. U. si nárok na náhradu škody v uvedenej výške aj riadne uplatnil. Je nepochybné, že o nároku poškodeného P. Q. A. na náhradu spôsobenej ekologickej ujmy nie je súd oprávnený rozhodnúť, nakoľko ide o administratívny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom konaní postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Skutočnosť, že súd v prípade spôsobenia ekologickej ujmy nerozhoduje o nároku na jej náhradu, neznamená, že táto škoda nevznikla a pre posúdenie splnenia podmienok na postup podľa § 216 Tr. poriadku nie je potrebné skúmať splnenie podmienky spočívajúcej v reparácii škody. Má za to, že ekologická ujma, ako jedna zo zložiek škody pri trestnom čine porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, konaním obvinených vznikla, poškodený si ju
riadne uplatnil, preto bolo zákonnou povinnosťou súdu reflektovať na splnenie zákonných podmienok § 216 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, a teda skúmať, či obvinení škodu tvorenú ekologickou ujmou uhradili, resp. či s poškodeným uzatvorili dohodu o jej náhrade. Nakoľko, ako vyplýva aj so sťažnosťou napadnutého uznesenia, obvinení škodu nenahradili a ani neuzatvorili dohodu o jej náhrade, neboli splnené podmienky pre podmienečné zastavenie trestného stíhania. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi Okresného súdu Prešov poukazuje na trestnú vec vedenú na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3T/72/2021 proti obvinenému Z. U. pre spáchanie prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, kde rovnako ako v prípade uvedených T. T. a spol. došlo v štádiu trestného konania po podaní obžaloby k odklonu v trestnom konaní a v danom prípade k schváleniu zmieru a zastaveniu trestného stíhania, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že v rámci skúmania zákonných podmienok súd vyhodnocoval aj splnenie podmienky podľa § 220 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku spočívajúcej v náhrade škody. S poukazom na uvedené navrhol súdu druhého stupňa, aby uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Sťažnostný súd na podklade takto prokurátorom podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že obvinený T. T. a A. M. doposiaľ viedli riadny život, neboli súdne trestaní, z miesta bydliska sú hodnotení kladne, súhlasili s podmienečným zastavením trestného stíhania, vyhlásili, že spáchali skutok, ktorý sa im kladie za vinu, jeho spáchanie oľutovali a poškodení spôsobenú škodu nežiadali nahradiť, súd konštatoval, že sú splnené podmienky zákonného ustanovenia a je možné trestné stíhanie oboch obvinených podmienečne zastaviť. Súd zároveň určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, teda na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože podľa jeho názoru takáto skúšobná doba, v priebehu ktorej majú viesť riadny život a nedopúšťať sa protiprávneho konania, je primeraná a dostatočná a preukáže, či podmienečné zastavenie trestného stíhania v ich prípade splní zákonom predpokladaný účel. Počas určenej skúšobnej doby sú obvinení povinní viesť riadny život, v opačnom prípade súd i počas plynutia skúšobnej doby rozhodne, že sa v trestnom stíhaní bude pokračovať. Podľa § 216 ods. 1 Tr. poriadku, v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
Po oboznámení sa so sťažnosťou prokurátora, touto sťažnosťou napadnutým uznesením, ako aj obsahom predloženého spisu, krajský súd dospel k záveru, že obvinení sa v prípravnom konaní k skutku priznali, vyhlásili, že spáchali skutok, za ktorý sú trestne stíhaní a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že vyhlásenie bolo vykonané slobodné, vážne a zrozumiteľne. Zároveň zo záverečnej správy z mediácie zo dňa 29.04.2022 vyplýva, že poškodení V. S., A. M. a F. M. uviedli, že od obvinených T. T. a A. M. nežiadajú uhradiť majetkovú škodu vo výške 2,27 eur, čo je možné považovať za dohodu obvinených s poškodenými o náhrade škody. Aj keď z odpisu z registra trestov obvineného T. T. vyplýva, že tento má v ňom uvedený jeden záznam pre trestný čin podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok a 6 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 16.10.2011 a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 3 roky, uvedené odsúdenie má zahladené a na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, s tým, že z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obvinený A. M. má v tejto uvedených 14 záznamov a obvinený T. T. 7 záznamov, vo všetkých prípadoch za priestupky na úseku cestnej premávky, preto krajský súd zvažoval, či s prihliadnutím na doterajší život obvinených je možné považovať uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania za dostačujúce. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že zo znaleckého posudku znalca L.. O. U. č. 9/2021 o. i. vyplýva, že podľa stavu evidovaného v katastri
nehnuteľností v prípade predmetného pozemku ide o ornú pôdu, avšak v skutočnosti ide o neudržiavaný pozemok porastený nekultúrnymi trávovými porastmi a drevinami, ktorého stav nezodpovedá druhu pozemku orná pôda ako je evidovaný v katastri nehnuteľností. Vyrúbané boli dreviny, ktoré na pozemku
- ornej pôde sú nežiaduce a o ich vyrúbanie sa mal postarať vlastník pozemku v súlade s predpismi o ochrane poľnohospodárskej pôdy. S ohľadom na druhové zloženie vyrúbaných drevín a druh pozemku možno konštatovať, že uvedenie do pôvodného stavu nie je žiaduce. Vzhľadom na uvedené, aj napriek početným záznamom v registri priestupkov oboch obvinených, avšak s poukazom na to, že vo všetkých prípadoch ide iba o priestupky na úseku cestnej premávky, krajský súd považoval rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania vzhľadom na okolnosti prípadu u oboch obvinených za dostačujúce.
Vo vzťahu k sťažnostnej námietke prokurátora, že v danom prípade, aj keď je mu zrejmé, že o nároku poškodeného P. Q. A. na náhradu spôsobenej ekologickej ujmy nie je súd oprávnený rozhodnúť, nakoľko ide o administratívny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom konaní postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku, táto skutočnosť neznamená, že škoda nevznikla a pre posúdenie splnenia podmienok na postup podľa § 216 Tr. poriadku nie je potrebné skúmať splnenie podmienky spočívajúcej v reparácií škody, preto má za to, že ekologická ujma ako jedna z dvoch zložiek pri trestnom čine porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona konaním obvinených vznikla, poškodený si ju riadne uplatnil, preto bolo zákonnou povinnosťou súdu reflektovať na splnenie uvedených podmienok v zmysle § 216 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, a teda skúmať, či obvinení škodu tvorenú ekologickou ujmou uhradili, resp. či s poškodeným uzatvorili dohodu o jej náhrade, krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa poukazuje na stanovisko 71 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2017, z ktorého vyplýva, že rozhodovanie o nároku na majetkovú reparáciu voči obci, ujmy vzniknutej nepovoleným výrubom dreviny patrí do pôsobnosti orgánu ochrany prírody, ktorým je v tomto prípade Okresný úrad alebo obec. Ide teda o administratívno- právny nárok, ktorý nepatrí do pôsobnosti súdov a nemožno ho uplatniť v adhéznom konaní postupom podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku, teda takýto nárok nie je nárokom na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku. K uvedenému krajský súd dodáva, že Ministerstvo životného prostredia SR v odpovedi na žiadosť Okresného úradu Prešov o usmernenie k náhrade škody v trestnom konaní rovnako poukazuje na stanovisko č. 71 trestného kolégia Najvyššieho súdu, pričom zároveň konštatuje, že v prípade uplatňovania nároku na náhradu škody spôsobeného trestným činom porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 Tr. zákona si príslušný orgán ochrany prírody uplatní nárok vyplývajúci z nezákonne vykonaného výrubu drevín a krov prostredníctvom administratívno- právneho postupu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ak tento nárok pozostáva iba z uplatnenia si ekologickej ujmy, t.j. spoločenskej hodnoty drevín, Slovenská republika nemá v zmysle uvedeného názoru trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postavenie poškodeného v trestnom konaní. Krajský súd má za to, že z obsahu konštatovaného jednoznačne vyplýva, že ekologická ujma spočívajúca v spoločenskej hodnote vyrúbaných stromov, nie je škodou, ktorú by si bolo možné uplatniť v trestnom konaní a Slovenská republika nemá postavenie poškodeného v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené potom poškodený P. Q. A. nebol osobou spôsobilou uplatniť si takýto nárok v trestnom konaní, preto ani v trestnom konaní o takejto škode nebol súd oprávnený rozhodovať a dohoda o náhrade takejto škody v trestnom konaní nemôže byť podmienkou pre podmienečné zastavenie trestného stíhania v zmysle § 216 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku. Navyše, ak poškodený v zmysle stanoviska Ministerstva životného prostredia SR, s poukazom na stanovisko č. 71 trestného kolégia Najvyššieho súdu SR nemá postavenie poškodeného v trestnom konaní, nebol tento oprávnený ani zúčastniť sa konania pred probačným a mediačným úradníkom a uplatňovať si nárok na náhradu škody, resp. uzatvárať s obvinenými dohodu o náhrade škody. Už zo samotného ustanovenia § 306 ods. 1 Tr. zákona vyplýva, že zákonným znakom uvedeného trestného činu je spáchanie činu vo väčšom rozsahu, ale nie spôsobenie škody, pričom zjavne nejde o pojmy totožné, pretože rozsah činu bude zahŕňať nielen majetkovú škodu a ekologickú ujmu, ale aj iné ujmy, napr. kultúrnu a biologickú hodnotu. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke prokurátora poukazujúcej na skutočnosť, že v inej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3T/72/2021, v ktorej súd schválil zmier a zastavil trestné stíhanie, je zrejmé, že v rámci skúmania zákonných podmienok bolo súdom vyhodnocované aj splnenie podmienky spočívajúcej v náhrade škody, krajský súd udáva, že ani odlišný postup v inom trestnom konaní nemôže nahradiť postup vyžadovaný zákonom. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.