Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletého dieťaťa: E. J., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov - C.: C. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. P., C. XXX a otca: G. J., L.. XX.XX.XXXX, J. P., Y. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. -11 zo dňa 15.08.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2007 v časti o výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na mal. E. J., L.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 40 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V podanom návrhu žiadala matka, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. E. na sumu po 50 eur mesačne.

Na pojednávaní k veci samej matka uviedla, že návrh podala z dôvodu, že sa zvýšili nároky a potreby dcéry, ktorá je v súčasnosti žiačkou 3.ročníka Základnej školy v P. a otec na ňu platí len minimálne výživné. Tvrdila tiež, že okrem výživného na dcéru ničím neprispel, nekúpil jej oblečenie, prípadne veci, ktoré by potrebovala, o dcéru sa vôbec nezaujíma. Na doplňujúce otázky uviedla, že s dcérou má mesačné výdavky okolo 100 eur, pretože za stravu v škole jej platí 30 eur, za návštevu družiny 7 eur a ďalšie zvýšené výdavky sú spojené s návštevou tanečného krúžku, kde je pre dcéru potrebné zabezpečiť oblečenie, kostým, obuv. Zvýšené výdavky sú tiež spojené s výletmi, ktoré poriada škola a účasť na nich jej matka nechce sústavne odmietať. V súčasnosti sa škola chystá na výlet na Donovaly - „Habakuky“.

Z jej výsluchu bolo tiež zistené, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, má ešte jedného syna, ktorý je však plnoletý a spoločne s nimi býva v rodinnom dome, ktorý vlastní v P.. Pracuje ako opatrovateľka na živnosť v O., kam chodí opatrovať seniorov na 14-dňové turnusy a v súvislosti s tým tak musí za obdobie, kým je v zahraničí platiť opatrovateľku, aby sa starala o dcéru, keďže nemá okrem syna žiadneho blízkeho príbuzného, ktorý by sa o dcéru vedel postarať, kým ona nie je doma. Opatrovateľke platí po 220 eur, náklady na bývanie činia mesačne okolo 250 eur. Jej príjem v zahraničí činí približne 700 eur v čistom, z toho však ešte každý mesiac hradí 40 eur pre agentúru, ktorá jej sprostredkováva opatrovanie seniorov. V súčasnosti ešte spláca dcére notebook, ktorý jej kúpila na splátky.

Otec na pojednávaní uviedol, že vyššie výživné neplatí preto, lebo mu matka začala brániť v styku s dcérou, a to po tom ako sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody v roku 2011.

Na otázky uviedol, že okrem E. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Na výzvu predložil potvrdenie o poberaní dávok v hmotnej núdzi obdobie rokov 2015 a 2016, z ktorého bolo zistené, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 04.04.2012, evidencia trvá, v období rokov 2015 až 2016 nebol poberateľom žiadnej dávky v hmotnej núdzi. Vo vzťahu k záväzkom predložil fotokópiu príkazu zo slovenskej sporiteľne na sumu 70 eur, o čom uviedol, že ide o pôžičku, ktorú si brali spoločne, kým ešte spolu žili, a to vo výške 90.000,-Sk, túto pôžičku však teraz spláca iba on v sume po 70 eur mesačne a zostáva tam zaplatiť ešte asi 2.000 eur. Ďalej predložil fotokópiu ústrižku o platení sumy 27,50 eur zo dňa 05.04.2016 adresátovi C. J., k čomu uviedol, že ide o výživné, ktoré platí pravidelne a zároveň dodal, že ešte každý mesiac spláca trovy obhajoby po 50 eur, o čom doložil tiež fotokópiu ústrižku.

Na otázku, z akých peňazí hradí uvedené platby, keďže podľa potvrdenia nepoberá žiadnu dávku a je nezamestnaný, uviedol, že všetko hradí jeho sestra.

Na ďalšiu otázku, prečo bol vo výkone trestu odňatia slobody, uviedol, že vo výkone trestu bol pre právoplatné odsúdenia za nebezpečné vyhrážanie a nedovolené ozbrojovanie, vykonal trest odňatia slobody 20 a pol mesiaca, trest bol 24 mesiacov. Po návrate z výkonu trestu pracoval u živnostníka ako pilčík, mal riadnu pracovnú zmluvu, čo bolo v období rokov 2011 až 2012. Zamestnávateľ ho však prepustil z toho dôvodu, že sa začali konania o zvýšenie výživného, kde bolo zamestnávateľovi vytýkané, že mu platí malú mzdu a preto dostal výpoveď. V závere dodal, že sestra mu povedala, že mu pomôže s platením výživného do sumy 30 eur.

Kolízny opatrovník uviedol, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože naposledy bolo výživné určené len tesne po narodení dieťaťa a bezpochyby s vekom dieťaťa narástli aj jeho potreby. S prihliadnutím k majetkovým pomerom otca sa však nevedel vyjadriť k tomu, že je v silách otca platiť zvýšené výživné.

Okrem výsluchu účastníkov, bolo na pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie, a to prečítaním rodného listu dieťaťa, potvrdení o príjmoch rodičov, z pripojených spisov Okresného súdu Lučenec boli čítané rozsudok zo dňa 26.11.2012, č.k. -63 a rozsudok, č.k. zo dňa 30.04.2012, právoplatný dňa 06.05.2012 a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. -11 zo dňa 15.08.2007, právoplatný dňa 31.08.2007 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.

Výživné na mal. E. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. -11 zo dňa 15.08.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2007, ktorým bola mal. E. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné len v minimálnej výške.

Neskôr podávala matka návrhy na zvýšenie výživného, o ktorých bolo rozhodované Okresným súdom Lučenec v konaniach sp.zn. a sp.zn. , avšak oba návrhy matky boli súdom zamietnuté, v oboch prípadoch so zreteľom a prihliadnutím na majetkové pomery otca, ktorý bol v tom čase nezamestnaný a nemal žiaden pravidelný príjem.

Z výsluchu otca, ako aj matky bolo na pojednávaní zistené, že aj napriek tomu, že otec príjem nemá, platí stále pôvodne určené výživné v minimálnej výške a že nemá žiadne zameškané výživné.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Schopnosti a možnosti rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne a podobne, pričom týmito schopnosťami a možnosťami sú bezprostredne ovplyvňované aj odôvodnené potreby dieťaťa. Ak sú reálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Je potrebné tiež uviesť, že majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nie len podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladným spôsobom života, ktorý môže upozorňovať na ďalšie nedoložené príjmy.

Po zhodnotení vykonané dokazovania mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. E. je bez akýchkoľvek pochýb dôvodný, pretože výživné na ňu bolo naposledy určené tesne po jej narodení, a to ešte v roku 2007. V súčasnosti sa podstatným spôsobom zvýšili nároky a potreby mal. E., a to jednak v súvislosti s tým, že chodí do 3.ročníka základnej školy a v ďalšom súvisia aj s jej mimoškolskými aktivitami, keďže navštevuje tanečný krúžok.

Z výsluchu otca bolo zistené, že tento je od roku 2012 nezamestnaný a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a podľa ním predloženého potvrdenia, v roku 2015 a za uplynuté mesiace roku 2016 nepoberal žiadnu dávku v hmotnej núdzi. Aj napriek tejto skutočnosti však minimálne výživné platí a okrem minimálneho výživného spláca aj svoje záväzky, a to jednak voči banke, ako aj v súvislosti s jeho odsúdením v trestnom konaní. Tieto jeho záväzky činia 130 eur mesačne. Podľa tvrdenia otca bol z práce prepustený svojim zamestnávateľom len z dôvodu, že jeho zamestnávateľovi mal byť vytýkaný príjem, ktorý otcovi platí. Podľa otca sa tak stalo v roku 2012, keď začala matka podávať návrhy na zvýšenie výživného.

Podľa názoru súdu, to, že otec je v súčasnosti nezamestnaný a nemá žiadny príjem, nemôže byť na ťarchu v súvislosti s uspokojovaním zvýšených nárokov a potrieb mal. E., keď zároveň otec aj bez príjmu dokáže hradiť svoje záväzky v sume po 130 eur mesačne a okrem toho ešte aj platiť doposiaľ určené minimálne výživné na dcéru mal. E. po 27,13 eur.

Z týchto dôvodov má súd za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť zvýšené výživné na mal. E., a to aspoň po 40 eur mesačne.

Na uvedenom základe bolo preto v súlade so zisteným skutkovým stavom, ako aj na základe citovaných zákonných ustanovení, výživné otcovi zvýšené na 40 eur mesačne.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak otec dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže matka detí podať návrh na vykonanie exekúcie.