Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-112-2015.pdf
PDF · 88.14 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RA-8C/112/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlom Bratislava, Údernícka 5, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, sídlom Bratislava, Údernícka 5 proti odporcom: 1/ R. J., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Z. W., D. Y. B. D., 2/ A. J., N.. XX.XX.XXXX, A. B. XXX o zaplatenie 15.098,40 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.098,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 866,24 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 18.098,40 Eur od 07.07.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 905,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.384,24 Eur, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 01.04.2015 na tunajší súd proti odporcom návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 15.098,40 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o splátkovom úvere. Odporcovia sa k návrhu nevyjadrili.
V predmetnej veci súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. 8C/112/2015-59 zo dňa 17.06.2015, ktorý bol z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk odporcu 1/ zrušený uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/112/2015-73 zo dňa 14.09.2015.
Napriek vykonanému dokazovanou nebolo možné zistiť miesto súčasného pobytu odporcu 1/, ktorý sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, preto mu súd podľa § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p) ustanovil pre potreby konania opatrovníčku.
Riadne predvolaná opatrovníčka odporcu 1/ a odporkyňa 2/ sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcov.
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomného podania navrhovateľa vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - zmluvy o splátkovom úvere č. 0274883816 zo dňa 03.10.2008, všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., výzvy zo dňa 06.10.2008, oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.06.2014, pokusu o zmier zo dňa 10.03.2015, podacieho hárku, platobnej histórie odporcov, zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 27.06.2012 s prílohami, oboznámením sa s celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 03.10.2008 uzatvorili odporcovia s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej boli odporcom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 10.622,05 Eur (320.000,- Sk) a odporcovia sa zaviazali úver splatiť v 119 mesačných splátkach po 167,76 Eur (5.054,- Sk), splatných k 20. dňu mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2008 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.09.2018. V zmluve bol dohodnutá úroková sadzba vo výške 13,95 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov 15,99 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 11,94 %, celkové náklady spojené s úverom 9.632,59 Eur (290.191,40 Sk). Odporcovia úver nesplácali riadne a včas, právny predchodca navrhovateľa ich vyzval na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 06.10.2008.
Predmetná pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa zmluvou o postúpení zo dňa 27.06.2012, uzavretou medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s..
Z platobnej histórie odporcov súd zistil, že ku dňu 27.06.2012 predstavovala neuhradená časť úveru sumu 17.648,39 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 14.801,49 Eur , z dlžného úroku vo výške 1.852,59 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 961,42 Eur a ostatné príslušenstvo a poplatky vo výške 32,89 Eur.
Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 06.07.2014, výzvou zo dňa 10.03.2015 vyzval odporcov na úhradu dlhu, odporcovia úver nesplatili.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že právny predchodca navrhovateľa s odporcami uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver 320.000,- Sk, ktorý sa odporcovia zaviazali uhradiť v mesačných splátkach. Odporcovia naposledy plnili dňa 13.03.2009, následne splátky neuhrádzali. Boli vyzvaní na plnenie, na výzvu nereagovali. Zmluvou o postúpení nadobudol predmetnú pohľadávku navrhovateľ. Dlžná istina predstavuje 14.801,49 Eur a dlžné úroky sumu 1.852,59 Eur. Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zaslal odporcom pokus o zmier. Napriek tomu odporcovia dlh neuhradili ani čiastočne.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 03.10.2008 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovia uzatvorili s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa odporcovia zaviazali splatiť v mesačných splátkach.
Zmluvu, na základe ktorej boli odporcom poskytnuté peňažné prostriedky, posúdil súd ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník), keďže ju právny predchodca navrhovateľa uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporcovia mali postavenie spotrebiteľov (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí mať zmluva náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, inak predmetný zmluvný vzťah spravuje Obchodným zákonníkom (keďže ide o tzv. absolútny obchod).
Keďže zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom a súdom neboli v zmluve zistené žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali neplatnosť ustanovení, na základe ktorých sa navrhovateľ domáha náhrady dlžnej sumy (splátok úveru), súd považoval návrh za dôvodný. Odporcovia sa zaviazali uhradiť 119 mesačných splátok úveru po 167,76 Eur, odporcovia porušili svoje zmluvné povinnosti, úver riadne a včas nesplácali. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že posledných 90 mesačných splátok v celkovej výške 15.098,40 Eur (za obdobie apríl 2011 až september 2018) nebolo zo strany odporcov uhradených, pričom tieto sa stali splatnými dňa 06.07.2014, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Predmetná pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa, čím prešli na neho i všetky práva s ňou spojené.
Vzhľadom na uvedené považuje súd návrh navrhovateľa ohľadne uplatnenej dlžnej sumy za dôvodný a rozhodol tak, že odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 15.098,40 Eur.
Podľa § 768k Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže si odporcovia svoj dlh riadne a včas nesplnili, dostali sa do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy v súlade s citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, teda vo výške určenej citovaným vykonávaním predpisom. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej dlžnej splátky úveru za obdobie apríl 2011 až jún 2014 do zaplatenia a po zosplatnení zo zosplatnených dlžných splátok od 07.07.2014 do zaplatenia. V tieto dni boli odporcovia v omeškaní so zaplatením splátok, teda dátumy, od ktorých žiada navrhovateľ úroky z omeškania, boli určené správne. Základná úroková sadzba ECB v prvé dni omeškania splátok bola 0,15 % a viac, preto navrhovateľovi patria úroky z omeškania z dlžných splátok minimálne vo výške 8,15 % ročne. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania zo všetkých splátok vo výške 8,15 % ročne, teda v prípade niektorých splátok v správnej výške, v prípade niektorých splátok v nižšej ako zákonnej výške. Úroky z omeškania boli preto priznané v uplatnenej výške 8,15 % ročne. Úroky z omeškania z uplatnených 39 dlžných splátok (pred zosplatnením) predstavujú ku dňu 06.07.2014 sumu 866,24 Eur.
Vzhľadom na uvedené považuje súd návrh za dôvodný i ohľadne úrokov z omeškania a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na úhradu úrokov z omeškania vo výške 866,24 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 15.098,40 Eur od 07.07.2014 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech v plnej miere, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 905,50 Eur, čo predstavuje navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.384,24 Eur, ktoré pozostávajú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) z tarifnej odmeny za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní) po 320,34 Eur, z 2x režijného paušálu za úkony v roku 2015 po 8,39 Eur, z 1x režijného paušálu za úkon v roku 2016 po 8,58 Eur, z cestovného vo výške 52,75 Eur, z náhrady za stratu času vo výške 114,40 Eur a z náhrady DPH vo výške 230,71 Eur. Výška tarifnej odmeny a režijných paušálov bola určená v súlade s vyhláškou. Zároveň bolo preukázané, že právny zástupca navrhovateľa vykonal cestu na pojednávanie na súd a späť, v súvislosti s čím patrí navrhovateľovi podľa vyhlášky náhrada cestovného a náhrada za stratu času. Cestovné bolo uplatnené v súlade so zákonom o cestovných náhradách, náhrada za stratu času v súlade s vyhláškou. Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú tarifnú odmenu za dva úkony právnej služby - pokus o zmier a odpoveď na výzvu dňa 24.04.2015. Trovami konania sa rozumejú úkony vykonané v súvislosti s už začatým občianskym súdnym konaním. Pokus o zmier nebol vykonaný v súvislosti s občianskym súdnym konaním, ale pred začatím konania. Náhrada za takýto úkon nie je súčasťou trov konania, ale príslušenstvom pohľadávky. Vzhľadom na uvedené za úkon právnej služby - pokus o zmier nebola priznaná tarifná odmena, režijný paušál, ani náhrada DPH. Navrhovateľ má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Úkon právnej služby - odpoveď na výzvu súdu nepovažuje súd za účelne vynaložený. Navrhovateľ má zákonnú povinnosť uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia a tie preukázať. Súd vyzval navrhovateľa na predloženie ďalších listín, pričom následne navrhovateľ doplnil návrh, popísal žalovanú sumu a doložil ďalšie listinné dôkazy. Keďže navrhovateľ mal tieto skutočnosti uviesť už v návrhu na začatie konania a všetky listiny doložiť už spolu s návrhom, nemožno považovať za účelné výdavky trovy spojené s doplnením návrhu po výzve súdu. Vzhľadom na uvedené za úkon právnej služby - odpoveď na výzvu dňa 24.04.2015 nebola priznaná tarifná odmena, režijný paušál, ani náhrada DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporcovia dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.