Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-19-1997.pdf
PDF · 70.3 KB
Case nature
Subarea
2Er/19/1997
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Ing. Alexandra Chapčáková, Mirka Nešpora 11, 080 01 Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu FRAGOPOLIS akciová spoločnosť Prešov v konkurze so sídlom Gemerská 3, 040 01 Košice, IČO: 31 679 820, proti povinnému: Z. E., nar. XX. X. XXXX (zomr. dňa XX. X. XXXX), naposledy bytom U. B. XXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 5.635,43 eur (169.773,- Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Z a s t a v u j e exekúciu.
III. Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV. Súd nepriznáva trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi, Exekútorský úrad Košice so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice.
odôvodnenie:
Dňa 17. 1. 1997 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 12. 1996, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18. 12. 1996, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Cb 36/92 zo dňa 26. 2. 1993. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 5.635,43 eur (169.773,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.
Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 30. 1. 1997 poverenie pod číslom 5710 * 000569.
V priebehu exekučného konania bol súdu dňa 30. 10. 2015 doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor zistil skutočnosť, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú pripojením uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom o zastavení vedeného dedičského konania č. k. 9D 97/2013-9 zo dňa 16. 9. 2013.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa Čl. VII zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom od 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 prvej vety OZ, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 prvej vety OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Exekučný súd nie je pri rozhodovaní o zastavení exekúcie viazaný dôvodom pre zastavenie exekúcie, ktorý vo svojom návrhu uvedie oprávnený alebo povinný popr. poverený súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie. Rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie, je súd povinný posúdiť tak, aby ju bolo možné subsumovať pod niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie uvádzaných v Exekučnom poriadku. Pretože v súčasnosti platná právna úprava dôvodov pre zastavenie exekúcie upravených v ustanovení § 57 ods. 1 EP tu neexistovala od počiatku účinnosti Exekučného poriadku, súd sa musí riadiť príslušnými intertemporálnymi ustanoveniami. V uvedenom prípade sa exekučné konanie začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. dňa 18. 12. 1996, a teda v zmysle tranzitórneho ustanovenia § 235 ods. 2 EP sa takéto exekučné konanie dokončí podľa doterajších predpisov, t. j. predpisov platných a účinných do 1. 2. 2002. Zákonodarca v stanovenom rozsahu upravil dočasné nepoužívanie neskorších noriem, ktorých platnosť a účinnosť vznikla od 1. 2. 2002. Medzi tzv. nové ustanovenia Exekučného poriadku zavedené od 1. 2. 2002 patrilo aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktoré upravovalo dôvod pre zastavenie exekúcie, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže uvedené prechodné ustanovenie výslovne upravilo, že konania začaté do 1. 2. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP preto na toto exekučné konanie použiť nemožno.
Hoci zánik nemajetného povinného, kde nemajetnosť povinného mal súd za preukázanú uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9D 97/2013-9 zo dňa 16. 9. 2013, nemožno subsumovať pod ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP zavedené do tohto právneho predpisu od 1. 2. 2002, uvedená skutočnosť je dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, ktoré upravuje široké spektrum tzv. iných dôvodov, ktoré, ak nastanú, spôsobia, že exekúciu nemožno ďalej vykonávať. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Ich povinnosti a práva vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu ich zánikom nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov, ktorí vstupujú do ich už existujúcich práv a povinností. Ak však oprávnený alebo povinný zaniknú bez právneho nástupcu, takéto práva a povinnosti zaniknú spolu so zánikom ich nositeľa. V uvedenom prípade neexistencia majetku povinného spôsobila, že do jeho práv a povinností nevstúpili žiadni dedičia. Je teda zrejmé, že povinný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, preto uvedená skutočnosť spôsobila stav, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom
na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, že súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov oprávneného súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že ten nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Podľa § 196 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 25. 10. 2015 výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.