Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/233/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ E. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. L. Z. XXX, 2/ E. V., X.. XX.XX.XXXX, L. L. Z. XXX, 3/ H. D., X.. XX.XX.XXXX, L. L. Z. XXX, 4/ D. Č.U., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XX, K., 5/ E. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. L. Z. XXX, 6/ E. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. L. Z. XXX, proti odporcovi: Tatra Credit a.s., so sídlom Námestie Slobody 10/1718, Piešťany, IČO: 44 975 775, právne zast. L.I.B. legal, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, záložnej zmluvy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia,

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta. Navrhovatelia v rade 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 217,12 eur na účet právneho zástupcu odporcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Pôvodne označený navrhovateľ - E. Č., nar. XX.XX.XXXX, sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy a zároveň domáhal sa zaplatenia sumy 1.500,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie. Svoj nárok odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o úvere ako spotrebiteľ a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky - vysoká zmluvná pokuta, poplatky, výška úrokov, RPMN,...., pre ktoré zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatná. Zároveň uzavrel s odporcom aj zmluvu záložnú, ktorú tiež považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu nepomeru úveru a hodnoty predmetu záložného práva. Keďže zo strany odporcu došlo k porušeniu jeho povinností, ktoré je spôsobilé privodiť mu ako spotrebiteľovi ujmu, je povinný zaplatiť aj primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na to, že označený navrhovateľ po začatí konania zomrel, t.j. dňa 31.12.2013, súd konal v zmysle § 107 O.s.p. s jeho právnymi nástupcami ako s navrhovateľmi v rade 1/-6/, ktorých okruh bol oznámený súdu súdnym komisárom. Právni nástupcovia poručiteľa písomne oznámili súdu, že žiadajú, aby súd pokračoval v konaní v zmysle § 107 ods.3 O.s.p. a nesúhlasili s návrhom navrhovateľky 1/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi. Zároveň navrhovatelia súhlasili s návrhom s tým, že odstránili vady návrhu 3.petitu tak, že každý z nich žiadal zaplatiť po 250,- eur ako primerané finančné zadosťučinenie, teda každý 1/6 z požadovanej sumy poručiteľom.

Z osvedčenia o dedičstve XXD/XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2016, súd zistil, že všetci označení navrhovatelia sú dedičmi, pričom vyhlásili, že dedičstvo neodmietajú a zároveň v tom konaní uzavreli dedičskú dohodu. Uzavretie dedičskej dohody však nemá vplyv na toto konanie. Podstatné je, že dedičstvo neodmietli a súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia, a to bez ohľadu,

ako sa v rámci dedičského konania dedičia dohodli a kto aký podiel zdedil a pod. To by malo vplyv pre iné konanie, pre iný predmet sporu, ale pre toto konanie, predmetom ktorého je neplatnosť zmlúv, to nemá vplyv.

Súd nariadil pojednávanie na 07.02.2014, ktoré bolo odročené z dôvodu úmrtia pôvodne označeného navrhovateľa a následne na deň 20.05.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania, pričom všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavili všetci okrem navrhovateľov v rade 2/ a 5/ a odporcu, preto súd vo veci konal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Navrhovatelia na ústnom pojednávaní zotrvali na návrhu v celom rozsahu.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa navrhovateľov v rade 1/, 3/, 4/ a 6/ a právneho zástupcu odporcu, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podaným žalobným návrhom sa navrhovatelia domáhali okrem iného aj určenia v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. Zákonnou podmienkou pre určenie v zmysle § 80 písm.c) O.s.p. je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V zmysle ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí v zmysle ustanovenia § 80 písm.c) O.s.p. preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak určovacia žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak žalobe na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie. To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania žaloby, nie je vyčerpaný celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu.

Z predloženej Úverovej zmluvy č. XXX/XX mal súd zistené, že táto zmluva bola uzavretá medzi pôvodne označeným navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom, a to dňa 17.08.2010. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru E. Č. vo výške 2.300,- eur. Bola dojednaná splatnosť úveru 17.02.2011 s výškou úrokovej sadzby 36 % ročne, 3% mesačne a 0,1 % denne a RPMN 58,53 %. Taktiež boli dojednané mesačné splátky v počte 6 s výškou splátok uvedenou v splátkovom kalendári. Celková výška úveru bola 2.714 eur, teda náklady boli vyčíslené na sumu 514 eur. Následne boli uzavreté dodatky č.1, 2 a 3, predmetom ktorých bola zmenená splatnosť úveru, v dôsledku čoho bola zmenená aj celková výška úveru, keďže náklady sa zvýšili v dôsledku predĺženia splatnosti úveru na neskorší dátum jednotlivými dodatkami 1-3, teda celková výška úveru pôvodne uvedená v zmluve bola následne vypočítaná s poukazom na dĺžku splatnosti. Vzhľadom na to celková výška úveru po viacerých zmenách splatnosti úveru bola 4.370 eur. (úver + náklady, úroky,...) Taktiež v zmluve bola dojednaná povinnosť - notársky poplatok za overenie 2,50 eur, poplatok za poskytnutie úveru 100 eur. Súd poukazuje na to, že na konci zmluvy - pod miestom na podpisy zmluvných strán, je hrubým písmom uvedené: „Ak ste neboli dostatočne oboznámení s podmienkami Úverovej zmluvy, tak ju nepodpisujte!“

Zmluva bola riadne podpísaná zmluvnými stranami dňa 17.08.2010. (l.č. 100-107)

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že úver poskytnutý vo výške 2.300,- eur bol splatený celkovo v sume 2.321 eur.

Pôvodne označený navrhovateľ a následne navrhovatelia v rade 1/-6/ sa bez zmeny návrhu domáhali neplatnosti úverovej zmluvy, a to aj bez zmeny skutkového základu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V žalobe navrhovateľ

uviedol podmienky, ktoré považuje za neprijateľné, pričom namietal skutočnú výšku RPMN, ako aj sadzobník poplatkov, či výšku úrokovej sadzby. Navrhovateľka v rade 1/ tvrdila, že v skutočnosti RPMN je vo výške 89,92 %, hoci v zmluve je uvedená 58,53 %. Ničím však toto svoje tvrdenie nepreukázala. Pre výpočet RPMN je stanovený vzorec, na základe ktorého sa tento údaj určí a má slúžiť pre spotrebiteľov ako taký porovnávajúci údaj s prípadnými inými úvermi. RPMN predstavuje náklady, o ktoré sa poskytnutý úver navýši za trvania zmluvného vzťahu. Pokiaľ navrhovateľka 1/ uvádzala na pojednávaní ďalšie skutočnosti v zmysle - že „zmluva bola uzavretá na kolene“ a pod., nežiadala zmenu návrhu, ktorá by spočívala nielen v zmene samotného petitu, ale aj v zmene obsahu zmluvy. Navrhovatelia zotrvali na dôvodoch tvrdených v žalobnom návrhu bez ďalšej zmeny. Zároveň súd poznamenáva, že nielenže nezmenili návrh, ale vyššie tvrdenie navrhovateľka v rade 1/ ani ničím nepreukázala.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluvný vzťah sa spravuje aj ustanoveniami zák.č. 129/2010 Z.z., ktorým sú stanovené náležitosti zmluvy.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že neprijateľná podmienka je neplatná. Avšak neplatnosť, či neprijateľnosť zmluvných podmienok nespôsobuje automaticky absolútnu neplatnosť celej zmluvy. Pokiaľ je možné neplatné časti odčleniť od zmluvy, zvyšná časť zmluvy je platná.

V tomto konaní sa však navrhovatelia nedomáhali určenia iba neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok, ale určenia neplatnosti celej zmluvy. Pokiaľ by súd určil neplatnosť iba niektorých zmluvných podmienok, priečilo by sa to úmyslu navrhovateľa a zmyslu žalobného návrhu. Navrhovatelia síce namietali neprijateľnosť a teda neplatnosť niektorých podmienok, ale žiadali určiť z toho titulu celú zmluvu za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, tak iba tie sú neplatné. Ale zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a neprijateľnosť niektorých podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy tak, ako sa domáhali navrhovatelia, nakoľko dané dojendnania je možné od zmluvy odčleniť. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd posúdil, že Úverová zmluva bola uzavretá platne.

Navrhovatelia sa nedomáhali určenia jednotlivých zmluvných dojednaní za neprijateľné, ale domáhali sa určenia absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keďže obsahuje neprijateľné podmienky. Konkrétne označil za neprijateľné podmienky - ide o typovú zmluvu, nerovnováha práv a povinnosti v neprospech dlžníka, výška úrokov, RPMN, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, zmluvné pokuty v čl. XX., poplatky v čl. XII, sadzobník poplatkov v čl. XIII, predčasné splatenie úveru, odstúpenie od úverovej zmluvy, rozhodcovská doložka, vyhlásenie dlžníka.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods.1-3 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 9 ods.2 písm.j) zák.č. 129/2010Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 zák.č. 129/2010Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 1a vyhl. č. 87/1995 Zb. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Hoci zmluva skutočne obsahuje neprijateľné podmienky (rozhodcovská doložka, sadzobník poplatkov,...), nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky je možné od zmluvy odčleniť. Súd však s poukazom na obsah žalobného návrhu a petit nepovažoval za potrebné vyhodnocovať jednotlivé namietané zmluvné podmienky a viac sa nimi zaoberať, nakoľko zmluva obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti, na základe čoho súd zmluvu posúdil ako platnú, avšak v zmluve sú údaje, ktoré spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Namietané neprijateľné podmienky nespôsobujú neplatnosť zmluvy a je možné ich od zmluvy odčleniť. Navrhovatelia sa však nedomáhali určenia neplatnosti týchto jednotlivých podmienok, ale neplatnosti celej zmluvy ako takej.

Z uvedených citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predmetná úverová zmluva je teda bez poplatkov a bezúročná vzhľadom na § 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z., keďže z článku II. Zmluvy je zrejmé, že veriteľ poskytol spotrebiteľský úver finančnými prostriedkami v hotovosti. Zároveň výška úrokovej sadzby (36% ročne) je neprimeraná a hoci navrhovatelia nepreukázali tvrdenú údajne skutočnú výšku RPMN, správnosť RPMN nebola odporcom preukázaná, hoci ju sám v zmluve určil. A keďže bola namietaná správnosť jej výšky, bolo vecou odporcu, aby preukázal namietanú správnosť RPMN vzhľadom na spotrebiteľský vzťah. Súd mal za to, že zmluva bola riadne uzavretá. Dokonca dlžník bol aj v zmluve výrazne poučený, aby nepodpisoval zmluvu, pokiaľ nebol s ňou riadne oboznámený. Pokiaľ dlžník, resp. jeho právni nástupcovia namietajú, že dlžník nemal dostatočný príjem na poskytnutie úveru, je absurdné, aby dlžník najprv požiadal o úver a následne po niekoľkých rokoch od uzavretia úveru namieta, že prečo mu ho poskytli, keď na to nemal. V tejto súvislosti je však nutné podotknúť, že odporca preveril majetnosť dlžníka a zistil, že predsa dlžník mal nehnuteľnosť, teda nebol nemajetný odhliadnuc od výšky jeho príjmu a úver bol jednak poistený a jednak bolo zriadené záložné právo, s čím dlžník riadne súhlasil.

Pokiaľ bol dojednaný úrok vo výške 36 % ročne, súd považuje danú výšku za neprimeranú s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ odporca tvrdil, že neplatná môže byť iba výška nad rámec požívajúci právnu ochranu, súd sa s týmto názorom nestotožňuje a je názoru, že nesprávne uvedená výška úrokov, či RPMN, vzhľadom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany, má rovnaké účinky, ako v prípade, keď nie je taký údaj uvedený vôbec. Avšak tento nedostatok nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že nevedela s manželom, čo vlastne splácajú, či úroky alebo istinu. Súd však poukazuje, že jednak navrhovateľka v rade 1/ nebola zmluvnou stranou predmetnej zmluvy a v konaní vystupuje ako právny nástupca dlžníka a to bez ohľadu na to, či bola prítomná pri podpise zmluvy a zároveň je nutné poukázať, že priamo zo splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy, je jednoznačne zrejmá výška jednotlivých splátok a ich základ - úrok, istina.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Úverová zmluva bola platne uzavretá a prípadné niektoré neprijateľné ustanovenia nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy tak, ako to požadovali navrhovatelia. Pokiaľ niektoré ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi, sú neprijateľné, čo znamená, že sú neplatné, ale nie celá zmluva. Neprimeraná úroková sadzba, nepreukázaná výška RPMN, či poskytnutie úveru v hotovosti, to spôsobuje, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Keďže úver bol poskytnutý vo výške 2.300,- eur a medzi účastníkmi konania je nesporné, že bola uhradená suma 2.321,- eur, úver bol splatený vo vyššej výške, než odporca mal nárok, a to bez ohľadu na celkovú výšku úveru zahrňujúcu aj náklady, ktoré sa navýšili dodatkami v dôsledku predĺženia splatnosti. Keďže poskytnutý úver vo výške 2.300,- eur bol už splatený, záväzok dlžníka zanikol splnením vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na to, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia záväzok dlžníka teda zanikol, nakoľko poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, bol splatený, a tým nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Úverovej zmluvy. S poukazom na uvedené súd žalobný návrh v tej časti zamietol.

II. Navrhovatelia sa domáhali aj určenia neplatnosti Záložnej zmluvy z dôvodu nepomeru hodnoty predmetu záložného práva a úveru.

Podľa § 151b Občianskeho zákonníka (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Súd mal preukázané, že pôvodne označený navrhovateľ ako záložný dlžník uzavrel s odporcom Zmluvu o záložnom práve č. XXX/XX dňa 17.08.2010, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti záložného dlžníka na základe pohľadávky voči nemu bo výške úveru s navýšením, t.j. 2.714 eur. (l.č. 92 obsahu spisu)

Súd posúdil, že predmetná zmluva bola platne uzavretá so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami.

V zmysle ustálenej súdnej praxe skutočnosť pokiaľ založená vec má inú (väčšiu, či menšiu) hodnotu, než je hodnota zálohom zabezpečenej pohľadávky, sama o sebe nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Je predsa vecou záložcu, či vec založí alebo nie. A je nepochybné, že pôvodne označený navrhovateľ pristúpil na dané podmienky s úmyslom získať úver. Zo zmluvy je však nepochybné, na akú hodnotu je zriadené záložné právo, že je založená iba pohľadávka odporcu vo výške poskytnutého úveru. To, akú skutočnú hodnotu má založená vec, si má zistiť dlžník a sám zvážiť, či na zriadenie záložného práva dá súhlas. Skutočnosť, že záložný dlžník nemal náležitú predstavu (nezistil si), akú hodnotu má ním založená nehnuteľnosť, nemôže mať vplyv na platnosť záložnej zmluvy. (napr. Ro NS ČR ,...) Aj vyššími súdmi bolo konštatované, že zákon pre vznik záložného práva podmienku proporcie medzi hodnotou (výškou) zabezpečenej pohľadávky a hodnotou zálohu neustanovuje. Okolnosť, že záloh má prípadne väčšiu, a to aj niekoľkonásobne alebo menšiu hodnotu, ako je hodnota zabezpečenej pohľadávky, na platnosť zmluvy nemá vplyv. Súd zároveň poukazuje na to, že v predmetnej zmluve je uvedená hodnota založenej nehnuteľnosti, ako aj založená pohľadávka. Teda bolo len vecou dlžníka, či zmluvu uzavrie. Bol síce spotrebiteľom, ale predsa nie je možné zo spotrebiteľov robiť nesvojprávnych, ktorí nevedia čítať a písať. Majú síce zvýšenú

ochranu, ale všetko je nutné posudzovať v rámci únosnej miery a aby nedochádzalo k zneužívaniu práva práve spotrebiteľom a k zneužívaniu jeho ochrany. Zároveň súd poukazuje na to, že odporca pred súdom vyslovil, že upustili od výkonu záložného práva. Pokiaľ navrhovatelia namietajú poistenie zálohu, toto bolo dojednané v zmluve v súlade s § 151mc Občianskeho zákonníka. Je nutné zdôrazniť, že v zmysle § 151md Občianskeho zákonníka záložné právo zaniklo vzhľadom na splnenie záväzku dlžníka s poukazom na posúdenie úveru ako úveru bez poplatkov a bezúročný, keďže úver bol už splatený a dlžník voči odporcovi už nemá žiadny záväzok. S poukazom na danú skutočnosť je možné konštatovať, že ani v tomto prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu zániku záložného práva, v dôsledku čoho záložný veriteľ má určité povinnosti a pokiaľ ich však neplní, nie je to predmetom tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobný návrh zamietol aj v tejto časti.

III. Navrhovatelia sa domáhali aj zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, a to každý po 250,- eur, čo je 1/6 z celkovej sumy navrhovanej a požadovanej pôvodne označeným navrhovateľom - ich právnym predchodcom.

Podľa § 3 ods.5 zák.č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Súd poukazuje, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie má v danom prípade iba spotrebiteľ. Navrhovatelia v rade 1/-6/ však nie sú spotrebiteľmi, do konania vstúpili ako právni nástupcovia spotrebiteľa a na danom nároku zotrvali aj po smrti poručiteľa. Avšak ani navrhovatelia, ako ani ich právny predchodca nepreukázali a ani neodôvodnili dôvodnosť výšky tohto nároku, teda prečo práve v takej výške. Je však nepochybné, že tento nárok prislúcha iba spotrebiteľovi a nie jeho dedičom. Súd však poukazuje na to, že nielenže tento nárok prislúcha iba spotrebiteľovi a nie dedičom, ale hoci súd prejudiciálne posúdil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov s konštatovaním, že niektoré dojednania sú neprijateľné, zamietol žalobný návrh na určenie neplatnosti daných zmlúv, preto nie je žiadny dôvod pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov.

IV. Súd vykonal dokazovanie tak, aby mal nepochybne zistený skutkový stav, pričom iné dôkazy nevykonal, nakoľko ich vykonanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Po vykonanom dokazovaní súd hodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V. TROVY KONANIA

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nakoľko súd návrh navrhovateľov zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní bol odporca, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľom.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd má za to, že sú tu dôvody osobitného zreteľa, keďže aj napriek tomu, že súd v celom rozsahu žalobu zamietol, a teda v celom rozsahu bol úspešný odporca, súd síce neurčil neplatnosť zmlúv, ale skonštatoval, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Teda súd síce neurčil, že zmluva o úvere je neplatná, ale posúdil, že úver je bezúročný a bez poplatkov a keďže poskytnutý úver bol splatený, odporca už voči navrhovateľom z toho dôvodu nemá pohľadávku a preto aj záloh zanikol. Tento efekt by bol aj v prípade určenia neplatnosti úverovej zmluvy, kedy by si museli zmluvné strany vrátiť všetko, čo si plnili, teda dlžník by bol povinný vrátiť poskytnutý úver, ktorý už vlastne vrátil splatením, a to tiež bezúročný a bez poplatkov. Zároveň je nepochybné, že navrhovatelia tento spor nevyvolali, ale ich právny predchodca, aj keď na návrhu zotrvali. Keďže súd posúdil, že aj keď úverová zmluva nie je absolútne neplatná v celosti, je bezúročná a bez poplatkov a úver bol splatený vo výške 2.321,- eur, teda zanikol nielen záväzok, ale aj záloh v zmysle záložnej zmluvy.

Z uvedených dôvodov súd znížil povinnosť navrhovateľov nahradiť trovy konania, a to v rozsahu 50%, nakoľko priznanie náhrady trov konania v rozsahu 50 % považuje za primerané vzhľadom na všetky uvedené okolnosti - nevyvolanie sporu navrhovateľmi a aj keď súd nevyslovil neplatnosť zmlúv, prejudiciálne posúdil, že zmluva o úvere je bez poplatkov a bezúročná, čo v dôsledku splatenia úveru záväzok dlžníka zanikol, ako aj záloh. Toto posúdenie bolo prejudiciálne a v prospech navrhovateľov. Teda v istom zmysle boli voči odporcovi úspešní, čo zohľadnil pri priznaní rozsahu trov konania.

Odporca si v podaní zo dňa 20.05.2016 vyčíslil náhradu trov prvostupňového konania a to v sume 434,23 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov právneho zastúpenia sumu 217,12 eur (t.j. 50% zo sumy 434,23 eur), pozostávajúcu: 1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 93,37 eur podľa § 10, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur, spolu suma 101,95 eur, 2.za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 20.05.2016 v sume 93,37 eur podľa § 10, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur, spolu suma 101,95 eur, 3. náhrada cestovného za cestu na pojednávanie Bratislava - Žilina a späť v sume 115,93 eur podľa § 16 ods. 4 cit. vyhlášky a náhrada za stratu času v sume 114,40 eur (8 polhodín x 14,30 eur) podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného sú navrhovatelia v rade 1/ až 6/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia spolu v sume 217,12 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).