Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/588/2016

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: X. zastúpená advokátom JUDr. Albínom Kostolanským, so sídlom Záhorácka 52/24, 901 01 Malacky, proti odporcom: 1.) Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., IČO: 36 706 655, so sídlom Kpt. Nálepku 3009/31, 934 05 Levice, 2.) Tatra banka a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo nám. 3, 811 96 Bratislava, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto predbežné opatrenie:

Súd ukladá povinnosť odporcovi v 1.) rade spoločnosti Dražby a reality PAMAŠA s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 3009/31, Levice, zdržať sa vykonania dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie L., obec L., okres Malacky, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky a to rodinného domu so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, garáže postavenej na parc. č. XXX a letnej kuchyne postavenej na parc. č. XXX, pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2, pozemku registra „C“ parc. č. XXX ako záhrady o výmere 397 m2 a to až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2013 a zmluvy o záložnom práve zo dňa 08.01.2013.

Súd ukladá povinnosť odporcovi v 2.) rade Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo nám. č. 3, Bratislava, zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2013 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. územie L., obec L., okres Malacky, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Malacky a to k rodinného domu so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX, garáže postavenej na parc. č. XXX a letnej kuchyne postavenej na parc. č. XXX, pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX . ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2, pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 379 m2, pozemku registra „C“ parc. č. XXX. ako záhrady o výmere 397 m2 a to až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2013 a zmluvy o záložnom práve zo dňa 08.01.2013.“

Navrhovateľka je povinná v lehote 30 dní od doručenia predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2016 a návrhom na zmenu petitu zo dňa 11.05.2016 sa navrhovateľka domáha nariadenia predbežného opatrenia voči odporcom v 1.) a 2.) rade, ktorým by súd uložil odporcom 1.) a 2.) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami a to vo vzťahu k odporcovi v 1.) rade vykonania dražby a vo vzťahu k odporcovi v 2.)

rade výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť úverovej zmluvy a zmluvy o záložnom práve.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že vnučka navrhovateľky M. potrebovala úver na kúpu bytu v P., nakoľko jej hrozilo vysťahovanie zo strany nového vlastníka bytovky. M. sa obrátila na svoju starú matku - navrhovateľku, či jej nepôjde ručiť na obdobie jedného roka s jej nehnuteľnosťou nachádzajúcou v kat. úz. L.. Malo sa jednať o úver vo výške 30.000,- Eur, čo bola kúpna cena bytu. Neznámym spôsobom sa dostala ku M. U. ako žiadateľke o úver finančná poradkyňa U.. Druhá osoba, ktorá sa podieľala na vybavovaní úveru je K. teta M., ktorá bola ochotná poskytnúť pomoc pri vybavení úveru na kúpu bytu. Obe finančné poradkyne navštívili opakovane navrhovateľku, pričom Y. pracovala pre Tatra banku a.s. pobočku v Senici. Po naliehaní oboch „finančných poradkýň“ navrhovateľka súhlasila s ručením na dobu jedného roka. Dňa 10.01.2013 prišla p. U. a p. T. pre navrhovateľku vozidlom a zobrali ju do pobočky Tatra banky v Senici. Tieto finančné poradkyne pripravili aj ručiteľov a to Z., bytom P. a P. bytom K. Úverové zmluvy a celú dokumentáciu potrebnú pre úver v prospech M. pripravovala pracovníčka banky U.. Navrhovateľka bez toho, aby bola oboznámená s výškou poskytnutého úveru ako aj s podmienkami za akých sa úver zo strany banky poskytuje, v dobrej viere bez čítania zmlúv a náležitého vysvetlenia zo strany pracovníčky banky, tieto zmluvy o ručení s nehnuteľnosťou podpísala. Približne po roku pred vypršaním dohodnutej doby o ručení sa navrhovateľka začala domáhať zrušenia ručenia jej nehnuteľnosťou na poskytnutý úver. Až vtedy sa dozvedela, že jej vnučke M. bol poskytnutý úver vo výške 89.900,- Eur. V tom čase bola M. tehotná a prestala splácať úver, lebo nemala taký príjem, aby to zvládla. V čase keď čerpala úver jej mesačný príjem bol 1.100,- Eur. Následne bolo podané trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ v Senici, ktoré začalo konať pod sp. zn. ČVS:D.. V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že dňa 17.01.2013 M. dostala na účet vedený v Tatra banke sumu 89.900,- Eur, ale hneď jej boli zo strany Tatra banky dané na podpis trvalé príkazy na sumu 7.208,61 Eur v prospech ručiteľa P. a dva ďalšie prevody na sumy 39.000,- Eur a sumu 40.000, Eur. Podľa orgánov činných v trestnom konaní bolo zistené, že čísla účtov kam sa majú finančné prostriedky z poskytnutého úveru previesť, so súhlasom pracovníčky p. V. dopisovala vlastnou rukou U.. Navrhovateľka z celého úveru obdržala len sumu 30.000,- Eur a ostatné prostriedky odišli na iné účty. Odporca v 2. ) rade po tom, čo sa prestal splácať úver, sa začal domáhať svojich finančných prostriedkov. Navrhovateľka navštívila pobočku Tatra banky a.s. v Malackách a informovala banku o stave vyšetrovania a doložila potrebné písomnosti k tomu, aby nebola realizovaná dražba. Taktiež sa navrhovateľka snažila dohodnúť aj s p. U. aj p. T., aby na seba prebrali úver vo výške, o ktorú podvodným spôsobom pripravili M.. Pokus o doriešenie celej záležitosti bol však neúspešný. V tom čase už vyšetrovateľ obvinil obe páchateľky za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Vyšetrovanie v súčasnosti pokračuje výsluchmi svedkov. Dňa 28.04.2016 obdržala navrhovateľka list od odporcu v 1.) rade, v ktorom jej oznamuje, že dňa 01.06.2016 sa bude konať dražba jej nehnuteľností, ktorými ručila za úver svojej vnučke. Navrhovateľka na odporúčanie odporcu v 1.) rade nevpustila znalca do domu, ktorý prišiel za účelom ohliadky. Následne bol dom znalcom ohodnotený na sumu 80.700,- Eur, napriek skutočnosti, že podľa realitných kancelárii má hodnotu cca 150.000,- Eur. V dôsledku realizácie dražby hrozí značná škoda navrhovateľke, ktorá predajom nehnuteľnosti výrazne pod jej skutočnou hodnotou môže prísť o väčšiu časť majetku, ako by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu záväzku. Podľa informácií navrhovateľky je dlh na úhrade úveru v sume 8.000,- až 9.000,- Eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti má navrhovateľka za to, že existujú dôvody na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Z týchto ustanovení O.s.p. vyplýva, že predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je splnenie nasledovných podmienok: a) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp. navrhovateľom v návrhu uplatnené právo b) navrhovateľ musí minimálne osvedčiť, že vzťah medzi účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu c) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že navrhovaná dočasná úprava je naliehavá, potrebná a nevyhnutná d) vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne do práv účastníkov konania, prípadne do práv tretích osôb.

Predbežné opatrenie pred začatím konania podľa § 74 O.s.p. alebo po začatí konania podľa § 102 O.s.p. je možné nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný, resp. dočasný charakter. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej právnej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.12.2012, sp. zn. ).

Aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ produkovať také skutočnosti, ktoré môžu smerovať k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia (viď aj rozhodnutie č. 15/1972 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanov).

Skúmajúc, či sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, upovedomením o vznesení obvinenia zo dňa 22.12.2015, oznámení o dobrovoľnej dražbe, výpisom z bežného účtu, čestným prehlásením o vyplatení kúpnej ceny za byt v sume 30.000,- Eur, zmluvou o bezúčelovom splátkovom úvere zo dňa 10.01.2013, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, zmluvou o záložnom práve zo dňa 08.01.2013 s dohodou o uznaní a vysporiadaní záväzkov zo dňa 11.02.2013.

Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými navrhovateľ osvedčoval svoj nárok, dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Z doložených dokladov mal súd preukázané, že vnučka navrhovateľky M. podpísala zmluvu o úvere na celkovú sumu 89.900,- Eur, pričom v skutočnosti mala k dispozícii iba sumu 30.000,- Eur, ktorú následne aj vyplatila predávajúcemu za byt. Pohľadávku v celej výške uvedenej v zmluve zabezpečovala navrhovateľka svojou nehnuteľnosťou ako záložca. Vzhľadom na neplatenie splátok úveru pristúpil odporca v 2.) rade k realizácii svojho záložného práva voči navrhovateľke a to formou dobrovoľnej dražby. Odporca v 2.) rade písomne oznámil navrhovateľke, že dobrovoľná dražba sa má konať 01.06.2016 a to na základe zmluvy o záložnom práve č. XXXXXXXXX.. Aj z listu vlastníctva vyplýva, že odporca v 2.)

rade začal realizovať záložné právo. Listinnými dôkazmi teda navrhovateľka preukázala konkrétne konanie odporcov smerujúce k speňaženiu nehnuteľností a týmto riadne preukázala nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá konkrétne spočíva v reálne hroziacej strate svojho obydlia. Navrhované predbežné opatrenie má aj priamo väzbu na konanie vo veci samej a to o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2013 a Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 08.01.2013 uzatvorenej medzi odporcom v 2.) a navrhovateľkou, resp. medzi odporcom v 2.) rade a M.. Súd na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné, v plnom rozsahu sa súd stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ďalšie dôvody v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. neuvádza a má tiež za to, že navrhovateľka dostatočne preukázala aj nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré odôvodňuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a nariadil predbežné opatrenie v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia.

Súd ďalej podotýka, že z obsahu spisu je evidentné, že navrhovateľka sleduje záujem naďalej bývať vo vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach. Predbežné opatrenie sa teda dotýka práva na obydlie, ktoré je garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z judikatúry ESĽP - Európsky súd pre ľudské práva, súd dáva do pozornosti vybrané rozhodnutia.

„Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).“

„Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného a rodinného života.“ (Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).“

Súd nesmie použiť euronekonformné vnútroštátne pravidla (C-106/77 Simmenthal). Preto rezonujú aj pripomienky Európskej komisie k prejudiciálnej otázke Okresného súdu Prešov vo veci C- 482/12:

„Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom.“

Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel predbežného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú v prejednávanej veci splnené predpoklady pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia.

Nariadeným predbežným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv odporcu. Keďže predbežným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. Nariadením predbežného opatrenia nevznikne odporcovi v 2.) rade žiadna ujma, pretože jeho právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nemení a jeho záložné právo naďalej platí a je len dočasne pozastavený jeho výkon. Vo veci je zároveň potrebné uložiť povinnosť aj odporcovi v 1.) rade ako dražobníkovi zdržať sa vykonania dražby, pretože vykonaním dražby by sa zhoršilo postavenie navrhovateľov. Zároveň stanovil navrhovateľke lehotu na podanie návrhu na začatie konania s tým, že pokiaľ navrhovateľka návrh na začatie konania v určenej lehote nepodá, nariadené predbežné opatrenie zanikne. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania o predbežnom opatrení súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.